Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203223
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616203223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom AK Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému:
A. M., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 125,95 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/68/2016-44 zo dňa 09.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (prvá výroková veta) a druhou výrokovou vetou
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský vzťah spravuje aj ustanoveniami

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) ako aj ustanoveniami
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd zistil, že zmluva neobsahuje základnú zákonom č.
129/2010 Z.z. predpísanú náležitosť, a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítanú na
základe údajov v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená hodnota RPMN vo výške 96,50 % a mala byť podľa vyjadrenia
žalobcu určená z istiny poskytnutého úveru 800,-Eur a zo sumy odplaty za jeho poskytnutie vo výške

458,80 Eur, avšak bez zohľadnenia povinnosti žalovaného zaplatiť aj úroky z úveru vo výške 313,20
Eur. Veriteľ si nemôže sám vyberať, ktoré čiastkové nároky na úroky a poplatky do celkového súčtu
pre výpočet RPMN zahrnie, a ktoré nie a tak ovplyvňovať celkovú výšku RPMN. Hodnota RPMN musí
byť určená zo všetkých samostatných nárokov veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré musí
žalovaný ako spotrebiteľ podľa uzatvorenej úverovej zmluvy za poskytnutie úveru zaplatiť. Hodnota
RPMN uvedená v zmluve nezodpovedá povinnostiam žalovaného zo zmluvy, nezodpovedá tomu, že
žalovaný za poskytnutie úveru má žalobcovi zaplatiť okrem odplaty 458,80 Eur aj úrok 313,20 Eur, t.j.

spolu 772,- Eur. Správna hodnota RPMN poskytnutého úveru je síce uvedená v samostatne uzatvorenej
dohode o plnení v splátkach, avšak zákonnou povinnosťou žalobcu je uvádzať správnu hodnotu RPMN
poskytnutého úveru priamo v zmluve. Táto povinnosť žalobcu splnená nie je, uvádzanie dvoch dlh
rozporných údajov o hodnote RPMN v dvoch rôznych zmluvných dokumentoch nemožno považovať zasplnenie zákonnej povinnosti žalobcu. Z uvedeného dôvodu okresný súd uzavrel, že zmluva nespĺňa
základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods.1
písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru.
Uvedená sankcia sa vzťahuje aj na povinnosť žalovaného zaplatiť poplatok za upomienku (dohodnutý
vo výške 10,- Eur), ako aj na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur.

1.2 Okrem uvedeného okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa v zmluve za poskytnutie

úveru vo výške 800,-Eur zaviazal zaplatiť žalobcovi ako odplatu sumu 772,- Eur. Pri splatnosti
úveru v 12-tich splátkach po 131,- Eur mesačne potom celková odplata žalovaného za poskytnutie úveru
predstavuje v prepočte 302,67 % ročne. Pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
2. štvrťrok 2013 bola výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch do 1.500,- Eur pri splatnosti od 6 do
12 mesiacov 49,13 %, dvojnásobok predstavuje 98,26 %. Celková odplata žalovaného za poskytnutie
úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere však predstavuje 302,67 % ročne, čo prevyšuje najvyššiu

prípustnú mieru odplaty určenú Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka.Vzhľadomkuvedenémusúddospelkzáveru,
že takto vysoká odplata odporuje dobrým mravom ako aj zásadám poctivého obchodného styku, a teda
základným morálnym a etickým zásadám. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu je uzatvorená zmluva
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z takéhoto právneho

úkonu žalobcovi voči žalovanému nevznikli žiadne práva a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne
povinnosti, a teda žalobca má voči žalovanému len právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru.

1.3 Predmetom sporu ale na základe žaloby boli okrem nároku na zaplatenie poplatku 82,95 Eur už len
nároky na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 10,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, teda

iba také nároky, o ktorých z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalobca voči žalovanému nemá
právo na ich zaplatenie. Nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 836,- Eur a žalobca mal právo iba na
vrátenie istiny poskytnutého úveru (800,-Eur), okresný súd uzavrel, že žaloba nie je podaná dôvodne,
a preto ju v celom rozsahu zamietol.

1.4 O trovách konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech
vzniklo aj právo na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli,
okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal
odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.d), f), h) C.s.p. Tvrdil, že okresný súd rozsudok nedostatočne
odôvodnil, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Zdôraznil, že pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je jasne
uvedená na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemožno tak hovoriť o absencii výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k

úhrade jednej splátky vo výške 1.572,-Eur, s termínom splatnosti dňa 22.09.2014. Následne však dlžník
požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Dlžník
bol s takouto dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii
náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v
zmluve o spotrebiteľskom úvere č.615602939 vo výške 96,50 %. Táto RPMN je uvedená správne

a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ
zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej
ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 49,19 %. Výpočet RPMN uvedený v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o splátkach, zodpovedá skutočnosti.
Spotrebiteľ dohodou o splátkach zobral na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 302,67 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť
v splátkach, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 96,50 %
stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti
tomu RPMN vo výške 302,67 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú vprípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu v predmetnom prípade. Na
základe uvedeného žalovaný zdôraznil, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľideovýškuodplaty,zákonvčaseuzatvoreniazmluvyoúverejuakomaximálnemožnúnestanovil.

Pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014,
obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi iba ustanovením § 53
ods.6 Občianskeho zákonníka. Odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na peňažnom trhu boli v čase
poskytnutia úveru pritom stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru.

Pokiaľ ide o úrok, tento bol uplatnený vo výške 39,15 % ročne, bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom
úvere v bode 2. Vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie,
považoval žalobca dohodnutý úrok za primeraný a v súlade s dobrými mravmi. Poplatok vo výške 458,80
Eurpritompredstavujeadministratívnenákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Slovenská právna úprava v oblasti úverov
účtovanie poplatku výslovne nebráni. Poukázal pritom na bod 7 Všeobecných podmienok poskytnutia

spotrebiteľského úveru.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

7. V prejednávanej veci nebol spotrebiteľský charakter záväzkovoprávneho vzťahu strán sporu
založeného zmluvou č. 615602939 zo dňa 13. septembra 2013 sporným. Povinnosť podrobiť ex
offo súdnemu prieskumu zmluvné podmienky vyplýva z ustanovení komunitárneho práva, ktorými
je Slovenská republika viazaná. Ročnú percentuálnu mieru nákladov na účely zákona č. 129/2010

Z. z. účinného ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere 13.09.2013 definuje jeho § 2
písm. i) ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona definuje jeho § 2 písm. g) ako všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Dôležité je aj ustanovenie §
19 ods. 2 tejto právnej úpravy, podľa ktorého sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov

použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou tam uvedenou.
Odvolateľ nespochybnil záver okresného súdu o tom, že v zmluve uvedená hodnota RPMN 96,50 %
vychádza z istiny poskytnutého úveru 800,-Eur a z odplaty 458,80,70 Eur bez zohľadnenia povinnosti
žalovaného zaplatiť úroky vo výške 313,20 Eur. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere preto
skutočne nevychádza zo všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, a teda neobsahuje ročnú

percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Okresný súd správne aplikoval zákonnú fikciu o tom, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.7.1 Skutočnosť, že v deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zmluvné strany dohodli
o aj plnení v splátkach je vo vzťahu k uvedeným právnym záverom bez právneho významu. Touto
dohodoumohlodôjsťlenkzmenejednotlivýchriadnedojednanýchustanovenízmluvyospotrebiteľskom

úvere z 13.9.2013. Ročná percentuálna miera nákladov musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie v
čase jej ďalšej modifikácie. Uzavretie osobitnej dohody o splátkach úveru považuje odvolací súd
za obchádzanie zákona č.129/2010 Z.z. s cieľom vyhnúť sa kontrole neprijateľných podmienok v
spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný síce v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol výšku RPMN 96,50%,

ale v dohode o plnení v splátkach z toho istého dňa je už výška RPMN určená na 302,67 %. Na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov má vplyv počet a výška splátok, údaj o RPMN je dôležitým
údajom pre spotrebiteľa, nakoľko na základe tohto údaja sa orientuje v ponuke spotrebiteľských úverov
a zvažuje ich výhodnosť alebo nevýhodnosť. Takéto konanie žalovaného, ponúkajúceho spotrebiteľom
v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj dohodu o splnení v splátkach bolo vyhodnotené
Národnou bankou Slovenska ako nekalá obchodná praktika (rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa

7.6.2016, sp.zn. GÚV-709/2016) a žalobcovi bola uložená povinnosť zdržať sa používania tejto nekalej
obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne, alebo v bezprostrednej časovej
následnosti po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj dohoda o splátkach úveru.

7.2 Nakoľko je záver okresného súdu o tom, že predmetný úver je považovaný za bezúročný a

bez poplatkov, žalobcovi uplatnený poplatok vo výške 82,95 Eur nepatrí. Navyše nie je preukázaná
výška týchto nákladov vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, najmä ak ide o formulárovú zmluvu,
ktorej uzatvoreniu predchádzalo vyplnenie tlačiva. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu odvolací súd uvádza,
že závery súdu prvej inštancie je potrebné analogicky aplikovať aj na tento zabezpečovací inštitút.
Odvolateľ pritom sám uviedol, že zmluvné strany sa na uhradení zmluvnej pokuty dohodli v bode 7

Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, preto nemožno hovoriť o individuálnom
dojednaní zmluvnej pokuty ani o jej dojednaní písomnou formou.

8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods.
2 C.s.p. vo veci samej ako vecne správne potvrdil.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V

predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).