Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/249/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112233557.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému
splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanými žalobami doručenými Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 pôvodne v konaniach sp.
zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012,

4C/279/2012, 4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 sa žalobca domáhal zaviazať
žalovaného na náhradu majetkovej škody, na náhradu nemajetkovej ujmy a na náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie žalôb uviedol, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v

oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom
podľa ust. §38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli neplnením záväzku
vyplývajúceho:

- z úverovej zmluvy č. 5380366 dlžníkom C. U., A. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/249/2012)
na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 440,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5840228 dlžníkom P. F., nar.. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/251/2012)
na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 385,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5090087 dlžníkom T. nar. 9.3.1976 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
4C/259/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

440,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5380724 dlžníkom Q. F., nar. X.X.XXXX (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
4C/265/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
385,- €,
- z úverovej zmluvy č.5380891 dlžníkom Q. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/267/2012) na
náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 550,- €,

- z úverovej zmluvy č. 5380757 dlžníkom F. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/269/2012) na
náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- €,- z úverovej zmluvy č. 5990024 dlžníkom F.2 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/271/2012) na
náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 605,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5380455 dlžníkom H. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/279/2012) na

náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 495,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5840326 dlžníkom Q. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/311/2012) na
náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 715,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5860015 dlžníkom U. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/313/2012) na
náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €,

- z úverovej zmluvy č. 5380817 dlžníkom M. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/315/2012) na
náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €,
- z úverovej zmluvy č. 507400003 dlžníkom F. (konanie vedené pod sp.zn. 4C/317/2012).

3. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci
číslo EX9791/2008, EX10804/2008, EX10634/2008, EX6053/2009, EX920/2010, EX1359/2009,

EX3220/2010, EX7799/2008, EX8047/2008, EX9570/2009, EX11759/2009, EX15038/23010. Súdny
exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu
- Okresnému súdu Žilina a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej

zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia, a to rozhodnutím o poverení:

- Dňa 11.6.2009 (4C/249/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty (omeškanie viac ako 8 mesiacov).
- Dňa 16.6.2009 (4C/251/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 7 mesiacov).
- Dňa 31.3.2009 (4C/259/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 8 mesiacov).

- Dňa 15.1.2010 (4C/265/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 7 mesiacov).
- Dňa 18.10.2010 (4C/267/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 10 mesiacov).
- Dňa 28.7.2009 (4C/269/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty (omeškanie viac ako 6 mesiacov).
- Dňa 14.12.2010 (4C/271/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 11 mesiacov).
- Dňa 21.4.2009 (4C/279/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 9 mesiacov).

- Dňa 28.7.2009 (4C/311/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 13 mesiacov).
- Dňa 26.2.2010 (4C/313/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 5 mesiacov).
- Dňa 5.3.2010 (4C/315/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty (omeškanie viac ako 5 mesiacov).
- Dňa 14.6.2011 (4C/317/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 9 mesiacov).

5. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody,predstavujúcejúhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťouuskutočňovanú
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto
období sumu 70,- EUR na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov

pomocou informačného systému, sumu 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému a
sumu 15,- EUR na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Celkovotak žalobca vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne vplyvom
nesústredenej činnosti exekučného súdu, sumu 125,- EUR.

6. Zároveň si žalobca uplatnil v každom z pôvodných konaní sp. zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012,
4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012, 4C/311/2012,
4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s
odôvodnením, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.

7. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sa satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, to je cca 660 Eur. Žalobca
si uplatnil nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
postupom exekučného súdu). Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý
mesiac omeškania činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny

ústavného súdu.
8. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č.514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania tejto žaloby na
žiadosť pozitívne nereagoval. Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Žilina v konaní, kde ako žalobca

vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a ako žalovaný Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy
zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 5380906 dlžníkom (povinným): F. Y., nar. X.X.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX8255/2009.

9. Súd vyzval žalobcu dňa 10.10.2012 vo všetkých pôvodných konaniach sp. zn. 4C/249/2012,
4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012,
4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 4C/317/2012 na oznámenie, či opisom skutkových okolností

tak, ako sú tieto uvedené v čl. I. žaloby, uplatňuje námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec
prejednať a rozhodnúť a na oznámenie, či je v žalobe žalobcom len poukazované na nevyhnutnosť
postupu v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p., t.j. na nevyhnutnosť prikázania veci z dôvodu nutnosti v prípade, ak
budú všetci sudcovia tunajšieho súdu z prejednania veci vylúčení, alebo navrhovateľ výslovne navrhuje
v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

10. Súd dňa 18.10.2012 oznámil podľa § 35 ods. 4 O.s.p. začatie konaní sp. zn. 4C/249/2012,
4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012,
4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 Okresnej prokuratúre Žilina.

11. Žalobca podaniami doručenými súdu 30.10.2012 v jednotlivých konaniach oznámil, že nepodal
námietku zaujatosti podľa ust. § 15 O.s.p., ale v úvode žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt,
že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z
prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí. (§
14 O.s.p.). Preto má okresný súd požiadať príslušný krajský súd podľa § 12 ods. 1 v spojitosti s § 12

ods. 3 O.s.p., aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa, nejde teda o vhodnosť,
ale o nutnosť.12. Predseda Okresného súdu Žilina predložil vec v jednotlivých konaniach sp. zn. 4C/249/2012,
4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012,
4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 podľa § 16 O.s.p. Krajskému súdu Žilina

na rozhodnutie vzhľadom na vyjadrenia všetkých sudcov tunajšieho súdu, ktorí oznámili existenciu
skutočností, ktoré by mohli vyvolať objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti pri prejednávaní a
rozhodovaní vo veci a vzhľadom na nemožnosť prideliť veci inému sudcovi podľa § 15 O.s.p.
13. Keďže žalobca nevzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola nadriadenému súdu
predložená na rozhodnutie o takejto námietke.

14. Krajský súd Žilina rozhodol uzneseniami:

- č.k. 7NcC/170/2013-23 zo dňa 14.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
4C/249/2012,

- č.k. 9NcC/169/2013-22 zo dňa 14.02.2013, o tom, že sudkyňa Okresného súdu Žilina Mgr. Mária
Kašíková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/251/2012, avšak
ostatní sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci,
- č.k. 5NcC/174/2013-23 zo dňa 07.03.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

4C/259/2012,
- č.k. 10NcC/173/2013-23 zo dňa 19.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
4C/265/2012,
- č.k. 8NcC/174/2013-24 zo dňa 26.03.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie

je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
4C/267/2012,
- č.k. 9NcC/174/2013-22 zo dňa 19.02.2013, o tom, že sudca Okresného súdu Žilina JUDr. Peter
Hrnčiar je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/269/2012, avšak ostatní
sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci,

- č.k. 8NcC/171/2013-23 zo dňa 08.03.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
4C/271/2012,
- č.k. 10NcC/168/2013-23 zo dňa 19.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

4C/279/2012,
- č.k. 8NcC/161/2013-23 zo dňa 28.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
4C/311/2012,
- č.k. 5NcC/357/2013-27 zo dňa 30.04.2013, o tom, že sudkyňa Okresného súdu Žilina Mgr. Mária

Kašíková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/313/2012, avšak
ostatní sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci,
- č.k. 8NcC/162/2013-24 zo dňa 28.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
4C/315/2013,

- č.k. 6NcC/167/2013-22 zo dňa 14.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
4C/317/2012.

15. Zákonná sudkyňa má preto za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a

prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.

16. Žalobca súdu oznámil podaniami v jednotlivých konaniach doručenými dňa 19.4.2013 a 24.6.2013,
že tunajšiemu súdu bola predložená príloha „Potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatie žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ do konaní o týchto žalobách: ZE-8605-6428,
5600029, Y. O., X.XX.XXXX, EX 16156/2011; 10710-NZP, 1440682, S. X., XX.X.XXXX, EX15661/2010;
NP-8426-1, 5380906, F. Y., X.X.XXXX, EX 8255/2009; 14957-ISTINA RS, 1440682, S. X., XX.X.XXXX,
EX15661/2010. Jednotlivé žaloby, ktoré boli podané na Okresnom súde Žilina, následne odkazujú natieto konania. Preto súdu je z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že navrhovateľ podal žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR.

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.9.2013.
18. Všeobecne poukázal na nedostatky v žalobách hromadne podávaných žalobcom, ich zmätočnosť
v označovaní povinných, odlišne uvedených dátumoch narodenia, neuvedenie spisových značiek
príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, absenciu relevantných údajov, ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca

dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaný namietal, že žalobca
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania
v tejto veci, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša sám. Podľa názoru žalovaného nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Jednak žalobca namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov.
19. Žalobca neuviedol ani kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania

ústavnej sťažnosti (t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra
Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech
si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu.
20. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať

prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR.
21. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán)
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť

občianske súdne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod
publikačným číslom R 28/1978). Žalovaný poukazuje na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobný návrh bol Okresnému súdu Žilina doručený už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že
žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnei lehoty, ale skôr, a žalovaný má za to, že ide o predčasne

uplatnený nárok na súde.
22. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody opakované výzvy na doplnenie žiadostí, Ministerstvu
spravodlivosti SR však bola doručená len všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované
skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu

exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa
dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, skutočnosť, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm.
a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Vzhľadom
na to, že žalobca ani na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR žiadosť v potrebnom rozsahu nedoplnil
a nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril

možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov žalobcu
uspokojený nebol.
23. Žalovaný poukázal na prax, z ktorej už dávnejšie vyplynulo, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45

ods. 1 pís. c/ zák. č. 244/2002 Z.z., čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom
C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie
zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky,či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritériá zákonnosti. Pokiaľ samotný žalobca uvádza znenie
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o

exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zák. č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 pís. c/ a d/. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ust. §
41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Žalovaný poukázal, že z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z

nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných
konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. V praxi, ak bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, z uvedeného je jednoznačné, že nárok
je v tejto časti neopodstatnený. Pokiaľ pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 pís. d/ Exekučného poriadku znel
„vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“, v samotnej dôvodovej

správe je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku uvedené, že správnosť
aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim
autentickým výkladom aj Národná rada SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutie
rozhodcovskýchsúdov“,predstavovalalenexplicitnejšieujasnenieliteryzákona,abysapredišlomylným
interpretáciám tohto ustanovenia.

24. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní
(judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

25. Namietal existenciu prieťahov v konaní, nakoľko tieto neboli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani v právoplatnom
rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým by sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, ani v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo ani v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
26. Žalovaný vzniesol i námietku premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“, keďže
v niektorých konaniach malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu v období pred

marcom 2009.
27. Namietal nepreukázanie vzniku a výšky škody. Nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, považuje žalovaný
za hypotetické. Zároveň zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, preto nie je možné
domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca by v tomto konaní na preukázanie

vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od
povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb,
ťažkostiprijejvyčísleníapreukázaní,aniochranaosobnýchúdajov,obchodnéhotajomstvačidôverných
informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.
Žalovaný má za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 125,- €

paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
28. Pokiaľ v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal žalobca na viacero
nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy, žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z

paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha.
29. Žalobca nepreukázal pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a ztoho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.
30. Podľa žalovaného nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Nie
je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť,
a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v
spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci
zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu

ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve
uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní,
ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
31. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil a ako prílohu vyjadrenia k žalobe doložil list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,

že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec 0-76/10). Žalovaný dal do pozornosti celý text priloženého
listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky:

32. Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky
sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia.
Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv,
ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického

využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa
odchyľujúodkogentnýchustanovenínaochranuspotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujú
spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch, napr.:

- „Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch
predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.“

- „Podľa bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne.“
- „Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však
nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej výške.“
- „Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na

ochranu spotrebiteľa..."
33. Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku
SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá žalovaný v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku napr.
vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný

súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom
článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s
odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť,
že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním žalobcu, vylúčila žalobcu

zo svojich radov.
34. Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli
predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné

podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva
spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenianesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie
exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená
vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

35. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,
keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť

priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti
s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy

a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa
žalovaného priznaná žalobcovi žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla postupom okresného súdu škoda. Žalovaný je toho názoru, že
žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom,
že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol,
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,

a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

37. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

38. Súd zistil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s
pripojenými spismi:

- 18Er/3032/2008, EX 9791/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/249/2012
- 18Er/49/2009, EX10804/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/251/2012
- 20Er/3214/2008, EX10634/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/259/2012
- 18Er/2720/2009, EX6053/09 pripojený k pôvodnému spisu 4C/265/2012
- 20Er/593/2010, EX920/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/267/2012

- 20Er/717/2009, EX1359/09 pripojený k pôvodnému spisu 4C/269/2012
- 18Er/1609/2010, EX3220/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/271/2012
- 24Er/2792/2008, EX7799/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/279/2012
- 20Er/2804/2008, EX/8047/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/311/2012
- 18Er/3637/2009, EX/9570/09 pripojený k pôvodnému spisu 4C/313/2012

- 20Er/4251/2009, EX/11759/09 pripojený k pôvodnému spisu 4C/315/2012
- 24Er/5091/2010, EX/15038/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/317/2012

39. Zo spisu 18Er/3032/2008 zistil:

Dňa 14.11.2008 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlomBratislava, zo dňa 23.7.2008 sp.zn. SR 06627/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému C. U., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky
18.700 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX 9791/08.
Súd žiadal exekútora výzvou zo dňa 3.3.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre
rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekútor súdu oznámil, že jehožiadosti vyhovieť nemôže, preto súd požiadal o predloženie dokladov rozhodcovský súd výzvou zo dňa
23.4.2009. Po doručení požadovaných dokladov dňa 18.5.2009 bolo dňa 11.6.2009 vydané poverenie
č. 5511 052899 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

40. Zo spisu 18Er/49/2009 zistil:

Dňa 12.1.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský

úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlomBratislava, zo dňa 12.9.2008 sp.zn. SR 08868/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému P. F., nar. X.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky
18.769 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn.EX/10804/08.
Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 14.4.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov

pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení
požadovaných dokladov dňa 18.5.2009 bolo dňa 16.6.2009 vydané poverenie č. 5511 053037 * na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

41. Zo spisu 20Er/3214/2008 zistil:

Dňa 5.12.2008 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.2.2004 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému T. O., nar. X.XX.XXXX, na vymoženie
pohľadávky 8.100 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/10634/08 .
Dňa 31.3.2009 bolo vydané poverenie č. 5511 048615 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému.

42. Zo spisu 18Er/2720/2009 zistil:

Dňa 27.8.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlomBratislava, zo dňa 27.5.2009 sp.zn. SR 01803/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému Q. F., nar. X.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky
957,95 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX6053/09.
Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 3.9.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre

rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 15.1.2010 bolo
vydané poverenie č. 5511 062961 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému.

43. Zo spisu 20Er/593/2010 zistil:

Dňa 19.2.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, zo dňa 15.12.2009 sp.zn. SR 20547/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému X. Q., G.: XXXXXXXX, na vymoženie
pohľadávky 52,52 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX920/10.
Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 22.2.2010 a urgenciou výzvy zo dňa 21.7.2010 o

predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov bolo dňa 14.10.2010 vydané poverenie č.
5511 077779 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.44. Zo spisu 20Er/717/2009 zistil:

Dňa 6.4.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlomBratislava, zo dňa 7.10.2008 sp.zn. SR 09736/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému F. I., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky

605,47 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX1359/09.
Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 23.4.2009 a urgenciou výzvy zo dňa 18.6.2009 o
predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov dňa 29.6.2009 bolo dňa 28.7.2009 vydané
poverenie č. 5511 054442 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

45. Zo spisu 18Er/1609/2010 zistil:

Dňa 26.4.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlomBratislava, zo dňa 27.1.2010 sp.zn. SR 22963/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému S. F., G.: XXXXXXXX, na vymoženie pohľadávky
708 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX3220/10.
Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 6.8.2010 o predloženie ďalších potrebných dokladov

pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení
požadovanýchdokladovbolodňa14.12.2010vydanépoverenieč.5511079868*navykonanieexekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

46. Zo spisu 24Er/2792/2008 zistil:

Dňa 24.10.2008 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.

so sídlom Bratislava, zo dňa 5.5.2008, sp.zn. SR 03098/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému H. F., G. XXXXXXXX, na vymoženie pohľadávky
30.000 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX7799/08.
Súd žiadal exekútora výzvou zo dňa 28.1.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre
rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekútor súdu oznámil, že jeho

žiadosti vyhovieť nemôže, preto súd požiadal o predloženie dokladov rozhodcovský súd výzvou zo dňa
13.3.2009. Po doručení požadovaných dokladov dňa 27.3.2009 bolo dňa 21.4.2009 vydané poverenie
č. 5511 049223 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

47. Zo spisu 20Er/2804/2008 zistil:

Dňa 27.10.2008 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.

so sídlomBratislava, zo dňa 13.6.2008 sp.zn. SR 05268/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému C. Q., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky
15.940 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX/8047/08.
Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 27.3.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov
pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení

požadovaných dokladov dňa 29.6.2009 bolo dňa 28.7.2009 vydané poverenie č. 5511 054416 * na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.48. Zo spisu 18Er/3637/2009 zistil:

Dňa 28.10.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský

úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, zo dňa 9.5.2006 sp.zn. SR 1345/06 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému U. C., nar. XX.XX.XXXX, na vymoženie pohľadávky
1.198,28 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/9570/09.

Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 9.11.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov
pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení
požadovaných dokladov bolo dňa 26.2.2010 vydané poverenie č. 5511 064267 * na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

49. Zo spisu 20Er/4251/2009 zistil:

Dňa 26.11.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, zo dňa 29.9.2009, sp.zn. SR 14865/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému M. W., nar. XX.XX.XXXX, na vymoženie
pohľadávky 561,93 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/11759/09.
Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 8.12.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov

pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení
požadovaných dokladov dňa 22.2.2010 bolo dňa 5.3.2010 vydané poverenie č. 5511 059291 * na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

50. Zo spisu 24Er/5091/2010 zistil:

Dňa 10.12.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, zo dňa 7.7.2010 sp.zn. SR 05698/10 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému F. W., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky
2.034,23 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/15038/10.
Uznesením sp. zn. 24Er/5091/2010-10 zo dňa 7.6.2011 bola žiadosť o vydanie poverenia v časti o
vymoženie sumy 1.374,23 €, v časti o vymoženie zmenkového úroku, v časti o vymoženie zákonného
úroku a v časti o vymoženie trov rozhodcovského konania vo výške 473,35 € zamietnutá. Zároveň bolo

exekučnékonanievtýchtočastiachzastavenéstým,žesúdvydápovereniepreexekútoranavymoženie
sumy 660 € a trov exekúcie.
Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že žiadosť exekútora o vydanie poverenia bola zamietnutá s
poukazom na ust. § 44 ods. 2 EP, podľa ktorého pokiaľ súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zistí rozpor tejto žiadosti so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia uznesením

zamietne, a to vzhľadom na zistenie súdu po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že v zmluve
absentujúzákladnépovinnénáležitostistanovenézákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.
Súd zastavil konanie v časti o právom nedovolené nároky a v časti trov rozhodcovského konania. Súd
zastavil konanie v danej časti aj pre rozpor s dobrými mravmi, pričom bral do úvahy okolnosti, za ktorých
oprávnený uzatváral zmluvu a dosiahol rozhodcovský rozsudok a v ňom uvedené plnenie.

Dňa 14.6.2011 bolo vydané poverenie č. 5511 103086 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému, na vymoženie povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému sumu 660 €.

51.Následnepovykonanívšetkýchpotrebnýchprocesnýchúkonovsúdnariadilvjednotlivýchkonaniach
pojednávania na deň 30.12.2013, 3.1.2014, 27.12.2013 a 8.1.2014, na ktoré predvolal strany sporu a

zástupcov, všetci boli predvolaní riadne a včas.

52. Navrhovateľ podaniami v jednotlivých konaniach doručenými súdu dňa 19.12.2013 a 20.12.2013
žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázkezákonného sudcu a navrhol konanie prerušiť, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpremetomjerozhodnutieoporušeníprávanavrhovateľa
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského

súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

53. Súd následne rozhodol uznesením č.k. 4C 249/2012-57 zo dňa 4.2.2014 o spojení konaní vedených
na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012,

4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012, 4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 s
tým, že konania o týchto žalobách budú vedené pod sp. zn. 4C/249/2012.

54. Súd uznesením sp. zn. 4C 249/2012-71 zo dňa 6.6.2014 rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie
jednotlivých konaní následne spojených do konania 4C 249/2012, do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného
sudcu a na nestranný súd tak, že tento zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014
(v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 28.11.2014 sp. zn. 7Co/704/2014-105).

55. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 1.4.2015. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu

podania návrhu na prerušenie konania zo strany žalobcu, a síce:
- do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutieoporušeníprávažalobcunazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúdaktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci;
- do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní pred

Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C/6/2010.
56. Vzhľadom na to, že o návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti už súd rozhodol uznesením sp. zn. 4C 249/2012-71 zo dňa 6.6.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014, na tento návrh na prerušenie konania neprihliadol.
57. Uznesením č.k. 4C/249/2012 zo dňa 10.4.2015 bol návrh žalobcu na prerušenie konania do

zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní pred Okresným
súdom Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2016 (v
spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 9Co/30/2016-161).
58. Súd nariadil na deň 31.8.2016 pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu, ani právni
zástupcovia, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnili, nežiadali o odročenie.

59. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2009) podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených
ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých
štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy
a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov,
výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h)

vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených
zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2010) podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených
ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovskýchkomisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých
štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy
a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov,

výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h)
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných
podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie

pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2011) (2) Podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených
ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných
rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov
verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,

h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných
podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie
pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný do 31.5.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný do 31.5.2011) súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný od 1.6.2011) súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak,
škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods.1 písm. m) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 orgán príslušný podľa
písm. a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15 ), ak

ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak
žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydaťrozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej

správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje najmä s prihliadnutím na:
- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

60. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.

61. Predmetná žaloba bola podaná proti žalovanému, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle
zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa oznámenia

Ministerstva spravodlivosti SR žiadosti žalobcu nevyhovel a následne žalobca podal predmetnú žalobu
na náhradu škody.
62. Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní žalovanému,
medzi stranami sporu nebolo sporné, že žiadosť bola podaná. Žalovaný uviedol, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012.

Žalovanýžiadostiamžalobcunevyhovelzdôvoduneposkytnutiasúčinnosti,čímbolprocespredbežného
prerokovania zmarený. Súd mal preukázané, že žiadosť žalobcu bola žalovanému doručená, zároveň
nevybavená v zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená, súdu
je z vlastnej činnosti známe (z konania sp. zn. 18C/238/2012 vedenom na OS Žilina), že žiadosti podal
žalobca u žalovaného v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012, a to viac vo ako 45 000 prípadoch. Súd

mázato,ževzhľadomnaoznačenieobdobiadoručovaniažiadostí(poslednédoručeniedňa25.09.2012)
a vzhľadom na dátum rozhodnutia súdu v tejto veci, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti
nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť žalobcu, alebo nie, a
bez ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná žalovaným. Je totiž
nepochybné, že nárok na náhradu škody, alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti. Podmienka pre súdne konanie bola teda splnená.
63. Zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo od 1.1.2013 k
doplneniu § 9 o nové

odseky 3 a vnadväznostinamožnosť
dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom

alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods.
1 Ústavy SR . Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy

SR , je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).

Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup

toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené zákon výslovne
ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č.
514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní boloprávoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred
Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR. Toto však bolo vnesené
do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013.

64. Je nepochybné, že v danom prípade žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik
škody, ktorej náhradu si uplatnil pred účinnosťou novelizovaného znenia zák.č. 514/2003 Z.z. Na
predmetné konanie je preto nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady
škody, teda znenie § 9 cit. zák. v znení účinnom v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012.
Je neprípustné, aby sa obdobné konanie v rámci súdneho konania, resp. predbežného prerokovania

nároku na náhradu škody odporcom, spravovalo predchádzajúcim znením zákona č. 514/2003 Z.z. a
zároveňvpriebehukonaniabysazačalaplikovaťnovelizovanýpredpis(hmotnoprávnybezprechodného
ustanovenia). Na základe uvedeného súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle § 9 cit.zák.
môže prieťahy konštatovať len Ústavný súd SR,..., nakoľko taká úprava je platná až od 01.01.2013.

65. V danom prípade so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého

vyvodzoval svoj nárok na náhradu škody a zaplatenie žalovanej sumy, je zrejmé, že pre uplatnenie
nároku v súdnom konaní považoval za rozhodujúci nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti,
k vydaniu poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, keď súd mal podľa názoru žalobcu
konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

66. Súd na základe žalobcom uvedeného skutkového vymedzenia žaloby základ nároku na náhradu
škody posudzoval podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.
Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých
podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
sú:

67. Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
68. Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho

zákonníka).
69.Príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiaškodou,ktoráporušenímpovinnostívznikla.

70. Žalobca si uplatnil náhradu škody z dôvodu neprávneho úradného postupu nevydaním rozhodnutia

v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase. Platná právna úprava nepodáva všeobecnú
definíciu, čo sa rozumie pod nesprávnym úradným postupom, avšak všeobecne a v súlade s ustálenou
súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9
ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu
posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup smeruje. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo/24/04 konštatuje, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou
normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo

nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí. Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického
výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh
zamietnuť pri nesplnení čo i len jednej podmienky.

71. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999 nesprávny úradný
postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie
zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa uzneseniaNajvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou
súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
72. Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody strane sporu v príčinnej súvislosti s

prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní ako
dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni, a nie pred
Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP
teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu
vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko,

rozsudok zo 16. septembra 1996). Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená
charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov
súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa
zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný
postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

73. Pokiaľ v konaní dôjde k prieťahom, nie vždy je možné každý prieťah vyhodnotiť ako zbytočný.
Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00). Súdna moc musí skúmať pozorne akékoľvek

podanie, a to najmä v prípade podaní žalobcu. Z tvrdení žalovaného uvedených vo vyjadrení k žalobe,
ako i listinných dôkazov, pripojených k vyjadreniu (list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej
republiky pri Európskej únii a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012) mal súd preukázané tvrdenia
žalovaného, (ktoré žalobca nenamietal a ani sa k nim nevyjadril), že v prípade žalobcu automaticky

nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).
Uvedené vzal súd do úvahy pri posúdení nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
bol povinný v prípade posudzovania akéhokoľvek návrhu žalobcu obzvlášť opatrne zvažovať každé
rozhodnutie.
74. Žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý

spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože o žiadosti rozhodoval po uplynutí zákonnej lehoty
15 dní. Je nepochybné, že žiadosť o vydanie poverenia bola podaná na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu, pričom v troch konaniach
sp. zn. 24Er/2792/2008, 18Er/1609/2010, 20Er/593/2010 sa o spotrebiteľskú vec nejednalo, čo však bol
súd povinný skúmať a z dokumentov, o ktorých predloženie žiadal exekútora a následne rozhodcovský

súd, si túto skutočnosť preveriť. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu
právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania
skúmať toto rozhodcovské rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého
smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na

nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú

doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod 59).
75. Keďže exekučný súd bol povinný v prípade posudzovania akéhokoľvek návrhu žalobcu v exekučnom
konaníobzvlášťopatrnezvažovaťkaždérozhodnutie,boliakékoľvekprocesnéúkonynáročnézhľadiska
časového.

76. S poukazom na uvedené súd konštatoval väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke a
nevyhnutnosť skúmania rozhodcovského rozhodnutia. Súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení
smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm. t), každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať
a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality života.
Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie

podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú súdu zasielané. Vzhľadom na to, že pre
také rozhodnutie súd nemal k dispozícii všetky potrebné podklady (žiadal rozhodcovský súd výzvami o
ich predloženie) a vzhľadom aj na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej
ochrany spotrebiteľov nebolo možné dodržanie zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pre udeleniepoverenia, pričom v konaniach sp. zn. 24Er/2792/2008, 18Er/1609/2010, 20Er/593/2010 súd zisťoval
vzhľadom na skutočnosti známe mu z jeho činnosti, vyplývajúce z postupu žalobcu v spotrebiteľských
veciach, o aký subjekt sa v prípade povinného jednalo.

77. Hoci je táto lehota daná zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti, s poukazom na zvýšenú ochranu
spotrebiteľa, prípadné jej nedodržanie nie je závažné, resp. nie je tak závažné, ako by bolo závažné
porušenie ochrany spotrebiteľa.
78. Súd dospel k záveru, že k nesprávnemu postupu v týchto exekučných konaniach nedošlo. Už v
rozhodnom čase bolo účinné vyššie citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide

o zákonom stanovenú lehotu 15 dní, súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, alebo návrhu na vykonanie
exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), t.j. notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby

preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44
ods. 2 bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., a to s účinnosťou od 1. júna
2010. Zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bolo predmetné zákonné ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d) doplnené za slovom rozhodnutí, o „rozhodcovských súdov“. V dôvodovej správe
k predmetnému zákonu v čl. II bod 2 je uvedené „Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa §

41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti,
navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov a zmiery nimi schválené.“ Úmyslom zákonodarcu bolo jednoznačné spresnenie z dôvodu, aby sa

predišlo mylným interpretáciám uvedeného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku v znení pred 1.6.2011 sa týka aj rozhodcovských rozsudkov. V predmetných
veciach exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie
poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne, k čomu aj v časti došlo v konaní sp. zn. 24Er/5091/2010 rozhodnutím exekučného
súdu zo dňa 7.6.2011. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného
súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť,
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a

povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010).
79. Z pripojeného spisu 24Er/5091/2010 mal súd aj preukázané, že uznesením sp. zn.
24Er/5091/2010-10 zo dňa 7.6.2011 bola dokonca žiadosť o vydanie poverenia v časti o vymoženie
sumy 1.374,23 €, v časti o vymoženie zmenkového úroku, v časti o vymoženie zákonného úroku a

v časti o vymoženie trov rozhodcovského konania vo výške 473,35 € zamietnutá z dôvodu rozporu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, a to vzhľadom na zistenie súdu o
absencii základných povinných náležitostí v zmluve o úvere stanovených zákonom č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ako i z dôvodu rozporu tohto právneho úkonu s dobrými mravmi, kedy súd
bral do úvahy okolnosti, za ktorých oprávnený uzatváral zmluvu a dosiahol rozhodcovský rozsudok a

v ňom uvedené plnenie.

80. Je nepochybné, že v daných prípadoch išlo o rozhodcovský rozsudok a zvýšená ochrana
spotrebiteľa vyžaduje preskúmať, či sa jednalo o spotrebiteľské veci, preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je po skutkovej aj právnej
stránke, kedy je potrebné venovať osobitnú pozornosť vzhľadom na právne zvýšenú ochranu
spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými konaniami, zložitejšie a náročnejšie, a to aj po časovej
stránke. V konaniach sp. zn. 24Er/2792/2008, 18Er/1609/2010, 20Er/593/2010 sa o spotrebiteľskú

vec nejednalo, čo bol však exekučný súd povinný si preveriť, ako to aj učinil dopytmi adresovanými
exekútorovi a rozhodcovskému súdu.81. Zákonom nie je stanovená lehota pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Pokiaľ
exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o
činnosť priamo smerujúcu k vydaniu poverenia a prípadného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia, a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo
možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny. Postup
exekučného súdu sa nevyznačoval ani takými okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako
zbytočné prieťahy v konaní. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97
zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad

zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny
úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho
orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie
Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou

súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a
následné vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

82. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nepreukázal ani vznik a výšku majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy, a preto
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu
musia byť splnené kumulatívne, vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval
za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok, a to k

vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

83. Pokiaľ žalobca súdu predložil v konaní č.k. 27C/265/2012 jediný originál znaleckého posudku
č. 1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo

veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý má preukazovať výšku
spôsobenej majetkovej škody, uložený na súde pod číslom 1SprV/563/14, súd sa so znaleckým
posudkom oboznámil, vzhľadom však na hore uvedený právny záver, že žalobca nepreukázal základ
uplatneného nároku na náhradu škody, je nadbytočné skúmať výšku škody. Predložený dôkaz je tak
pre rozhodnutie súdu za preukázaného skutkového a právneho stavu právne irelevantný.

84. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, je potrebné poznamenať, že súd
skúma premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobcu na náhradu škody nebol
preukázaný.

85. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojitosti s ust. § 262 ods. 1

CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi vzhľadom na plný úspech vo veci nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa s ust. § 262 ods. 1 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).