Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/468/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213359
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814213359.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35724803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovanému: E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nad K. XX, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec,

Ul. J. Kráľa 5/A, za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr.
Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec, Ul. J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 3 529,84 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/215/2015-198 zo dňa 14. júla
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j .

II. Žalovanému p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, ktoré v konaní do 30.06.2016 vystupovalo, ako vedľajší účastník na strane žalovaného, nepriznal
proti žalobcovi právo na náhradu trov konania. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré

v konaní vystupuje, ako osobitný subjekt na strane žalovaného, nepriznal proti žalobcovi právo na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania.

3. Dňa 15.06.2010 bola medzi pôvodným žalobcom (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaným

uzavretá zmluva o pôžičke č. 7074062, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému
ako dlžníkovi celkovú sumu pôžičky 5.640,- eur, a záväzok žalovaného pôžičku splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 94,- eur. V zmluve o pôžičke č. 7074062 sa v bode V. uvádza ako údaje o
požadovanej pôžičke, žiadaná výška rýchlej pôžičky 3.000,- eur a doba splácania 60 mesiacov. V bode
VII.: Schválená výška pôžičky (nevypĺňa sa) je uvedené: schválená výška pôžičky 3.000,- eur, celková
suma pôžičky 5.640,- eur, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti 20.06.2015, splátka 94,- eur,

celkové náklady spotrebiteľa 2.640,- eur, ročná úroková sadzba 32,31%, RPMN 32,31%, priemerná
hodnota RPMN 20,72%. Podľa bodu XI. Vyhlásenie zmluvných strán, riadnym vyplnením a podpísaním
tejto zmluvy všetkými zmluvnými stranami uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sklientom zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky. Na
zmluve pri dátume 11.06.2010 sa nachádza podpis žalovaného a pri dátume 15.6.2010 podpis zástupcu
veriteľa.Podľačl.1.1(Definície)Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,pôžičkaznamenáspotrebiteľský

úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou. Zmluva znamená zmluvu uzatvorenú medzi klientom a
spoločnosťou, ktorej predmetom je poskytnutie služby. Podľa čl. 4.1 (Zmluva) Všeobecných obchodných
podmienok, klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje
spoločnosti na predpísanom tlačive. Podľa čl. 15.11 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je
v zmluve výslovne uvedené inak, zmluva sa stáva účinnou dňom jej podpísania posledným účastníkom

zmluvnéhovzťahu.Dňa1.10.2014medzižalobcomakopostupcomaspoločnosťouEOSKSISlovensko,
s.r.o.,ul.Pajštúnskač.5,Bratislava,IČO:35724803akopostupníkombolauzavretázmluvaopostúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke č. 7074062. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 7C 215/2015-31 zo dňa 07.07.2015 pripustil, aby na miesto doterajšieho
žalobcu vstúpila nová strana, a to spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

4. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 7C 215/2015-81 zo dňa 28.12.2015 žalobu zamietol z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu a z dôvodu premlčania uplatneného nároku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej
zmluvnej strane - dodávateľovi je pre rozpor s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.
z. v znení platnom ku dňu 15.6.2010, § 3 ods. 1, § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neplatná,

lebo porušuje právo spotrebiteľa (žalovaného). Takáto (neplatná) zmluvná podmienka, obsiahnutá
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej neoddeliteľnej súčasti (Všeobecných obchodných
podmienkach) následne vyúsťuje do absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej
medzižalobcomajehoprávnympredchodcom.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žetrojročnápremlčacia
doba, v dôsledku zosplatnenia, uplynula splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ

využil právo na zosplatnenie, a ktorá uplynula v mesiaci apríl 2011. Pokiaľ žalobca žalobu podal dňa
21.07.2014, tak ju podal po uplynutí premlčacej doby. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co
223/2016-110 zo dňa 13.09.2016 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v prejednávanej veci bol založený
spotrebiteľský právny vzťah. Prípadné nároky žalovaného proti žalobcovi by mohli vzniknúť ako nároky

na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to za situácie, ak by plnil žalobcovi viac, než by podľa
zákona mal plniť. Podľa príslušnej právnej úpravy spotrebiteľského úveru, pri prípadnej pohľadávke
žalovaného proti žalobcovi, by nebolo možné vychádzať zo zmluvy, ale išlo by o záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia, teda o nárok na plnenie pohľadávky z iného právneho vzťahu a nie z
pôvodnej zmluvy, ktorej súčasťou je aj dojednanie v bode 15.3 Všeobecných obchodných podmienok.

To znamená, že dojednania v zmluve o pôžičke, vrátane dojednaní o postúpení pohľadávky, už nemôžu
dopadať na právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Za týchto okolností, prípadná pohľadávka
žalovaného, ktorú by mohol postúpiť zo zmluvy o pôžičke, javí sa ako nereálna, a preto nemožno dospieť
k záveru, že dojednanie v zmysle zmluvy o pôžičke v bode 15.3 Všeobecných obchodných podmienok
poškodzuje spotrebiteľa tým, že mu neumožňuje postúpiť svoju pohľadávku bez súhlasu dodávateľa, a

preto je z tohto aspektu neplatné, a že neplatné je potom aj postúpenie pohľadávky veriteľa na žalobcu.
Odvolacísúdsatiežnestotožnilsposúdenímpremlčaniauplatnenéhonárokuokresnýmsúdom.Uviedol,
že primárne bolo jeho povinnosťou, keď považoval listinu pôvodného veriteľa zo dňa 23.07.2011 za
uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, zaoberať sa tým, či boli kumulatívne splnené
zákonné predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a

ďalej, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia. Uvedené zistenia majú význam z hľadiska
posudzovania námietky premlčania nároku. V čase podania žaloby dňa 21.07.2014, v prípade ak
zosplatnenie nebolo platné, ešte nebol splatný celý dlh žalobcu, keďže dlh mal byť uhradený v júni
2015, a preto premlčanie dopadalo iba na jednotlivé splátky podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
teda samostatne, keďže žalobca ako veriteľ mohol požiadať žalovaného o splnenie už prvej splátky a

poslednej splátky až v júni 2015. Odvolací súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o začiatok behu premlčacej
doby, zásadne sa vychádza z toho, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva práve splatnosťou dlhu.
Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá, ani inak určená, premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, keď vznikol dlh. Ak v zmluve nebolo dohodnuté, že veriteľ môže žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), je potrebné

posudzovať zánik záväzku, v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo. Súd prvej inštancie
neposudzoval námietku žalovaného z uvedených aspektov, t. j., či medzi zmluvnými stranami existovala
dohoda o strate výhody splátok a v prípade kladného zistenia, či pri uplatnení práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolacísúd uviedol, že v prípade, ak budú kladné zistenia podľa bodu 36., potrebné bude posudzovať začiatok
plynutia premlčacej doby pri jednotlivých splátkach do tzv. zosplatnenia a premlčania zvyšného dlhu
od splatnosti splátky, v dôsledku ktorej žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V

prípade, ak nebudú zistené právne významné skutočnosti podľa bodu 36., potrebné bude posudzovať
premlčanie pri každej jednotlivej splátke.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Vo výnimočných prípadoch sa však princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho
súdu nemusí uplatniť. Pôjde najmä o situácie, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých
vychádzal odvolací súd, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad potrebné
aplikovaťinúprávnunormuPorozhodnutíKrajskéhosúduvTrenčíneuznesenímč.k.6Co223/2016-110
zo dňa 13.09.2016, žalovaný zmenil (doplnil) skutkové tvrdenia s tým, že k platnému uzavretiu zmluvy
nedošlo, lebo nebola dodržaná zákonom stanovená forma, že predmetný právny úkon je neurčitý. V

dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací súd, už jeho právny názor tunajší súd
nemohol rešpektovať, lebo je potrebné aplikovať i inú právnu normu.

6. Vznik zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu predpokladá dva jednostranné právne úkony
dvoch rozličných strán, a to navzájom adresované a obsahovo sa zhodujúce. Ustanovenie § 44 ods. 2

Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou
vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien
a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady,
obmedzenia, či iné zmeny, považuje sa odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za
splnenia podmienok uvedených v § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka za nový návrh, so zmeneným

obsahom. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy v niektorých prípadoch vyžadujú, aby sa
právny úkon urobil len v určitej forme, napr. len písomne (§ 46). V takom prípade ide o zákonnú
(obligatórnu) formu právneho úkonu, od ktorej sa účastníci zmluvy nemôžu odchýliť. Podľa § 9 ods. 1
veta prvá zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 11.06.2010 aj ku dňu 15.06.2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

7. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že podľa čl. 4.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej
len „VOP“), klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje
spoločnosti na predpísanom tlačive. Dňa 11.06.2010 žalovaný podpísal formulárovú žiadosť, ktorá je
návrhom na uzavretie zmluvy o pôžičke č. 7074062. Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č.

7074062 (z formulárovej žiadosti) jednoznačne vyplýva, že klient (dlžník) mal vyplniť jednotlivé body,
okrem bodu VII. Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky nie sú žalovaným podpísané. Sú pritom
vyhotovené takmer nečitateľným, drobným písmom, a sú v nich uvedené len niektoré údaje, ktoré
žalobca doplnil do bodu VII. zmluvy. Právny predchodca žalobcu v bode VII. zmluvy uviedol i iné
údaje oproti návrhu z bodu V., a to: celková suma pôžičky: 5.640,- eur, termín konečnej splatnosti

20.6.2015,ročnáúrokovásadzba:32,31%,splátka:94,-eur,RPMN:32,31%,priemernáhodnotaRPMN:
20,72%, celkové náklady spotrebiteľa: 2.640,- eur. Tlačivo: Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky
č. 7074062 podpísal dňa 15.06.2010.Konanie právneho predchodcu žalobcu nie je, s poukazom na
vyššie uvedené zistenia, možné považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale za nový návrh.
Pokiaľ prijatie návrhu žalovaného právnym predchodcom žalobcu malo iný obsah, ako bol predložený

návrh, išlo o nový návrh a dlžník (žalovaný) ho mal možnosť prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k
uzavretiu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7074062 v písomnej forme, Občiansky zákonník
nedodržanie tejto formy v ustanovení § 40 ods. 1 postihuje absolútnou neplatnosťou. Je pravdou, že v
ustanovení § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu 11.06.2010 a ku dňu 15.6.2010
je uvedené, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva

nemá písomnú formu a tiež, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10
ods. 1, a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Z uvedeného ustanovenia zo slovného spojenia: „ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu“, podľa názoru súdu je možné vyvodiť, že sa nejedná o situácie uzavretia tých spotrebiteľských
zmlúv, ktoré sú zmluvnými stranami uzatvárané v písomnej forme, pričom k prijatiu návrhu nedôjde v

celosti, ale odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, čím zanikne pôvodný návrh a odpoveď
na návrh sa považuje za nový návrh so zmeneným obsahom, ktorý však druhou stranou (t. j. tým, kto
adresoval pôvodný návrh) nie je prijatý, ale o situácie, keď zmluvné strany prejavujú vôľu (prezentujú
ju navonok) iným výslovným spôsobom než písomne, a to prostredníctvom hovorenej reči (ústne),technickými prostriedkami, konkludentne, atď., a pritom prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez zmien
a doplnkov došlo ku zmluvnému konsenzu. V prejednávanej veci, pri posudzovaní otázky platnosti
predmetnej zmluvy nebolo zistené, že by išlo o takúto situáciu. Žalobca v priebehu konania poukazoval

na ustanovenie § 44 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatím návrhu je však
odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena
obsahu navrhovanej zmluvy. Uvedené ustanovenie podľa súdu prvej inštancie na prejednávanú vec nie
je možné aplikovať, pretože z bodu VII. zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný doplnil (nie vymedzil
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami) nad rámec údaja o „výške pôžičky“ a „ dobe trvania zmluvy“

aj ďalšie údaje, ktoré priamo modifikujú a dopĺňajú obsah zmluvy.

8. Pre úplnosť súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve je i neurčito vyjadrená základná náležitosť
zmluvy o pôžičke: výška poskytnutej pôžičky, čo má za následok jej neplatnosť. V listine zmluva o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7074062 sú dva údaje: schválená výška pôžičky 3.000,- eur, celková
suma pôžičky 5.640,- eur. Z ďalšieho obsahu zmluvy konkretizácia týchto pojmov zrejmá nie je, a ani nie

je vysvetlený prípadný rozdiel medzi nimi. Zo zmluvy tak nevyplýva, aká suma peňažných prostriedkov
bola dlžníkovi skutočne poskytnutá. Aj v žalobe pôvodný veriteľ pritom uviedol, že žalovanému poskytol
celkovú sumu pôžičky 5.640,- eur (poskytol pritom znamená, že túto sumu mal dať žalovanému k
dispozícii), čo však skutočnosti nezodpovedá.

9. Plnenie, ktoré žalobca v postavení dodávateľa poskytol žalovanému v postavení spotrebiteľa z
neplatného právneho úkonu, potom zakladá na strane žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný však uplatnil námietku premlčania.

10. V prejednávanej veci ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, t. j. právny úkon je neplatný od

začiatku: od 15.06.2010. Premlčacia doba (objektívna) na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia potom uplynula dňa 15.6.2013. Žalobca si nárok na súde uplatnil až dňa 21.07.2014, teda
po uplynutí premlčacej doby a z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
Na prejednávanú vec pritom nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
pretože sa týka vzájomných záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, keď

na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (napr. právo na peňažné plnenie) a na druhej strane
nepremlčateľné právo (vlastnícke právo).

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34, § 37, § 43c, § 44 ods. 1,2, § 46 ods. 1, § 40 ods.
1, § 52 ods. 1, § 451 ods. 1,2, § 457, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, §

9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1, § 256 ods. 1. , § 262 ods. 1,2,
§ 251 CSP a žalovanému proti žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Trovy
konania uplatnené vedľajším účastníkom (do 30.06.2016) a osobitným subjektom (po 01.07.2016), i keď

majú právo na poskytnutie právnej pomoci advokátom, ale nemožno považovať za účelne vynaložené,
lebo boli vynaložené za identickú právnu službu poskytnutú zároveň žalovanému a i im (vedľajšiemu
účastníkovi a osobitnému subjektu). Vedľajšiemu účastníkovi a aj osobitnému subjektu sa jej tak
dostávalo za situácie, keď žalovaný už mal identickú právnu pomoc zabezpečenú prostredníctvom jeho
zástupcu JUDr. Andreja Cifru.

13. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom výroku
o trovách konania žalovaného, žalobca podal včas odvolanie. Deklaroval uplatnenie odvolacieho
dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a priznať mu i nárok na zaplatenie sumy 2 228,- eur s prísl. a náhradu trov konania. V odvolaní

uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je: dohoda o prenechaní vecí, dohoda o
druhovom určení veci, dohoda o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia.
Podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke boli v prejednávanej veci určené a nedošlo k ich zmenám ani
odchýlkam. Vzhľadom na uvedené nemožno prijať záver, že zmluva o pôžičke je neplatná ako celok,
teda nemožno poskytnuté plnenie posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Zároveň je potrebné poukázať

na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa pre platnosť spotrebiteľského
úveru nevyžaduje písomná forma. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nie je zrejmé, že by sa pre
zmluvu o pôžičke nevyhnutne vyžadovala písomná forma zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou.
Pokiaľ ide o názor súdu prvej inštancie o nejednoznačnosti údajov o sume pôžičky, uvedenie údajov,na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nemôže spôsobovať žiadne nejasnosti. Ide o štandardné údaje
uvádzané v predmetných zmluvách kvôli lepšej prehľadnosti, zrozumiteľnosti zmluvy pre spotrebiteľa. V
rozhodnutí súdu absentuje akákoľvek zásada spravodlivosti, právny predchodca žalobcu si splnil svoju

zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby žalovaného finančné prostriedky, žalovaný si svoje povinnosti
neplnil a finančné prostriedky veriteľovi nevrátil. Týmto spôsobom rozhodovania súd prvej inštancie
nezabezpečuje vyvážené postavenie strán, ale sa stavia do pozície obhajcu žalovaného a poskytuje
neprimeranú ochranu dlžníkovi.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie, ktoré sú podložené zdôvodnením, v rámci ktorého súd prvej inštancie reagoval na všetky
relevantné otázky, ktoré sa vo veci vyskytli. Je nevyhnutné mať na zreteli, že žalovaný bol pred podpisom
zmluvy o pôžičke reálne oboznámený so zmluvným formulárom len v takej podobe, v akej sa nachádzal
ku dňu 11.06.2010, pričom až následne, dňa 15.06.2010 došlo k doplneniu nových, zásadne dôležitých
údajov zo strany právneho predchodcu žalobcu. V prejednávanej veci je zrejmé, že jednostranný úkon -

návrhzmluvyzostranyžalovanéhoa jednostrannýúkon-prijatienávrhuzostranyprávnehopredchodcu
žalobcu nie sú zhodné. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu musí byť úplné,
bez akýchkoľvek zmien a výhrad. Prijatie návrhu so zmenami, ktoré sa týkajú povinných zmluvných
náležitostí, nemôže byť považované za prijatie návrhu, ale za nový návrh zmluvy. Ustanovenie § 11
ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je relevantné na situáciu v prejednávanej veci.

Týka sa následkov nedodržania písomnej formy, ale pokiaľ nie sú rešpektované všeobecné zákonné
požiadavky pre platné uzatvorenie zmluvy, k uzavretiu zmluvy jednoducho nedôjde. Žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

15. Žalobca následným písomným podaním uviedol, že trvá na podanom odvolaní a žiada, aby mu súd

vyhovel.

16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v §

470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného
predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania
žalobcu nariaďovať pojednávanie.

17. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

19. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22.Žalobcavodvolaníuplatnilodvolacídôvod,spočívajúcivnesprávnomprávnomposúdenívecisúdom
prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

23. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnuprávnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Na základe preskúmania správnosti napadnutých výrokov prvoinštančného rozsudku odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie
skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných
dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými

podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako
ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa preto stotožňuje s

týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje.

25. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že na platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom,
Občiansky zákonník ani zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nepredpisuje obligatórne
písomnú formu, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie nevyhodnotil

právny úkon, založený na návrhu žalovaného zo dňa 11.06.2010, za neplatný výlučne v dôsledku
nedostatku písomnej formy, ale preto, že nedošlo k stretu prejavu vôle žalovaného ako dlžníka a
právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie za účelom
posúdenia uzavretia a vzniku zmluvy ako takej s dôrazom na skúmanie vôle dlžníka, smerujúceho k
vzniku zmluvy. Správne vec posudzoval podľa ust. § 34, § 37, § 43c, § 44 ods. 1 veta prvá, § 44

ods. 2 veta prvá, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a
dospel k záveru, že zmluva vôbec nevznikla. Konštatoval, že dlžník mal v návrhu vyplniť jednotlivé body,
okrem bodu VII., ktorý doplnil právny predchodca žalobcu a uviedol v ňom i iné údaje oproti návrhu
z bodu V. (celková suma pôžičky: 5.640,- eur, termín konečnej splatnosti 20.6.2015, ročná úroková
sadzba: 32,31%, splátka: 94,- eur, RPMN: 32,31%, priemerná hodnota RPMN: 20,72%, celkové náklady

spotrebiteľa: 2.640,- eur). Pokiaľ prijatie návrhu žalovaného právnym predchodcom žalobcu malo iný
obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník (žalovaný) ho mal možnosť prijať alebo
neprijať.
26. Na základe týchto okolností odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný
v celom rozsahu.

28. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

29. Tento rozsudok prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).