Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201544
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118201544.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: F. X., A.. X.X.XXXX, XXX XX Q. Š. XXX, zastúpeného
JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1.
Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, a 2. Východoslovenská
distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 5.2.2018 doručeným súdu 14.2.2018 sa žalobca domáha, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by prikázal žalovaným ako dodávateľom elektrickej energie, aby od

žalobcu prijímali pravidelné, predpísané platby za elektrickú energiu a túto do rodinného domu
postavenom na parcele I.-O. Č.. XXX/X, v obci Q. Š., súpisné číslo XXX, riadne dodávali s tým, že
neodkladné opatrenie trvalo upraví pomery medzi stranami, a preto niet dôvodu na uloženie povinnosti
podať žalobu vo veci samej.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil iba stručne tým, že dňa 26.1.2018 obdržal od žalovaného v 1. rade list

- odstúpenie od zmluvy o dodávke elektrickej energie. Ako vyplýva z jeho obsahu, zmluvu o pripojení
do distribučnej sústavy ukončil so žalovaným v 2. rade vlastník nehnuteľnosti - vydražiteľ. Z dôvodu,
že odberné miesto elektrickej energie, rodinný dom je obývaný jeho rodinou - manželkou a štyrmi
deťmi, vrátane dvoch chronicky chorých maloletých dcér, žiada o znovupripojenie obydlia do distribučnej
sústavy prevádzkovanej žalovanými. Odstúpením od zmluvy mu žalovaní a vlastník nehnuteľnosti
zamedzili v riadnom platení (pozn. súdu: nie je zrejmé, ako odstúpenie od zmluvy obmedzuje v platení),

a za takých okolností považuje právo na elektrickú energiu vo svojom obydlí za svoje základné právo.
Ďalej žalobca (zastúpený advokátom) uviedol už len to, že v záujme predídenia vzniku ďalšej ujmy
navrhuje, aby súd prikázal dodávateľovi prijímať od neho platby (pozn. súdu: bez toho aby špecifikoval
aké, resp. v akej výške) a dodávať elektrickú energiu do predmetného domu (pozn. súdu: bez toho aby
špecifikoval ako a v akom objeme). Tvrdil, že konaním vlastníka nehnuteľnosti (pozn. súdu: čo je podľa
predloženého listu vlastníctva osoba odlišná od žalovaných) im bude spôsobená ujma. Žalobkyni reálne

hrozí, že dňa 28.2.2018 bude odpojená (pozn. súdu: zrejme mala na mysli odberné miesto) od elektrickej
energie. Nebude si môcť v byte riadne svietiť, prať si oblečenie, variť pre seba ani svoje deti. Ich rodina
nebude môcť vykonávať ďalšie bežné činnosti. Tým, že vlastník domu požiadal o prerušenie dodávky
elektrickej energie je intenzita zásahu do jeho užívania (domu) veľká.

3. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca priložil kópiu listu žalovaného v 2. rade zo dňa 23.1.2018

označeného ako odstúpenie od zmluvy o dodávke elektriny, a výpis z listu vlastníctva k označenému
domu.4. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

6. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.

7. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca

v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

9. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).10. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

11 Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336
ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa
§ 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo,

ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už
v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku
nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať
vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,:
Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana sa totiž poskytuje právnemu

nároku, a nie právne nedôvodnej, iba fakticky, politicky alebo sociálne zdôvodňovanej požiadavke
(záujmu). Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti
právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a
povinností, vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich -

predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), a tiež skutočnosti o
potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej
ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane
jej primeranosti a rozsahu).

12. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe
osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané
neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje
tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto
možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho

právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň, okrem svojho práva, konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a
zároveň aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán
navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj dostatočne určitý a vykonateľný).

13. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 326 ods. 1
CSP). Neodkladné opatrenie predpokladá, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, pričom súd o ňom rozhoduje
v tomto čase predbežne s úplným právnym posúdením (s úplnou aplikáciou všeobecného práva) na
základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov (právne posúdenie, s
výnimkou možnosti zváženia právnych argumentov a skutkových tvrdení druhej strany, je a má byť
úplné, keďže súd pozná právo, a neznámy, no navrhovateľom aspoň osvedčený, je len skutkový stav).

Inýmislovamikonkrétneprávo,ktoréhoochranysanavrhovateľneodkladnéhoopatreniasvojimnávrhom
domáha, musí z jeho návrhu (hoci doposiaľ len z ním tvrdených skutočností) vyplývať, a súd o ňom (v
prípade osvedčenej potreby) rozhoduje neodkladne (posudzuje nárok).

14. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v
návrhu (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti
a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho
je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj
to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o

pravdepodobnom nároku (úspešnom uplatnení alebo bránení práva) toho, kto vydanie neodkladného
opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou neodkladnou úpravou (jej potreba). Znamená to, že už zo
skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej
mierepravdepodobnosti,ževýsledokkonaniavovecisamejbude,resp.bybol(vprípade,aknavrhovateľnechce ďalej pokračovať v konaní vo veci samej) pre navrhovateľa predbežného opatrenia priaznivý,
a bezodkladná úprava pomerov strán, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci
samej, je potrebná.

15.Vdanomprípadevšakžalobcaneuviedolaneosvedčilpodmienkydôvodnostinároku,ktorémusamá
poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neuviedol a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver
o jeho práve (nároku) na dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených žalovaných,
a tomu zodpovedajúcej všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) spoločnej povinnosti ním označených

žalovaných (vrátane toho aby bolo zrejmé, prečo by to, z viacerých možných dodávateľov elektrickej
energie, mali byť práve oni) prijímať od žalobcu pravidelné, predpísané platby za elektrickú energiu, a
túto do označeného rodinného domu dodávať.

16. Žalobca pritom nie len že neuviedol a neosvedčil žiadne skutočnosti, prečo by spoločná povinnosť
(bez uvedenia ďalších podrobností s ňou súvisiacich - týkajúcich sa najmä jej rozsahu, ceny a spôsobu

splnenia), ktorá má byť premetom neodkladného opatrenia, mala smerovať práve voči označeným
žalovaným (a to dokonca po neobmedzenú dobu), ale ani svoje oprávnenie užívať dom, v ktorom
prerušenie dodávky elektriny má byť podľa jeho tvrdení intenzívnym zásahom do jeho užívania. Právo
žalobcu voči žalovaným na neobmedzené a ani iné dodávanie elektrickej energie do označeného domu
z ním uvedených skutočností teda nevyplýva.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a preto takto skutkovo a právne
vymedzený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznať im podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ

žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá
právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).