Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205917
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317205917.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XX, o zaplatenie 246,64
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 191,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne z tejto sumy od 20.06.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 54,90 % proti žalovanému, o výške ktorej súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.05.2017 žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie 246,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20.06.2014
do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 25.11.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX,

na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 298,90 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal
žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 23 mesačných splátkach v sume 17,98 eur. Do podania žaloby
uhradil žalovaný 107,88 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
žalobca dňa 21.05.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok
a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo,
žalobca dňa 19.06.2014 úver zosplatnil. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový

dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 246,64 eur. Právny predchodca žalobcu si
zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Uznesením zo dňa 04.09.2017 súd pripustil zmenu strán na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil
žalobca Consumer Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

5. S poukazom na ust. § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejnéhovyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 07.03.2018
do 19.03.2018.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby zo dňa 17.05.2017 s prílohami, a to zmluvou o pôžičke zo
dňa 25.11.2013, zmluvnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad a s
obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu spol. Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzavreli dňa 25.11.2013

zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške
298,90 eur, s mesačnou splátkou vo výške 17,98 eur v počte 23, pri ročnej úrokovej sadzbe 36,42 %,
RPMN 36,42 % a priemernej RPMN 45,94 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 102,91
eur a celková suma pôžičky bola 413,54 eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 10/2015.

8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalejlen„Občianskyzákonník“), spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bol
založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 25.11.2013, na základe ktorej bol žalovanému
reálne poskytnutý úver celkom vo výške 298,90 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť formou pravidelných 23

mesačných splátok vo výške 17,98 eur s ročnou úrokovou sadzbou 36,42 %, RPMN 36,42 %, pri
priemernej hodnote RPMN 45,94 %, s termínom konečnej splatnosti 10/2015, pri celkovej sume pôžičky
413,54 eur a celkovými nákladmi spotrebiteľa 102,91 eur.

15. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný

zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý
je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

17. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

18. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 36,42 % ročne.

19.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých

mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.

20. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej

sadzby od 1 do 5 rokov v novembri 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,27
%. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.11.2013 bola so splatnosťou 23
mesiacov. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 3-násobkom priemernej sadzby úverov
poskytovaných v rovnakom období.

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

22. Na základe vyššie uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú

žalovaný reálne čerpal titulom úveru. Žalovaný v danej veci čerpal titulom úveru sumu 298,90 eur
a jednotlivými splátkami uhradil už sumu 107,88 eur. Na základe vyššie uvedeného súd žalobcovi
priznal sumu 191,02 eur ako rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovaným
uhradenými sumami a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu vo výške 191,02 eur, a preto
žalobca má právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.

27. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. V časti o zaplatenie 191,02 eur (77,45 %) súd žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie 55,62 eur (22,55
%) žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca,

ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to
v rozsahu 54,90 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.