Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414010327
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8414010327.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
06. novembra 2017 v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
S. G., D.. XX.X.XXXX S. A. - Z. Z., H. N. Z.Z.

Z.Á. S., Z. XXX/X, P. G.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v bode 1/ rozsudku
dňa 7.2.2014 asi o 9:30 hod. vošiel do lesného porastu v lokalite zv. „C. N.“, na parcelu č. XXXX,
nachádzajúcu sa v katastrálnom území mesta Z. Z. S., okr. G., na lesný pozemok zapísaný

na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je v užívaní Pozemkového spoločenstva Z. Z. S., kde prinesenou
oblúkovitou pílou zrezal 6 ks stromov, z toho 2 ks drevnej hmoty sortimentu smrekovec opadavý /Larix
docidua/ s priemerom na pni 14 cm a 15 cm. A 4 ks drevnej hmoty sortimentu smrek obyčajný /
Picea abies/, s priemerom na pni 12 cm, 12 cm, 13 cm a 14 cm. Prinesenou sekerou očistil od
konárov, naložil na fúrik a drevo postupne odviezol do miesta trvalého bydliska, na kúrenie, avšak na
výrub drevnej hmoty nemal príslušné povolenie, čím takto spôsobil pre Pozemkové spoločenstvo Z. Z.
S. škodu krádežou v sume 7,50 €,

v bode 2/ rozsudku
dňa 25.4.2014 asi o 11:30 hod. v katastrálnom území mesta Z. Z. S., P.. G., vošiel na lesné pozemky
označené parcelným číslom 3932/101 a 3932/201, ktoré patria do lesného pôdneho fondu, kde
prinesenou sekerou zrúbal bez náležitého povolenia vyrúbal 5 ks drevnej hmoty, z toho 2 ks vŕby bielej /
Salix alba/ s priemerom na pni 11 cm a 11 cm o celkovom objeme 0,08 m3 a 3 ks smreka obyčajného /
Picea abies/, s priemerom na pni 15 cm, 15 cm a 13 cm, o celkovom objeme 0,18 m3, prinesenou
pílou na drevo porezal na kusy o dĺžke cca 1m, naložil na fúrik a viezol do miesta trvalého bydliska,

za účelom použitia drevnej hmoty na kúrenie, čím takto spôsobil pre Pozemkové spoločenstvo Z. Z. S.
škodu krádežou v sume celkovo 6,- €,

t e d a

v bode 1/ rozsudku
pokračujúcim konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku,

ktorý patrí do lesného pôdneho fondu,v bode 2/ rozsudku
pokračujúcim konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku,

ktorý patrí do lesného pôdneho fondu,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku
pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona

v bode 2/ rozsudku
pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k/, písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm.

m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 54 ods. 1 Trestného zákona na trest
povinnej práce vo výmere 150 /stopäťdesiat/ hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 26.08.2014 obžalobu na S. G. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa

25.4.2014 asi o 11:30 hod. v katastrálnom území mesta Z. Z. S., P.. G., vošiel na lesné pozemky
označené parcelným číslom XXXX/XXX V. XXXX/XXX, ktoré patria do lesného pôdneho fondu, kde
prinesenou sekerou zrúbal bez náležitého povolenia vyrúbal 5 ks drevnej hmoty, z toho 2 ks vŕby
bielej /Salix alba/ s priemerom na pni 11 cm a 11 cm o celkovom objeme 0,08 m3 a 3 ks
smreka obyčajného /Picea abies/, s priemerom na pni 15 cm, 15 cm a 13 cm, o celkovom objeme 0,18

m3, prinesenou pílou na drevo porezal na kusy o dĺžke cca 1m, naložil na fúrik a viezol do miesta trvalého
bydliska, za účelom použitia drevnej hmoty na kúrenie, čím takto spôsobil pre Pozemkové spoločenstvo
Z. Z. S. škodu krádežou v sume celkovo 6,- € a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom
OkresnéhosúduG., sp.zn.XTXXX/XXXXzodňa24.09.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 24.09.2013 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a bol mu

uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
14 mesiacov. Konanie na podklade tejto obžaloby sa na Okresnom súde G. vedie pod spisovou značkou
XT XX/XXXX.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 28.10.2014 obžalobu na S. G. pre prečin krádeže
podľa§212ods.2písm.d/,ods.3písm.b/Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťnatomskutkovom

základe, že dňa 7.2.2014 asi o 9:30 hod. vošiel do lesného porastu v lokalite zv. „C. N., na parcelu č.
3944, nachádzajúcu sa v katastrálnom území mesta Z. Z. S., okr. G.O., na lesný pozemok zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je v užívaní Pozemkového spoločenstva Z. Z. S., kde prinesenou
oblúkovitou pílou zrezal 6 ks stromov, z toho 2 ks drevnej hmoty sortimentu smrekovec opadavý /Larix
docidua/ s priemerom na pni 14 cm a 15 cm. A 4 ks drevnej hmoty sortimentu smrek obyčajný /Picea

abies/, s priemerom na pni 12 cm, 12 cm, 13 cm a 14 cm. Prinesenou sekerou očistil od konárov, naložil
nafúrikadrevopostupneodviezoldomiestatrvaléhobydliska,nakúrenie,avšaknavýrubdrevnejhmoty
nemal príslušné povolenie, čím takto spôsobil pre Pozemkové spoločenstvo Z. Z. S. škodu krádežou v
sume 7,50€ a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu G. sp.
zn. XT XXX/XXXX zo dňa 24.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2013 odsúdený pre

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Konanie na
podklade tejto obžaloby sa na Okresnom súde G. viedlo pod spisovou značkou XT XX/XXXX.Uznesením č.k. XT XX/XXXX - 62 zo dňa 02.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť v rovnaký deň,
súd obe trestné veci vedené pod spisovou značkou XT XX/XXXX a XT XX/XXXX spojil na spoločné
konanie, ktoré sa bude viesť pod spisovou značkou XT XX/XXXX.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.07.2015 ku spáchaniu skutkov, ktoré mu boli
kladené za vinu priznal v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1 až ods. 3 Trestného poriadku vyhlásil,
že je vinný zo skutkov kladených mu za vinu v obžalobách prokurátora. Súd po splnení zákonných
podmienok následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie o vine prijal, keďže toto

vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na tomto hlavnom pojednávaní bolo
preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokmi o treste a
náhrade škody, a to prečítaním listinných dôkazov. Po vykonanom dokazovaní bol vyhlásený rozsudok,
v zmysle ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v zmysle podaných obžalôb a bol mu uložený úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, so zaradením na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal čo do výroku o treste odvolanie prokurátor aj obžalovaný.

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2015 po doplnení dokazovania
uznesením podľa § 321 ods. 1 písm. b/ a d/, ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a

podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd poukázal na to, že skutku uvedenom v
bode 2./ rozsudku sa obžalovaný dopustil v deň, keď mu bolo vznesené obvinenie pre skutok uvedený v
bode 1./ rozsudku. Preto uložil súdu prvého stupňa opätovne vypočuť obžalovaného k otázke, kedy mu
bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 19.04.2014 pre skutok spáchaný dňa 07.02.2014.

Ak by súd zistil, že toto uznesenie obžalovaný prevzal pred skutkom uvedeným v bode 1. / rozsudku,
nepôjde o dva samostatné trestné činy a nebude môcť byť ukladaný úhrnný trest odňatia slobody a
obžalovanému nebude možné pričítať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona.
K uvedenej skutočnosti bude potrebné vyžiadať písomnú správu od OO PZ Z. Z. S.. V prípade, ak
napriekvykonaniuuvedenýchdôkazovnebudezistenýpresnýčasdoručeniatohtouzneseniaovznesení

obvinenia, bude podľa názoru odvolacieho súdu potrebné túto skutočnosť vyhodnotiť v zmysle zásady
„in dubio pro reo“, teda v prospech obžalovaného. Okrem toho odvolací súd poukázal na tú skutočnosť,
že prvostupňový súd neuvažoval o priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
k) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu
alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Súd na základe vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Prešove vec opätovne na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 06.11.2017 prejednal s tým, že obžalovaný výslovne súhlasil so zmenou v
osobe zákonného sudcu. Obžalovaný pri svojom výsluchu zotrval na vyhlásení o vine. Nevedel však
uviesť, v ktorú hodinu mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 19.04.2014, vo vzťahu

ku skutku, ktorého sa mal dopustil dňa 07.02.2014. Na tomto hlavnom pojednávaní súd oboznámil
správu Obvodného oddelenia PZ v Z. Z. S. zo dňa 05.09.2017 vyžiadanú súdom na
základe pokynu odvolacieho súdu, v zmysle ktorej vzhľadom na veľký časový odstup od uvedeného
dátumu nevedel OO PZ určiť presný čas doručenia zásielky a ani kto túto zásielku
obžalovanému doručoval. Z oboznámeného spisu Okresného súdu Kežmarok vedeného pod spisovou

značkou 7T 151/2013 vyplynulo, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia osvedčil v zmysle § 50 ods. 6 Trestného zákona. Preto prokurátorka v záverečnej reči
navrhlaupraviťskutokajehoprávnukvalifikáciu,akonanieobžalovanéhoposúdiťakopokračujúciprečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
požadoval, podobne ako v odvolaní, uloženie alternatívneho trestu povinnej práce.

Na základe osvedčenia sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v konaní
vedenom pod spisovou značkou XT XXX/XXXX s následkom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený, súd uznal obžalovaného za vinného zo skutkov uvedených v bode 1./ a 2./
výrokovej časti tohto rozsudku, pričom oproti obžalobe vypustil v prípade oboch skutkov časť skutkovej

vety „a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu G., sp. zn. XT XXX/XXXX
zo dňa 24.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2013 odsúdený pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov“. Preto súd konanie obžalovanéhoposúdil ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Vychádzal pritom
zo skutočnosti, že aj napriek doplneniu dokazovania v zmysle právne záväzného pokynu odvolacieho
súdu sa nepodarilo zistiť presný čas doručenia uznesenia o vznesení obvinenia pre skutok uvedený v

bode 1./ rozsudku, a teda súd vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ posúdil konanie obžalovaného
ako pokračujúci prečin krádeže, čo je pre obžalovaného priaznivejšie, ako posudzovanie oboch skutkov
ako samostatných trestných činov a ukladanie súhrnného trestu za existencie priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku obžalovaný konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v
tomtozákoneporušiťaleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom/§15písm.a)Trestnéhozákona/.U
obžalovanéhonebolipreukázanéžiadneokolnosti,ktorébyvylučovalijehotrestnoprávnuzodpovednosť.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,

pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený pozitívne, pri kontaktoch s pracovníkmi sa správa slušne,
pričom nie sú z prostredia, v ktorom žije známe žiadne informácie o jeho konfliktnom správaní, prípadne
o zlých medziľudských či susedských vzťahoch. Obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, z toho

v štyroch prípadoch ide o odsúdenia, pri ktorých sa na obžalovaného hľadí, ako by nebol odsúdený.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XT XXX/XXXX, kde platí vyššie
spomenutá fikcia osvedčenia sa.

Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov

trestného činu (§ 36 písm. k/ Trestného zákona), pričom vychádzal z vyjadrenia poškodeného, v zmysle
ktorého obžalovaný už škodu kompenzoval dobrovoľnou prácou v lese v ich prospech. Okrem toho súd
zohľadnil aj priznanie obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnú ľútosť (§ 36 písm. l/
Trestného zákona). U obžalovaného súd zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť a to jeho predchádzajúce
odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.

zn. XT XX/XXXX (§37 písm. m/ Trestného zákona). Preto súd pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich
okolností k priťažujúcim okolnostiam 2:1 upravil zákonnú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona.

Súdpriurčenídruhutrestuprihliadolnajmänaosobuobžalovaného,ktorýnielentrestnúčinnosťoľutoval,

ale ďalej sa jej nedopúšťal a škodu dobrovoľne kompenzoval prácou v prospech poškodeného. Súd
zohľadnil aj tú skutočnosť, že od spáchania trestného činu uplynuli viac ako 3 roky, počas ktorých viedol
riadny život. Tým sa oslabuje zásada bezprostrednosti trestného postihu, ktorý je predpokladom na
naplnenie účelu trestu. Uloženie trestu odňatia slobody, hoci aj s podmienečným odkladom jeho výkonu
by bolo v rozpore s týmto účelom trestu a predstavoval by neprimeranú formu postihu obžalovaného za

skutky, ktoré oľutoval a ich škodlivé následky reparoval. Preto súd za najvhodnejší druh trestu, sledujúc
cieľ naplnenia jeho účelu v zmysle § 34 Trestného zákona, považuje formu alternatívneho trestu povinnej
práce v rozsahu 150 hodín. Napokon obžalovaný v odvolaní ako aj prostredníctvom svojho obhajcu na
hlavnom pojednávaní tento trest navrhoval, čo možno považovať za jeho súhlas s uložením
tohto trestu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 54 Trestného zákona.

Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku ozhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.