Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/162/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314213028
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4314213028.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci žalobkyne: E. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D., K. D. XXX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.
r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 280 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých konkrétnej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v žalobnom návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.6.2014 žiadala prostredníctvom

svojho právneho zástupcu súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 280 eur s príslušenstvom z
titulubezdôvodnéhoobohatenia,ktorémuvzniklozabsolútneneplatnejúverovejzmluvyč.XXXXXXXXX
zo dňa 1.4.2010 v časti úrokov a poplatku. Predmetná zmluva obsahuje množstvo ustanovení, ktoré
možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky. V zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka uhradila odporcovi celkovú sumu 580

13C/165/2015

€, pričom na sumu 280 € odporca nemal vzhľadom na uvedené nárok a došlo tak k bezdôvodnému
obohateniu na jeho strane. Zároveň si navrhovateľka uplatňuje aj úrok z omeškania v zákonnej výške
od 24.5.2014, tj. odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 30.6.2014. Uviedol v ňom, že spornú úverovú
zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že
úver bol poskytnutý na výkon povolania a nie je dôležité, na aký účel sa finančné prostriedky skutočne
použili. Vzájomný vzťah účastníkov je teda obchodnoprávny. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie na
strane odporcu, zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Odporca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola

právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie z nej nikdy neodpadol a
majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania.
Žiadal preto súd, aby podaný návrh aj z dôvodu premlčania žalovanej pohľadávky v celom rozsahu
zamietol.3. Žalobkyňa k stanovisku žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prípise zo dňa
17.9.2014 uviedla, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa má riadiť ustanoveniami

Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Je bežnou praxou žalovaného pri
uzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to nie
je možné (v prípade, že nemá žiadne podnikateľské oprávnenie), účelovo zaškrtnúť políčko určujúce
účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu
aplikácie právnych predpisov ma ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa poskytnuté prostriedky nepoužila ani

nikdy nemala v záujme využiť na účel zamestnania. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať
RPMN je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie obohatenia bez právneho
dôvodu. Keďže právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za 3 roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo, trvala na podanom
návrhu v celom rozsahu.

4. Koncipient právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa vystupovala
v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľka, a preto na zmluvný vzťah založený úverovou
zmluvou zo dňa 1.4.2010 pod č. XXXXXXXXX je potrebné bezpodmienečne aplikovať ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Žalobkyňa túto zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba na súkromné účely so žalovaným ako dodávateľom, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti

je poskytovanie spotrebiteľských úverov. S poukazom na uvedenú skutočnosť by údaj o RPMN mal byť
v zmluve uvedený, a keďže tak odporca vo vyznačenej kolónke neurobil, považuje sa tento úver za
bezúročný a bez poplatkov. K namietanému premlčaniu poznamenal, že žalovaný nárok bol uplatnený
včas a pokiaľ ide o úrok z omeškania, odporkyňa ho žiada priznať v zákonnej výške 8,25 % ročne počnúc
dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty stanovenej vo výzve na vrátenie tohto plnenia prijatého

bez právneho dôvodu zo dňa 23.5.2014, t. j. od 24.5.2014 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 7.3.2016 rozsudkom, ktorým žalobe vyhovel majúc za
preukázané, že dňa 1.4.2010 uzatvoril žalovaný ako veriteľ s žalobkyňou ako
13C/165/2015

dlžníčkou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej sa zaviazal
poskytnúť žalobkyni ako fyzickej osobe úver vo výške 300 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť
a zaplatiť poplatok vo výške 250 €. Celkovú čiastku 550 € sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v 11

mesačných splátkach po 50 € počnúc dňom 25.4.2010. Žalobkyňa všetky splátky uhradila, pričom
poslednú zaplatila dňa 5.1.2011, ako vyplýva z prehľadu splátok. Súd ustálil, že v danom prípade ide
jednoznačne o vzťah spotrebiteľský. Žalovaný namietal premlčanie žalovanej pohľadávky. Premlčacia
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je kombinovaná, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia
doba, ktoré začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúce, kedy sa oprávnený (žalobkyňa) skutočne dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia na jej úkor a subjekte (žalovaný), ktorý sa bezdôvodne obohatil. Rozhodujúci
je teda subjektívny moment, kedy sa navrhovateľka o svojom práve skutočne mohla a musela dozvedieť.
Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby (v prípade neúmyselne získaného bezdôvodného
obohatenia), resp. desaťročnej premlčacej doby (v prípade úmyselne získaného bezdôvodného

obohatenia) je rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Keďže k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného došlo dňa 5.1.2011, kedy mu žalobkyňa uhradila poslednú splátku,
pričom žalobný návrh bol na tunajší súd podaný dňa 9.6.2014, žalovanú pohľadávku súd nepovažoval
za premlčanú, pretože bola uplatnená tak v rámci dvojročnej subjektívnej, ako aj desaťročnej objektívnej
premlčacej doby. Žalobkyňa sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia dňa 17.4.2014, kedy

splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia svojho právneho
zástupcu, čo súd považoval za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o dĺžku
objektívnej premlčacej doby, súd v tomto prípade vychádzal z toho, že žalovaný ako obchodná
spoločnosť poskytuje úvery z vlastných zdrojov už od svojho vzniku, t. j. od 14.03.2001, je preto
povinnosťou žalovaného poznať a dodržiavať právne predpisy upravujúce poskytovanie úverov. Z

vyjadrenia žalovaného k podanému návrhu je zrejmé, že údaj o RPMN nemienil v zmluve uvádzať,
keďže sa podľa jeho názoru na tento typ zmluvy zákon č. XXX/XXXX Z. z. nevzťahuje. Ignorovanie tejto
zákonnejpovinnostipredpokladá,žežalovanýakoveriteľnebudemôcťodžalobkyneakodlžníčkyžiadať
dohodnutý poplatok a pre prípad, že tak urobí, je s touto sankciou uzrozumený. Konanie žalovanéhopreto súd vyhodnotil ako úmyselné konanie smerujúce k získaniu majetkového prospechu bez právneho
dôvodu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
odvolací súd uznesením zo dňa 27.9.2017 pod č.k. 5Co/476/2016-120 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej
inštancie pokiaľ ide o posúdenie subjektívnej premlčacej doby postupoval správne. Rovnako správne
ustáli počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na 5.1.2011. Odvolací súd sa však nestotožnil s

dĺžkou objektívnej premlčacej doby, ktorú súd prvej inštancie v tomto prípade aplikoval v trvaní 10 rokov.
Odvolací súd konštatoval, že aj keby bolo pravdou konštatovanie súdu prvej inštancie v tom smere, že
žalovaný vo svojich úverových zmluvách neuvádza RPMN z toho dôvodu, že nešlo o zmluvný typ podľa
zák. č. 258/2001 Z. z., tak bez vykonaného dokazovania nie je možné zaujať jednoznačný záver, že išlo
o úmysel žalovaného takto postupovať. V tejto súvislosti totiž do úvahy prichádza aj tá alternatíva, že
žalovaný tak mohol robiť z nedbanlivosti, ktorú znásobila neznalosť konkrétnych právnych predpisov.

V prípade preukázania

13C/165/2015

nedbanlivostného konania na strane žalovaného by potom bolo potrebné akceptovať trojročnú a nie
desaťročnú premlčaciu dobu.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

12. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 veta prvá cit. zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

14. Podľa § 107 ods. 1 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

15. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo.

16. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobkyňa zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a
argumentoch. Doplnila, že v čase bezdôvodného obohacovania žalovaný už disponoval stovkamirozsudkov, v ktorých súdy deklarovali, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, pričom išlo zmluvy
formulárové, totožné s tými, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný teda v tom čase preukázateľne
vedel, že zmluvami s takými úrokmi ako požadoval od spotrebiteľov, sa bezdôvodne obohacuje taktiež

pre rozpor úrokov s dobrými mravmi.

13C/165/2015

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v zmysle §107 od. 1 OZ je v celom rozsahu premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote. Nakoľko
žalobca svoj nárok uplatnil na súde dňa 09. 06. 2014, pričom posledná splátka bola uhradená 05.
01. 2011, teda subjektívna lehota uplynula dňa 05. 01. 2013. Poukázal na to, že skutočná vedomosť
žalobcu o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške, predstavuje vedomosť o
rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „neznalosť

práva neospravedlňuje“. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje, je potrebné na
strane žalobcu viazať k okamihu podpisu zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený v
zbierke zákonov a teda platí domnienka, že sa stal známy každému. Žalobca v čase uzatvorenia zmluvy
savzmysle§2zákonadozvedel,žeakvzmluváchchýbajúobligatórnenáležitostipožadovanézákonom
o spotrebiteľských zákonov, je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa reálne dozvedel a teda zistil

skutkové okolnosti, kto a kedy sa na jeho úkon bezdôvodne obohatil dňom, v ktorom zaplatil sumu
nad rámec istiny. Rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/67/2011 a
5Cdo121/2009. Pre začiatok behu dvojročnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade dozvie skutočne, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu. Pre záver
dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodného obohateniu je vždy rozhodujúceho zistenie skutkového

stavu a nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a pridať
žalovanému náhradu trovy konania.

18. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nemohol v ďalšom konaní
skúmať počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko jej posúdenie považoval odvolací súd

za správne. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby odvolací súd však konštatoval, že preukázanie
úmyslu konkrétneho subjektu (v danom prípade žalovaného) či už v priamej alebo nepriamej forme je
z hľadiska dokazovania pri aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej doby veľmi obtiažne, pričom
táto obtiažnosť sa musí premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia, čo v prípade prvého rozsudku splnené
nebolo. Žalobkyňa však v ďalšom konaní neuviedla ani nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by

dostatočne preukazovali úmysel žalovaného neuvádzať v úverových zmluvách RPMN, preto súd musel
vychádzať zo skutočnosti, že u žalovaného išlo len o nedbanlivostné konanie, v dôsledku čoho na daný
prípad je nutné aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu dobu. Keďže počiatok plynutia objektívnej doby
už súd správne ustálil na 5.1.2011, kedy žalobkyňa uhradila poslednú splátku, trojročná premlčacia doba
uplynula dňa 5.1.2014. Žaloba bola podaná dňa 9.6.2014, teda po uplynutí objektívnej doby, preto súd

žalobu v celom rozsahu v dôsledku premlčania nároku zamietol.

19. Podľa§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13C/165/2015

22. Nakoľko mal žalovaný vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu,

pričom o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť
podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.