Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200455
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD. v právnej veci

žalobcu: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX G., proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63, Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 12. mája 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 23. februára 2017 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni,
ústredie na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. 851 129 8587 0 zo dňa 23.02.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o
zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobcu, nakoľko podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 72 zákona
č. 461/2003 Z. z. pred dňom vzniku invalidity t. j. 20.04.2016 získal len dva dní dôchodkového poistenia
a teda na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je potrebné
získať najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia.

2. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal priznanie dátumu
vzniku invalidity pred dovŕšením 24 roku veku, nakoľko jeho psychické problémy nastali už v roku 2006,
kedy bol hospitalizovaný. Následne sa nemohol nikde zamestnať, nakoľko nevedel vykonávať žiadnu
pracovnú činnosť. Žalobca ako účastník konania navrhol, aby Sociálna poisťovňa, ústredie zmenila hore
uvedené rozhodnutie a zmenila dátum vzniku invalidity na rok 2006, kedy jeho problémy oscilovali a
bol hospitalizovaný.

3. Rozhodnutím žalovaného č. 851 XXX XXXX X zo dňa 12.05.2017 bolo odvolanie pána O. W.
bytom C. XXX, XXX XX G. zast. opatrovníčkou I. W., bytom C. XXX, XXX XX G. podané proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovňa, ústredie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Ako vyplýva z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia, na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovňa, pobočka Lučenec dňa

03.04.2017. Nakoľko účastník konania nepredložil žiadny odborný lekársky nález, ktorý by podľa
posudkového lekára odôvodňoval zmeny v posudkových záveroch, zotrval na stanovenej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %, predložil kompletný spisový materiál posudkovému
lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekársociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný
stav žalobcu dňa 03.05.2017. Zo záverov tohto posúdenia vyplýva, že prvý kontakt s psychiatrickým
zariadením mal účastník konania v rámci prvej psychiatrickej pomoci dňa 13.10.2006, kedy bol

hospitalizovaný v C.. Po zvládnutí akútneho stavu bez kompletného došetrenia bol na základe
podpísania reverzu účastníkom konania v zastúpení jeho otcom dňa 16.10.2006 prepustený. Zhoršenie
zdravotného stavu účastníka konania je evidentne preukázané lekárskym záznam zo dňa 17.10.2015,
kde na základe údajov od matky bola uvedená diagnóza paranoidná schizofrénia s odporučením
urgentnej hospitalizácie. K hospitalizácii došlo v období od 17.03.2016 do 20.04.2016 so záverom

chronická paranoidná schizofrénia s nastavením na depotnú liečbu. Z tohto dôvodu žalovaný stanovil
mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania na 80 % od 20.04.2016 s poukazom na §
70ods.1,§71ods.1a §72ods.1písm.d/zákonač.461/2003Z.z.Žalovanývodôvodnenírozhodnutia
uviedol, že účastník konania ku dňu vzniku invalidity získal 0 rokov a 2 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok a preto bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá.

4. Správnou žalobou doručenou krajskému súdu dňa 19.07.2017 sa žalobca domáhal preskúmania
vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potrebné
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. V žalobe poukázal na skutočnosť, že bol uznaný za
invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % t. j. v zmysle § 71 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. splnil podmienku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorá má
za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

5. Ku dňu vzniku invalidity žalobca uviedol, že nespĺňa nárok na starobný dôchodok a nebol mu priznaný

ani predčasný starobný dôchodok, takže jediným sporným kritériom na priznanie invalidného dôchodku
zostáva počet rokov dôchodkového poistenia. Podľa jeho názoru správne orgány nesprávne určili
obdobie vzniku invalidity vo svojich rozhodnutiach keď uvádzali ako deň vzniku invalidity 20.04.2016,
avšak z ich rozhodnutí nie je vôbec zrejmé, ako dospeli k tomuto dátumu. Zároveň sa vo svojich
rozhodnutiach nevysporiadali s tvrdením opatrovníčky žalobcu, že sa stal invalidným oveľa skôr

vzhľadom na jeho zdravotný stav. Žalobca mal za to, že sa stal invalidným už v čase kedy bol ešte
nezaopatreným dieťaťom a teda vzťahuje sa na neho § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý
upravuje nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením 18 roku
veku. Zároveň poukázal na to, že prvý krát bol hospitalizovaný ako psychiatrický pacient v roku 2006,
o čom svedčí prepúšťacia správa Psychiatrickej nemocnice C. z októbra 2006, ktorá potvrdzuje, že u

žalobcu bola diagnostikovaná akútna polymorfná psychotická porucha už minimálne v roku 2006, t. j. v
čase, kedy mal 20 rokov. Pričom táto skutočnosť bola známa správnym orgánom v čase rozhodovania.
Súčasne poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 300-24-5106/2001-1-f zo
dňa 19.01.2001 v ktorom sa uvádza, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má podstatne
obmedzenú možnosť prípravy na povolanie. Žalobca už ako dieťa navštevoval z dôvodu psychických

porúch a porúch vzdelávania špeciálnu základnú školu. Po jej ukončení nastúpil na odporúčanie
Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec v zmysle hore uvedeného rozhodnutia na P. X. L. v U., X. P. - P. A.
so zameraním na prípravu jedál. Tam študoval od 01.09.2001 do 31.08.2002, kedy bol následne prijatý
na Z. P. X. Z., na X. A., no podmienkou pre štúdium bolo odporúčanie odborného lekára o spôsobilosti
pre odbor, v ktorom sa žiak bude pripravovať. Dňa 11.09.2002 t. j. o necelé dva týždne na to, bolo

rozhodnutie o prestupe zrušené po zistení, že žalobca absolvoval špeciálnu základnú školu a teda
nespĺňal podmienky na štúdium. Následne už žalobca nikde neštudoval a jeho zdravotné problémy sa
naďalej zhoršovali aj pre nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Žalobca ďalej uviedol, že v prílohe č. 2
zákonač.461/2003Z.z. podľa§9 vkapitoleV,duševnéporuchyaporuchysprávaniajepodoznačením
F20 - F29 uvedená „schizofrénia, schizotypové a poruchy a poruchy s bludmi“. Z priložených lekárskych

správ je zrejmé, že žalobca trpí práve týmito ochoreniami, pričom mal za to, že sa stal v dôsledku týchto
psychických porúch invalidným už v období, keď bol nezaopatreným dieťaťom a práve tieto poruchy mu
bránili, aj v ďalšej príprave na povolanie či vo výkone zárobkovej činnosti.

6. V prílohe žaloby žalobca predložil rozsudok Okresného súdu v Lučenci č.k. 8Ps/4/2016-46

zo dňa 12.04.2016, ktorým bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony a bola mu ustanovená
opatrovníčka, kde z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že zo znaleckého posudku č. 9/2016
doručeného súdnym znalcom dňa 16.06.2016 dospel znalec k záveru, že u žalobcu ide o závažné
duševné ochorenie - chronickú paranoidnú schizofréniu už s prejavmi defektualizácie osobnosti vzmysle trvalých chorobných zmien vnímaných - poznávacích i vôľových funkcií, emočných štruktúr s
negatívnym dopadom na interpersonálne sociálne adaptívne správanie a tým aj prosperitné životné
vedenie exploranda.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok bola
žalobcovi zamietnutá z dôvodu, že pred vznikom invalidity nezískal potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 461/2003 Z. z. pričom zotrval na svojom stanovisku, že žalobca sa stal invalidným dňa 20.04.2016

a to deň, kedy bol žalobca prepustený z hospitalizácie, kedy bol jednoznačne potvrdený dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, ktorý si vyžadoval pravidelnú liečbu. Zároveň uviedol, že žalobca
medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, avšak nesplnil podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. K odborným
lekárskym nálezom, ktoré boli predložené až po vydaní rozhodnutia žalovaný uviedol, že zhoršenie
zdravotného stavu môže žalobca riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, vzhľadom

ku skutočnosti, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu podľa posudku posudkový lekár
zhodnotil zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov.

8. V uplatnenej replike žalobca uviedol, že z vyjadrenia žalovaného, ako aj z napadnutého rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, v časti, kde popisuje priebeh konania pred správnymi orgánmi, že žalobca

namietal, že už v roku 2006 bol hospitalizovaný na psychiatrii. Napriek tomu žalovaný neustále
bez bližšieho zdôvodnenia uvádza, že dátumom vzniku invalidity je 20.04.2016 a potom nesprávne
požaduje po žalobcovi splnenie podmienky najmenej 5-tich rokov dôchodkového poistenia. Zároveň sa
nevysporiadal s námietkou, že už v roku 2006 bol žalobca pre svoje duševné poruchy hospitalizovaný
v psychiatrickej nemocnici napriek tomu, že o tejto skutočnosti mal vedomosť v čase rozhodovania.

Zároveň rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 300-24-5106/2001-1-f zo dňa 19.01.2001
t. j. z obdobia, kedy mal žalobca len 15 rokov a od ktorých mu bolo odporúčané pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav obmedzujúci ho v príprave na povolanie na štúdium na špeciálnej strednej škole, sa síce
opatrovníčke žalobcu podarilo dohľadať až dodatočne, ale ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne a preto
o tomto musel žalovaný mať vedomosť a zároveň sa tento dokument mal nachádzať v administratívnom

spise žalobcu.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11.Podľa§6ods.1SSP;správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne
pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku (ďalej len „VVR“) bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP,
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.03.2018 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP a

to vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, keďže pri vyhlásení
rozsudku neboli prítomní účastníci konania alebo verejnosť (po zverejnení miesta a času VVR sa na
VVR nedostavili), t. j. nevyužili právo zúčastniť sa ústneho verejného vyhlásenia rozsudku.

13. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej

správy prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 3 SSP a dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 SSP.14. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k

správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí
aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická osoba.
Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osobe nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného a orgánu
verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal nielen v rozsahu a z
dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. Správny súd nezistil v postupe a
v rozhodnutiach orgánu verejnej správy iné nedostatky, ako tie, ktoré boli vytýkané aj správnou žalobou.

15. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu, so všetkými rozhodnutiami

orgánov verejnej správy ako aj s prílohami správnej žaloby.

16. Podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný,
získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je
nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má
aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

17. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

18. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

19. Podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z. z. ; nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

a) do skončenia povinnej školskej dochádzky,
b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sa sústavne pripravuje na povolanie,
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo

3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2,
ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú
osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo
b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

20. Príloha č. 2 kapitola V, duševné poruchy a poruchy správania podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z. z.
F10 - F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok
F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmiF30 - F39 Afektívne poruchy
F70 - F79 Duševná zaostalosť
F90 - F98 Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania

Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia.
Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri
úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie
sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň
duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny,

presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy
správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný
prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä
náročný individuálny prístup.

Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na
povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa.
Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy).

21. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že žalobca mal
prvý kontakt v rámci psychiatrickej pomoci so zdravotníckym zariadením v ktorom bol hospitalizovaný
dňa 13.10.2006, pričom sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nevysporiadal s faktom, či v danom
čase hospitalizácie v C. trpel žalobca diagnózou paranoidná schizofrénia resp. či a aká bola miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka v danom čase. Zároveň zo samotného

rozhodnutia žalovaného vyplýva, že zo záznamov obvodného ošetrujúceho lekára vyplýva psychická
zmena účastníka konania od januára 2013, pričom k zhoršeniu zdravotného stavu účastníka konania
podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je evidentne preukázaná lekárskym záznam zo dňa
17.10.2015. Avšak aj napriek tejto skutočnosti žalovaný uviedol ako deň kedy došlo k miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka na 80 % až 20.04.2016. Zároveň z rozhodnutia

Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 19.01.2001 č.k. 300-24-5106/2001-1-f vyplýva, že
žalovaný pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má podstatne obmedzenú možnosť prípravy na
povolanie. Predmetnou skutočnosťou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.

22. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa v spojení

s lekárskymi posudkami, z ktorých vychádzali a z rozhodnutí Sociálnej poisťovne z roku 2001, ako aj
z rozsudku Okresného súdu Lučenec 8Ps/4/2016-46 sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo
vzťahu k hodnoteniu času ku ktorej došlo k posúdeniu vzniku invalidity k 20.04.2016. Z tohto dôvodu
správny súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy opätovne vo veci rozhodnúť s tým,

že pri rozhodovaní zohľadní všetky mu známe skutočnosti predložené žalobcom, ako aj skutočnosti,
ktoré sú mu známe z vlastnej rozhodovacej činnosti a zároveň správne vyhodnotí a odôvodnení závery
uvedené v posudkoch, ako aj uvedené v predchádzajúcich zrušených rozhodnutiach.

23. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP o výške trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 175 ods. 2 SSP)

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca oddoručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).