Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211010284
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2211010284.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasamosudcomMgr.RudolfomNovotnýmvtrestnejveciobž.Z.K.B.K..,pre

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2018, takto

r o z h o d o l :

obž. Z. K. - H.. XX.XX.XXXX N. M. K., R. C. Z. H. X. Č.. XXX, X. M. K.,

obž. Q. K. - H.. XX.XX.XXXX N. M. K., R. C. Z. H. X. Č.. XXX, X. M.Á. K.,

sú vinní podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, sp. zn. XPv/XXX/X9 zo dňa 26.04.2011,
na skutkovom základe, že

v mesiaci február roku 2009 v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste v meste M. K.,
vyhľadal poškodeného Q. E., H.. XX.XX.XXXX, hrozbou násilia ho nútil, aby zaplatil každý mesiac 50,-
€, pričom sa mu vyhrážal, že keď nebude platiť zlikviduje jeho rodinu ako aj jeho, následne sa vyhrážal

synovi poškodeného Q. E., že unesie a zabije aj druhého syna poškodeného H. H., čo u poškodeného
vyvolalo obavu o svoj život, rodinu a majetok,

teda
- spoločným konaním iného hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konali,

čím spáchali

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

Za to sa odsudzujú Z. K. a Q. K.:

Podľa § 189 odsek 1 Tr. zákona s použitím §§ 38 odsek 2 Tr. zákona, každý k trestu odňatia slobody
v trvaní 2 roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona sa trest podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Tr.
zákona sa určuje skúšobná dva v trvaní 3 rokov.

Podľa § 287 odsek 1 Tr. por., obžalovaný Q. K., Z. K. sú povinní zaplatiť pošk. Q. E.Q. H.. XX.XX.XXXX,

C. M. K., O. L. XXX/X titulom náhrady škody vo výške 200,- eur a to spoločne a nerozdielne. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda pod č. XPv XXX/XX dňa 28.04.2011 podal obžalobu na Z. K. a
Q. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa §

20 Trestného zákona, na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obž. Z. K. spáchanie uvedeného skutku popiera, uviedol, že skutok sa nestal, je to všetko len výmysel
poškodeného Q. E.. On nechodieva do Dunajskej Stredy na poštu, ani raz nežiadal peniaze od
poškodeného ani od jeho družky, nikomu sa ani nevyhrážal.

Spoluobžalovaný Q. K. uviedol, že nikdy nemal žiaden konflikt s poškodeným, taktiež spáchanie skutku
popieral, uviedol, že nechodieval do Dunajskej Stredy na poštu.

Poškodený Q. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutku dochádzalo pravidelne v mesiacoch
február, marec, apríl a máj roku 2009, kedy jeho družka N. H. odovzdala obž. Z. K. mesačne sumu vo

výške 50.- Eur, čo asi trikrát videl aj jeho syn ml. Q. E.. Ďalej poškodený uviedol, že on nikdy nebýval
v Z. H. X., má tam však vybavené trvalé bydlisko. V januári 2009 náhodou sa stretol s obžalovanými
pred krčmou Š. N. M. K. a tam mu povedal obž. Z. K., v spoločnosti spoluobvineného s Q. K.X., že musí
im platiť zato, že mal vybavené trvalé bydlisko v Z. H. X.. Vyhrážal sa mu Z. K., že keď nebude platiť,
unesie jeho mladšieho syna. Obž. Q. K. sa mu nevyhrážal, a ani nikdy predtým sa mu nevyhrážal.

Svedok Q. E. Z.. uviedol, že on bol dvakrát prítomný, keď jeho matka odovzdala peniaze obž. Z.N. K..
V obidvoch prípadoch bol prítomný aj obžalovaný aj Q. K., ktorý bol len šoférom, on sa nevyhrážal.

Svedkyňa N. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že raz jej povedal poškodený, že sa mu nebezpečne

vyhrážal Z. K. s tým, že ak mu nebudú platiť, a to každý mesiac 50,- Eur, zabijú jej 9 ročného chlapca,
H. H. a nato dala dvakrát obžalovanému Z. K. po 50,- Eur a dvakrát spoluobžalovanému Q. K. taktiež
po 50,- Eur, keďže jej to odkázal pri týchto stretnutiach pred poštou v Dunajskej Strede obž. Z. K., ktorý
sa aj jej viackrát nebezpečne životu vyhrážal, uviedla, že spoluobžalovaný Q. K. sa jej nikdy nevyhrážal.

Svedkyňa B. E. uviedla, že stal sa prípad, že keď sa vrátila N. H. z pošty okolo 9.00 hod, kričala na
dvore za prítomnosti poškodeného, že musela dať obžalovaným 50,- Eur, a kým nebude dávať peniaze,
zabijú jej syna, nevie však z akých dôvodov. Toto počula asi 3-4 krát. Ona priamo však nepočula, že by
obžalovaný boli vyhrážali poškodenému, o všetkom sa dozvedela len od svojej dcéry, N. H..

Svedkyňa Z. H. uviedla, že obžalovaný Q. K. je jej bývalým druhom, a ona len od svojej matky, B. E.
sa dozvedela, že obž. Z. K. vydieral N. H.. Spoluobžalovaný Q. K. jej povedal, že vozí obž. Z. K. do
Dunajskej Stredy, ktorý vydieral jednu ženu.
Po týchto výpovediach Krajský súd v Trnave, uznesením zo dňa 31.10.2013 zrušil I. st. rozhodnutie
a vrátil vec tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Citovaným

rozsudkom totiž tunajší súd obžalovaného Z. K. podľa§ 189 odsek 1 Tr. zákona odsúdil k trestu odňatia
slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, pre výkon ktorého trestu ho zaradil do Ústavu n a výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Na druhej strane spoluobž. Q. K. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede oslobodil , a
to v zmysle § 285 písmeno c) Tr. poriadku.

Poukazujúc na takto vykonané dokazovanie, súd oboch obžalovaných spod obžaloby OP v Dunajskej
Strede podľa § 285 písmeno a) Tr. poriadku, oslobodil.

V dôsledku odvolania okresnej prokuratúry však uznesením Krajský súd v Trnave dňa 11.05.2017 sp.

zn. 6To/19/2017 podľa § 321 odsek 1 písmeno b) , písmeno c) Tr. poriadku zrušil I. st. rozhodnutie v
celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku, vec vráti okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom pre vrátenie veci súdu na nové konanie a rozhodnutie
bolo predovšetkým odstraňovanie rozporov vo výpovedi poškodeného Q. E., svedkyne N. H. B. Q. E.
ml., ktorí počas prípravného konania, hlavne poškodený Q. E. a svedkyňa N. H.Z. usvedčovali oboch

obžalovaných zo spáchania skutku. Súčasne N. H. v neskoršom štádiu trestného konania ( počasdokazovania na hlavnom pojednávaní) rovnako ako sv. Q. E. ml. tvrdili na rozdiel od predchádzajúcich
výpovedí , že k vydieraniu malo dochádzať len zo strany obžalovaného Z. K.. Naopak obž. Q. K. sa
na samotnom ( vydieraní) spolupodieľať nemal, a tento len mal voziť obžalovaného Z. K.. Vzhľadom

na tieto produkované rozpory vo výpovediach, okresný súd aktuálne doplňujúc dokazovanie na základe
rozhodnutia odvolacieho súdu, vykonal aj konfrontácie medzi svedkyňou N. H. a obž. Q. K., poškodeným
Q. E. a N. H., obžalovaným Q. K. a pošk. Q. E., z ktorých konfrontácií možno vyvodiť záver, že sa
svedkyňa N. H. pridržiaval svojich výpovedí z prípravného konania, kde uvádzala, že k vydieraniu
poškodeného malo prísť zo strany oboch obžalovaných, kedy z jej výpovedí je zrejmé, že peniaze mala

platiť obom týmto ( obžalovanému Z.Q. K. a Q. K.) vo viacerých prípadoch. Túto skutočnosť nepriamo
potvrdzuje aj sv. Q. E. ml., ktorý však na rozdiel do výpovede svedkyne H. uvádza, že sa samotného
vydierania mal dopúšťať len obžalovaný Z. K. a obž. Q. K. mal sedieť len v motorovom vozidle.
Z výpovedí svedkyne Z. H. je zistiteľné, že od B. E. sa dozvedela, že Z. K. vydieral N. H.. Samotný
( spoluobžalovaný Q. K.) jej povedal, že vozí obžalovaného Z. K. do M. K., ktorý vydieral jednu ženu.
Svedkyňa B. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď sa vrátila N. H. z pošty, kričala na dvore, za

prítomnosti poškodeného, že musela dať obžalovaným 50 eur a kým nebude dávať peniaze, zabijú jej
syna, nevedela však uviesť z akých dôvodov. Toto počula 3-4 krát. To, že sa obžalovaní mali vyhrážať
poškodenému, sa dozvedela od dcéry N. H..
Pri zohľadnení vyššie naznačených skutočností, spolu s vyhodnotením obsahu vykonaných konfrontácií
súdom I. stupňa, súd ustálil skutkové závery tak, ako je vyššie uvedené.

Súd na hlavné pojednávania predvolával obžalovaných, poškodeného, avšak spoluobžalovaný Z. K. sa
na hlavné pojednávania nedostavoval, podľa zistenia súdu, skrýva sa niekde v zahraničí, preto súd
podľa § 358 Tr. por. pojednával ako proti ušlému a obž. Z.N. K. ustanovil za obhajcu pre toto konanie
JUDr. Jozefa Cseha, ktorý na hlavnom pojednávaní žiadal obžalovaného Z. K. spod obžaloby oslobodiť.

V prípade ak je súd iného názoru, navrhoval uložiť obžalovanému primeraný prevýchovný trest na
slobode. K tomuto návrhu sa pripájal aj obhajca obž. Q. K., A.. F. S..
Poškodený Q. E. žiadal pojednávať vo svojej neprítomnosti.

Súd z vypočutím strán v konaní , ako aj z pripojených listinných dôkazov zistil, že Z. K. a spoluobž. Q.

K. so spoločným konaním iného hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal,
čím spáchali zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona.

Čo sa týka rozporuplnej výpovede poškodeného Q. E., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 23.03.2016

najprv vypovedal v rozpore so svojou skoršou výpoveďou z prípravného konania v prospech
obžalovaného Q. K. v tom zmysle, že tento sa mu nemal vyhrážať a následne po poučení zo strany súdu
uviedol, že sa mu vyhrážali obaja obžalovaní, avšak nakoľko je Q. K. známy jeho sestry, nechcel mu
ublížiť, tak pôvodne vypovedal pred súdom nepravdivo v prospech obžalovaného Q. K.. Na pojednávaní
daň 12.09.2012 boli vypočuté dve svedkyne a to konkrétne E. a Z. H. z ktorých výpovedí jednoznačne

vyplýva, že ku skutku uvedenému v obžalobe podľa všetkého došlo. Svedkyňa B. E.Á. totiž potvrdila,
že osobne počula, ako N. H. hovorila svojmu druhovi, t.j. poškodenému v tejto veci, že musí dávať
obžalovaným po 50 eur. Taktiež potvrdila, že obaja obžalovaní v čase činu fetovali, z čoho možno vyvodiť
motív ich konania a to potrebu financií na krytie ich závislosti. Uvedená svedkyňa ďalej uviedla, že
obžalovaný Z. K. jej mal v súvislosti s jej výpoveďou na pojednávaní vyhrážať prostredníctvom jej

dcéry, snažiac sa tak odradiť túto svedkyňu od výpovede, o ktorej musel vedieť, že bude svedčiť v
jeho neprospech. Z výpovede svedkyne Z. H. zase vyplýva, že sa jej obžalovaný Q. K. zveril, že vozí
spoluobžalovaného Z. K. do M. K., kde vydiera jednu ženu. Výpoveď svedkyne Z. H. len potvrdzuje
tvrdenie svedkyne N. H. o tom, že ju obaja obžalovaní čakali v M. K. pred poštou, kde im dávala peniaze,
pričom tieto dávala raz Z. K. a raz Q. K., ktorí sa teda na skutku v uvedenom v rozsudku spolupodieľal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je teda zrejmé, že skutok bol spáchaný obžalovanými, napriek
tomu, že predmetnú trestnú činnosť obaja obžalovaní popierajú.

Obž. Z. K. z miesta svojho trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, v evidencii priestupkov má 4
záznamy. Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol 4 krát súdne trestaný, naposledy bol
odsúdený Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.z. XT/XX/XXXX zo dňa 24.05.2016, kedy bolodsúdený podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.11.2016.

Spoluobžalovaný Q. K. bol doteraz 3 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.
XT/XXX/XXXX zo dňa 27.06.2012 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu Trnava, sp. zn. XTo/XX/XX
zo dňa 02.05.2013, keby bol odsúdený podľa § 212 odsek 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
4 mesiace, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Predmetný trest vykonal 15.09.2015.

Zo znaleckého posudku, Z.. F. E. B. Z.. A. C. zo dňa 03.04.2015 vyplýva, že obžalovaný Z. K. netrpí
duševnou poruchou, ani chorobou, je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania.
Obžalovaný nie je chorobne závislý na alkohole, ani iných návykových látkach. Zo psychiatrického
hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, preto súdny znalci
nenavrhovali žiadnu z foriem ochranného liečenia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie pohnútku, na osoby páchateľov ich pomery a možnosť ich nápravy a dospel
k záveru, že na prevýchovu obžalovaných možno dostatočne, účinne vplývať čo i len uložením
prevýchovného trestu na slobode, preto im za spáchaný prečin uložil trest odňatia slobody v trvaní každé

2 roky , výkon ktorých trestov im podmienečne odložil každému v trvaní 3 rokov.

Zároveňsúdpodľa§287odsek1Tr.por., obžalovanýchzaviazalknáhradeškody,abyzaplatilispoločne
a nerozdielne pošk. Q. E. H.. XX.XX.XXXX, C. M.Á. K., O. L. XXX/X titulom náhrady škody vo výške
200,- eur.

Poučenie:

Proti možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty
tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať
odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.