Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/406/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201499
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617201499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobkyne: U. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. II/XX, XXX XX O., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr.
Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia,
a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 3 330,34 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9Csp/38/2017-110
zo dňa 25. 07. 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 9Csp/38/2017-134
zo dňa 16. 08. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9Csp/38/2017-110 zo dňa 25. 07. 2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 9Csp/38/2017-134 zo dňa 16. 08. 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
3.330,34 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne počnúc od 31.01.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní
od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (I. výrok). Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni

trovy sporu v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere
číslo 5511081650 dňa 19.12.2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým
rámcom 995,82 Eur (30.000,- Sk). Výška mesačnej splátky bola dohodnutá sumou 39,83 Eur (1.200,-
Sk). Termín mesačnej splátky bol dohodnutý vždy k 20. dňu v mesiaci. Súčasťou úverovej zmluvy sú
Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany. Z predložených výpisov z účtu

Premia karty Home Credit vyplynulo, že za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2016 žalobkyňa čerpala od
žalovaného prostredníctvom kreditnej karty celkovú sumu 6.025,27 Eur a zaplatila žalovanému celkom
11.042,55 Eur. Uvedená skutočnosť nebola žalovaným spochybnená. Súd prvej inštancie sa postavil
na to stanovisko, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ v zmysle § 3 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z.z. (podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho činnosti poskytovanie
spotrebiteľských úverov) a žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy vystupovala v postavení spotrebiteľa v

zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Zo zmluvy nevyplýva, že by túto uzatvárala za účelom
výkonu zamestnania, povolania, alebo podnikania. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je v danom prípade
pripravený na predtlačenom tlačive, vrátane znenia Všeobecných obchodných podmienok, do ktorej
sa len vpisujú požadované údaje. Pojmovým znakom revolvingového úveru je možnosť dlžníka čerpaťúverovéprostriedkydourčitéhoúverovéhorámca,ktorýúvermôžespotrebiteľkačerpaťajopakovanedo
predmetnej výšky za predpokladu, že splátkami úveru, ktoré realizuje tento úverový limit každomesačne
do jeho výšky doplní.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, v ktorej výška úverového rámca bola dohodnutá sumou 995,82
Eur (30.000,- Sk). Podľa bodu 31 varianta D úverovej zmluvy bola výška mesačnej splátky uvedená
sumou 39,83 Eur (1.200,- Sk). Zrejmé je, že Všeobecné obchodné podmienky boli vopred pripravené

pre veľký počet spotrebiteľov, spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednanie.
Žalovaný nemal možnosť prostredníctvom svojich zamestnancov osobitne vyjednávať všetky podstatné
a aj nepodstatné zložky Všeobecných obchodných podmienok so žalobkyňou. Súd prvej inštancie
podrobilsúdnejkontrolezmluvuoúvereapostavilsanatostanovisko,žepredmetnázmluvaneobsahuje
náležitosť vyžadovanú v § 4 ods. 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmluve o úvere nie sú
uvedené úroky a poplatky, v dôsledku čoho podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy nemôže požadovať žiadne úroky alebo poplatky. Úver
je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Vo všeobecnosti možno akceptovať taký
postup žalovaného, keď úverové podmienky sú zahrnuté ako súčasť úverovej zmluvy, avšak musia
byť koncipované takým spôsobom, ktorý nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Dohodnuté práva a
povinnosti musia byť obsiahnuté priamo v zmluve o úvere, nepostačuje pokiaľ sú úroky uvedené v § 9

hlavy 7 úverových podmienok. Úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená dňa 19.12.2005 č. 5511081650,
neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. § 4 ods. 2 písmeno a) a § 4 ods. 2
písmeno g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľskom úvere vyžaduje uvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov, najmä z toho dôvodu, že spotrebiteľ pokiaľ je tento údaj uvedený,
môže z ponuky rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery si zvoliť ten úver, ktorý je pre neho

výhodnejší. Súd prvej inštancie teda považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 2 písmeno a) a g) zákona č. 258/2001 Z.z. a potom pokiaľ žalovaný prijal plnenie
od žalobkyne, na ktoré mu nevznikol nárok, získal bezdôvodné obohatenie.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2016 žalobkyňa od

žalovaného prostredníctvom kreditnej karty čerpala celkovú sumu vo výške 6.025,27 Eur. Žalovanému
zaplatila celkom 11.042,55 Eur. Žalobkyňa si uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
len za obdobie od 17.02.2014 do 13.12.2016. Prijímaním jednotlivých úrad zo strany žalobkyne na
účet žalovaného dochádzalo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalovaný nemal
právny titul na jednotlivé úhrady zo strany žalobkyne. Celkom bezdôvodné obohatenie ako rozdiel

medzi platbami zo strany žalobkyne vo výške 11.042,55 Eur a čerpaniami vo výške 6.025,27 Eur bol
vyčíslený sumou 5.017,28 Eur. Bezdôvodné obohatenie za obdobie od 17.02.2014 do 13.12.2016 bolo
vyčíslené sumou 3.330,34 Eur. Z ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí okrem iného plnenie bez právneho
dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie.

Neoprávnený majetkový prospech na strane žalovaného vznikol plnením bez právneho dôvodu, keďže
úver, ktorý žalovaný poskytol žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa teda mala vrátiť
žalovanému len skutočne poskytnuté finančné prostriedky, nebolo jej povinnosťou vrátiť úroky a poplatky
súvisiace so zmluvou o úvere. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol tak ako
to vyplýva z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni

úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, počnúc od 31.01.2017. Pred podaním
žaloby žalobkyňa vyzvala žalovaného na mimosúdne plnenie výzvou zo dňa 20.01.2017. Žalovaný mal
mimosúdne bezdôvodné obohatenie vrátiť do 30.01.2017. Pretože tak neurobil, počnúc od 31.01.2017
je v omeškaní.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobkyňa mala v spore
plný úspech súd prvej inštancie jej priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

6. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, pričom bol toho názoru, že boli dodržané

všetky náležitosti, ktoré vyžadoval zákon č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, t.j. 19.12.2005. Čo sa týka namietania existencie RPMN v úverovej zmluve č.
5511081650, žalovaný už vo svojich vyjadreniach dával do pozornosti skutočnosť, že vzhľadom k tomu,
že ide o revolvingový úver, výšku RPMN nie je možné určiť, nakoľko sa úver čerpá a dopĺňa a tak samenia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo
dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010. V súvislosti s revolvingovým úverom dal žalovaný do pozornosti aj
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.03.2017, sp. zn. 11Co/87/2016. Pokiaľ ide o tvrdenie

chýbajúcejvýšky,počtuatermínovsplátok,poukázalnavýpisyzúčtu,vktorýchjekaždýmesiacklientovi
presne špecifikovaná suma na úhradu, mesačná splátka, dátum splatnosti, kreditný limit, týždenný
hotovostný limit a suma na čerpanie. Žalobkyňa teda podľa žalovaného presne vedela všetky podstatné
a nevyhnutné náležitosti súvisiace so splácaním úveru. Okrem toho v zmluve má zreteľne uvedené
pod bodom 31. Varianta D, výšku mesačnej splátky 39,83 Eur (1200 Sk). Podľa žalovaného počet

splátok nie je možné pre tento typ poskytnutého úveru vopred dohodnúť, avšak žalobkyňa mala v
pravidelných mesačných výpisoch uvádzanú výšku mesačnej splátky. Termín splatnosti jednotlivých
mesačných splátok je vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný dal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 30. novembra 2016, sp. zn. 3Co/344/2015.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť uvedené na

jednom dokumente, za predpokladu, pokiaľ sú tieto náležitosti vyhotovené písomne v inom dokumente
alebo zachytené na inom trvalom nosiči a predmetná úverová zmluva obsahuje presný a jednoznačný
odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé nosiče. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že samotná
úverová zmluva vo svojej dolnej časti uvádza: ,,Neoddeliteľnom súčasťou tejto úverovej zmluvy sú
Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na

samostatnom liste (strana 2 a 3). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený
s úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., že sú mu všetky jej ustanovenia
zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.“
Pod uvedeným textom sú úverová zmluva a taktiež úverové zmluvné podmienky riadne klientom
podpísané. Žalovaný bol na základe vyššie uvedených skutočností toho názoru, že boli dodržané všetky

náležitosti, ktoré sa vyžadujú v zmysle zákona 285/2001 Z.z. a preto nevidel dôvod, prečo by mal byť
poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 9Co/134/2012-43 zo dňa 31.08.2012. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného vyjadrila, pričom
sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi súdu prvej inštancie a nenašla žiadne vady ani v rámci
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázala na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere uzavretá
medzi ňou a žalovaným neobsahuje ani základné náležitosti, ktoré sú od týchto typov zmlúv požadované

príslušnými právnymi predpismi. Naďalej trvala na skutočnosti, že základné parametre definujúce
odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné na jednom tlačive, aby klient bol
reálne schopný jednak porovnať si výhodnosť ponúkaného úverového produktu s inými produktmi na
finančnom trhu a súčasne, aby mal klient vedomosť počas celého zmluvného vzťahu, o tom koľko
ho požičanie peňazí stojí. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že údaj RPMN, vzhľadom na charakter

revolvingového úveru, je objektívne neurčiteľný, pričom poukázala na viaceré judikáty. Podľa žalobkyne
ustálená súdna prax dospela k záveru, že dojednania zakladajúce nárok na odplatu (úrok, poplatky,
RPMN atď.) musia byť v prehľadnej a zrozumiteľnej podobe súčasťou listiny obsahujúcej spotrebiteľskú
zmluvusamotnú,naktorúspotrebiteľpripájasvojpodpis,inakdodávateľstrácanároknaodplatuzaúver.
Ako reakciu na odvolanie žalovaného poukázala na Rozsudok SD EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15,

pričom je potrebné mať na zreteli, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku na viacerých miestach
prízvukoval a pripomínal požiadavky, ktoré dodávatelia vo veľkom rozsahu porušovali a porušujú.
Konkrétne ide o požiadavky určitosti, stručnosti, presnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, ktoré musia
dodávatelia dodržiavať v zmluvných vzťahoch so slabšou zmluvnou stranou. Poukázala na zásadné
body rozhodnutia SD EÚ a súvis s nedostatkami predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj

na nálezy Ústavného súdu ČR. Ďalej mala za to, že samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre
uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje k ich záväznosti, ale je potrebné, aby bol
zároveň naplnený aj druhý predpoklad, a to známosť obchodných podmienok. Dôkazné bremeno je
pritom na tej strane, ktorá sa obchodných podmienok dovoláva. Žalovaný sa v prejednávanej veci podľa
nejdovolávalplatnostiobchodnýchpodmienok,avšakneuniesoldôkaznébremenoohľadneskutočnosti,

že boli priložené k zmluve, a neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že boli priložené k
zmluve, a neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne skutočnosti, že bola s nimi oboznámená, pričom
poukázala na ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súduprvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu potvrdil ako dôvodný a správny a zaviazal žalovaného aj na
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§

363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2
CSP, potvrdil.

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď
rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral
v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v

podrobnostiach na ne odkazuje.

13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom k obsahu odvolania
žalovaného odvolací súd uvádza:

14. Ustanovenie § 4 zákon presne stanovuje, aké formálne a obsahové náležitosti musí mať zmluva s
tým, že v ods. 2 písm. g) je uvedené, že táto musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie
je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Sám žalovaný v odvolaní
uvádza, že sa prikláňa k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 zo dňa 27.01.2011.
Z tohto rozhodnutia vyplýva, že „Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť dá, pretože

výška úveru, úrok, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné, to
však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu“.

15. Odvolacísúdkdanémuďalejuvádza,žeRPMNpredstavujeúdajdôležitýprevyjadrenienákladovna
úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským

úverom, aká je cena úveru v porovnaní s ponukami iných poskytovateľov takýchto produktov. Tým, že
celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie
obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru.

16. Zákon č. 258/2001 Z. z. vychádza z toho, že ročná percentuálna miera nákladov má byť vypočítaná

v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ plnia svoje povinnosti podľa podmienok a
k dohodnutým termínom.

17. Správne uzavrel súd prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej

miere nákladov obsahovať má, čo vyplýva aj z toho, že počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miere nákladov.

18. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru

nákladov. Pokiaľ tento údaj nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený, spotrebiteľský úver sa
považuje sa bezúročný a bez poplatkov.19. Žalovaný nepreukázal, že by v zmluve bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. A
už z tohto dôvodu treba považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

20. Pre úplnosť odvolací súd udáva, podľa § 4 zák. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Odvolateľ v odvolaní namietal, že náležitosti zmluvy sú uvedené vo VOP (netýka
sa RPMN), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V samotnej úverovej zmluve nie je dohodnutý

úrok, ani poplatky, odvolateľ uviedol, že tieto sú uvedené vo VOP. Odvolací súd udáva, že Všeobecné
obchodné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy, bez ohľadu na to, či sú podpísané, ale len vtedy,
ak podpísaná zmluva na ne výslovne odkazuje. Táto zásada našla legislatívne vyjadrenie v znení
§ 273 ods. 1 OBZ, ktorý umožňuje určiť časť obsahu zmluvy aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo sú k návrhu priložené. Samotný podpis
pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe však nepostačuje,

ale je treba, aby zároveň bol naplnený aj druhý predpoklad, teda známosť zmluvných podmienok (čo
nie je naplnené len formálnym pripojením VOP k zmluve, vyžaduje sa reálna možnosť zmluvnej strany
oboznámiť sa s VOP). Dôkazné bremeno preukázania naplnenia uvedených predpokladov pritom leží
na osobe, ktorá sa ustanovení obchodných podmienok dovoláva. Z uvedeného je teda zrejmé, že keď
druhá strana, naviac namietala známosť podmienok, bolo na žalovanom vyššie uvedené predpoklady

preukázať. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva
k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Ak sú údaje tvrdené
žalovaným uvedené len v rozsiahlych VOP, naviac drobným písmom, s ktorými sa spotrebiteľ nemal
možnosť oboznámiť, neumožňuje to spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (II. výrok), keďže
tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

23. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť jej trovy odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).