Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223149
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315223149.8

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: W., nar. X.X.XXXX a X., nar.
XX.X.XXXX, t.č. bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, deti rodičov - matky: V. A., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, Š., a otca: W. A., nar. XX.X.XXXX,
t.č. bytom W. XX, N., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do
rozvodu manželstva, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
W. sumou 100,- Eur mesačne a na maloletého X. sumou 80,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí, a to až do právoplatného
skončeniakonaniaoúpraveprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťomnačasdorozvodumanželstva.

II. Týmto sa mení uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 10P/11/2016-17 zo dňa 30.5.2016 v časti

rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti A..

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016 domáhala úpravy práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.

2. Následne sa matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2016 domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí
sumou po 100,- Eur mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 10P/11/2016 už zaviazal otca na platenie výživného v zákonnej minimálnej výške, túto
sumu však nepovažuje za postačujúcu. Uviedla, že je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške
203,20 Eur mesačne a prídavku na tri maloleté deti. Otec na výživu maloletých detí prispieva mesačne
sumou vo výške 55,- Eur od júna 2016. Ďalej uviedla, že jej pribudla dňom 13.5.2016 aj ďalšia

vyživovacia povinnosť. Býva so svojim zamestnaným partnerom v trojizbovom byte. Mesačne spláca
splátky hypotekárneho úveru vo výške 94,- Eur. Jej ďalšie mesačné náklady na bývanie predstavujú
sumu 327,- Eur mesačne. Maloletým deťom poskytuje bývanie, ošatenie a stravovanie. Otec na výživu
maloletých detí neprispieva nad rámec súdom určeného minimálneho výživného. Neposkytuje im ani
žiadne vecné plnenia. Matka poukázala na to, že počas ich spolužitia s otcom maloletých detí, ten bol
schopný mesačne si zarobiť aj 2.000,- Eur. V súčasnosti je živnostníkom v rovnakej oblasti. Z uvedeného

dôvodu je podľa názoru matky, v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých
detí aj vyššou čiastkou. Matka otcom poskytnutú sumu vo výške 55,- Eur považovala za neadekvátne
potrebám maloletých detí.

3. Súd sa oboznámil s návrhom matky vo veci samej a na nariadenie neodkladného opatrenia, rodným
listom maloletých detí, so správou kolízneho opatrovníka ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim

spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:4. Maloleté deti A. pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí už nežijú v spoločnej domácnosti, avšak
ich manželstvo nebolo ešte rozvedené. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie konanie pod sp. zn.
16P/316/2015 o návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým

deťom na čas po rozvode manželstva. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom tunajší
súd dočasne upravil uznesením zo dňa 30.5.2016, č.k. 10P/11/2016-7, ktorým nariadil neodkladné
(predbežné) opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky a prispievať na výživu maloletých detí v zákonnom minimálnom rozsahu.

5.Otecmaloletýchdetídňa28.11.2016predložilsúdudaňovépriznaniezarok,zktoréhovyplýva,žejeho
základ dane predstavuje sumu 6.476,12 Eur. Otec ďalej predložil aj rozpis svojich mesačných výdavkov,
z ktorého súd zistil, že otec mesačne platí za byt sumu vo výške 625,- Eur, za motorové vozidlo 400,-
Eur, za telefón 120,- Eur, na oblečenie 250,- Eur, na zdravotnú prevenciu 100,- Eur. Jeho mesačné
výdavky na domácnosť (potraviny, čistiace prostriedky) predstavujú sumu 600,- Eur a na kultúru 200,-
Eur mesačne.

6. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 29.11.2016 sa vyjadril tak, že potreby maloletých detí
matka plní osobnou starostlivosťou o domácnosť, poskytuje im bývanie a ďalšie vecné plnenia. Matka
si svoj príjem zvýšiť nevie, nakoľko je na materskej dovolenke. Príjem otca mu síce známe nie je, ale
mal za to, že výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa je

nízke a nepokrýva odôvodnené potreby maloletých detí.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.14. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

17. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí

zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

19. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala,

aby súd zaviazal otca na platenie výživného.

20. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne
osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Tunajší súd uznesením zo dňa
30.5.2016, č.k. 10P/11/2016-17 zaviazal otca na platenie výživného na maloleté deti v zákonnom

minimálnom rozsahu, a to z dôvodu, že nemal v tomto konaní o neodkladnom opatrení priestor na širšie
dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča. Od tohto rozhodnutia sa ale zistilo, že
je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v nevyhnutnej miere vo vyššom rozsahu. Uvedené
osvedčuje, že tu existuje naliehavosť a nevyhnutnosť dočasnej úpravy. Z obsahu spisu je zrejmé, že
matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur a prídavkov na tri maloleté deti.

Býva v trojizbovom byte s maloletými deťmi a so svojim zamestnaným partnerom, ktorého priemerný
čistý mesačný príjem predstavuje sumu 400,- Eur. Jej mesačné výdavky predstavujú sumu 421,- Eur
(splátky hypotekárneho úveru vo výške 94,- Eur + elektrina vo výške 27,- Eur a ďalšie náklady spojené s
užívaním bytu vo výške 300,- Eur). Otec maloletých detí podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Z daňového priznania otca za rok 2015 a lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že oficiálny mesačný

príjem otca sa pohybuje vo výške cca. 545,50 Eur mesačne. Výdavky otca predstavujú sumu 2.349,26
Eur mesačne (mesačne platí za byt 625,- Eur + za motorové vozidlo 400,- Eur + za telefón 120,- Eur
+ na výživné maloletým deťom 54,26 Eur + na oblečenie 250,- Eur + na zdravotnú starostlivosť 100,-
Eur + na stravu a čistiace prostriedky 600,- Eur + na kultúru 200,- Eur). Z uvedeného vyplýva, že
výdavky otca značne prevyšujú jeho deklarované príjmy, preto podľa názoru súdu, ak je otec schopný

mesačne vynaložiť napríklad na kultúru 200,- Eur bez ohrozenia vlastnej výživy, je schopný prispievať na
výživu maloletého W. sumou 100,- Eur mesačne a na maloletého X. sumou 80,- Eur mesačne, a to aj s
poukazomnaskutočnosť,ževýživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Súdmázato,žetakéto
výživné je predbežne na vykrytie nevyhnutných výdavkov maloletých detí postačujúce, keďže matka
nepreukázala výdavky maloletých detí, ktoré by boli nad rámec bežných výdavkov a rodičia sa majú na

výdavkoch detí spolupodieľať, pričom súd má za to, že takto určené predbežné výživné je zároveň aj
v otcových schopnostiach a možnostiach. Uloženie povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením je
len opatrenie dočasného charakteru a má slúžiť len v nevyhnutnom rozsahu. O riadnej výške bežného
výživného môže súd rozhodovať až v konaní o veci samej, v ktorom je aj dostatok priestoru na vykonanie
náležitého dokazovania za účelom stanovenia primeranej výšky výživného.

22. Súd záverom poznamenáva, že všetky matkou tvrdené skutočnosti bude súd skúmať a dokazovať
v konaní vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného
zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon

neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.