Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/178/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218795
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117218795.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom

Mýtna 48, Bratislava, IČO:
35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, p r o t i žalovanej: A.
D., E.. XX.X.XXXX, I. O. XXX, o zaplatenie 518,16 Eur a prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 153,41 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne
od 21.7.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca n e m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu
trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalobou zo dňa 28.7.2017
sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 518,16 Eur s úrokmi z omeškania 5,05% ročne
od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril XX.X.XXXX zmluvu o
pôžičke, ktorou jej poskytol pôžičku vo výške 620,21 Eur na kúpu spotrebného tovaru, pričom žalovaná
uhradila z kúpnej ceny tovaru 738 Eur akontáciu vo výške 117,79 Eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v

24 mesačných splátkach po 44,2 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.060,8 Eur. Doposiaľ
však zaplatila len 466,8 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná pôžičku riadne nesplácala, veriteľ listom zo
29.10.2014 ju vyzval k úhrade dlžných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti
celého úveru. Nakoľko žalovaná na túto výzvu nereagovala, pôvodný žalobca dňa 19.10.2014 úver
zosplatnil. Výšku dlžnej sumy pritom vyčíslil ako rozdiel istiny ku dňu podania žaloby vo výške 976,68
Eur, ku ktorej pripočítal náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 8,28 Eur a prijatých úhrad zo strany
žalovanej vo výške 466,8 Eur.

2. Žalovaná sa doposiaľ k žalobe nevyjadrila, aj keď táto jej bola doručená dňa 27.9.2017.

3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

6. V tomto prípade žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. To znamená, že platí
fikcia o ich nespornosti a nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka
jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením pôvodného žalobcu, zmluvou o pôžičke č.
XXXXXXXX, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX s doručenkou,
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:

8.DňaXX.X.XXXXbolauzavretáformulárovápísomnázmluvaopôžičkemedziveriteľom-spoločnosťou

Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou ako dlžníkom pod č. XXXXXXXX. Touto zmluvou veriteľ
poskytol žalovanej pôžičku vo výške 620,21 Eur na kúpu konkrétneho tovaru za kúpnu cenu 738 Eur.
Žalovaná mala zaplatiť akontáciu vo výške 117,79 Eur. Poskytnutú pôžičku mala splatiť 24 mesačnými
splátkami po 44,20 Eur, takže celkovo mala zaplatiť veriteľovi 1.060,80 Eur a jej celkové náklady ako
spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 440,59 Eur. Dohodnutá bola fixná ročná úroková sadzba 76,10%,

v tej istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je vo výške 48,52%. Ako termín
konečnej splatnosti je uvedený júl 2015. V Zmluve je uvedený aj sprostredkovateľ, ktorým je predávajúci
s adresou jeho prevádzky.

9. Súčasťou Zmluvy sú aj zmluvné podmienky, ktoré sú podpísané oboma stranami, a v ktorých pod

bodom 6 sú uvedené podmienky splácania a konkrétne pod bodom 6.2 sa konštatuje, že pokiaľ nie je v
zmluve stanovené inak sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

10. Bod 7 Zmluvy obsahuje údaje o RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu
výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a

intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého
nasledujúceho čerpania.

11. V bode 12.4 týchto zmluvných podmienok je upravená aj možnosť veriteľa ohlásiť okamžitú splatnosť
pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace

a spoločnosť ho upozornila na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred.

12. Z predmetnej Zmluvy o pôžičke vyplýva aj to, že veriteľ zisťoval len čistý mesačný príjem žalovanej,
ktorý je v zmluve uvedený vo výške 447 Eur a žiadne iné údaje súvisiace so zisťovaním jej bonity zo
zmluvy nevyplývajú. Súd pritom výzvou zo dňa 2.11.2017 vyzval právneho zástupcu pôvodného žalobcu

na preukázanie splnenia povinnosti veriteľa ohľadom zisťovania bonity žalovanej v zmysle § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj na vyjadrenie k posúdeniu primeranosti úrokovej sadzby vzhľadom na
to, že podľa štatistických údajov zverejnených na stránke NBS priemerná úroková sadzba obdobného
typu úveru činila 15,56% p.a.

13. Na túto výzvu právny zástupca pôvodného žalobcu reagoval podaním doručeným súdu 27.11.2017
tak, že občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený a klient spĺňal štandardné rizikové podmienky.
Žalovaná preukázala výšku mesačného príjmu a prehlásila tiež, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli
známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Spočiatku svoj dlh aj
riadneplnila,tedavčasepodpisuzmluvybolaplatobneschopná.Vsúvislostisročnouúrokovousadzbou

76,10 % poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a mal za to, že dohodnutá výška
úrokov nie je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná celkovo zaplatila veriteľovi 584,59 Eur, ale to vrátane
akontácie vo výške 117,79 Eur, takže po odpočítaní akontácie jej úhrady predstavovali sumu 466,8 Eur.

Dohodnuté splátky vo výške 44,20 Eur mesačne uhrádzala do 22.5.2014.15. Veriteľ listom zo dňa 27.8.2014 vyzval žalovanú na vyrovnanie nedoplatku na splátkach v celkovej
výške 190,06 s tým, že pokiaľ do 5.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014, veriteľ
bude oprávnený úver zosplatniť. Tento list bol žalovanej doručený 8.9.2014.

16. Ďalším listom zo dňa 29.10.2014 veriteľ oznámil žalovanej zosplatnenie predmetného úveru a svoju
pohľadávku vyčíslil na 601,30 Eur. Zo spomínaného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že istinu bez
akontácie vyčíslil na sumu 976,68 Eur.

17. V priebehu sporu došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
(pôvodne pod názvom Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) ku dňu 20.11.2017 na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok a túto skutočnosť postupca oznámil žalovanej listom zo dňa 23.11.2017, ktorý jej poslal
poštou v ten istý deň, čo je preukázané pripojeným poštovým podacím hárkom. Súd preto následne
na základe procesného návrhu uznesením č.k. 11Csp/178/2017-42 zo dňa 27.12.2017 pripustil zmenu
žalobcu, ktorým sa stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., v súčasnosti pod obchodným názvom

Intrum Slovakia s.r.o.

18. Uplatnený nárok bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom
od 10.6.2013 do 30.4.2014).

19. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

24. Podľa § 9 odseku 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16 ,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 .

25. V danom prípade súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia v kontexte s rozsudkom Súdneho
dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016 dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
medzi spoločnosťou Consumer Finannce Holding a.s. a žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti
v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Citovaná smernica v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a

záväzný charakter predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo znamená,
že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice.

26. Súdny dvor EÚ vo vyššie citovanom rozsudku uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm.

h/ citovanej smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení
rozhodnutia Súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek

odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3
smernice. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a
5 zákona č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky,
ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každejsplátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítanýchnazákladeúrokovejsadzbyspotrebiteľského
úveru a prípadne i dodatočné náklady. Napokon k totožnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018.

27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/

c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

29. Pokiaľ ide o povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prijal záver, že predmetná
zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou obsahuje všetky povinné náležitosti
zmluvy a preto nie je možné aplikovať § 11 ods. 1 citovaného zákona. Napriek tejto skutočnosti je však
potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový a to s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného

zákona.

30. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne
zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Rozhodujúce je dodržanie postupu podľa
§ 11 ods. 2, v zmysle ktorého veriteľ musí zistiť sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, to znamená

nielen jeho príjmy, ale aj jeho výdavky, rodinný stav, počet vyživovaných osôb a pod. Zákonodarca teda
kladie dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa na pomer medzi príjmami a výdavkami a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Jeho cieľom bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Je pravdou, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť úplné a

pravdivé údaje veriteľovi, avšak táto jeho povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosť
a teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, prípadne si ich aktívne zabezpečiť a následne
ich riadne vyhodnotiť. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu, teda v danom prípade príjmu žalovanej
nepostačuje k posúdeniu jej úverovej schopnosti. Napriek výzve súdu žalobcovi, aby predložil všetky
doklady, ktorými overoval bonitu žalovanej, žalobca tieto doklady nepredložil a preto súd nemohol

prijať záver, že by veriteľ pri poskytovaní úveru žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou pri
preskúmavaní bonity žalovanej. Zákonodarca pritom jasne zadefinoval takého jeho počítanie ako hrubé
porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale tiež
ďalší dôsledok a to nemožnosť úver predčasne zosplatniť.

31. Žalovaná by teda mala veriteľovi vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 620,21 Eur a
keďže doposiaľ mu zaplatila bez akontácie sumu 466,8 Eur, jej dlh predstavuje sumu 153,41 Eur. Súd
preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie istiny len v tejto časti a vo zvyšku ju ako
neopodstatnenú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

32. Súčasťou žalovanej istiny boli aj náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré žalobca vyčíslil na
8,28Eur, ku ktorým pôvodný žalobca na výzvu súdu oznámil, že jedná sa o náklady spojené s
úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky, pričom ich výška je daná percentuálnym podielom
zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad vykonaných žalovanou po dátume
zosplatnenia pohľadávky. Súd zastáva názor, že žalobca nepreukázal konkrétne náklady spojené s

uplatnením pohľadávky a preto pre neunesenie dôkazného bremena súd vyhodnotil aj tento nárok ako
neopodstatnený.33. Súd v tomto prípade sa zaoberal tiež platnosťou časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa
dohody o úroku a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

36. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

37. Súd posudzoval primeranosť výšky dohodnutej úrokovej sadzby - 76,10% p.a. v porovnaní s
priemernou úrokovou sadzbou bánk pri podobných úveroch. Z internetovej stránky NBS, kde sú
zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských úveroch súd zistil, že v júli 2013 pri
spotrebiteľskom úvere s dobou splatnosti nad 1 rok bola priemerná úroková sadzba 15,56 % p.a. Súd

nepovažuje sa správne porovnávať cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré často ich
stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika
nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie
úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok
Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových

spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk.
Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol „Neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd dospel k záveru o úžerníckych úrokoch v

prípade dvoch zmlúv o pôžičke, pri ktorých úroky presahovali 4 a 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru
v bankách. V tomto konkrétnom prípade úroková sadzba 76,10% p.a. takmer päťnásobne prevyšuje
priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom (15,56% p.a.). Nepochybne teda ide
o úrok v rozpore s dobrými mravmi a preto súd vyhodnotil dohodu o úroku ako absolútne neplatnú s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

38. S poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. a vzhľadom na skutočnosť, že súd
mal za preukázané, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nebol oprávnený
na predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Preto súd dané zosplatnenie považoval za neplatné
pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Úroky z omeškania preto priznal až odo dňa

nasledujúceho po prirodzenej splatnosti úveru, t.j od 21.7.2015. Vzhľadom na to, že žalobca žiadal
priznať úroky z omeškania od skoršieho dátumu t.j. od 30.10.2014, súd zamietol žalobu aj v časti
priznania úrokov z omeškania od uvedeného dátumu do 20.7.2015. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca
neuplatňoval úroky z omeškania z jednotlivých splátok, ale z celej žalovanej sumy.

39. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

40. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.43. 41. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

43. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

44. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP.

Žalobca bol v spore v prevažnej časti neúspešný a preto nárok na náhradu trov konania mu neprislúcha
a žalovanej preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.