Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200360
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200360.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. D. R., U.., v právnej veci žalobkyne: L.. L. L., bytom L. č. XXX/

XXX, XXX XX U. Q., právne zastúpená: L.. F. B., advokát so sídlom P. č. XX/XX, XXX XX U. Q., proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: XX XXX
XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.07.2017,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj

„správny súd“) dňa 28.09.2017 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX-
BA zo dňa 28.07.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho v celom rozsahu odvolanie
žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-XX/XXXX-PB zo dňa 17.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej
osobe (ďalej aj „SZČO“) - žalobkyni - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 31.12.2008, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo

dňa 30.06.2010, z dôvodov, že žalobkyňa aj po 31.12.2008 disponovala licenciou na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe č. C vydanou dňa 10.10.2005 Slovenskou lekárskou komorou, v dôsledku čoho
podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 bola v rozhodnom období považovaná za SZČO a za roky
2007 a 2008 dosiahla príjem vyšší ako je zákonom požadovaná hranica príjmu zakladajúca obligatórnu
účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení SZČO s poukazom na
§ 21 ods. 1 a § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení.

2. V podanej správnej žalobe namietala žalobkyňa nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Výroky napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia sú neurčité,
nezrozumiteľné a rozhodnutia sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, pričom obe rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci. Žalobkyňa poukázala predovšetkým na to, že prvostupňové
rozhodnutie má charakter rozhodnutia po obnove konania, keďže mení svoje skoršie rozhodnutie. Z §
209 ods. 1 zákona zákon o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne nemusí byť

len v písomnej forme, pričom práve rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia v nesporových prípadoch
nemá písomnú formu a vyznačuje sa len v spise. Žalovaný podľa žalobkyne v napadnutom rozhodnutí
žiadnym spôsobom nepoprel skutočnosť, že došlo k takémuto vyznačeniu v spise. Zánik povinných
poistenížalovanývyznačujevspiselenvprípade,akzániksociálnehopoistenianiejespornýavtakomtoprípade sa písomné rozhodnutie nevydáva. Neznamená to však, že o zániku nebolo rozhodnuté, pričom
vyznačenie v spise má jednoznačne charakter nepísomného rozhodnutia, ak ide o nesporový prípad. Ak
teda došlo k vyznačeniu v spise, pričom žalovaný takéto vyznačenia realizuje v nesporových prípadoch,

nemôže potom s odstupom času považovať vec za spornú a následne rozhodovať ako o spornom
prípade. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, ktoré ustanovenie zákona o sociálnom poistení
umožňuje vydať nové rozhodnutie o zániku poistenia ku dňu 31.12.2008, ak skoršie rozhodnutie, majúce
zrejme formu záznamu - opatrenia správneho orgánu - sa stalo právoplatným a nedošlo k jeho zrušeniu.
Postup žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je z tohto dôvodu nepreskúmateľné vzhľadom na

nedostatok právneho odôvodnenia tohto ich postupu. Žalobkyňa na podporu svojej argumentácie v tejto
otázke odkázala na rozsudky Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1Sa/6/2017 zo dňa 29.06.2017, sp. zn.
3Sa/24/2016 zo dňa 16.05.2017 a sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017.

3. Podľa žalobkyne hlavným dôvodom, pre ktoré sú administratívne rozhodnutia nezákonné, je
ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2008, podľa

ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení a samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na
výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho
vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). S týmto

odvolacím dôvodom sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Iba v inej súvislosti
odcitoval znenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení bez toho, aby sa čo i len slovom
dotkol argumentácie, prečo na túto vec aplikoval ods. 1, keď podľa názoru žalobkyne mal byť aplikovaný
ods. 4 písm. b) citovaného § 21 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že prihlásením
žalobkyneod01.01.2009doSociálnejpoisťovnenapodkladepracovnejzmluvy,pričomktomutodátumu

disponovalatzv.L1ClicenciouSlovenskejlekárskejkomoryapovolenímTrenčianskehosamosprávneho
kraja č. A./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 02.12.2008 pre spoločnosť L. MM, s.r.o. ako poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, splnila žalobkyňa podmienky uvedené v § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení
účinnom k 31.12.2008 a povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej zaniklo
dňom 31.12.2008. Nie je možné v tomto prípade aplikovať na žalobkyňu ustanovenie § 21 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení a posudzovať podľa neho zánik poistenia.

4. Žalobkyňa poukázala aj na to, že v ustanovení § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom k 31.12.2008 nie je žiadnym spôsobom konkretizované vyhlásenie nevykonávať
samostatne zárobkovú činnosť osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona. Nevyplýva z neho, či toto

vyhlásenie je nutné urobiť písomne, ústne alebo či stačí urobiť konkludentný právny úkon. Žalobkyňa
má za to, že samotným zrušujúcim rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/
XXXXX/zdrav.-X zo dňa 02.12.2008 a registračným listom fyzickej osoby - odhlášky z povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňom 31.12.2008, predloženým
Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica dňa 09.01.2009, je možné toto považovať za takého

vyhlásenie, keďže ide o právny úkon odôvodňujúci určitý záver, z ktorého možno usudzovať na vôľu
konajúceho a to ďalšie nevykonávanie činnosti SZČO, navyše s poukazom na prihlášku do Sociálnej
poisťovneod01.01.2009zdôvoduvznikupracovnéhopomeružalobkynenapodkladepracovnejzmluvy.
Ak teda podľa žalobkyne poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení zaniká
zo zákona vždy za splnenia tam stanovených podmienok hypotézy právnej normy, potom samotná držba

licencie typu L1A žalobkyňou nemá vplyv na zánik poistenia k dátumu 31.12.2008 a nespôsobuje ani to,
že by poistenie malo zaniknúť až dňa 30.06.2010. Žalobkyňa uzavrela, že jednoznačne splnila zákonom
(§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení) určenú podmienku vylučujúcu možnosť posudzovať ju po
31.12.2008 na účely sociálneho poistenia za SZČO, keďže mala od 01.01.2009 uzatvorený pracovný
pomer so spoločnosťou L. MM, s.r.o. - poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - ako odborný zástupca

disponujúci oprávnením podľa osobitného predpisu - licenciu typu L1C.

5. K správnej žalobe sa pomerne podrobne písomne vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že na účely
sociálneho poistenia sa za SZČO považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení.
Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia s

účinnosťoudo31.12.2010sapovažujeajudelenieoprávnenianavykonávaniečinnostipodľaosobitného
predpisu [§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení]. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO,
t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby
v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúdafyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status SZČO, a to bez
ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva.

6. Za osobitný právny predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu SZČO na účely sociálneho
poistenia podľa názoru žalovaného považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ktorý
upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.

Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho
povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávať
(a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, (b) na základe povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, (c) na
základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, (d) na základe licencie na výkon lekárskej
posudkovej činnosti, (e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Podľa § 5

písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho
poistenia, považuje nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj
licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z.z. Zmena
formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá za následok zánik oprávnenia na

vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ak k zániku tohto oprávnenia nedošlo spôsobom, ktorý
ustanovuje zákon č. 578/2004 Z.z. Ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. upravuje 4 typy
licencií a každá z týchto licencií má osobitné určenie.

7. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) zákona č.

578/2004 Z.z.) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. označovaná ako L1A, na základe ktorej
môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, sa považuje za oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely
sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Vyslovený
právny názor podľa žalovaného prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke

(www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (licencia L1A)“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status
podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej

stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie
SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom
komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Zároveň
uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto
licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané

každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke
komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. G. F. zverejnené na internetovej stránke komory
dňa 15.04.2008, z ktorého vyplýva, že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva samostatne zárobkovo činnou osobou -
podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti

v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár
v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne,
zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie
IČO.“

8. Držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) oprávnený priamo vykonávať
zdravotníckepovolanie(§3ods.4písm.c)zákonač.578/2004Z.z.)aposkytovaťzdravotnústarostlivosť
(§ 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z.) v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ,
alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z.) a dosahovať

príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov. Na rozdiel od licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (L1A) sa licencia na výkon funkcie odborného zástupcu (§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004
Z.z.) udeľuje len tým zdravotníckym pracovníkom, ktorí budú poskytovať zdravotnú starostlivosť akoprávnickáosoba.Nato,abyprávnickáosobazískalapovolenienaposkytovaniezdravotnejstarostlivosti,
je nevyhnutné, aby táto právnická osoba mala odborného zástupcu, ktorý je držiteľom licencie na
výkon funkcie odborného zástupcu, označovanej ako L1C. Držiteľ licencie L1C, ktorý vykonáva činnosť

odborného zástupcu v pracovnom pomere, však podľa žalovaného nemá na účely sociálneho poistenia
status SZČO. Žalobkyňa nebola povinná mať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v spoločnosti L..
od 01.01.2009 aj licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ale jej postačovalo mať iba
licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu (L1C), ktorá sa však nepovažuje za oprávnenie podľa
osobitného predpisu. Preto jej nemohlo dňom, od ktorého začala vykonávať činnosť

odborného zástupcu v pracovnom pomere, t.j. od 01.01.2009, zaniknúť povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31.12.2010, ale jej toto poistenie s poukazom na príjem z podnikania a z inej samostatne
zárobkovej činnosti dosiahnutý v roku 2009, ktorý neprevyšoval zákonom predvídanú hranicu, zaniklo
dňom 30.06.2010.

9. Podľa žalovaného samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia
však automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý
táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu
relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkovépoistenie(§21ods.1zákonaosociálnompoistení).Následnesazaradídookruhuplatiteľov

poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné
poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou

zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ak
SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovoučinnosťouvyššíakostanovujezákonosociálnompoistení,vznikájejod1.júlakalendárneho
roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna

nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
u SZČO je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj

stratou právneho postavenia SZČO. V kontexte s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010 zanikne
u SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade,
ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia, t.j. ak SZČO nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem (§ 21
ods. 1 zákona o sociálnom poistení), ak SZČO zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa

osobitného predpisu, resp. ak SZČO vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti
v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu. Na základe príjmu z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 vo výške 1.429.869,- Sk, vzniklo žalobkyni
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01.07.2008 do 30.06.2009.

Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2008 vo výške
1.969.067,- Sk, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO
od 01.07.2009 do 30.06.2010.

10. Podľa žalovaného bolo v administratívnom konaní preukázané, že žalobkyňa bola síce považovaná
za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
ktoré povolenie jej bolo ku 31.12.2008 zrušené, avšak v tom čase (aj po 31.12.2008) bola súčasnedržiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č.
578/2004 Z.z. č. C ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu a zakladá jej držiteľovi status SZČO. Preto žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, keďže ako odborný
zástupca vznikajúcej spoločnosti s ručením obmedzeným, činná v pracovnom pomere, nebola povinná
mať licenciu typu L1A, ale ako SZČO jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
zaniklo až 30.06.2010 podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vzhľadom na to, že v roku 2009
nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške relevantnej na vznik

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2010.

11. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že „... rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia
v nesporových prípadoch nemá písomnú formu a toto sa vyznačuje len v spise.“ Z obsahu žaloby
vyplýva, že žalobkyňa považuje samotné vyznačenie nesporného zániku sociálneho poistenia do spisu
príslušnej osoby za rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to,

že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové
a formálne náležitosti. Rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho právnej povahy je individuálnym
správnym aktom, ktorým sa predpísaným procesným postupom autoritatívne zasahuje do právnej
situácie konkrétnych fyzických osôb. Rozhodnutie je zároveň aktom aplikácie práva, ktorým správny
orgán abstraktné ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k

individuálne určenej fyzickej osobe. Obsahom rozhodnutia správneho orgánu je odôvodnené riešenie
určitej konkrétnej právnej situácie. Vydaním rozhodnutia sa proces aplikácie práva zavŕši. Z uvedeného
je zrejmé, že vyznačenie určitej skutočnosti v spise poistenca nemá povahu rozhodnutia.

12. Pobočka Sociálnej poisťovne je oprávnená v rámci konania o sociálnom poistení rozhodovať len o

veciach taxatívne ustanovených v § 178 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie, ktorým sa
zavŕši nedávkové konanie vo veciach sociálneho poistenia, musí obsahovať všetky formálne a obsahové
náležitosti ustanovené zákonom. Z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva,
že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak
tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej právnej citácie je zrejmé, že v citovanom zákone musí byť

výslovne ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne, tak ako to vyplýva z § 194 ods.
2 (rozhodnutie o zastavení konania dňom úmrtia účastníka konania). V prípade, ak zánik sociálneho
poistenia nie je sporný, t.j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti,
ktoré vznikli priamo zo zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vyznačí tento zánik len v spise
poistenca. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že uvedený postup, resp.

vyznačenie tejto skutočnosti, sa považuje za rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a preto tvrdenie žalobcu,
že „... rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia v nesporových prípadoch nemá písomnú formu a toto
sa vyznačuje len v spise...“ nemá podľa žalovaného právnu oporu. Z ustanovenia § 178 ods. 1 písm.
a) bod prvý zákona o sociálnom poistení vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia
rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch. Výsledkom nedávkového konania o

vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je rozhodnutie, ktoré má písomnú
formu a nadobúda právne účinky márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Ustanovenie § 172
ods. 5 zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje, čo je predmetom nedávkového konania. Je
ním rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom
v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute,

penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty,
penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Predmetom nedávkového konania je
teda rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia len v sporných prípadoch, t.j.
predmetom nedávkového konania nie je vznik, prerušenie a zánik sociálneho poistenia, ktoré nie sú
sporné, a preto Sociálna poisťovňa v týchto prípadoch nie je oprávnená rozhodovať.

13. Podľa žalovaného žalobkyňa dňa 09.01.2009 predložila pobočke Sociálnej poisťovne Registračný
list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 31.12. Žalobkyňa pri podaní
Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia dňom 31.12.2008 neoznámila Sociálnej
poisťovni, pobočka Považská Bystrica, že je držiteľom licencie č. C ktorá sa považuje za oprávnenie

na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že podľa § 227 ods. 2 písm. a)
zákona o sociálnom poistení je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie,
prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. V prípade, ak by tieto skutočnosti žalobkyňa pobočke
Sociálnej poisťovne oznámila pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia,bola by ihneď upozornená zo strany pobočky Sociálnej poisťovne, že zánik povinného sociálneho
poistenia nenastal. Túto skutočnosť však Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, zistila až z
údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016. Do toho času Sociálna poisťovňa

nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (L1A), a teda do času, kým sa nepreukázal opak, nepovažovala zánik sociálneho poistenia dňom
31.12.2008 za sporný. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci Sociálna poisťovňa, pobočka
Považská Bystrica, dňa 17.03.2017 rozhodla o sociálnom poistení žalobkyne, ako o spornom prípade.
Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku,

prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

14. Žalovaný ďalej upriamil pozornosť na to, že obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok,
upravuje § 221 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Z právnej úpravy nariadenia alebo povolenia obnovy
konaniavyplýva,žeobnovukonaniamožnoaplikovaťprisplnenízákonnýchpodmienoklenvprípade,ak
bolo nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré

je právoplatné (§ 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Vychádzajúc z uvedených skutočnosti je
zrejmé, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-XX/XXXX-PB, zo
dňa 17.03.2017, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nie je
rozhodnutím po obnove konania ktorým sa zmenilo predchádzajúce rozhodnutie, keďže do 17.03.2017
neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako SZČO a

taktiež neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bola obnova konania povolená, resp. nariadená,
ale pobočka Sociálnej poisťovne v nedávkovom konaní rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a)
bod prvý zákona o sociálnom poistení o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, t.j. že
žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008,
ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2010. Táto

skutočnosť jednoznačne vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom v časti odôvodnenie
pobočka Sociálnej poisťovne uviedla skutkové zistenia a právne závery, ktoré výrok rozhodnutia
odôvodňujú. Z odôvodnenia rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne je zrejmé, že prvostupňový orgán
rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne
z dôvodu, že žalobkyňa podala Registračný list FO - odhlášku z povinného sociálneho poistenia dňom

31.12.2008, kedy mala Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia. Slovenská lekárska komora však poskytla Sociálnej poisťovni informáciu o
vzniku a trvaní licencie č. C s účinnosťou od 18.10.2005, na základe ktorej mala žalobkyňa naďalej
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Taktiež Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom
rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré

uviedla vo svojom odvolaní, a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci.

15. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne
aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania

povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V súlade s citovaným
ustanovením zákona o sociálnom poistení žalovaný skonštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia
obsahuje rozhodnutie vo veci s odvolaním sa na § 179 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, na
základe ktorého bola Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, oprávnená rozhodnúť vo veci.
Obdobne aj výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s odvolaním sa na § 178

ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého rozhodla pobočka
Sociálnej poisťovne. Vychádzajúc z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je
Sociálna poisťovňa povinná uviesť právne predpisy, na základe ktorých rozhodovala, až v odôvodnení
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj s ním súvisiace rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na

základe ktorých rozhodovali, a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci. Z ustanovenia § 209 ods.
4 zákona o sociálnom poistení zároveň vyplýva, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia
zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanei veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočnosti
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

16. S poukazom na obsah vlastnej právnej argumentácie žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

20. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov

uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc
zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu,
ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§
6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil správny súd na prejednanie veci

pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP).

21. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na právnej argumentácii zachytenej v ich písomných
podaniach.

22. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil nasledovné: Okresný
úrad Považská Bystrica rozhodnutím č. XX/XXXXX-XXX zo dňa 22.02.1995, právoplatným dňa
02.03.1995, vydal žalobkyni povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom
zdravotníckom zariadení s tým, že bude poskytovať s účinnosťou od 01.04.1995 zdravotnícku
starostlivosť v odbore pediatria ako praktický lekár pre deti a dorast. Trenčiansky samosprávny kraj

rozhodnutím č. A./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 27.09.2006,
právoplatným dňa 03.10.2006, vydal žalobkyni povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
- ambulancie - v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore pediatria
ako všeobecný lekár pre deti a dorast a v odbore dorastové lekárstvo.

23. Dňa 05.04.1995 prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, prihlášku žalobkyne, ako
SZČO, s prideleným IČO: XX XXX XXX, na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie so
vznikom účasti na poistení ku dňu 01.04.1995.

24. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/XXXXX/zdrav-X zo dňa 02.12.2008,

bolo ku dňu 31.12.2008 žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho
zariadenia - ambulancie - v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore
pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a v odbore dorastové lekárstvo, ktoré jej bolo udelené
rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 27.09.2006.

25. Dňa 09.01.2009 prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, Registračný list fyzickej
osoby - odhlášku zo sociálneho poistenia s označeným dátumom zániku poistenia dňom 31.12.2008.26. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni orgánmi správy daní vyplýva, že za rok 2007
deklarovala žalobkyňa príjmy zo živnosti vo výške 1.429.869,- Sk, za rok 2008 vo výške 1.969.067,- Sk.

27. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni Slovenskou lekárskou komorou vyplýva, že
rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory zo dňa 10.10.2005, bola žalobkyni s účinnosťou od
18.10.2005 udelená licencia č. C na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odboroch
pediatria, dorastové lekárstvo. Rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. C./TN/XXXX/XX - XXX/
XXXX zo dňa 15.11.2016, bola žalobkyni s účinnosťou od 22.11.2016 predmetná licencia zrušená.

28. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-PB zo dňa
17.03.2017 rozhodla, že žalobkyni - samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. L. L. - nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008, ale povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2010. Pri rozhodovaní vychádzala
z toho, že žalobkyňa aj po 31.12.2008, ku ktorému dátumu jej malo na základe rozhodnutia

Trenčianskehosamosprávnehokrajač.A./XXXX/XXXXX/zdrav-Xzodňa02.12.2008zaniknúťpovolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, disponovala aktívnou licenciou č. C udelenou jej
Slovenskou lekárskou komorou s účinnosťou ku dňu 18.10.2005, čo v zmysle § 5 písm. c) zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 zakladalo naďalej jej status SZČO
pre účely sociálneho poistenia. Taktiež bolo zistené, že za roky 2007 a 2008 dosiahla žalobkyňa

príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos
súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v sume vyššej ako 12-násobok
minimálneho vymeriavacieho základu určeného na príslušné roky a preto s poukazom na § 21
ods. 1 zákona o sociálnom poistení vznikla žalobkyni obligatórna účasť na povinnom nemocenskom
poistení a povinnom dôchodkovom poistení aj za rok 2009 a čiastočne aj v roku 2010, avšak iba do

30.06.2010, nakoľko bolo zistené, že v roku 2009 žalobkyňa nedosiahla príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou v sume vyššej ako bol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho
základu určeného na rok 2009.

29. Na odvolanie žalobkyne ako účastníka administratívneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou,
v ktorom argumentačne obsahovo anticipovala neskôr podanú správnu žalobu, žalovaný napadnutým
rozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica, potvrdil, pričom zotrval na právnej argumentácii prvostupňového
rozhodnutia.

30. Podľa § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
(bod 1.) činnosť zamestnanca, (bod 2.) činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

31. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na
ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do
31.12.2010 povinne nemocensky poistená je aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 9.

33. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do
31.12.2010 povinne dôchodkovo poistená je ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne
nemocensky poistená.

34. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe
vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zpodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom

roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do

31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon
činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

36. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2009 vymeriavací základ
je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných
mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a
poistné do rezervného fondu solidarity.

37. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2010
vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne
zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú
osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej

dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

38. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na konanie vo
veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis

o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom.

39. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom
nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných

prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných
prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné
dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

40. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku,

prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

41. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nedávkové konanie sa
začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne.

42. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa
začínanapodnetorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne,jezačatéododňa,keďpríslušnáorganizačná
zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

43. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

44. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.45. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne
aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania

povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

46. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na

ktorých základe rozhodovala.

47. Podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov orgán, ktorý vydáva
povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto
povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.

48. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11)
alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,

c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),
d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo
e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

49. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať

zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný
pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

50. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je

poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na
základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom
zariadení.

51. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný
lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,
b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky

laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik
pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný
pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,
c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár,
farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent

výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke
pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a
laboratórny diagnostik,
d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

52. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na
pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd
k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom
možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci
k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho

spisu, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu,
racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne
korektnouaplikáciourelevantnýchzákonnýchustanovení.Správnysúdpovažujenapadnutérozhodnutieza argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušných
právnych predpisov.

53. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne pre účely
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 31.12.2008, ku ktorému
dátumu jej rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/XXXXX/zdrav-
X zo dňa 02.12.2008, bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia udelené jej rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. A./XXXX/

XXXXX/zdrav.-X zo dňa 27.09.2006. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola
s účinnosťou od 18.10.2005 držiteľom platnej licencie č. C ktorá ju aj po
31.12.2008 oprávňovala na výkon, resp. prevádzkovanie činnosti subsumovateľnej pod ustanovenie
§ 3 písm. a) bod. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona
č. 578/2004 Z.z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení

v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu, čo žalobkyni zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 31.12.2008. Táto
skutočnosť, t.j. trvajúca dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A, je podľa názoru správneho
súdu rozhodujúcou a bez ďalšieho postačujúcou právnou skutočnosťou pre vyvodenie právneho záveru
o nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o nezániku tohto postavenia,

ak k jeho získaniu došlo skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr. udelením povolenia fyzickej
osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia). Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky
nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO
právnu relevanciu.

54. Na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, je však potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z
podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom
stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení

s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010). V tejto súvislosti nie
je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem,
ale skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako SZČO. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení nevyplýva, že medzi držbou licencie ako oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení a príjmom posudzovaným pre účely § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, by mal byť

vzťah príčinnej súvislosti, t.j. že by malo ísť o príjem pochádzajúci práve z držby tejto licencie. Zákon
vníma povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie. Pri
posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných na vznik, resp.
na trvanie poistenia nie je rozhodujúce, či osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia
diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status

samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak napr. SZČO dosahovala príjmy z viacerých činností a ak pri
týchto príjmoch je možné ustáliť, že boli dosiahnuté „z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu“ alebo ak ide „o výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou“, tak pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z celkového
príjmu, ktorý osoba dosiahla zo všetkých týchto činností spolu. Preto nie je pre vznik

poisteniarozhodujúce,čižalobkyňadosahovalaalebonedosahovalaztejtolicencievrozhodnomobdobí
príjem, ak je preukázané, že mala príjmy z podnikania, a to vo výške upravenej ustanovením § 21 ods.
1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Z údajov
poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými orgánmi vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008 boli v sume vyššej ako zákonom stanovená

hranica 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu určeného na tieto roky, a preto bola aj v
období po 31.12.2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne
zárobkovo činnou osobou. Keďže však Sociálna poisťovňa mala za preukázané, že žalobkyňa v roku
2009nedosiahlapríjemzpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnostipodľaosobitnéhopredpisu,
anivýnossúvisiacispodnikanímasinousamostatnouzárobkovoučinnosťou,vovýškepresahujúcej12-

násobok minimálneho vymeriavacieho základu na rok 2009, nebola po 30.06.2010 povinne nemocensky
poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.55. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym
krajom síce žalobkyňa oznámila pobočke Sociálnej poisťovne formou Registračného listu fyzickej osoby
- odhlášky z povinného poistenia, že jej poistenie zaniká ku dňu 31.12.2008, avšak u žalobkyne

nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti,
keďže bola aj naďalej držiteľom platnej licencie typu L1A. Preto odhlášku z povinného poistenia v
súvislosti so skutočnosťou, že žalobkyňa od 01.01.2009 vykonávala povolanie lekára ako zamestnanec
- odborný zástupca - spoločnosti L. MM, s.r.o., nie je možné stotožňovať s vyhlásením o nevykonávaní
činnosti SZČO podávaným podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, majúcim na

následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Nejde o
vyhlásenie k licencii typu L1A, ale o oznámenie nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom. Správny súd odhlášku z povinného
poistenia, adresovanú Sociálnej poisťovni, nepovažuje ani za konkludentný prejav vôle majúci atribúty
vyhlásenia o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, nakoľko mu nepredchádzali, resp. spolu
s ním neboli vykonané právne úkony žalobkyne smerujúce k zrušeniu licencie č. C Ak žalobkyňa po

31.12.2008 nemienila dosahovať príjmy využívaním uvedenej licencie, nie je správnemu súdu zrejmé,
prečo pri iných úkonoch vykonávaných koncom roku 2008 neiniciovala pred Slovenskou lekárskou
komorou aj konanie vedúce k zrušeniu tejto licencie, za situácie, ak na výkon činnosti odborného
zástupcu - zamestnanca spoločnosti C. s.r.o. - jej postačovala licencia typu C

56. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o
vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Treba pritom zdôrazniť,
že pobočka Sociálnej poisťovne, ktorej bola koncom roka 2008 doručená odhláška žalobkyne,
nedisponovala príslušnými informáciami o stále platnej licencii žalobkyne až do momentu, kedy sa o
tejto skutočnosti dozvedela z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Dovtedy Sociálna

poisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa bola aj po 31.12.2008 držiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. Nejednalo sa tu o konanie a rozhodovanie
po povolení obnovy konania, ale jednalo sa o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nedošlo
teda k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže pri prvostupňovom rozhodnutí išlo o
prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o spornej otázke s tým, že iné rozhodnutia v inej ako

písomnej forme k totožnému predmetu konania Sociálnou poisťovňou skôr vydané neboli.

57. Ak pobočka Sociálnej poisťovne neupovedomila žalobkyňu o začatí predmetného nedávkového
konania, nedošlo k porušeniu práv žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania. Prejednávaná
vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení

začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo
aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď
príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o
sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať

aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi
prerozhodnutie.Sociálnapoisťovňanemávdanejvecipodľazákonaosociálnompoisteníanipovinnosť,
aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny
poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním
rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,

prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

58. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo
vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právnehoposúde-nia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľpoukáženasvoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod-
nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.