Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Cr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206368
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117206368.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: S. U., H.. XX.X.XXXX,

C. S.Š., Z. K. XXXX/XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok a odkladá jeho vykonateľnosť vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zo dňa 27.12.2016, sp.zn.
SRSAspA 00511/16.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 8.3.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansová 2, 811
03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom
Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava pod sp.zn. SRSAspA 00511/16 zo dňa 27.12.2016 na tom
skutkovom základe, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, alebo mu nebolo umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami Zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 Zákona
o spotrebiteľskom konaní či je tu iný dôvod neplatnosti zmluvy a Stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo malo
vplyv na výsledok sporu. Žalobca ďalej namieta, že Rozhodcovská zmluva/doložka ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie

o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (porov. Uznesenie NS SR 6Mcdo/9/2012). To, že sa
nejednalo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku potvrdzuje stav, ako zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Rozhodcovská zmluva
nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednávaná, čo vyplýva aj z predtlače formy. Ďalej žalobca
namietal, že konanie pred Stálym rozhodcovským súdom nezohľadnilo normy na ochranu spotrebiteľa
a aj preto sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Čo sa týka samotnej Zmluvy o
úvere, jedná sa o nekalú praktiku voči spotrebiteľovi, nakoľko je vyhotovená na predtlačenom formulári,

nebola individuálne dojednaná. Zároveň zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch náležitosti podľa písm. i/, l/, c/ a aj výška RPMN 87,20 % a priemerná
hodnota RPMN 44,79 % je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi. Poskytnutý úver by bolo
potrebnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov,tedažalovanýakoveriteľniejeoprávnenýpožadovaťod žalobcu aj úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Na základe uvedeného navrhol zrušiť
predmetný rozhodcovský rozsudok.

2.Žalovanývpísomnomvyjadrenísúdudoručenomuviedol,žestvrdeniamižalobcunesúhlasí.Žalovaný
poukázal na znenie ust. § 73 ods. 8 zák. č. 335/2014 Z.z. „Ak na základe rozhodcovskej zmluvy
uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského
súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie
spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel

dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom
označilstályrozhodcovskýsúdpodľatohtozákonaaleboabyrozhodcovskékonanieodmietolpísomným
oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ.
Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské
konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť
stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu

oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ
bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných
v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom
alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej

pred 1. januárom 2015.“ Žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však
neoznámil, a preto rozhodcovský súd vybral žalovaný. Oznámenie bolo doručené žalobcovi 28.12.2015.
Ďalej žalovaný poukazuje na znenie zmluvy čl. II, teda možnosť rozhodnúť sa pre rozhodcovský súd
bola daná na výber, nie výlučnosť rozhodcovského súdu. Navyše, ak sa žalobca rozhodol odstúpiť od
rozhodcovskej zmluvy, mal na to lehotu 10 dní bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy. Žalobca

však zostal nečinný a nevznášal žiadne námietky. V kontexte so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
je neprijateľnou podmienkou také dojednanie, ktoré vyžaduje výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní, čo ale nie je tento prípad. Ak by bol prijatý záver podľa tvrdení žalobcu, znemožnilo by to úplne
využitie rozhodcovského konania. K posúdeniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný namietal,
žeby zmluva obsahovala nedostatky tvrdené žalobcom. V zmluve je uvedená výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov priamo na prednej strane zmluvy, keď dlžník sa zaviazal k úhrade
jednej splátky vo výške 468,- Eur do 16.3.2015. V rovnaký deň ako bola zmluva podpísaná dlžník využil
splátkový kalendár a zaviazal sa dlžnú sumu uhradiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo
výške 39,- Eur vždy k 16. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc 16.4.2014 do 16.3.2015. K tvrdeniu
o nesprávnom údaji RPMN, je toto tvrdenie dôkazným bremenom žalobcu. K poplatku za poskytnutie

úveru a jeho údajnej úžernosti žalovaný uviedol, že dlžník si musel byť vedomý existencie tohto poplatku
už pri podpise zmluvy, avšak voči jeho výške nič nenamietal. Dňa 7.3.2014 svojim podpisom potvrdil
prevzatie formulára a Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť, že sa
s tlačivom oboznámil, je jeho podpis.

3. Žalobca doručil súdu dňa 25.7.2017 repliku, kde zdôraznil predovšetkým obchádzanie súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pokiaľ spor vychádzajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy rieši rozhodcovský súd. Navyše, uzatvorenú spotrebiteľskú Rozhodcovskú
zmluvu je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku aj na základe tých skutočností, že v
Rozhodcovskej zmluve je síce upravený alternatívny spôsob riešenia sporov, avšak možnosť výberu

spôsobu riešenia sporu žalobcom je len zdanlivá. Žalobu ohľadne spotrebiteľských sporov iniciuje
ako žalobca práve veriteľ, dlžník ako spotrebiteľ žaloby nepodáva. Spotrebiteľ síce má možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní stratil možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, ide tu teda o nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia
sporov. Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu

a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Neprijateľnou je aj
tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania, nakoľko sídlo rozhodcovského súdu je neprimerane
vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. Žalobca poukázal na rozhodnutie napr. KS
Trenčín 23CoE/338/2015. K výške úrokovej sadzby 39,15 % žalobca namietal, že táto je v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko podľa dostupných informácií na webovej stránke NBS priemerné úrokové

miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pri spotrebiteľských a ostatných úveroch s
dobou splatnosti do jedného roka v mesiaci 3/2014 boli vo výške 8,27 %. O výške odplaty pojednáva aj
§ 53 ods. 6 OZ, ktorý zakazuje odplatu podstatne vyššiu ako je obvykle požadovaná na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.4. Žalovaný doručil súdu dňa 9.8.2017 dupliku k replike žalobcu, kde zdôraznil, že sa nemôže jednať
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalobca ako dlžník mal dané na výber, či sa pre možnosť

rozhodcovského konania rozhodne. K námietke geografickej neprijateľnosti túto považuje žalovaný
za nedôvodnú, nakoľko rozhodcovské konanie je písomné, nevyžaduje ústnu formu ani prítomnosť
účastníkov rozhodcovského konania na prípadnom pojednávaní. K výške RPMN žalovaný uviedol, že
táto je rozdielna pokiaľ by sa žalobca rozhodol splatiť úver jednorazovou splátkou je RPMN 87,20 % a
v prípade splátok vzrastie na 260,12 %. Výška PRMN jasne a zreteľne vyplýva z VOP.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi sporovými stranami dňa 7.3.2014, rozhodcovskej zmluvy
uzavretej medzi sporovými stranami dňa 7.3.2014, kópiou rozhodcovského spisu sp.zn. SRSAspA
00511/16, výsluchom svedkyne F. Š., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

6. Zhodne s tvrdením sporových strán súd zistil, že tieto uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa
7.3.2014 na poskytnutie úveru vo výške 250,- Eur, ktoré mal dlžník vrátiť spolu s nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom vo výške 218,- Eur, teda spolu 468,- Eur. Celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne,
čo predstavuje sumu vo výške 97,88 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 120,12 Eur,
spolu 468,- Eur do 16.3.2015. Výška RPMN 87,20 %. V rovnaký deň bola k Úverovej zmluve uzavretá
aj Rozhodcovská zmluva, ktorú zmluvné strany podpísali, a predmetom ktorej bolo riešenie sporov
vzniknutých zo Zmluvy o úvere č. 804300014 riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, alebo pred príslušným súdom SR.

7. Z pripojenej kópie rozhodcovského spisu - Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž v Bratislave sp.zn. SRSAspA00511/16 vyplýva, že návrh na začatie rozhodcovského konania
podalžalovanýdňa5.1.2016adomáhalsaúhradynesplatenejistinyúveruvovýške151,62Eur,úrokuvo
výške 39,15 % ročne z jednotlivých dlžných súm, nesplateného poplatku 120,12 Eur, úroku z omeškania

vovýške5%ročneznesplatenýchsúm,zmluvnejpokuty33,-Euratrovrozhodcovskéhokonania116,78
Eur. Pred podaním žaloby na Rozhodcovský súd sa žalovaný pokúšal so žalobcom o zmier listom z
2.4.2015. Následne žalovaný žalobcu vyzýval k označeniu rozhodcovského súdu listom z 5.11.2015,
doručenka však doručenie výzvy nepreukazuje, keďže sa v spise nenachádza. K výberu Stáleho
rozhodcovského súdu a rozhodcu následne pristúpil žalovaný. Stály rozhodcovský súd uznesením

nariadil písomné konanie vo veci a zaslal žalovanému žalobu s prílohami doručené 20.4.2016. žalovaný
(v tomto konaní žalobca) sa k výzve vyjadril keď namietal právomoc rozhodcovského súdu a neprijateľné
zmluvnépodmienky.Napriektomuvydalrozhodcovskýsúdrozsudokdňa27.12.2016zhodnýsožalobou
a doručil ho Pavlovi Fabiánovi dňa 16.2.2017.

8. Žalobca vo výpovedi uviedol, že on tomu veľmi nerozumie, pripravila mu to oddlžovacia spoločnosť v
Žiline, ktorá riadi vyplácanie jeho dlhov. Žalobca nespochybnil čerpanie úveru od Pohotovosti asi dvoch
vo výške asi 300 a 200,- Eur, bolo to vtedy výhodnejšie. Žalobca súdu uvádzal informácie týkajúce sa
konania súvisiaceho s katastrom, čomu súd veľmi neporozumel. K okolnosti uzavretia Zmluvy o úvere
žalobca uviedol, že ho čerpal z dôvodu tiesne. Oslovil žalovaného, ktorý sedel v Pozemných stavbách a

úver mu bol poskytnutý. S listinami vrátane Rozhodcovskej zmluvy sa oboznámil, veľmi tomu nerozumel,
potom to podpísal.

9. Súd vypočul ako svedka pani F. Š., v zastúpení ktorej žalovaný zmluvu uzatváral a táto uviedla,
že si žalobcu pamätá z výkonu pracovnej činnosti. U žalovaného pracovala na mandátnu zmluvu,

t.č. tam nepracuje. K priebehu uzatvárania zmlúv svedkyňa uviedla, že záujemca zadáva Žiadosť o
úver. Zmluva, ktorá je predmetom tohto konania slúžila, resp. úver ňou poskytnutý slúžil na vyplatenie
predchádzajúceho úveru klienta. Svedkyňa klienta informuje o úroku, o výške splátok a zisťuje základné
informácie z občianskeho preukazu, príjmy, výdavky, zamestnávateľa a pod.. Zisťuje aj príjem manžela/
manželky. Informácie zisťované od klienta sa líšia v závislosti od toho či sa jedná o klienta nového alebo

nie. Keď sa zmluva uzatvára, je potrebné si ju pripraviť, rovnako tak splátkový kalendár, rozhodcovskú
zmluvuakukaždémudokumentuklientovisvedkyňaniečopoviejednou,dvomavetami.Klientsitomôže
celé aj prečítať. Na otázku súdu čo v prípade, ak klient odmietne niektorú z listín podpísať svedkyňa
uviedla, že sa jej to nestalo. K rozhodcovskej zmluve svedkyňa uvádza, „že to je vtedy ak sa nebudepôžička dlhodobo platiť vec bude postúpené Rozhodcovskému súdu, ktorý rozhodne“. Na ďalšiu otázku
či svedkyňa poskytla klientom možnosť rozhodnúť sa pre podpis rozhodcovskej zmluvy či túto podpísať
alebo nepodpísať svedkyňa uviedla, že nič také im neponúkala.

10. Žalobca potvrdil relevanciu svedeckej výpovede.

11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“)
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3 ),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť
alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie
zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

13. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku podľa § 36 , lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď

sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo
odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku.14. Podľa § 53 ods. 6 OZ, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v
§ 40 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a súd dospel k záveru, že žaloba

je v plnom rozsahu dôvodná.

16. Súd nemal vážnejších pochybností o tom, že zmluvný vzťah strán sporu, ktorý slúžil ako titul
pre uplatnenie nárokov žalovaného v rozhodcovskom konaní - Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 7.3.2014 je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobca žiadal o
poskytnutie úveru ako fyzická osoba, nepodnikateľ a žalovaný ako právnická osoba poskytol úver v

rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

17.Ďalejsasúdzaoberaltým,čineboliporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisyplatnénaochranu
spotrebiteľa a dospel k záveru, že k porušeniu týchto predpisov došlo a to vo viacerých bodoch.

18. Súd mal za preukázané, že žalobcovi bol žalovaným poskytnutý úver, na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX vo výške 250,- Eur s povinnosťou dlžníka vrátiť úver vrátane poplatku 218,- Eur spolu
468,- Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 39,- Eur. RPMN úveru bola uvedená 87,20 %, resp.
pri splátkach 260,12 %. Iné podstatné náležitosti zmluva o úvere neobsahovala. Zákon upravujúci
poskytovaniaspotrebiteľskýchúverovvrozhodnomobdobíbolzákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý v ustanovení § 9 obsahoval obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V odseku 1
zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy, čo v danom prípade splnené bolo. V odseku 2 zákon vyžaduje
okrem iného adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
(písm. c/), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index

alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru (písm. i/). V prípade nedodržania zákona v ustanovení §11 ods. 1

je sankcia, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v prípade
nedodržania ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, čo je aj uvedený prípad. Už len z
uvedeného dôvodu by žalobca nemal nárok na uhradenie sumy tak, ako mu vyhovel rozhodcovský súd
pokiaľ by si nárok uplatnil v riadnom súdnom konaní pred všeobecným súdom.

19. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy odvolací súd uvádza, že rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v

tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva sa nachádzala na samostatnej listine
nie je dostačujúcim argumentom pre hodnoverné preukázanie vôle spotrebiteľa individuálne vyjednať,

aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. O uvedený
prípad išlo aj v predmetnom spore.

20. K samotnej rozhodcovskej zmluve je potrebné uviesť, že táto nebola individuálne dojednaná, keďže
sa jedná o vyplnené tlačivo vopred pripravené žalovaným, bez možnosti zmeny či úpravy spotrebiteľom.
Rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenia, že sa jedná o zhodný prejav oboch zmluvných stránna základe ich vzájomnej dohody, tiež poučenie o rozhodcovskom konaní, avšak opäť na predtlačenom
formulári, pričom je ťažko možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou „dojednanie“ rozhodcovskej zmluvy nesie. O jednaní „s odbornou spôsobilosťou“ svedčí,

že žalovaný nijakým spôsobom nepoučil spotrebiteľa o možnosti voľby (viď. výsluch svedkyne)
a o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Záverom súd nepochybuje o tom, že
rozhodcovská zmluva nebola dojednaná medzi dodávateľom a spotrebiteľom ako výsledok konsenzu
oboch zmluvných strán, ale spotrebiteľ bol donútený neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu.

21. Zhodnotiac uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a to aj vo vzťahu k odkladu vykonateľnosti
sporného rozhodcovského rozsudku.

22. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s pomerom úspechu, keď plne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.