Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/299/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315218435
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315218435.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., IČO: 31 335
161, so sídlom Bratislava, Hodonínska 25, zastúpeného spoločnosťou: STANO a partneri s.r.o., IČO: 36
869 571, so sídlom Bratislava, Nám. 1.mája 16, proti žalovanému: S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L., o
zaplatenie 500,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta

č. k. 17C/528/2015-49 zo dňa 12.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, žalobu zamieta a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3, § 37 ods. 1, § 39, §

43, § 43a ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 2 písm.
c), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, s poukazom aj na procesné
ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že nová právna úprava v ustanovení §
150 Civilného sporového poriadku zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej

nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom
alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie
civilného sporového konania (§ 153 Civilného sporového poriadku. Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z

tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že
k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
okresný súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo
strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu okresný súd poukazuje aj na to, že na dôkazy
predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

3.Súdprvejinštancieuzavrel,žemedzistranamisajednáospotrebiteľskývzťah.Pričomnespochybňuje
nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby, avšak z podanej žaloby, ako aj z
priložených listinných dôkazov nemohol preskúmať, kedy žalovaný prestal platiť za služby, kedy a či
vôbec bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy z 15.1.2015 (od dátumu doručenia sa potom
odvíjajú všetky ďalšie nároky - poplatky za služby, nakoľko nebolo preukázané, kedy došlo k účinkom

vyvolaným odstúpením, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a od kedy má potom žalobca nárok
na úroky z omeškania, do kedy mal žalovaný odovzdať zapožičané zariadenie a pod.). Na základetvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov okresný súd nemal za preukázané žiadne
skutočnosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na nezrovnalosti uvedené v
odstúpení od zmluvy a v žalobe, keď v odstúpení od zmluvy žalobca požadoval zaplatenie služieb

za obdobie od 1.7.2013 do 30.11.2014 vo výške 409,70 Eur, v žalobe požaduje zaplatiť poplatok vo
výške 421,60 Eur ale už za obdobie od 1.7.2013 do 17.12.2014, keď rozdiel žalobca nijako nevysvetlil a
nepodporil listinnými dôkazmi. Ďalšou nejasnosťou je, že v žalobe žalobca požaduje zaplatenie náhrady
hodnoty za zapožičané zariadenie - dekóder Conax CAM Neotion CI+ výr. č. 4104726365 (vo výške
59,- Eur) a dekódovacia karta č. 1709020708 (vo výške 20,- Eur). Nie je jasné, či sa jedná

o náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu, pretože tieto sumy potom vydokladoval listinným dôkazom -
cenníkom, kde však tieto sumy sú uvedené ako zmluvná pokuta. Pričom cenník je platný od 20.1.2014,
pričom zmluva bola uzatvorená dňa 19.12.2012 a dodatok k nej dňa 17.12.2012. Z predloženej zmluvy
vyplýva, že sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že služby boli aktivované dňom 17. 12. 2012 (resp.
22. 3.2012 alebo 1.1.2013, 22.3.2012, nie je však prvoinštančnému súdu jasné, ako sa mohli dohodnúť
na aktivácii služieb predo dňom uzatvorenia zmluvy?), pričom žalovaný si objednal služby SatroNet

Bacis a Junior, Digitálna TV. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú podľa dohody o poskytovaní služieb,
najneskôr do 21.4.2013, súdu potom nie je jasné, ako žalobca mohol od zmluvy odstúpiť listom zo
dňa 15.1.2015 (???). Okresnému súdu taktiež nie je jasné, ako mohli zmluvné strany dňa 17.12.2012
uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá bola uzatvorená až dňa 19.12.2012 pod č. 4120001439 (???).
Podľa názoru okresného súdu VP, ako súčasť zmluvy, majú obsahovať len skutočnosti technického,

spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy.
Pri vyhotovení VP žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore
s dobrými mravmi, pretože VP vyhotovil tak drobným písmom, že sú nečitateľné a tým vlastne využil
omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nemohol venovať pozornosť. Takéto konanie
žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a §

39 Občianskeho zákonníka. VP sú doplnením základnej zmluvy č. 4120001439 a aj pre ne platí ust. § 46
Občianskeho zákonníka t. j. musia mať písomnú formu, ktorá je dodržaná vtedy, ak z nej zrejmé prejavy
vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu, t. j. na tejto listine musia byť zachytené podpisy účastníkov
zmluvného vzťahu. V danom prípade jednoznačne vyplýva, že VP a ani Cenník nie sú podpísané
ani jedným z účastníkov zmluvného vzťahu a preto sú absolútne neplatné a to nielen pre nedostatok

písomnej formy, ale aj podľa § 3, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ako je uvedené vyššie (teda
z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený
určite a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka). Preto, ak žalobca poskytuje náhradu (či zmluvnú pokutu?) za zapožičané zariadenia vo
výške79,-Eur,nemánatooporuvzmluveatedaopätovne,anivtejtočasti,neuniesoldôkaznébremeno.

Ak by aj cenník bol platný, žalobca nepreukázal súdu, či postupoval podľa § 43 ods. 2 písm. c/ zák.
č. 351/2011 Z.z. (v čase uzatvorenia zmluvy - 19.12.2012 - nemohol byť cenník platný od 20.1. 2014
priloženýkzmluve!).Nazákladeuvedenéhookresnýsúdžalobuzamietol,nakoľkonebolazostranysúdu
preskúmateľná, skutkové tvrdenia v žalobe uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi,
preto žalobca neniesol dôkazné bremeno.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, pričom
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žalobe
vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. Argumentoval tým,
že na súde prvej inštancie došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Poukázal na to, že účastníci zmluvy si priamo v dodatku dohodli osobitnú cenu za poskytnuté služby vo
výške 24,- Eur mesačne (nie odkazom na cenník). Dňa 22.3.2012 uzavreli strany Zmluvu o pripojení,
ktorá bola zmenená Dodatkom dňa 17.12.12, v ktorom si dohodli osobitnú cenu za poskytnuté služby

vo výške 24,- Eur mesačne (nie odkazom na cenník). Dňa 19.12.2012 uzavreli nové znenie zmluvy, v
ktorej bola zohľadnená zmena z Dodatku zo dňa 17.12.2012.

5. Ďalej poukázal na to, že predmetný nárok je inými sudcami ako aj zákonnou sudkyňou (17C/622/2015,
17C/77/2014, 17/102/2015, 17C/96/2013, 17C/280/2015, 17C/189/2016, 5C/429/2015) priznávaný. Má

za to, že okresný súd mal postupovať podľa § 150 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku s
tým, že keďže bol žalovaný nečinný, mal zákonný sudca považovať skutkové tvrdenia za nesporné.
Verí, že zásada právo patrí bdiacim, nie spiacim (Legis vigilantibus, non dormientibus subveniut) platí.
Súd rozhodol v príkrom rozpore s § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. S poukazom na obsahodôvodnenia rozsudku má za to, že sudkyňa si je vedomá iných rozhodnutí, kde rozhodla opačne. Na
podporu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí poukázal na nálezy Ústavného súdu SR predovšetkým
ÚS I. 242/2007, I. ÚS 252/2005, III. ÚS 192/2006. Žalobca si uplatnil náhradu hodnoty zariadenia nie

zmluvnú pokutu, keďže súd pozná právo mal skúmať nárok žalobcu. Na podporu tohto argumentu
poukázal na rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 59/00, PL. ÚS 43/95. Okresný súd najskôr vydá platobný rozkaz
a potom ten istý nárok nepopretý žalovaným zamietne a dokonca v skutkovo zhodných konaniach,
rozhodne raz tak a raz úplne opačne čo je v rozpore so zásadou práva na spravodlivý proces, ktorého
obsahom je aj predvídateľnosť práva. Žalobca sa domáha nároku v zmysle zmluvy a nie je mu zrejmé

prečo je v odôvodnení rozsudku napádaný cenník a Všeobecné podmienky. S poukazom na ust. § 44
ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. konštatuje, že iný spôsob ukončenia zmluvy zo strany podniku-žalobcu
nepozná, a tento zákon je lex specialis k Občianskemu zákonníku, má za to, že nie je možné uplatniť
iný postup v prípade, ak dlžník neplní ako odstúpenie od zmluvy. Nesúhlasí so záverom súdu, že strany
uzavreli zmluvu na dobu určitú, pričom 24 mesačná viazanosť, nie je uzavretím zmluvy na dobu určitú
s poukazom na § 44 ods. 5 citovaného zákona, pričom uvedené nemá na predmetný spor žiaden vplyv,

keďže si žalobca nárokuje sumu za služby za obdobie do 16.1.2015. Úsudok súdu, že VP a Cenník sú
absolútne neplatné je nesprávny, keďže cena za poskytnuté služby bolo určená priamo v zmluve a nie
odkazom na cenník.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolanie bolo podané dňa 22.8.2016. Odvolací súd preto pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.
júli 2016 (rovnako ako prvoinštančný súd), postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods.

1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. b/, d/, e/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (zaplatiť sumu 500,60
Eur pozostávajúca zo súm 421,60 Eur + 20,- Eur + 59,- Eur a úroku z omeškania 5,05 % ročne zo

sumy 500,60 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia) nepriznal z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.
Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, namietal, že súd prvej inštancie
mal postupovať podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP a rozhodol v prospech žalovaného v príkrom rozpore s §
151 ods. 1 CSP.

10. V prejednávanej veci prvoinštančný súd s odkazom na ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, že ide o
otázku jednoduchého právneho posúdenia bez skutkového sporu do 2.000,- Eur mimo pojednávania,
vykonal dokazovanie listinným dôkazom, a to zmluvou č. 4120001439 a dodatkom k nej, všeobecnými
podmienkami, odstúpením od zmluvy zo 15.1.2015, cenníkom zmluvných pokút (platný od 20.1.2014)
a bez nariadenia pojednávanía dňa 12.7.2016 rozhodol rozsudkom.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 17.12.2012 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený dodatok
k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb retrasmisie, predmetom ktorého bolo poskytnutie
programového balíka - SATRODIGITAL MINI HD, KLASIK a Satronet Junior s dobou viazanosti 24mesiacov, s cenou Akcie Balík 20,- Eur - MINI HD + KLASIK HD 4,- Eurá + JUNIOR + PREN. ZAR za
20 (24,- Eur) mesačne, viazanosť 24 mesiacov, na dobu neurčitú. Dňa 19.12.2012 bola medzi žalobcom
a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. 4120001439,

predmetom ktorej bolo poskytnutie služby SatroNet Basic (dátum aktivácie: 22.3.2012, zmluvná
viazanosť: 31.3.2013), SatroNet Junior (dátum aktivácie: 1.1.2013, zmluvná viazanosť: 17.12.2014),
Digitálna televízia MINI HD + KLASIK HD (dátum aktivácie služby: 22.3.2012, zmluvná viazanosť:
17.12.2014). Dňa 23.12.2012 žalovaný potvrdil podpisom prevzatie zariadenia a materiálu a pripojenie
(Karta SC-02 č. 1709020708, Dekóder Conax CAM Neotion výr. č. 4104726365, Dekóder Fortis FCX

7144). Listom zo dňa 15.1.2015 žalobca oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy č. 4120001439
z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby vo výške 409,70 Eur od 1.7.2013 do 30.11.2014 a
vyzval na vrátenie zapožičaného zariadenia Dekódera Conax CAM Neotion výr. č. 4104726365,
dekódovacej karty č. 1709020708 do siedmych dní od zániku platnosti zmluvy. Dňa 29.9.2015 súd
prvej inštancie vydal platobný rozkaz č. k. 17C/528/2015-25, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Uznesením č. k. 17C/528/2015-45 zo dňa 14.3.2016 súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz v plnom

rozsahu (z dôvodu jeho nemožnosti doručenia žalovanému). Uznesením č. k. 17C/528/2015-47 bola
žalovanému ustanovená opatrovníčka, ktorej bola dňa 6.4.2016 doručená žaloba na vyjadrenie. Dňa
4.4.2016 (za účinnosti OSP k 30.6.2016) okresný súd postupom podľa § 156 ods. 3 OSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 12.7.2017 (už za od 1.7.2017 účinného
CSP).

12. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným správne za spotrebiteľský,
na ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení ku dňu uzavretia zmluvy.

13. V tomto prípade bolo ale pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné vyriešiť si najskôr tú
procesnoprávnu otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa § 297 CSP vo veci samej rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania za situácie, keď podľa neho žalobcom neboli predloženými listinami
preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti a súd tak potom musel založiť svoje rozhodnutie vo veci
na závere o neunesení bremena tvrdenia i dôkazného bremena žalobcu.

14. Podľa § 177 ods. 2 CSP (obdobne § 115a OSP účinného k 30.6.2016) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

15. Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

16. Formulácia § 297 písm. b) CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a) CSP.

17.Zustanovenia§177ods.2vspojenís§297CSPtedavyplýva,žesúdprvejinštanciemôževecsamú
prejednať a rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania okrem toho, že ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur (daný

prípad), a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

18. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

19. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, bez nariadenia pojednávania môže súd prvej
inštancie vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav
veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné

skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. 297 CSP upravuje podmienku,
že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie
pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo
skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepopreda (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu akoz listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky
rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami
náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená

povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena (tak ako je tomu v danom prípade). Ak sa
ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti
alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie
všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej
inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b) CSP, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť

pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle cit. § 181 ods.
2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia
pojednávania nie je možné.

20. Z uvedených dôvodov je potom možné uzavrieť, že na prejednanie veci samej nie je potrebné
v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide

o spotrebiteľský spor do 1.000,- Eur, len vtedy, ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených
listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremená tvrdenia a dôkazné bremena a ak
podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou
zhodných resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci, čo však daný prípad nie je.

21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
23. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

24. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
25. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci

postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva
už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi.
26. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
27.Spoukazomnavyššieuvedenéjepotomnesporné,žeprvoinštančnýsúdpochybil,akvovecivyhlásil
rozsudok dňa 12.7.2016 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, čím porušil svoju

obligatórnu povinnosti v zmysle § 181 ods. 2 CSP tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré
skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší
jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenia mu priestoru na uplatnenie
primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv
a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Odvolací

súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku porušenia uvedených
zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než tento rozsudok súdu prvej
inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Jevšak nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný a postupovať podľa § 181 ods. 1 CSP, opätovne teda vec prejednať,
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa

zákonných ustanovení (s ich uvedením) pričom rozhodnutie náležite odôvodni v súlade s § 220 ods.
2 CSP.
30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).