Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/410/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715215387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu KREDITOR s.r.o., so
sídlom SNP 193/10, 976 66 Polomka, IČO: 46560289, zast. JUDr. Ľuboš Noskovič, advokát, Líščie
nivy 7, 821 08 Bratislava, proti žalovanému D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX L.,
zast. JUDr. Jana Sivoková, Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, o vyslovenie neúčinnosti právneho
úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/395/2015 - 78 zo dňa
30.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť
žalovanému trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne vo výške 591,33 eur, a to trovy právneho
zastúpenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.11.2015
domáhal, aby súd určil, že právny úkon dlžníka D. D., nar. XX.XX.XXXX, . spočívajúci v odmietnutí

dedičstva zákonným dedičom v postavení syna po poručiteľke matke N. D. rod. H., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, v dedičskom konaní vednom pod sp. zn. 13D/128/2014 na Okresnom súde
Zvolen, uskutočnením ktorého došlo k nezväčšeniu majetku dlžníka v rozsahu jeho dedičského podielu
zodpovedajúceho 1/3-ine dedičstva je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinný.

3. Žalobca eviduje voči dlžníkovi D. D., nar. XX.XX.XXXX, peňažnú pohľadávku priznanú právoplatným a
vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen č. k. 33Rob/82/2012-32 zo dňa 18.04.2012

(právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie nadobudlo dňa 15.05.2012) vo výške 1 374,46 eur s
príslušenstvom, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Stachom
Chladným, pod sp. zn. EX 1971/13. Dlžník, ako povinný z exekúcie, odmietol do zápisnice dňa
12.05.2012 spísanej na notárskom úrade JUDr. Jozefa Brázdila, so sídlom vo Zvolene, Bystrický
rad 314/69 dedičstvo po poručiteľke N. D., rod. H., a na základe dedičskej dohody nadobudol
dedičstvo v celosti žalovaný (osoba blízka dlžníkovi). Odmietnutím dedičstva dlžníkom (otcom) v
prospech žalovaného (syna) bol tak žalobca ukrátený, nakoľko dedičstvo po zomrelej matke dlžníka mal

nadobudnúť dlžník a zväčšiť tak svoj majetok, čím by bolo možné z jeho majetku uspokojiť pohľadávku
žalobcu. Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu so žalovaným, iniciovaný žalobcom zostal bezvýsledný.
Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný, pretože nie sú splnené všetky zákonné predpoklady
úspešného odporovania právneho úkonu. O úmysle D. D. staršieho, ako dlžníka, ukrátiť svojho veriteľa,žalovaný nemal žiadnu vedomosť a ani nemal možnosť sa o skutočnosti, že je voči nemu vedené
exekučnékonaniedozvedieť.Dohodaovyporiadanídedičstvadeklarovanávosvedčeníodedičstvebola
dedičmi uzavretá na základe poslednej vôle poručiteľky, ktorá ešte za života bola rozhodnutá predmetný

bytdarovaťžalovanémuvcelosti,avšakzomrelanáhleasvojerozhodnutienestihlazrealizovať.Všetkým
zákonným dedičom bol tento zámer poručiteľky známy, súhlasili s tým, aby sa žalovaný stal jediným
dedičom, ako si to priala ich matka.

4. Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2016 na návrh právneho zástupcu žalobcu súd pripustil zmenu

žalobného návrhu tak, ako uviedol žalobca v podaní zo dňa 22.04.2016 (po oboznámení sa žalobcu s
dedičským spisom). Ďalej súd konal o zmenenom žalobnom návrhu, v zmysle ktorého žalobca žiadal,
aby súd určil, že právny úkon dlžníka uskutočnený do zápisnice 12.05.2015, ktorým došlo k ukráteniu
majetku dlžníka vo veľkosti jeho zákonného dedičského podielu v rozsahu 1/3 peňažných prostriedkov
na dôchodkovom účte zomrelej vedenom vo J. a.s. so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky v sume
pripadajúcej na zákonný podiel dlžníka vo výške 125,87 eur, a v rozsahu 1/3 nehnuteľností vedených

Katastrálnym odborom Okresného úradu I. pre obec a kat. územie L., ku dňu smrti na poručiteľku, a
to nehnuteľností (byt a pozemky) uvedených a podrobne popísaných žalobcom v zmenenom žalobnom
návrhu (s uvedením listu vlastníctva, parcelného čísla, výmery, druhu pozemkov, podielu), ktorý by bol
akodedičzozákonavI.dedičskejskupinededičovpoporučiteľkenadobudol,jevovzťahuvočižalobcovi
právne neúčinný. Žalobca tiež žiadal, aby mu žalovaný nahradil trovy konania, a to trovy jeho právneho

zastúpenia podľa konečného vyčíslenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. „In eventum“ žalobca
navrhol, pre prípad, že
nebude možné uspokojenie pohľadávky veriteľa z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho vyššie uvedeného majetku, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú
náhradu vo výške hodnoty majetku predstavujúceho prospech žalovaného z pôvodne odporovateľného

právneho úkonu, t.j. u peňažných prostriedkov na dôchodkovom účte peňažnú náhradu vo výške 125,87
eur, a u nehnuteľností vedených na LV č. XXXX peňažnú náhradu vo výške 1,66 eur, vedených na LV
č. XXXX peňažnú náhradu vo výške 6.000 eur, vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV
č. XXXX, LV č. XX, LV č. XXXX peňažnú náhradu vo výške 172,66 eur.

5. Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z listinných dôkazov, z prednesu svedkov a
argumentácie strán sporu, zo zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná a v celom rozsahu ju zamietol. Právne vec posudzoval podľa ust. § 42a a § 42b Občianskeho
zákonníka.

6. Súd v rozhodnutí konštatoval, že hmotnoprávna lehota troch rokov, v ktorej možno úspešne odporovať
právnemu úkonu dlžníka je zachovaná. Žaloba bola na súd doučená dňa 09.11.2015 a D. D. starší
odmietol predmetné dedičstvo po poručiteľke N. D. dňa 12.05.2015.

7. Podľa názoru súdu žalovaný ako blízka osoba dlžníka preukázal, že dlžníkov úmysel, tzn. úmysel D.

D. staršieho ukrátiť veriteľa, t.j. žalobcu, ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Z vykonaného
dokazovania, hlavne z výpovedí svedkov D.. N. U. a D.. M. D., ktorí pred súdom uviedli, že v
dedičskom konaní po poručiteľke sa riadili želaním ich zomrelej matky, aby sa dedičom všetkých vecí
patriacich matke stal práve žalovaný a zo samotného konania týchto svedkov, keď zvolili taký postup,
že žalovaného aj splnomocnili, aby ich zastupoval v dedičskom konaní práve z dôvodu, že žalovaný

sa stal dedičom vecí vymedzených v súpise aktív a pasív dedičstva, mal súd zároveň preukázané,
že aj dlžník D. D. starší odmietol predmetné dedičstvo práve z dôvodu, aby vlastníkom vecí patriacich
jeho matke sa stal práve jeho syn, t.j. žalovaný. Súd poukázal na to, že z osvedčenia o dedičstve č. k.
13D 128/2014 zo dňa 22.06.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť daň 08.07.2015 vyplynul tento záver,
dedičom predmetných vecí sa stal žalovaný, a jednotliví dedičia - potomkovia poručiteľky N. D. v tomto

dedičskom konaní (D. D. starší, D.. M. D., D.. N. U.) postupovali týmto spôsobom z toho dôvodu, aby
splnili želanie ich matky v tom, aby výlučným vlastníkom vecí patriacich jej sa stal žalovaný.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu účastníkov vo veci.
V konaní úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia.9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel (zmysle súdom pripustenej zmeny žalobného návrhu), alebo aby rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Namietal, že právny záver súdu, ktorý je prezentovaný v rozhodnutí považuje za vadný v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože okresný súd na predmetnú vec aplikované ustanovenia
nesprávne priradil na skutkový stav, a to najmä s poukazom na vykonané dokazovanie a ustálenú
súdnu prax. Žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo/148/2007, že právne úkony, ktorým

možno odporovať sú svojou povahou nielen právnym úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu
majetku (predaj, darovanie), ale aj každý úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia
veriteľom vymáhanej pohľadávky a v danom prípade je to aj jednostranný právny úkon odmietnutie
dedičstva. V prípade ukracujúceho úkonu spočívajúceho v odmietnutí dedičstva zo strany dlžníka sa
jedná ešte o zreteľnejší prípad snahy dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Dlžník konaním spočívajúcim v
odmietnutí dedičstva často krát zabráni veriteľom, aby sa o tomto jeho majetku, ktorý zo zákona v

dôsledku smrti svojho predka mohol vlastniť, vôbec dozvedeli a v konečnom dôsledku tento uchráni
tak, že ho v dedičskom konaní nadobudne jeho blízka osoba. Takýto právny stav by nemal byť v
demokratickej spoločnosti tolerovaný. Keď zákonodarca umožňuje veriteľov domáhať sa voči dlžníkovi
neúčinnosti takéhoto právneho úkonu, o to citlivejšie a dôslednejšie by súdy mali dbať na náležité
zistenie skutkového stavu veci a tento aj presvedčivo odôvodniť v rozhodnutí ohľadom na vykonané

dokazovanie.

11. Žalobca si ako dosiaľ ukrátený veriteľ na základe znalosti obsahu súdneho spisu, aj znenia právnych
noriem nedokáže z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyvodiť spravodlivý záver a síce, na základe
čoho mohol súd vyhodnotiť úkon odmietnutia dedičstva ako snahu o naplnenie želania poručiteľky, ktoré

tu malo existovať ešte počas jej života a bolo všetkým dedičom vopred známe. Paradoxne správny
záver okresný súd zaujal na prvom uskutočnenom pojednávaní dňa 15.12.2016, ktorý sa vymyká
názoru uvedenému v odôvodení rozhodnutia, kedy sudca v rámci prednesu právnou zástupkyňou
žalovaného jasne a verejne uviedol právny názor súdu na obranu žalovaného a síce: „Môžeme sa o
tom rozprávať, ale bohužiaľ túto vôľu neurobila, takže môžete na to poukázať, ale súd z toho nebude

vychádzať. Ja Vám verím, že to tak bolo, ale nebudem to brať do úvahy, keďže za života to mohla
urobiť.“ Uvedené vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 15.02.2016, ktorý
bol následne uložený na CD nosič (stopáž 5.30 min. až 6.20 min.). Súd presvedčivo uviedol, že
nebude vychádzať z údajnej vôle poručiteľky “darovať“ počas života nehnuteľnosti žalovanému z čoho
vyplýva, že súd nebude pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného návrhu brať na zreteľ údajnú

vôľu poručiteľky a bude očakávať inú obranu žalovaného (s najväčšou pravdepodobnosťou obranu
predpokladanú súdnou judikatúrou a síce preukázanie náležitej starostlivosti vo vzťahu k rozpoznaniu
úmyslu dlžníka ukrátiť úkon odmietnutia dedičstva jeho veriteľovi). Takto formulovanými úvahami si
súd prisvojil úlohu zákonodarcu, keď ustálil, že ďalším zákonným nástrojom naplnenia vôle poručiteľa
okrem závetu, prípadne darovania (na ktorých platnosť sa vyžaduje ich uskutočnenie a teda prejav

vôle priamo poručiteľom za jeho života) prichádza do úvahy ešte naplnenie poslednej vôle poručiteľa v
čase po jeho smrti, a to prostredníctvom inštitútu odmietnutia dedičstva niektorého z dedičov, pričom tak
uskutočnený jednostranný právny úkon by nebolo možné zaradiť medzi odporovateľné právne úkony v
súvislosti s ukrátením dedičových veriteľov. Žalobca kladie dôraz na to, že v konaní vo vzťahu k prejavu
vôle poručiteľky nebola preukázaná ohľadom vôle poručiteľky existencia platnej darovacej zmluvy s

následným povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ani posledná vôľa vo forme
závetu.

12. Je potrebné posúdiť aj to, aké osoby vystupovali v postavení svedkov - išlo o osoby blízke
žalovanému, resp. pochádzajúce z jeho blízkej rodiny. U týchto osôb sa už vopred predpokladá, že

výpovedemôžubyťtendenčnesmerovanékochranežalovanéhoakoúčastníkakonania,uktoréhohrozí
neúspech v tomto konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že bez ohľadu na postavenie svedkov
a obsahu ich výsluchu súd ich výpovediam ako dôkaznému prostriedku priradil najväčšiu dôkaznú silu
a na tomto podklade aj žalobu zamietol, a to bez ohľadu na ďalšie vykonané dôkazy, ktoré vykazujú
práve čisto objektívnu stránku, znejúce preukázateľne v neprospech žalovaného.

13. Podľa ustálenej súdnej praxe vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka
dlžníkovi s ohľadom na toto svoje postavenie vykonala takú činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
poznala, t.j. aby pred prijatím plnenia urobila všetky úkony smerujúce k rozpoznaniu tohto úmyslu. Zpriebehu súdneho konania vyplýva, predovšetkým výsluchom žalovaného z pojednávania konaného
dňa 15.02.2016, že žalovaný sa o dlhy svojho otca od počiatku nezaujímal. Tejto skutočnosti prisviedča
aj výsluch otca žalovaného a zároveň dlžníka žalobcu. Žalovaný tak svojím preukázaným konaním

neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na neho zákon kladie v danom konaní. Nepreukázal, že ako osoba
blízka vynaložil náležitú starostlivosť a urobil všetky úkony smerujúce k zisteniu možných podlžností
jeho otca.

14. Keďže dlžník preukázateľne nevlastní žiadny iný majetok, ktorý by bolo možné exekučne postihnúť,

prostredníctvom úkonu odmietnutia dedičstva ukrátil všetkých svojich veriteľov, ktorí voči nemu evidovali
vymáhateľné pohľadávky, a to bez ohľadu na ich výšku.
Žalobca počas konania preukázal, že žalovaný mal vedomosť o dlhoch jeho otca, a to vo vzťahu k
prevzatej zásielke súdneho exekútora, resp. túto vedomosť pred nadobudnutím dedičstva mať mohol,
napr. vo vzťahu k dlhom zdravotného poistenia, nakoľko stránka www.dlžník.sk
je verejne každému prístupná.

15.Žalobcanespochybňujezásaduvoľnéhohodnoteniadôkazovumožňujúcuvoľnýmyšlienkovýproces
súdu, ktorého výsledkom je záverečné presvedčenie o hodnotenej veci, pričom súd hodnotí vykonané
dôkazy podľa svojich vlastných záverov, opierajúcich sa o skúsenosť a logiku (§ 191 CSP, § 132 O. s.
p.). Žalobca však súdu vytýka, že pri zamietnutí žaloby nesprávne právne posúdil obranu žalovaného

spočívajúcu v tendenčných výpovediach žalovaného a predvolaných svedkov, z ktorých preukázateľne
vyplývalo, že žalovaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nepoznal, lebo sa oň nezaujímal. Súd nebral zreteľ
nato,žežalovanýžiadnymspôsobomnepreukázal,akéúkonyvrámcivynaloženianáležitejstarostlivosti
uskutočnil, aby tento úmysel rozpoznať mohol tak, ako to napokon vyžaduje aj súdna prax. Podľa
názoru žalobcu rozhodnutie nie je ani náležite odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať

dostatok dôvodov, súčasne má byť zrozumiteľné. Súd má v ňou uviesť nielen hodnotenie dôkazov,
ktoré vykonal, ale aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia subjektov konania, vysporiadať sa
s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu
výroku rozhodnutia.

16. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu nebolo podané.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

18. Konanie vo veci začalo dňa 09.11.2015, rozhodnutie vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané dňa
30.06.2016. Teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle
zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení

neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd si osvojil skutkové zistenia okresného súdu oboznámil sa s obsahom spisu, a
preskúmaním rozhodnutia dospel k rovnakému záveru ako okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutie za daných okolností považuje za správne.
Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé
a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie vo veci, rozhodol na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu a v súlade s ustanoveniami § 42a a§ 42b Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie
rozhodnutia stranám umožňuje posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy a právne
normy.V rozhodnutísúdpodrobneopísalzistenýskutkovýstav,presneuviedol,ktoréskutočnostivzalza
základ svojho rozhodnutia, ako ich posudzoval a vyhodnotil. Požiadavka uviesť v rozhodnutí „konkrétneskutkové fakty“, skutkové zistenia, týkajúce sa predmetu daného konania a uviesť „konkrétne dôkazy“,
bola súdom prvej inštancie dodržaná.

21. Z priebehu konania okresného súdu a ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva, že by súd
spochybnil, resp. vylúčil jednostranný právny úkon dlžníka spočívajúci v odmietnutí jeho dedičstva,
ako úkon, ktorým zo strany dlžníka môže dôjsť k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej
pohľadávky. Okresný súd však v konkrétnej - v danej veci, vzhľadom na zistený skutkový stav a
preukázané skutočnosti v konečnom dôsledku dospel k záveru, že odmietnutie dedičstva dlžníkom D.

D., nar. XX.XX.XXXX, nepredstavuje úkon ukracujúci jeho veriteľa - žalobcu.

22. Okresný súd ani neustálil odmietnutie dedičstva za ďalší zákonný nástroj naplnenia vôle poručiteľa
okrem závetu, prípadne darovania, a s dôsledkom, že tak uskutočnený jednostranný právny úkon by
nebolo možné zaradiť medzi odporovateľné právne úkony v súvislosti s ukrátením dedičových veriteľov.
Skutočnosť, že okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že z právoplatného osvedčenia

o dedičstve po poručiteľke N. D. rod. H., zomr. dňa XX.XX.XXXX, vyplynul práve taký záver, aký
prezentovali v tomto konaní žalovaní, aj dlžník D. D. starší, aj ďalší svedkovia, predovšetkým ktorí
prichádzali do úvahy ako dedičia, a to D.. M. D. a D.. N. U. (deti poručiteľky), teda záver, že všetok
majetok po poručiteľke zdedil žalovaný (vnuk poručiteľky), ktorým výsledkom všetci potenciálni dedičia
prvej dedičskej skupiny hoci aj sledovali naplnenie želania svojej matky (poručiteľky), však predstavuje

prejav vôle jednotlivých dedičov v dedičskom konaní - (výsledok osvedčenia o dedičstve) je prejavom
vôle jednotlivých dedičov, teda nejde o prejav vôle poručiteľky. Námietka žalobcu, že v konaní vo
vzťahu k prejavu vôle poručiteľky nebola preukázaná existencia platnej darovacej zmluvy, či závetu,
nie je opodstatnená. Konečný záver, ktorý okresný súd v uvedenej súvislosti zaujal po komplexnom
vykonanom dokazovaní a ktorý uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemožno zamieňať s

poznámkou(vysvetlivkou) sudcuvyjadrenouvrámciprednesuprávnejzástupkynežalovanéhokobrane
žalovaného na prvom pojednávaní dňa 15.12.2016, na ktorú poukazuje žalobca a ktorú žalobca vníma
ako protichodnú s názorom, na ktorom je založený výsledok rozhodnutia.

23. V odvolaní žalobca spochybňuje osoby svedkov a ich výpovede s odôvodnením, že išlo o osoby so

žalovaným v príbuzenskom vzťahu a tak ich výpovede môžu byť tendenčné v snahe chrániť žalovaného.
Je však prirodzené a logické, že ako svedkovia v prejednávanej veci vystupovali tí, ktorí mali, resp.
mohli mať vedomosti o skutočnostiach a osvedčiť skutočnosti v súvislosti s dedičským konaním, z
ktorého mal majetok nadobudnúť aj dlžník žalobcu, a ktoré konanie súvisí s vecou prejednávanou v
tomto konaní, nakoľko boli na dedičskom konaní priamo zainteresovaní - zúčastnení a ovplyvnili jeho

výsledok. Keď v dedičskom konaní dedičia (vypočutí ako svedkovia v tomto konaní), predovšetkým
D.. N. U. a D.. M. D. vystupovali tak, že súhlasili s uzavretím takej dohody o vyporiadaní dedičstva, v
zmysle ktorej v konečnom dôsledku „prišli“ o svoj dedičský podiel - aj im pripadajúci dedičský podiel
pripadol žalovanému, potom podľa názoru odvolacieho súdu ich výpovede v prebiehajúcom konaní
nevzbudzujú pochybnosti o tom, že by malo ísť o ich účelovú výpoveď v snahe chrániť žalovaného (je

nepravdepodobné, že by na úkor ochrany žalovaného stratili taký majetok, ktorý mal pripadnúť im). A
možno dodať, že úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne, či nie je v rozpore s dobrými mravmi
alebočinejdeoobchádzaniezákona,účeluzákona,jemožnélenvkonaníoneplatnosťprávnehoúkonu,
nie v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).

24. Záver okresného súdu, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že žalovaný
nevedel o dlhoch svojho otca (dlžníka) vychádza zo zisteného skutkového stavu. Žalovaný a dlžník
takmer 7 rokov nebývajú na spoločnej adrese, otec sa zo spoločného bydliska, kde bývali aj so
žalovaným (z adresy Školská XXXX/XX L.) odsťahoval. Žalovaný s otcom nemá také vzťahy, že by sa
stretávali, počas posledných rokov to bolo maximálne počas Vianoc. Rozsudok je z hľadiska výnimky,

keď druhá strana ani pri náležitej starostlivo nemohla poznať dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa riadne
odôvodnený, so žalobcom namietanými skutočnosťami, ktoré žalobca opakovane namieta aj v odvolaní
(že žalovaný mal vedomosť o dlhoch otca, a to vo vzťahu k prevzatej zásielke súdneho exekútora) sa
vysporiadal už okresný súd.

25. Žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom
a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia.26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto
žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %),

pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).