Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216613
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815216613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: K., proti žalovanému: U., o zaplatenie
sumy 829,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 15. novembra 2016, č.k. 10C/320/2015-78 a o návrhu na pribratie I. ako osobitného subjektu do
konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh zo dňa 28.03.2017 na pribratie I. do konania ako osobitného subjektu z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 15. novembra 2016, č.k. 10C/320/2015-78 súd prvej inštancie zamietol žalobu
proti žalovanému, voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 829,85 eur s príslušenstvom

na základe A. zo dňa 18.12.2007 uzavretej medzi U. a žalovaným, ktorá predstavovala povolené
prečerpaniepeňažnýchprostriedkovnabežnomúčte.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežiadnazostrán
nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odvodil
svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo A. S. zo dňa 18.12.2007, ktorú žalovaný uzatvoril s U. ktorá
je bankou podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pohľadávku voči žalovanému žalobca
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. V danom prípade sa U. ako banka a pôvodný

veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. V danej veci žalobca pohľadávku nadobudol
postúpením od banky. Bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca síce predložil listinný
dôkaz označený ako druhá upomienka zo dňa 18.6.2010 (čl. 72 spisu) adresovanú žalovanému, ktoré
súd nepovažoval za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Obsah druhej upomienky
nie je možné stotožňovať s výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z., pretože výzva

podľa § 92 ods. 8 logicky musí predchádzať výpovedi zmluvy, a to z dôvodu, aby dlžník mohol reagovať
na skutočnosti vo výzve uvedené, napríklad zaplatením omeškaných splátok a tak predísť výpovedi
zmluvy o bežnom účte. V danom prípade takýto postup bankou zachovaný nebol. Z obsahu druhej
upomienky zo dňa 18.6.2010 nevyplýva, akú dlhú dobu trvalo omeškanie žalovaného so splatením
debetného prečerpania, jeho hodnota v sume 19,92 eur nezodpovedá žalovanej sume a nie je potom
jednoznačne ustálené, pohľadávku v akej výške banka žalobcovi postupovala. Naviac žalobca tvrdil,

že pohľadávka uplatnená voči žalovanému predstavuje povolené prečerpanie peňažných prostriedkov
a banka v druhej upomienke zo dňa 18.6.2010 tvrdila, že suma 19,92 eur predstavovala nepovolené
prečerpanie. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal existenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona obankách a jej doručenie žalovanému, súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal
postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky
žalobcovi, na základe čoho je uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 podľa §

39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom. Keďže v konaní nebolo preukázané, že
žalobca nadobudol platne pohľadávku U.. voči žalovanému zo A. zo dňa 18.12.2007, súd jeho žalobu
ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmeniltak,žežalobevyhovie.Vodvolanínamietalnesprávneprávneposúdenieveci.Uviedol,žeaktívnu
legitimáciu preukázal predložením fotokópie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014 a
podacieho hárku. Poukazoval, že súdu predložil aj fotokópiu druhej upomienky z 18.05.2010. Cieľom
zákonodarcu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo upraviť problematiku ochrany a prelomenia
bankového tajomstva. Ochrana bankového tajomstva obsiahnutá v cit. ustanovení nebola prijatá za
účelom ochrany spotrebiteľa. Zákon nestanovuje žiadne podmienky na to, aké náležitosti by mala výzva

banky obsahovať. Nie je vylúčené, aby takouto výzvou banky nemohla byť výpoveď zmluvy, alebo
akékoľvek iné podanie, z ktorého vyplýva výzva na úhradu nesplateného záväzku. Ak je postupovaná
banková pohľadávka a klient na jej postúpenie udelil súhlas, nie je takáto výzva banky vôbec potrebná.
V zmysle ust. čl. 10.9. bod 10.9.4. Všeobecných obchodných podmienok sa banka a klient dohodli na
postúpení akejkoľvek pohľadávky banky voči klientovi na tretiu osobu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť

zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

6. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej

časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

8. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky
savyžadujezdôvodu,žepopostúpenípohľadávkyrôznymsubjektom(mimobanky)užniejezachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

9. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych

predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

10. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

11. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje

Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej
platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej
povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúcezistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú
triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

12. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na
inú osobu.

13. Ak žalobca ako právny nástupca banky predložil v tomto konaní písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8,
je súčasne s ňou povinný predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom

prípade neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti.

14. Žalobca za predmetnú výzvu považoval jednak oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
06.10.2014, jednak druhú upomienku zo dňa 18.06.2010.

15. Písomné oznámenie postupcu žalovanej 2/ o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má na mysli

citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Zo znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že výzva
predchádza postúpeniu pohľadávky, čo predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky prirodzene
nespĺňa.

16. Pokiaľ ide o druhú upomienku, odvolací súd sa stotožňuje s posúdením listiny tak, ako to vykonal

súd prvej inštancie. Uvedené oznámenie nie je možné považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách. V upomienke banka vyzýva žalovaného len na zaplatenie nepovoleného prečerpania na
bežnom účte vo výške 19,92 eur, predmetom postúpenia však bola pohľadávka z titulu povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov vo výške 829,85 eur, ktorá je aj predmetom tohto konania
Predovšetkým však žalobca nepreukázal zaslanie tejto listiny žalovanému. Žalovaný nepotvrdil, žeby

mu bola doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu.

17. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného
predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi,
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky,

ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu
správne zamietnutá.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods.1 a § 251 C.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v

odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného
v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov nepriznáva.

22. Občianske združenie U. doručilo po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po

podaní odvolania návrh na jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 C.s.p.

23. O predmetnom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.10.2017 č.k.
10C/320/2015-91. Okresný súd ako prvoinštančný súd však vzhľadom na štádium, v ktorom sa konanie
nachádzalo (odvolacie konanie), nebol funkčne príslušný o predmetnom návrhu rozhodnúť. Funkčne

príslušný je krajský súd (§ 34 C.s.p.). Citované uznesenie Okresného súdu Prievidza je teda paaktom,
na ktorý sa neprihliada. O predmetom návrhu preto rozhodoval (znova) krajský súd ako odvolací súd.24. Odvolací súd v odvolacom konaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil (rozhodol v prospech spotrebiteľa) bez ohľadu na prípadné vyjadrenie občianskeho
združenia k odvolaniu žalobcu. Z hľadiska štádia konania (odvolacie konanie) a jeho výsledku (konečné

rozhodnutie), nebolo účelné ani potrebné pribrať do konania v tomto štádiu občianske združenie
ako subjekt v zmysle § 95 C.s.p.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 95 ods. 1 C.s.p. o návrhu I. rozhodol tak, že ho zamietol.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).