Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204555
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316204555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o.,
Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: W. P., K.. X.XX.XXXX, I. O. XXX XX S. Y. XXX, I..
Č.. XXX W. U., J., A. XPS, zastúpenej A. P., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX S. Y. XXX, o zaplatenie sumy
1784,41 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10C/92/2016-90
zo dňa 11.4.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiadna strana sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.784,41
eur, spolu s riadnym úrokom a s úrokom z omeškania a debetným úrokom, ako aj náhrady trov konania.
Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 29.5.2016 vyzval žalobcu, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia a

špecifikoval, či žalovaná čerpala finančné prostriedky na základe zmluvy o bežnom účte, aký bol úverový
rámec, uviedol reálne čerpanú sumu, ktorú žalovaná výbermi reálne vyčerpala, koľko žalovaná reálne v
prospech žalobcu uhradila, a na čo boli platby zarátané, uviedol konkrétnu sumu poplatkov a špecifikoval
ich, špecifikoval sankcie, ktoré boli v zmluve dohodnuté a ktoré ho žiadala priznať a špecifikoval debetný
úrok, uviedol porušenie povinností, na základe ktorých žiada priznať tento úrok, predložil platobnú
históriu, presný rozpis jednotlivých splátok.

3. Žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila.

4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 708 a § 710 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch,
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 9 ods.
2, § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1, všetko zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spolu s
§ 3 ods. 3 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, posudzoval tento nárok ako záväzok

zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca žiadal
o zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých, pričom
išlo o zmluvu podľa § 708 Obchodného zákonníka a nasl.. Žalobca ďalej odvíjal svoj nárok na základeoznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, ktoré bolo uzatvorené dňa 17.4.2013, a na základe
ktorého žalovanej poskytol úverový limit 1.000,- eur, ktoré žalovaná čerpala, ale riadne nesplatila.

5. Z preukázaných dokladov mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy
o bežnom účte, a následne povolenému prečerpaniu, ktoré svojou povahou je revolvingovým úverom,
a svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Základnou črtou revolvingového úveru je, že dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže
(ale aj nemusí) opakovane čerpať finančné prostriedky a priebežne splácať vyčerpanú časť úverového

rámca, pričom po jej splatení (hoci aj čiastočnom), ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu
bez potreby uzatvárania novej zmluvy.

6.Podľasúduprvejinštanciežalobcaajnapriekvýzvesúdu,aždovyhláseniadokazovaniazaskončené,
nepredložilaneoznačilžiadnydôkaz,aninespresnilrozhodujúceskutočnostinapreukázaniedôvodnosti
svojho nároku na žalované peňažné plnenie. Nedoložil jediný doklad o tom, akú sumu žalovaná reálne

vyčerpala, resp. sumu, ktorá jej zo strany žalobcu bola reálne poskytnutá, ani ako dospel k výške
jednotlivých nárokov, najmä k výške istiny k sume 1.000,- eur. Uvedené súd prvej inštancie považoval
za potrebné aj vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ale predovšetkým vzhľadom
na povahu revolvingu, ktorý síce môže byť poskytnutý, t. j. dlžník môže mať pripravený úverový rámec,
ale tento môže zostať zo strany dlžníka aj celkom nevyužitý, teda dlžník z neho nemusí čerpať nič. Z

predložených dokladov sa síce podľa okresného súdu javí, že žalovaná nejakú časť úveru čerpala, a
ako už súd uviedol, okresnému súdu neboli predložené žiadne ďalšie doklady potrebné na posúdenie,
či v tomto dlhu nie sú započítané nároky, ktoré by mali byť posúdené ako nároky z neprijateľných
podmienok. Sumarizácia dlhu ku dňu 5.5.2016, je podľa okresného súdu, bez akýchkoľvek údajov
obsahujúcich sumu, ktorú žalovaná čerpala, či ju čerpala jednorázovo alebo opakovane, kedy mali

byť vykonané výbery. Predmetná sumarizácia obsahuje v položke „zostatok“ na úverovom účte sumu
1.000,- eur, a to vždy za každý jeden mesiac, pričom posudzovaným obdobím je vždy kalendárny
mesiac s prislúchajúcim počtom dní. Teda z tohto výpisu vôbec nie je podľa okresného súdu zrejmé
čerpanie reálne žalovanej, zároveň zostatok na úverovom účte je účtovaný ku dňu 5.5.2016, k tomuto
dňu žalobca počíta riadny úrok, úrok z omeškania, omeškané platby, pričom k zosplatneniu úveru došlo

dňa 30.6.2014. Z predmetnej sumarizácie je možné len zistiť, akú sumu žalovaná uhradila, a to v
položke uhradené klientom, kde je celková suma 410,03 eur, ale nie suma, ktorú na základe povoleného
prečerpania reálne čerpala. Okresný súd nemal za preukázané, ako žalobca dospel k požadovaným
sumám. Suma uvedená v oznámení o zosplatnení (1.196,10 eur) je pritom odlišná od uplatňovanej
sumy v tomto konaní (1.784,41 eur), a bez špecifikácie jednotlivých položiek a podrobnej zrozumiteľnej

platobnej histórie, nie je podľa súdu prvej inštancie možné posúdiť, či a ako sa menila výška napr. istiny,
úrokov a podobne. Súdny ekonóm, aby vedel čítať zložité ekonomické tabuľkové zostavy, komplikované
výpisy z účtov obsahujúce rôzne skratky, odkazy.

7. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v zmluve o bežnom účte neboli dohodnuté

podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je okrem iného, aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2
písm. f), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona, absencia vyššie uvedených údajov
nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Rovnako zmluva o povolenom prečerpaní musí obsahovať náležitosti, a to dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku poplatkov
spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za
akých sa tieto poplatky môžu meniť. Poskytnutý spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní sa preto
rovnako považuje bezúročný a bez poplatkov.

8. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že zo žalobcom predložených dokladov
nie je možné posúdiť oprávnenosť jeho nároku, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd jeho
žalobu v celosti zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255
ods.1,vspojenís§262ods.1CSP.Vdanomprípadebolažalobavcelomrozsahuzamietnutá.Žalovaná

bola v plnom rozsahu úspešná a preto jej vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Nakoľko
žalovaná si trovy neuplatnila, v konaní jej žiadne trovy nevznikli, nakoľko podľa súdu prvej inštancie zo
spisu žiadne trovy nevyplývajú, okresný súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.9. Proti tomuto rozsudku ako celku, podal žalobca včas odvolanie, v ktorom poukázal, že spolu s
podaním zo dňa 7.7.2016, okresnému súdu predložil špecifikáciu pohľadávky, z ktorej podľa žalobcu
vyplýva, akým spôsobom došlo k započítaniu jednotlivých súm na istinu, riadne úroky, úroky z

omeškania, prípadne poplatky. Čerpanie a splácanie úveru žalovanou taktiež podľa odvolateľa vyplýva
z predloženého výpisu z úverového účtu, z ktorého je zrejmé, kedy a v akej výške žalovaná finančné
prostriedky čerpala, t. j. kedy a v akej výške boli žalobcom žalovanej poskytnuté. Na základe predloženej
špecifikácie, ako aj výpisu z úverového účtu žalovanej žalobca považoval za preukázané, kedy a koľko
finančné prostriedky žalovaná čerpala, a to koľko žalobcovi uhradila. Žalobca taktiež predložil aj výpis

bežného účtu žalovanej, z ktorej vyplýva suma nepovoleného debetného zostatku vo výške 100,74 eur.

10. Poukazujúc na uvedené preto nie je podľa žalobcu pravdou, že tento nepredložil na preukázanie
uplatneného nároku žiadne dôkazy, keď z vyššie uvedených listinných dôkazov podľa žalobcu
jednoznačne vyplýva odôvodnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, ako aj skutočnosť, akým
spôsobom žalobca k žalovanej sume dospel. Súd teda mal podľa žalobcu možnosť preskúmať a posúdiť,

či žalobcove tvrdenia zodpovedajú skutočnosti. Žalobca si ďalej v podanom odvolaní dovolil uviesť, že
vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o úver formou povoleného prečerpania finančných prostriedkov,
tzv. revolvingový úver, žalovaná mohla ľubovoľne a opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky
schváleného úverového rámca, a kedykoľvek mohla splatiť celú vyčerpanú sumu, alebo jej časť. Zo
splatenej časti úveru mohla žalovaná opakovane čerpať úver. Úrok z úveru bol splatný v posledný deň v

mesiaci. Pokiaľ na bežnom účte žalovanej nebol ponechaný dostatok finančných prostriedkov na riadne
úroky, z omeškanej sumy bol účtovaný úrok z omeškania.

11. V súvislosti s posúdením úveru ako bezúročného a bez poplatkov, si žalobca dovolil uviesť, že v
súlade s § 1 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., sa vzťahujú príslušné tam uvedené zákonné ustanovenia.

12. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
pričom dospel na základe vykonaným dôkazom k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. niektoré
zo žalobcom predložených dôkazov, vôbec nevykonal. Podľa žalobcu napadnuté súdne rozhodnutie
bolo vydané aj napriek preukázaným nárokom žalobcom a obsahuje zjavne nesprávnosti spôsobené

nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením veci a preto je nutné
opravným prostriedkom žiadať odvolací súd o vykonanie spravodlivej nápravy.

13. Poukazujúc na uvedené žalobca v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov, vrátane

trov odvolacieho konania.

14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 379

a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov:

16. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí prejednací princíp. Prejednací
princíp spočíva v tom, že tvrdené skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať

a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná
zodpovednosť za zhromaždenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im hodnotiť
dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu
tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné
prostriedky. Sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je
povinný po nich pátrať, ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti,
ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú spravidla známe, a

vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie
vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.17. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu a dôvodnosť svojho nároku voči žalovanej nepreukázal.

18. K námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že tento k žalobnému návrhu pripojil vyčíslenie pohľadávky
z kontokorentného úveru k 5.5.2016, v ktorej je síce vyčíslená istina, ako aj požadované príslušenstvo
(úroky z omeškania, úroky z úveru a poplatky), z ktorej však nie je zrejmé, z čoho pozostáva uplatnená
istina a ako boli vypočítané úroky, ako aj, či žalovaná reálne čerpala poskytnutú debetnú sumu a
ako, resp. či aspoň čiastočne na tento debet nejakú sumu uhradila, a prípadne, ako bola táto úhrada

zaúčtovaná, či bola zaúčtovaná na poplatky niektorých z požadovaných úrokov, prípadne na istinu.
Rovnako nie je zrejmé, prečo, keď z tohto vyčíslenia pohľadávky vyplýva, že ku dňu 5.5.2016 dlh
žalovanej predstavoval spolu 1.683,67 eur, si žalobca návrhom datovaným ku dňu 9.5.2015, uplatnil
istinu vo výške 1.784,41 eur, pričom je zrejmé, že táto istina bola uplatnená k tomuto dňu, t. j. ku dňu
5.5.2016, nakoľko riadny úrok a úrok z omeškania, žalobca požadoval až od nasledujúceho dňa, t. j.
6.5.2016. Uvedený rozpor žalobca nijako, a to ani v podanom odvolaní, súdu nevysvetlil. Napriek tomu,

že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 29.5.2016 podrobne vyzval žalobcu, aby doplnil svoje skutkové
tvrdenia, pričom v tejto výzve detailne uviedol, ako má tieto skutkové tvrdenia doplniť, nie je podľa
odvolacieho súdu z následného vyjadrenia žalobcu, ako aj z predloženej špecifikácie pohľadávky za
toto obdobie, vrátane výpisov z bežného a kontokorentného účtu žalovanej možné ustáliť, či došlo
a v akej výške k čerpaniu debetu zo strany žalovanej. Možno preto prisvedčiť súdu prvej inštancie

v jeho pochybnostiach, či žalovaná reálne vyčerpala sumu, ktorá jej mala byť zo strany žalobcu
reálne poskytnutá, pričom nestačí tak, ako to uviedol žalobca v podanom odvolaní, že žalovaná mohla
ľubovoľne opakovane čerpať finančné prostriedky, t. j., že jej bol poskytnutý úverový rámec, ale je
potrebné, aby tento úverový rámec, a to aspoň sčasti, žalovaná čerpala. Zo žalobcom predložených
dokladov nie je ani podľa odvolacieho súdu možné ustáliť, či došlo k čerpaniu povoleného prečerpania

v celej jeho sume, alebo nedošlo k žiadnemu jeho čerpaniu, nakoľko z takto predložených listinných
dôkazov, bez doplnenia zodpovedajúcich tvrdení, nie je možné ustáliť, kedy a v akých sumách bolo
povolené prečerpanie bežného účtu zo strany žalovanej realizované a zároveň nie je možné z takto
predložených listín žalobcom posúdiť, v akom rozsahu bol nárok žalobcu z povoleného prečerpania zo
strany žalovanej uhradený, resp. na aké nároky si žalobca prípadné platby žalovanej započítal. Nakoľko

žalobca súdu vôbec neuviedol, ako žalovaná povolené prečerpanie čerpala, kedy a v akých sumách,
resp. či vôbec došlo k povolenému prečerpaniu, a následne na čo boli započítané platby žalovanej, nie
je možné podľa odvolacieho súdu posúdiť, či tieto prípadné platby vykonané žalovanou, neboli zo strany
žalobcu započítané na úhradu nárokov v rozpore s príslušnými predpismi o ochrane spotrebiteľa, t. j.
nemožno žalovanej poskytnúť adekvátnu ochranu bez posúdenia, z čoho pozostáva nárok uplatnený

voči žalovanej.

19. V špecifikácii pohľadávky žalobcu za obdobie od 18.4.2017 do 5.5.2016, nie je nijako uvedené, kedy
(vktorýdeň)bolžalovanoučerpanýdebetnýzostatok,čiboltentočerpanývcelosti,alebopojednotlivých
čiastkach, keď za obdobie od 18.4.2017 do 30.4.2017 bol zostatok na úverovom účte žalovanej vo výške

998,36 eur, následne za obdobie od 1.5.2013 až do 5.5.2016 bol vždy tento zostatok na úverovom
účte vo výške 1.000,- eur. Uvedené nijako nekorešponduje s oznámením o zrušení účtu, keď ku dňu
31.1.2016 mal byť na účte žalovanej debetný zostatok vo výške 100,74 eur, pričom podľa oznámenia o
zosplatnení úveru, tento mal byť zosplatnený ku dňu 30.6.2014, preto je nelogické, aby ku dňu 5.5.2016
bol debetný zostatok na účte žalovanej 1.000,- eur. Zároveň mal žalobca ako prílohu k tomuto svojmu

vyjadreniu na základe výzvy súdu predložiť výpisy z bežného účtu žalovanej a z kontokorentného účtu
žalovanej, oba s rozdielnym číslom, pričom z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania účtu
vyplýva, že žalobca na základe žiadosti žalovanej, schválil povolené prečerpanie už existujúceho účtu
žalovanej, a preto nie je zrejmé vedenie oboch účtov osobitne, keď malo aspoň podľa tohto oznámenia
dôjsť k povoleniu prečerpania z už existujúceho účtu žalovanej.

20. Tieto pochybnosti nijako neodstránili ani vyššie uvedené výpisy z bežného a kontokorentného účtu
žalovanej, keď z ich anglického znenia, prípadne skratiek (príkladmo: Seq Tran Code, Amount Branch,
Time, Trace, User Cleator, Balance, Comment), nemožno nijako ustáliť, či žalovaná čerpala finančné
prostriedky, a ak áno, kedy a v akej výške, koľko žalovaná reálne uhradila, a na čo boli prípadné

platby žalovanou zarátané, konkrétnu sumu poplatkov, ako aj prípadné sankcie, prípadne výpočet
požadovaných úrokov (riadneho úroku, úroku z omeškania, debetného úroku), keď z týchto výpisov nie
je ani podľa odvolacieho súdu možné zistiť platobnú históriu žalovanej.21. Vzhľadom na vyššie uvedené, považuje odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, za potrebné
poukázať na ďalší rozpor uvádzaný žalobcom, keď suma uvedená v oznámení o zosplatnení, je
odlišná od uplatňovanej sumy v tomto konaní, ako aj na tú skutočnosť, že v zmluve o bežnom účte

neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, keď obligátornou náležitosťou zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je okrem iného, aj údaj o dobe trvania zmluvy a termín jej konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absencia
vyššie uvedených údajov má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a
preto bez posúdenia skutočnosti, či prípadné úhrady zo strany žalovanej boli zarátané na niektorých

z požadovaných úrokov, resp. poplatkov, nie je možné posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku
žalobcom.

22. K námietkam žalobcu voči zisteniam súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že dominujúcim
princípom občianskeho (civilného) súdneho procesu, je okrem prejednacieho princípu, aj s ním úzko
súvisiaci princíp ústnosti, zakotvený v zákone číslo 757/2004 Z. z. o súdoch (§ 3), s ktorým je spojený

princíp priamosti, čiže bezprostrednosti civilného procesu. Z uvedených princípov vyplývajú povinnosti
nielen pre konajúci súd, ale aj pre strany sporu.

23. Žalobca sa sám svojou bezdôvodnou neúčasťou a neprítomnosti na nariadených ústnych
pojednávaniach zbavil možnosti, aby označoval a predkladal skutočnosti, najmä za účelom vysvetlenia

svojich listinných dôkazov, osobitne potom, čo žalobcu na tento nedostatok upozornil súd prvej inštancie
opakovanými výzvami, po ktorých mu vytvoril dostatočný priestor sa k uvedeným pochybnostiam
vyjadriť. Ak by sa žalobca pojednávaní zúčastnil, mohol na súde prvej inštancie uplatniť príslušné
procesné prostriedky (skutkové tvrdenia, dôkazy, resp. návrh na doplnenie dôkazov, námietky, právne
závery a argumenty, vysvetlenia), ktoré v rozpore s procesným poriadkom uplatnil až v odvolaní.

24. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

25. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a
preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v zásade patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zo spisu

však vzhľadom k tomu, že žalovaná nepodala vyjadrenie k odvolaniu, nevyplynuli žiadne odôvodnené
a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 ods. 1 CSP, a žalobca bol z dôvodu, že odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, v odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací súd rozhodol tak,
že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov členov senátu krajského súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).