Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200816
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016200816.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa

a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: Sila prírody
s.r.o., Hlinná 165/31, 055 01 Margecany, IČO: 46 615 351, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš,
advokát, Vodná 6, Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova
10, Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu práce sp.
zn. OPS/BEZ/2015/3588, O-234/2015, zo dňa 17.6.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.07.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 17.06.2015, č. OPS/BEZ/2015/3588. 0-234/2015, ktorý týmto rozhodnutím podľa ustanovenia §
59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) odvolanie účastníka konania (žalobcu) zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č.
31/15/0 zo dňa 01.04.2015 potvrdil.
2. Inšpektorát práce Košice citovaným rozhodnutím č. 31/15/0 zo dňa 01.04.2015 ako prvostupňový
správny orgán podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení

zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce") a podľa § 46 Správneho
poriadku vo veci žalobcu rozhodol tak, že mu uložil pokutu vo výške 2 000,- eur podľa § 19 ods. 2
písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými
v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a

nelegálnom zamestnávaní“), spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu
fyzickej osoby: S. H., L.., nar. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX, XXX XX G. J. P., ktorá pre zamestnávateľa dňa
24.01.2015 o 10:30 hod. vykonávala prácu donáškara v prevádzke E. X, XXX XX F. - G. P., mal s ňou
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Dohoda o pracovnej činnosti s nástupom
do práce odo dňa 23.01.2015) a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že
uvedená fyzická osoba bola zamestnávateľom prihlásená až 02.02.2015 o 15:01 hod.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v dňoch 24.01.2015 a
02.02.2015 vykonal inšpekciu práce u žalobcu a zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností
stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Toto porušenieje uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-24-53-1.2/P-A28-15 zo dňa 02.02.2015, v
Časti Nelegálne zamestnávanie bod B.l. Dňa 24.01.2015 o 10:30 bola vykonaná kontrola fyzických osôb
nachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu v prevádzkami E. X, XXX XX F. - G. P.. U kontrolovanej fyzickej

osoby S. H. sa zistilo, že tento síce mal so žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorený pracovnoprávny
vzťah (na základe Dohody o pracovnej činnosti s nástupom do práce odo dňa 23.01.2015), avšak táto
fyzická osoba bola zamestnávateľom prihlásená do Sociálnej poisťovne až dňa 02.02.2015 o 15:01 hod.

V zápisnici o podaní informácie zo dňa 24.01.2015 S. H. uviedol, že „Včera som pracoval od 10:00 do

12:30 s uprataním, dnes od 09:40. Dohodol som sa s vedúcim, cez inzerát na internete. Volá sa C..
Podpísané nemám nič, som na skúšku. Odmena je 2 eurá/ hodinu.“ V zápisnici o podaní informácie
zamestnávateľom zo dňa 24.01.2015 pán C. F., konateľ, uviedol, že „S. H. je na skúšku, včera bol prvý
krát, odmenu sme nedohodli.“ Zamestnávateľ k menovanému predložil Dohodu o pracovnej činnosti zo
dňa 23.01.2015 s nástupom do zamestnania od 23.01.2015 na výkon práce donáškar pizze a hotových
jedál.

Prvostupňový správny orgán citoval ust. § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a konštatoval, že zamestnávateľ v rozpore s ust. § 231 ods. 1 písm.
b) bod 1 zákona o sociálnom poistení neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na

poistenie v nezamestnanosti najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

V dôsledku porušenia týchto predpisov prvostupňový správny orgán začal voči žalobcovi konanie o
uloženie pokuty. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 12.03.2015 a v
zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku mal žalobca možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastník konania sa vyjadril listom doručeným
prvostupňovému správnemu orgánu dňa 25.03.2015 a v tomto namietal, že konajúci správny orgán
nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho žiadal predmetné
konanie zastaviť. Prvostupňový správny orgán k tomu uviedol, že pri zisťovaní skutkového stavu
veci vychádzal z viacerých dôkazov, a to predovšetkým zo skutočností zistených priamo na mieste,

zo Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, zo
Zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom a z Dohody o pracovnej činnosti. Z takto získaných
dôkazov považoval skutkový stav za náležíte zistený a preukázaný.

Čo sa týka výšky uloženej pokuty, vychádzal z ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce,

v zmysle ktorého inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- eur do 200 000,- eur. Na základe zistených skutočností
prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- eur, pričom pri rozhodovaní o jej
výške prihliadal na
a) počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov, b) či sa nejedná o opakované zistenie toho

istého nedostatku, c) dobu protiprávnosti, d) či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny
účel. Zdôraznil, že pokutu uložil v spodnej hranici zákonnom stanovenej sadzby, nakoľko zistený
nedostatok bol po kontrole odstránený. Mal za to, že uloženie pokuty v stanovenej výšky je nevyhnutné
jednak z dôvodu postihu takéhoto konania žalobcu, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti
preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na zamestnávateľov.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu zrušiť. Namietal, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočne a neobjektívne zisteného skutkového stavu veci.

Žalobca v prvom rade namietal úplnosť a správnosť Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu
prítomnosti fyzickej osoby (S. H.) na pracovisku. Táto neobsahovala údaj o tom, či bol S. H. zo strany
správneho orgánu poučený o tom, že svoje vyjadrenie podáva svojvoľne, bez akéhokoľvek nátlaku a že
má možnosť podanie vyjadrenia odmietnuť, teda že bol náležíte poučený o svojich právach.

V zápisnici tiež absentuje údaj o obchodnom mene účastníka konania, rok vykonania kontroly, údaj
o zamestnávateľovi, dátum narodenia fyzickej osoby, absentujú v nej identifikačné údaje o adrese
správneho orgánu a jeho úradnej pečiatke, mená inšpektorov práce a táto je opatrená len jednýmnečitateľnýmpodpisominšpektorapráce,ajkeďkontroluvykonávalidvajainšpektoripráce.Zuvedených
dôvodov žalobca považoval predmetnú zápisnicu za nepreskúmateľnú.
V ďalšom namietal, že v konaní absentuje akýkoľvek dôkaz o vykonaní „kontroly v Sociálnej poisťovni“,

a to kým a kedy mala byť táto kontrola vykonaná a aký doklad bol vyhotovený o priebehu tejto kontroly.
Poukázal aj na Protokol o výsledku inšpekcie č. IKO-24-53-1.2/P-A28-15, A 113 zo dňa 02.02.2015, v
ktorom podľa žalobcu absentuje presné označenie miesta zisťovania skutkového stavu, kde mal žalobca
využívať závislú prácu S. H., t. j. či to bolo v odbytovom stredisku prevádzky alebo v priestore, kde sa
môžu zdržiavať len zamestnanci žalobcu. Prvostupňový správny orgán tak podľa žalobcu vo svojom

rozhodnutí nedostatočne definoval pojem „pracovisko“ a „prevádzka“, čím sa jeho rozhodnutie stáva
nepreskúmateľným.

Nesúhlasil ani s postupom prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu podľa názoru žalobcu
neumožnil nahliadnuť do administratívneho spisu vo veci zákonom stanoveným spôsobom. Uviedol, že
dňa 16.03.2015 sa dostavil na prvostupňový správny orgán za účelom nahliadnutia do administratívneho

spisu. Zo strany povereného zamestnanca E.. A.. H. S. mu boli na chodbe úradu predložené kópie
zápisníc zo dňa 24.01.2015 s konštatovaním, že celý spis mu nemôže byt' predložený k nahliadnutiu ani
kopírovaniu z dôvodu, že sa v ňom nachádzajú údaje, ku ktorým účastník konania nemôže mať prístup.
Zároveň o nahliadnutí do spisu nebola vyhotovená ani žiadna zápisnica. Týmto konaním prvostupňový
správny orgán nedodržal zásadu súčinnosti. Zároveň vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že

vo veci nenariadil ústne pojednávanie, v dôsledku čoho sa žalobca nemohol k veci vyjadriť ústne, nemal
možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov a nemohol im klásť otázky.

Ďalej poukázal na to, že činnosť S. H. dňa 24.01.2015 nenaplnila znaky závislej práce. Pri vykonávaní
kontroly inšpektori práce v skutočnosti našli na prevádzke žalobcu v uvedený deň S. H. sedieť v

odbytovej časti prevádzky. Zo Zápisnice však nevyplýva, že by žalobca dal tejto fyzickej osobe pokyn
na vykonanie práce donáškara, resp. že by dostal za takto vykonanú prácu aj odmenu. Vo vyjadreniach
S. H. a žalobcu sa nachádzali zásadné rozdiely, rozpornosť ktorých správny orgán žiadnym spôsobom
neodstránil.Vpredmetnejveciniejejasnepreukázané,žečinnosťS.H.skutočnenapĺňalaznakyzávislej
práce a následne na to nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu.

V neposlednom rade za nepreskúmateľné považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
aj v časti týkajúcej sa odôvodnenia výšky pokuty uloženej žalobcovi. Namietal, že pri ukladaní pokuty
sa prvostupňový správny orgán nevyporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho
spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu
správneho deliktu, neuviedol počet nelegálne zamestnaných zamestnancov a ani dobu protiprávnosti.

4. O odvolaní žalobcu Národný inšpektorát práce ako druhostupňový správny orgán (žalovaný)
rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/3588, 0-234/2015 zo dňa 17.06.2015 rozhodol tak, že toto odvolanie
zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 31/15/0 zo dňa 01.04.2015 potvrdil.

Žalovaný po dôslednom preskúmaní individuálneho správneho aktu a predloženého odvolacieho spisu
dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav k právnemu záveru, že správny
orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2
v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Účastník
konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti.

Zo spisu mal za jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 24.01.2015 v čase o 10:30 hod vo svojej
prevádzke E. X, XXX XX F. - G. P. využíval závislú prácu fyzickej osoby L.. S. H., ktorá vykonávala prácu
donáškara, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Dohoda o pracovnej
činnosti zo dňa 23.01.2015), pričom si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa
zákona o sociálnom poistení. Nesplnenie si tejto povinnosti bolo preukázané elektronickým výpisom z

registra Sociálnej poisťovne. Popísaný skutkový stav nepochybne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy,
z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní odvolací orgán, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal
a ktoré potvrdzujú spáchanie správneho deliktu žalobcom.

K námietkam žalobcu voči obsahu Zápisnice žalovaný uviedol, že L.. S. H. bol pred vykonaním úkonu

riadne poučený (poučenie je súčasťou zápisnice), vypovedal spontánne bez možnosti konzultovať svoje
odpovede. Jeho výpoveď sa s výnimkou odmeny zhodovala so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol
v Zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom. Zápisnica spísaná s L.. S. H. obsahovala všetky
potrebné náležitosti v zmysle zákona, aby mohla byť v konaní použitá ako dôkaz.Ďalej uviedol, že žalobcovi bolo dňa 16.03.2014 umožnené nahliadnuť do spisového materiálu, o čom
správny orgán urobil záznam do spisu. Poukázal pritom na ust. § 22 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré

správnemu orgánu neukladá povinnosť o takomto úkone vyhotovovať zápisnicu.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že vo veci malo byť v rámci konania na prvom stupni nariadené ústne
pojednávanie, žalovaný uviedol, že materiály nachádzajúce sa v spise boli plne postačujúce na
rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania, ktoré správny orgán nie je povinný

uskutočniť v každom konaní, ale iba ak to vyžaduje povaha veci. V tejto súvislosti citoval z nálezu
Najvyššieho správneho súdu č. 3.273/1919 Zb. n., podľa ktorého nie je podstatnou chybou konania,
ak nevypočul správny orgán účastníka konania preto, lebo tento všetky potrebné skutočnosti uviedol
v návrhu na začatie konania, a preto nebolo možné očakávať od výsluchu ďalšie objasnenie veci
a účinnejšie uplatnenie jeho procesných práv. Zdôraznil, že účastník konania navyše ani nepožiadal
správny orgán o nariadenie ústneho pojednávania.

K námietke žalobcu, že v rozhodnutí absentuje dôkaz o kontrole v Sociálnej poisťovni žalovaný
uviedol, že informácie tohto charakteru získava správny orgán z registra Sociálnej poisťovne, ktorý je
určený na tento účel a výstup z neho je aj súčasťou spisového materiálu. Tento dôkaz jednoznačne
potvrdzujenaplneniesprávnehodeliktunelegálnehozamestnávania,nakoľkoznehovyplýva,žedohoda

o pracovnej činnosti bola medzi žalobcom a pánom Makom uzavretá dňa 23.01.2015, ale zamestnanec
bol do registra Sociálnej poisťovne prihlásený až dňa 02.02.2015.

Vo veci výšky uloženého sankčného postihu mal žalovaný za to, že prvostupňový správny orgán pri
určovaní výšky pokuty prihliadol na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 19

ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Prihliadol na počet nelegálne zamestnaných
zamestnancov, že sa nejedná o opakované zistenie toho istého nedostatku, dobu protiprávnosti, ako
aj skutočnosť, že sankcia spĺňa požiadavku represie ale aj preventívny účel a že nedostatok bol po
kontrole odstránený. Rovnako žalovaný považoval sankciu vo výške 2 000,- eur za primeranú, plniacu
preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, splní aj represívnu funkciu a

odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania v budúcnosti.

Žalovaný po posúdení predmetného prípadu mal za to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a z relevantných
listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Žalobca neuviedol skutočnosti ani

nepredložil dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny delikt.

5. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobca správnu žalobu doručenú
správnemu súdu dňa 18.07.2016. Žiadal rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3588, 0-234/2015
zo dňa 17.06.2015 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 31/15/0 zo dňa 01.04.2015 zrušiť a v

Domnieval sa, že citované rozhodnutia sú nezákonné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť,
nepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôvodov, čím sa tieto rozhodnutia stávajú nezákonnými. Namietal,
že dôkazy pre rozhodnutia neboli získané zákonným spôsobom, žalovaný nesprávne právne posúdil
skutkový stav veci a preto je žalobca toho názoru, že predmetné rozhodnutia sú nezákonné a žalobca

bol nimi ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.

Žalobca v prvom rade namietal zmätočné vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí žalovaného.
Poukázal na to, že ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo k zmene sídla
žalobcu, pričom táto skutočnosť bola vyznačená aj v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Napriek

tomu žalovaný v záhlaví svojho rozhodnutia nesprávne uviedol pôvodnú adresu sídla žalobcu a
na túto adresu mu aj neúspešne doručoval svoje rozhodnutie. Pri takomto doručovaní použil fikciu
doručenia a na rozhodnutí uviedol ako dátum právoplatnosti deň 25.06.2015. Až následne došlo k
doručovaniu napadnutého rozhodnutia na adresu sídla žalobcu zapísanú v OR SR a k riadnemu
doručeniu rozhodnutia, čím sa toto stalo právoplatným dňom 22.06.2016. Napriek uvedenému je na

napadnutom rozhodnutí žalovaného stále uvedený nesprávny dátum jeho právoplatnosti, čo spôsobuje
zmätočnosť daného rozhodnutia. Tiež namietal, že v konaní pred správnym orgánom nedošlo k
žurnalizácii administratívneho spisu, preto bol vytvorený priestor na manipuláciu s listinami v ňom
obsiahnutými, teda možnosť ich ľubovoľne vyberať a vkladať, čo je v rozpore s právom účastníkana spravodlivý proces. Zároveň žalovaný o nahliadnutí žalobcu do administratívneho spisu nevykonal
žiaden relevantný úkon, nespísal žiaden úradný záznam.

V ďalšom vytýkal žalovanému, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neopísal „nelegálne zamestnávanie“
zo strany žalobcu spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti o tom, že došlo k naplneniu zákonnej
dikcietohtosprávnehodeliktu.Zopísaniaazaznamenaniapriebehuvykonávaniakontrolypredovšetkým
nemal za jednoznačne preukázané presné miesto zisťovanie skutkového stavu, kde mal žalobca
využívať závislú prácu S. H.. Žalovaný uviedol, že sa tak stalo v prevádzke E. X, F. XXX XX,

avšak opomenul skutočnosť, že prevádzka žalobcu sa delí na odbytovú časť, ktorá je prístupná pre
spotrebiteľov a prevádzkovú časť - kuchyňu, kde majú prístup len pracovníci žalobcu. „Z rozhodnutia
nie je zrejmé, či menovanú osoba sedela v prevádzke ako hosť, resp. akou formou mal žalovaný
zistiť prácu donáškara.“ V nadväznosti na to mal za nedostatočne opísaný stav, akým spôsobom táto
osoba vykonávala prácu donáškara. Podľa žalobcu nepostačuje len formálne konštatovanie, že osoba
vykonávala prácu donáškara ale žalovaný mal jasne opísať prácu tejto osoby a svoje konštatovanie

aj náležíte dokázať. Podľa žalobcu „pri skutkovom vymedzení správneho deliktu nie je postačujúcim
tvrdenie o mieste výkonu nelegálnej práce, jej časovom plynutí a nedokázanom opise práce donáškara,
pretože zákonnú požiadavka na právnu kvalitu administratívneho rozhodnutia v časti skutkového
vymedzenia správneho deliktu obsahuje imperatív o judikatúru Najvyššieho súdu SR presne skutkovo
charakterizovať protiprávne konanie sankcionovaného subjektu, a to v právnom prepojení na konkrétnu

skutkovú podstatu správneho deliktu obsiahnutú v právnej norme.“ Správny orgán sa pri kontrole vôbec
nevyporiadal so všetkými znakmi závislej práce uvedenými v Zákonníku práce a či tieto znaky závislej
práceboliajkumulatívnenaplnenéudotknutejosobyprenaplnenieskutkovejpodstatysprávnehodeliktu
nelegálnej práce. Pritom z vyjadrenia tejto osoby je zrejmé, že táto nevykonávala prácu donáškara
ale mala len upratovať. To znamená, že nevykonávala v danom dni žiadnu závislú prácu tak, ako ju v

rozhodnutí definuje žalovaný.

Žalobca tiež vytýkal žalovanému, že neakceptovaním jeho procesných práv, ktoré žalobca nemohol
uplatniť v konaní pred správnym orgánom, porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný predovšetkým porušil procesné právo účastníka -

žalobcu - klásť svedkovi otázky a napriek tejto skutočnosti výpoveď kľúčového svedka S. H. použil
ako dôkaz v rozhodnutí. Žalobcovi bolo pritom odňaté právo byť prítomný pri dokazovaní, on ani
jeho splnomocnený zástupca neboli predvolaní na výsluch svedka a nemohli klásť svedkovi otázky
ani na ústnom pojednávaní. V konaní neboli predovšetkým odstránené rozpory medzi výpoveďou
žalobcu a menovaného pracovníka. Odstránenie rozporov medzi výpoveďami účastníka konania a

svedkov žalovaný neuskutočnil ich podrobným výsluchom a prípadne aj vzájomnou konfrontáciou, Či
inými dôkazmi. Zároveň z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by vo veci nariadil ústne
pojednávanie v zmysle ust. § 74 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa žalobcu správny orgán nevyužil
všetky dostupné prostriedky k dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci. Poukázal na štrasburskú
judikatúru (Lauko c/a SR, Neumeister c/a Rakúsko z júla 1976), ako aj nález Ústavného súdu SR

sp. zn. 231/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/235/2010, v zmysle ktorých účastník
konania má právo sa k veci ústne vyjadriť, byť prítomný pri dokazovaní a klásť svedkom otázky,
pričom ústne pojednávanie malo byť nariadené už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Bolo
povinnosťou žalovaného procesnú vadu konania odstrániť a ústne pojednávanie nariadiť pred vydaním
druhostupňového rozhodnutia.

Čo sa týka samotnej pokuty, žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí len všeobecne,
formálne a nekonkrétne odôvodnil výšku jej uloženia odvolávajúc sa pritom len na neúplné zákonné
ustanovenia. Žalovaný sa nevyporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho
spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu

správneho deliktu, neuviedol počet nelegálne zamestnaných zamestnancov a ani dobu trvania
protiprávneho stavu.

Záverom žalobca namietal aj nezákonnosť dôkazu - protokolu o výsledku inšpekcie práce č.
IKO-24-53-1.2/P-A28-15, A113 zo dňa 02.02.2015 - nakoľko tento nie je podpísaný inšpektorom práce

E.. A.. H. S., ktorý mal inšpekciu práce vykonávať. Takto tento protokol nespĺňa požiadavky vymedzené
v ust. § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domnieval, že ak je v
správnom konaní obstaraný nezákonný dôkaz, nezákonné je aj samotné rozhodnutie vydané na jeho
podklade.6. Obsahom žaloby z 18.07.2016 bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6Sa/7/2016- 55 z 16.03.2017 tak, že podľa

§ 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku v spojení s § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe z 18.07.2016.
7. K žalobe žalobcu sa podaním doručeným správnemu súdu dňa 20.02.2017 vyjadril aj žalovaný a
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Poukázal na to, že pokuta vo výške 2 000,- eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa dopustil tým, že dňa 24.01.2015 v čase o 10:30 hod vo svojej
prevádzke E. X, XXX XXX F.A. - G. P. využíval závislú prácu fyzickej osoby L.. S. H., mal s ňou založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 23.01.2015)
a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení). Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce a je dôkazovo podložená
nielen samotným protokolom, ale aj dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 23.01.2015, zápisnicou
spísanou s L.. S. H. zo dňa 24.01.2015, zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom spísanou dňa
24.01.2015 s C. F. a elektronickým výpisom z registra Sociálnej poisťovne.

K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že žalobca počas priebehu správneho konania zmenil
adresu sídla svojej spoločnosti, o čom žalovaného neinformoval. Z tohto dôvodu mu bolo rozhodnutie
žalovaného doručované na dovtedy žalobcom uvádzanú adresu. Po zistení zmeny sídla žalobcu
žalovaný zaslal rozhodnutie na aktuálnu adresu účastníka konania. Toto rozhodnutie žalobca napadol
správnoužalobou,zčohojezrejmé,žepostupomžalovanéhomuneboliupretéžiadnejehopráva,keďže

sa s predmetným rozhodnutím mohol riadne oboznámiť a následne zvoliť vo veci ďalší postup. Za ničím
nepodloženépovažovalajtvrdeniežalobcu,podľaktoréhonedošlokžurnalizáciiadministratívnehospisu
zákonom stanoveným spôsobom.

Ďalejpoukázalnato,ževýroknapadnutéhorozhodnutiaobsahujevšetkyzákonomstanovenénáležitosti

a nie je možné, aby skutok v ňom opísaný bol zamenený s iným správnym deliktom. Rovnako je
z tohto rozhodnutia zrejmé, a to ako z prvostupňového tak aj z druhostupňového, presné miesto
zisťovania skutkového stavu, kde mal žalobca využívať závislú prácu S. H.. Skutočnosť, že menovaný
v rozhodnom čase vykonával prácu donáškara je zrejmá predovšetkým z Dohody o pracovnej činnosti
zo dňa 23.01.2015, kde je pri dojednanej práci uvedené „Donáškar pizze a hotových jedál", ako aj zo

zápisnice o podaní informácie spísanej s menovaným, kde je uvedený druh práce donáškar a menovaný
túto skutočnosť potvrdil svojím vlastnoručným podpisom.

V ďalšom citoval ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „správny orgán nariadi ústne
pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to

ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok teda rozlišuje medzi obligatórnym ústnym pojednávaním,
ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy a medzi fakultatívnym ústnym
pojednávaním, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. Keďže v uvedenom
prípade nejestvuje osobitný predpis ukladajúci povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, je na rozhodnutí
správneho orgánu, aby tak urobil v prípade, keď je to potrebné v záujme zistenia skutočného stavu veci.

Inšpektorát práce v procese rozhodovania zhodnotil všetky dôkazy, pričom usúdil, že tieto poskytujú
dostatočnú oporu záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Preto, ak
aj správny orgán nepristúpil k nariadeniu ústneho pojednávania, ale opieral sa len o obstarané dôkazy,
ktoré vyhodnotil ako postačujúce, nijako nevybočil z rámca svojich kompetencií tak, ako sa domnieva
žalobca. Menovaný bol navyše vypočutý už počas samotného výkonu inšpekcie práce.“

Žalovaný tiež zdôraznil, že z ust. § 23 Správneho poriadku mu nevyplýva povinnosť vyhotoviť o
nahliadnutí do administratívneho spisu úradný záznam. Nahliadnutím do spisu bolo žalobcovi umožnené
realizovať jeho procesné právo, pričom ak sa aj úradný záznam nevyhotovil, táto skutočnosť nemohla
mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. K námietke žalobcu, že žalovaný v konaní ako dôkaz

použil zápisnicu o podaní informácie s menovaným bez prítomnosti žalobcu, čím mu bolo odňaté právo
byť prítomný pri dokazovaní a klásť svedkom otázky na ústnom pojednávaní, žalovaný uviedol, že
zápisnica o podaní informácie bola spísaná s menovaným tak, aby nebola daná možnosť jeho výpoveď
ovplyvniť (§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii). Zo zápisníc spísaných s S. H. a C. F., ako aj zpovahy práce menovaného mal žalovaný za preukázané, že tento jednoznačne vykonával pre žalobcu
závislú prácu. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci a v dôsledku porušenia povinností
stanovených zákonom bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 000,- eur, pričom odôvodnenie výšky

tejto pokuty podľa žalovaného spĺňalo všetky zákonné podmienky uvedené v ust. § 19 ods. 2 písm. a)
bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný preskúmal aj žalobcom namietaný protokol o
výsledku inšpekcie práce a dospel k záveru, že tento bol vyhotovený v súlade so zákonnom o inšpekcii
práce a obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle zákona. Platná legislatíva pritom
nevyžaduje, aby bol takýto protokol opatrený vlastnoručnými podpismi všetkých prítomných inšpektorov

práce. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce plne postačuje podpis len jedného inšpektora
práce vykonávajúceho inšpekciu práce.

Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že „inšpektorát práce okrem toho, že dospel k správnym
skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav,
čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V rámci procesu

rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup
podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia. ktoré by boli dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia“.

8. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.03.2017 sa k vyššie uvedenému podaniu žalovaného

vyjadril aj žalobca, pričom zopakoval svoje žalobné námietky a zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach vo veci.
9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych
medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj v procesno-právnom režime žaloby vo veciach
správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného

a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s obsahom skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v
podaniach účastníkov konania,, doručených správnemu súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho
konania a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

10. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, a to na základe zistenia o splnení

procesnoprávnych podmienok pre takýto procesný postup (§ 182 ods. 1 písm. g/ SSP, § 105 ods. 2
písm. a) SSP).
11. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

12. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej
časti druhej hlavy Správneho súdneho poriadku (§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
13. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v

žalobe, alebo uvedené v § 195 SSP v spojení s § 134 ods. 2 SSP (dôvody neviazanosti správneho
súdu rozsahom a dôvodmi žaloby), či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
14. V konaní vo veciach správneho trestania je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav
zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný (§ 120 písm. b/ SSP). Súd môže vychádzať

zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom
alebo vykonať dokazovanie podľa druhej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku. Do uvedenej
právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý
proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len
tým. čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a

hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a
nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom a ak pritom
zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu
uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.15. Z obsahu administratívneho spisu tunajší súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Košice
ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 31/15/0 zo dňa 01.04.2015 uložil žalobcovi pokutu
vo výške 2 000,- eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie

povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce,
konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzickej osoby:
S. H., L.., nar. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX, XXX XX G. J. P., ktorá pre zamestnávateľa dňa 24.01.2015 o
10:30 hod. vykonávala prácu donáškara v prevádzke E. X, XXX XX F.A. - G. P., mal s ňou založený

pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Dohoda o pracovnej činnosti s nástupom do práce
odo dňa 23.01.2015) a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou v Sociálnej poisťovni bolo zistené,
že uvedená fyzická osoba bola zamestnávateľom prihlásená až 02.02.2015 o 15:01 hod. Národný
inšpektorát práce so sídlom v Košiciach ako žalovaný správny orgán - na základe odvolania žalobcu proti
uvedenému rozhodnutiu - rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu

zamietol.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

17. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účinného v
časevydanianapadnutéhorozhodnutia,nelegálnezamestnávaniejezamestnávanieprávnickouosobou
alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou
založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm.

b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

18. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti

a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej
dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň
nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch
uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) .

19. Podľa § 7 ods. 11 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je v správnom konaní správnym
orgánom prvého stupňa.

20. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce, národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom
vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

21. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného

zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je

podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

22. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 (správne
delikty) a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.23. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa

má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

25. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. V predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o
postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty. V kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v
rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky,

iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajúce správne disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové, sa za delikt považuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty. U
iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov je to ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu

dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie
právepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,opostihsprávnymorgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,
iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už

ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti
postihu delikventa.

27. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu
a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis teda treba postupovať v súlade so zásadami
trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov alebo Trestného zákona.
28. Keďže zákon o inšpekcii práce neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu

sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v preskúmavanej veci vychádzať z právnej úpravy
zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,naktorúzákonodarcaajpodčiarou
znenia právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z. priamo odkazuje.
29. Potom vychádzajúc z analógie postupu pri prejednávaní priestupku a správneho deliktu sa môže
javiť, že aj pri prejednávaní správneho deliktu je orgán verejnej správy povinný bezvýnimočne, teda

v každom konkrétnom prípade nariaďovať na prejednanie správneho deliktu podľa ust. § 21 ods. 1
Správneho poriadku ústne pojednávanie, čo v tomto prípade predstavovalo najzávažnejšiu žalobnú
námietku žalobcu voči konaniu správnych orgánov. Súdna prax pri vyriešení tejto otázky prešla značným
vývojom, pričom ako prelomové sa v tomto smere javí uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
134/2014 z 5. februára 2014. V tomto ústavný súd uviedol nasledovné:

„V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) a ústavného súdu treba pojmy
„trestné obvinenie“ a „práva alebo záväzky občianskej povahy “ vymedzujúce rozsah aplikovateľnosti čl.
6ods.1dohovoruvykladaťautonómneodichdefinovaniavovnútroštátnomprávnomporiadkučlenských
štátov dohovoru. Prihliadajúc na výklad a aplikáciu uvedených pojmov v judikatúre ESĽP, dospel ústavný

súd k záveru o aplikovateľnosti ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru na daný prípad, keďže predmetom
konania vo veci sťažovateľky bolo súdne preskúmanie rozhodnutí o uložení sankčnej povinnosti za
správny delikt v podobe uloženia peňažnej pokuty (napr. rozsudok vo veci Bendenoun proti Francúzku
z 24. 2. 1994, resp. rozsudok vo veci A. P., M. P. a T. P. proti Švajčiarsku z 29. 8. 1997; III. ÚS 341/07).

Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru
najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci radou sťažovateľke nebola
odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať
za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej častiopierajúceho o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred
radou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcim
v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán, akými bola
v tomto konkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu, totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty

nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia,
resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1
dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom (argumetum a simili
PL. ÚS 12/97).“

30. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia ústavného súdu aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.

7Sžo/l/2013 konštatoval, že „z § 21 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne
pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán preto
nie je povinný nariaďovať ústne pojednávanie, je limitovaný však povinnosťou zistiť presne a úplne
skutočný stav veci. V danom prípade by sa však ústnym pojednávaním neprispelo k objasneniu veci,
lebo správny orgán disponoval dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie

31. Rovnako v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/66/2013 Najvyšší súd SR konštatoval, že „neobstojí ani námietka
ohľadom nevykonania ústneho pojednávania nakoľko z dikcie ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku
takáto povinnosť správneho orgánu nie je obligatórna a žalobca nepredložil iné dôkazy, ktoré by bolo
potrebné prejednať na ústnom pojednávaní, takže ústne pojednávanie by v danom prípade nebolo
účelné a hospodárne.

32. Na základe uvedené možno dospieť k záveru, že správny súd v každom konkrétnom prípade musí
v závislosti od vykonaného dokazovania v rámci správneho konania vyhodnocovať, či nenariadenie

ústneho pojednávania pri prejednávaní správneho deliktu je takou vadou konania, ktorá mohla mať
za následok nezákonnosť rozhodnutia, resp. či nariadenie ústneho pojednávania bolo na účely
administratívneho konania potrebné.
33. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle
ktorej sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré

nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
34. Nariadenie ústneho pojednávania vo veciach správneho trestania závisí od okolnosti každého
konkrétneho prípadu s tým, že pokiaľ orgán verejnej správy ústne pojednávanie nenariadi, musí
byť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie
rozhodnutia a akými úvahami sa orgán verejnej správy riadil (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

Následne je na správnom súde, aby posúdil, či v konkrétnom prípade nedodržanie zásady ústnosti,
priamosti a bezprostrednosti malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri posudzovaní
potreby dodržania zásady ústnosti v rámci administratívneho konania je potrebné prihliadať na okolnosti
konkrétneho prípadu, povahu správneho deliktu v širšom zmysle, ako aj druh a výšku hroziacej sankcie.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov preto správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako

aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že Inšpektorát práce Košice príslušný na rozhodnutie
podľazákonaoinšpekciiprácevprvomstupniaNárodnýinšpektorátpráceakoodvolacísprávnyorgánv
predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci pred vydaním rozhodnutí
postupovali v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto ich rozhodnutia
treba považovať za zákonné, a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie

podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku.
36. Správny súd, rovnako ako žalovaný, v tomto smere za relevantné považoval dôkazy obstarané pri
inšpekcii práce vykonanej dňa 24.01.2015 a 02.02.2015 u žalobcu ako kontrolovaného subjektu v jeho
prevádzke nachádzajúcej sa na adrese E. X, XXX XX F. - G. P..
37. Podľa Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. 1KO-24-53-1.2/P-A28-15, A113 zo dňa 02.02.2015,

bola dňa 24.01.2015 o 10:30 hod vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku
žalobcu, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu 3 fyzické osoby: 1. H. C., bytom F. XX,
F., 2. J. P., bytom S. XXX a 3. S. H., bytom H. Y. XXX. Podľa Dohody o pracovnej činnosti zo dňa
23.01.2015 S. H. mal u žalobcu vykonávať prácu donáškara pizze a hotových jedál v rozsahu 10 hodíntýždenne, za dohodnutú odmenu 2,- eur/hod, s nástupom do zamestnania dňa 23.01.2015. Táto dohoda
je podpísaná tak menovaným S. H., ako aj konateľom žalobcu C. F. dňa 23.01.2015. Podľa Zápisnice
o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 24.01.2015

o 10:30 hod menovaný uviedol, že včera (t. j. 23.01.2015) pracoval od 10:00 do 12:30 s upratovaním,
dnes (t. j. 24.01.2015) od 09:40. „Dohodol som sa s vedúcim cez inzerát na internete. Volá sa C..
Podpísané nemám nič. Som na skúšku. Odmena je 2, - eur/hod.“. Rovnako konateľ žalobcu v Zápisnici o
podaníinformáciezamestnávateľomzodňa24.01.2015o10:35hodkzoznamuosôbunehopracujúcich
uviedol, že „S. H. je na skúšku, včera bol prvý krát, odmenu sme nedohodli.“

38. Zo všetkých týchto listín je jednoznačne preukázané, že S. H. v rozhodný deň, t. j. 24.01.2015, kedy
sa u žalobcu vykonávala inšpekcia práce, pracoval u žalobcu ako zamestnanec. Dohoda o pracovnej
činnosti zo dňa 23.01.2015 obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované ust. § 228a zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce, t. j. je uzavretá v rozsahu najviac 10 hodín týždenne (ods. 1), písomne, je
v nej uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného
času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára (ods. 2), je uzatvorená na dobu určitú (ods. 3) a vlastnoručne

podpísaná tak zamestnávateľom, ako aj zamestnancom. Preto nie je dôvod pochybovať o jej platnosti.
V tejto súvislosti je bez právneho významu, v ktorej časti prevádzky žalobcu sa menovaný zdržiaval.
39. Už táto skutočnosť - teda existencia platnej Dohody o pracovnej činnosti - sama o sebe
zakladala povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b)
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, a to pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z výpisu zo Sociálnej
poisťovne založeného v administratívnom spise na č. 1. 13 však vyplýva, že tak zamestnávateľ urobil
až dňa 02.02.2015, teda zjavne po uplynutí lehoty určenej mu zákonom.
40. Zároveň, vzhľadom na výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce Košice, súd nemal

pochybnosti ani o správnosti záverov inšpekčných orgánov o tom, že vyššie opísaná činnosť S.
H. dňa 24.01.2015 u žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny
režim § 1 ods. 2 Zákonníka práce („Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.). Špeciálny

právny režim Zákonníka práce pri úprave pracovnoprávnych vzťahov má pritom, vychádzajúc
predovšetkým z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky
zákonník) prioritu ako právna norma lex specialis voči predpisom občianskeho práva. Je daný okrem
iného aj potrebou ochrany pracovnoprávnych vzťahov v širšom právnom kontexte, vrátane odvodových
povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu.

41. Nemožno pritom opomenúť ani fakt, že tak S. H., ako ani žalobca v pozícii zamestnávateľa pri
výsluchu vykonanom dňa 24.01.2015 nespochybnili, že menovaný u žalobcu pracuje. Žalobca ho vo
svojej výpovedi zaradil medzi osoby, ktoré u neho pracujú a S. H. potvrdil, že tak v rozhodný deň,
ako aj deň mu predchádzajúci, u žalobcu pracoval na základe ,,dohody s vedúcim''. Rovnako podľa
obsahu Protokolu o obsahu inšpekcie práce č. IKO-24-53-1.2/P-A28-15, ktorý bol so žalobcom ako so

zamestnávateľomprerokovanýdňa02.02.2015,žalobcanapriektomu,žemalmožnosťsakjehoobsahu
vyjadriť, tak neurobil, a teda ani nespochybnil skutočnosti v ňom uvedené, o čom svedčí aj jeho podpis
na uvedenom protokole. Podľa čl. VII protokolu - opatrenia inšpektor práce nariadil žalobcovi, aby sa
zistené nedostatky v budúcnosti neopakovali. Ešte v ten istý deň, t. j. 02.02.2015, žalobca prihlásil S. H.
ako svojho zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne.

42. Následne, dňa 12.03.2015, bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci
uloženia pokuty, z ktorého žalobca zistil, že za porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti

na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní mu Inšpektorát práce
Košice navrhuje uložiť pokutu vo výške 2 000,- eur. Až po tomto zistení žalobca požiadal o nahliadnutie
do administratívneho spisu a dňa 20.03.2015 doručil prvostupňovému správnemu orgánu podanie, v
ktorompoprvýkrátnamietal,žesprávnyorgánnedostatočne,nespoľahlivoaneobjektívnezistilskutkový
stav veci, nesúhlasil s obvinením zo spáchania správneho deliktu a s tvrdením, že mal využívať závislú

prácu S. H..
43. Vzhľadom na uvedený priebeh správneho konania, obstarané dôkazy a pomerne stručne
a všeobecne formulované námietky žalobcu prvostupňový správny orgán vydal dňa 01.04.2015
rozhodnutie č. 31/15/0, v ktorom sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a náležite vyporiadal so zistenýmskutkovým stavom a poukazujúc na porušenie povinnosti zo strany žalobcu vydal rozhodnutie, ktorým
mu uložil obligatórnu pokutu na spodnej hranici jej zákonného rozmedzia, t. j. vo výške 2 000,- eur.
44.Akonedôvodnúpretosúdvyhodnotilžalobnúnámietkuvytýkajúcusprávnemuorgánuprvéhostupňa,

že ,,nedostatočne a nespoľahlivo zabezpečil dôkazy (výsluchmi svedkov žalobcu a menovaného S. H.)
pri zisťovaní údajného správneho deliktu ich vzájomnou konfontáciou za účelom objektívneho zistenia,
či v skutočnosti malo ísť o využívanie závislej práce bez splnenia povinnosti podľa osobitného prepisu.“
Pre inšpekčné zistenia správnych orgánov oboch stupňov mal totiž zásadný právny význam skutočný
obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a označenou fyzickou osobou, majúci evidentne znaky závislej

práce (§ 1 ods. 2. Zákonníka práce). Závery správnych orgánov oboch stupňov o posúdení tohto vzťahu
majú svoj reálny dôkazný základ v obsahu administratívneho spisu, predovšetkým v obsahu protokolu
z 02.02.2015, v obsahu Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby
na pracovisku zo dňa 24.01.2015 a v obsahu Zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa
24.01.2015.
45. Z iných vykonaných dôkazov, resp. ani z iných relevantných inšpekčných zistení Inšpektorátu práce

Košice nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by navodzovali potrebu zaoberať sa podrobne námietkami
žalobcu poukazujúcimi prípadne na iný charakter právneho vzťahu medzi ním a S. H. v deň konania
inšpekcie práce.
46. Správny súd aj vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v takto prebiehajúcom konaní nevidí
žiadnu nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ako ani jeho rozhodnutia. Rovnaké

možno konštatovať aj vo vzťahu k rozhodnutiu vydanému druhostupňovým správnym orgánom,
teda žalovaným, ktorý sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vyporiadal s odvolacími
námietkami žalobcu. Správny súd nepochybuje o správnosti záveru, že ani prípadné nariadenie ústneho
pojednávaniavovecibyneprispelokinémuzisteniuskutkovéhostavuprejednávanejveci.Nenariadením
ústneho pojednávania v danom prípade nedošlo k ujme účastníka konania - žalobcu - na jeho právach a

oprávnených záujmoch, keďže dôkazy obstarané prvostupňovým správnym orgánom náležite objasnili
skutkový stav veci.

47. V súvislosti so zákonnými požiadavkami na kvalitu výrokovej časti administratívneho rozhodnutia
súd uvádza, že právna požiadavka na vecné, časové a miestne vymedzenie skutku, ktorý je predmetom
administratívneho trestania vychádzajúca z dikcie § 47 ods. 2 Správneho poriadku a ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola v preskúmavanej právnej veci podľa názoru súdu zreteľne,
vyčerpávajúcim právnym spôsobom naplnená. Správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Košice

v prvostupňovom rozhodnutí z 01.04.2015 totiž vo výrokovej časti svojho rozhodnutia jasne vymedzil
predmet správneho deliktu v právnej nadväznosti na zákonné ustanovenia zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní, pričom zjavne ide o skutkové vymedzenie nezameniteľné s prípadným iným
správnym deliktom.
48. Preto súd neuznal ako dôvodnú predmetnú žalobnú námietku vzťahujúcu sa na výrokovú časť

administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, ktorú ako to vyplýva z obsahu žaloby a jej doplnenia
žalobca považoval za zásadnú, a to ani v časti poukazujúcej na údajnú nejednoznačnosť určenia
presného miesta, času a spôsobu spáchania správneho deliktu.
49. K výške uloženej pokuty správny súd ešte dodáva, že ako to vyplýva z obsahu rozhodnutí správnych
orgánovobochstupňov,žalobcovibolauloženápokutavovýške2000,-eurpodľacitovanéhozákonného

ustanovenia zákona o inšpekcii práce, t.j. na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom jej výšku
predovšetkým správny orgán prvého stupňa v odôvodnení náležite odôvodnil, a to počtom nelegálne
zamestnávaných zamestnancov, že sa nejedná o opakované zistenie toho istého nedostatku a dobou
protiprávnosti. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že nedostatok bol po kontrole odstránený. Uloženie
pokuty v stanovenej výške pokladal za nevyhnutné jednak z dôvodu postihu takéhoto konania ale

zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na
zamestnávateľov. Ako nedôvodnú preto súd vyhodnotil aj žalobnú námietku, podľa ktorej v oboch
napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov vydaných v inštančnom postupe absentujú kritériá,
ktoré je potrebné rešpektovať pri ukladaní sankcií za správne delikty, čo podľa žalobcu vytvára stav
nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

50. Správne orgány oboch stupňov postupovali v preskúmavanej právnej veci v právnom režime zákona
o inšpekcii práce, aplikujúc zároveň predpisy o správnom konaní (vzhľadom na spoločné a prechodné
ustanovenia uvedeného zákona dané v jeho ustanovení § 21 ods. 3).51. Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam súd poukazuje na obsiahle a právne vyčerpávajúce
odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z 01.04.2015 a 17.06.2015, pričom v
právnej konfrontácii so žalobnými dôvodmi považuje za nevyhnutné uviesť, že námietky týkajúce

sa nesprávneho vyznačenia právoplatnosti na napadnutom rozhodnutí, údajnej absencie žurnalizácie
administratívneho spisu (správnemu súdu bol predložený plne žurnalizovaný administratívny
spis s očíslovaním jednotlivých strán), tvrdené nevyhotovenie úradného záznamu o nazretí do
administratívneho spisu (takýto úradný záznam sa nachádza na č. 1. 9 administratívneho spisu), či
absencia podpisu jedného z inšpektorov práce na protokole zo dňa 02.02.2015, vo svetle obstaraných

dôkazov a prijatých záverov nie sú spôsobilé nastoliť nezákonnosť napádaných rozhodnutí.
52. Vo všeobecnosti k obsahu žaloby a jej doplnenia súd záverom uvádza, že vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa so
zásadnýmižalobnýminámietkami,pričomniejenutné,abynakaždúžalobnúnámietkuboladanásúdom
podrobná odpoveď (Napr. vec Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.1.1999 č. 30544/96 a iné,
tiež judikatúra ÚS SR - I.ÚS 226/03,

III. ÚS 209/2004, III.ÚS 260/06 a ďalšie).

53. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci správny súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

54.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeúčastníkomkonanianepriznalprávonanáhradutrovkonania,
postupujúc podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca v konaní nemal úspech.

55. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v Čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/.
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).