Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206028
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314206028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: D. M., H.. M., A.. X.XX.XXXX, S. W.
D. X, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné,
proti žalovanému: P. M., A.. XX.X.XXXX, W. D. XX, XXX XX M., zastúpenému JUDr. Jankou Vasiľovou,
advokátkou, Kudlovská 1, 066 01 Humenné, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6C/39/2014-96 zo dňa 31.1.2017,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že jednotlivé hnuteľné veci prikázal jednotlivým
stranám sporu za náhradu, s tým, že na vyrovnanie podielov z BSM bol žalovaný povinný uhradiť
žalobkynifinančnúnáhraduvovýške337,50eur.Zároveňstranámsporunáhradutrovkonanianepriznal.

2. Pri vyporiadaní okresný súd postupoval podľa § 150 OZ, keď predmetom vyporiadania BSM boli len
hnuteľné veci tak, ako ich deklarovali strany sporu a na vyporiadaní ktorých sa dohodli. Medzi stranami
sporu zostala spornou skutočnosťou, či do predmetu BSM patrí, a teda či súčasne vyporiadaná má byť aj
všeobecná hodnota členského podielu manželov v bytovom družstve, pretože počas trvania manželstva
užívali spoločný byt a v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva boli spoločnými nájomcami
tohto bytu a spoločnými členmi Bytového družstva M.É..

3. K tejto spornej skutočnosti súd prvej inštancie uviedol, že manželstvo strán sporu bolo uzatvorené dňa
XX.XX.XXXXapočastrvaniamanželstvadohodouoprevodečlenskýchprávapovinnostízoX.XX.XXXX
nadobudli členský podiel v bytovom družstve, a stali sa spoločnými nájomcami trojizbového bytu č.
XX, na X. poschodí, na D. J. Č.. XX v M.. Bytové družstvo M. vypovedalo nájom tohto bytu listom z
12.10.2011 podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, t. j. pre hrubé porušenie povinností
vyplývajúcich z nájmu bytu tým, že nájomcovia neplatili nájomné za čas dlhší ako tri mesiace. Výpoveď
bola stranám sporu doručená dňa XX.XX.XXXX. Následne Bytové družstvo M. vylúčilo strany sporu

z členstva v bytovom družstve a to na zasadnutí predstavenstva BD Humenné dňa XX.X.XXXX, na
základe čl. 16, bod 1, ods. e) Stanov BD Humenné. Dôvodom pre vylúčenie bolo neplatenie úhrad za
plnenia poskytované s nájmom a užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Členstvo zaniklo dňom
doručenia rozhodnutia. Následne žalovaný listom z 22.2.2012 požiadal Bytové družstvo Humenné ouzatvorenie novej nájomnej zmluvy a táto s ním bola uzatvorená dňa 5.3.2012. Žalovaný sa na základe
tejto nájomnej zmluvy stal nájomcom trojizbového bytu č. XX, na X. poschodí, v bloku na ul. D. XXXX/
XX, M.. Z LV č. XXXX kat. územie M. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X.

poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX kat. územie M. a
je podielovým spoluvlastníkom na spoločných častiach a zariadeniach domu a to na základe Zmluvy o
prevode vlastníctva bytu Q. XXX/XXXX N. XX.X.XXXX. Na výzvu súdu Bytové družstvo M. oznámilo, že
po zániku členstva strán sporu v bytovom družstve im nebol vyplatený vyrovnací podiel. Strany sporu
sa stali spoločnými nájomcami bytu a členmi bytového družstva dňa X.XX.XXXX, uzatvorením zmluvy

o prevode členských práv a povinností. K 1.11.1995 hodnota členského podielu bola vo výške 21.335,-
Sk. Po zániku členstva predstavovala hodnota členského podielu sumu 599,88 eur a bola započítaná
voči nedoplatku na nájomnom, ktorý bol vo výške 1 557,10 eur.

4. Na základe horepreukázaných skutočností mal okresný súd za to, že predmetom vyporiadania BSM
nemôže byť hodnota členského podielu strán sporu v bytovom družstve, predstavujúca trhovú hodnotu

bytu, ktorého spoločnými nájomcami boli strany sporu počas trvania manželstva. Manželstvo strán sporu
bolo rozvedené dňa X.XX.XXXX. K tomuto dňu boli strany sporu spoločnými nájomcami družstevného
bytu a boli aj spoločnými členmi bytového družstva.

5. Po rozvode ich manželstva nedošlo k dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu a nedošlo ani

k rozhodnutiu súdu o zrušení tohto práva a teda ani k určeniu, kto z rozvedených manželov bude byt
užívať ako výlučný nájomca a zostane členom bytového družstva (§ 705 OZ).

6. Listom zo dňa XX.XX.XXXX vypovedalo Bytové družstvo Humenné nájom sporného bytu z dôvodu
porušenia ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) OZ, a to obom nájomcom. Strany sporu výpoveď prevzali

dňa XX.XX.XXXX. Následne predstavenstvo BD M. na svojom zasadnutí dňa XX.X.XXXX vylúčilo
svojich členov P. M. Y. D. M., obaja bytom D. XXXX/XX, M., z členstva v Bytovom družstve M..

7. Následne aplikujúc § 714 Občianskeho zákonníka, keď Bytové družstvo M. oznámilo, že stranám
sporu nebol vyplatený vyrovnávací podiel po zániku ich členstva v bytovom družstve, lebo tento bol

započítaný voči nedoplatku na nájomnom, mal súd prvej inštancie Vykonaným dokazovaním bolo podľa
súdu prvej inštancie preukázané, že hodnota členského podielu strán sporu v bytovom družstve nemôže
byťpredmetomvyporiadaniaBSM,leboporozvodeichmanželstvadošlojednakkskončeniuspoločného
nájmu bytu a jednak k skončeniu členstva v bytovom družstve, a to vylúčením oboch členov. Teda po
rozvode manželstva sa ani jeden z rozvedených manželov nestal výlučným nájomcom bytu, ktorý užívali

počas trvania manželstva a členom bytového družstva, a to či už na základe uzatvorenej dohody, alebo
rozhodnutím súdu. Naopak, došlo k zrušeniu ich členstva v bytovom družstve, a to vylúčením, a z toho
dôvodu mali nárok len na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací
podiel. Bytové družstvo M. oznámilo, že vyrovnací podiel nebol stranám sporu vyplatený, lebo došlo k

jeho započítaniu na dlh na nájomnom a poplatkoch za služby spojené s užívaním bytu.

8. Teda podľa súdu prvej inštancie nebolo možné pripočítať do majetku žalovaného hodnotu členského
podielu, pretože po rozvode manželstva, pred vyporiadaním BSM došlo k zániku členstva, a to nielen
žalovaného,aleajžalobkynevbytovomdružstve,atedaobajamalinároklennavyplatenievyrovnacieho

podielu a nie hodnoty členského podielu. Nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že následne žalovaný
znova požiadal o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a zmluvu s Bytovým družstvom M. uzatvoril na
nájom rovnakého bytu, aký strany sporu užívali počas trvania manželstva. Tento byt sa stal po doručení
výpovede nájomcom (stranám sporu) právne voľným, a bolo len na rozhodnutí prenajímateľa, teda
Bytového družstva M., s kým ako s novým nájomcom uzatvorí nájomnú zmluvu, predmetom ktorej

bude nájom tohto bytu. Skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzatvorená práve so žalovaným, nemá za
následok to, že žalovaný by mal povinnosť vyplatiť žalovanej sumu 20.000,- eur ako hodnotu polovice
pôvodného členského podielu v bytovom družstve. Po vylúčení oboch strán sporu z členstva v bytovom
družstve vznikol už len žalovanému nový právny vzťah s Bytovým družstvom M., následkom ktorého
bolo uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a následne uzatvorenie dohody o prevode vlastníctva bytu.

9. Na základe horeuvedených skutočností súd prvej inštancie vyporiadal BSM strán sporu tak, že
do predmetu BSM zahrnul len hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zároveň
rozhodol o tom, ktorá vec bude prikázaná do výlučného vlastníctva ktorej zo strán a vykonal aj finančnévyporiadanie. Keďže žalobkyni boli do výlučného vlastníctva prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote
795,- eur, a do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.470,-
eur, zaviazal súd žalovaného uhradiť žalobkyni na celkové vyrovnanie podielov z BSM sumu 337,50

eur. Pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Teda v matematickom
vyjadrení z hodnoty vecí prikázaných žalovanému vo výške .470,- eur súd prvej inštancie odpočítal
hodnotu vecí prikázaných žalobkyni, t. j. 795,- eur. Rozdiel, teda sumu 675,- eur rozdelil na polovicu
tak, aby podiely oboch manželov boli rovnaké. Zaviazal teda žalovaného uhradiť žalobkyni 337,50 eur.
Takýmto spôsobom žalobkyňa nadobudne hodnotu 1.132,50 eur a žalovanému po odpočítaní toho, čo

má uhradiť žalobkyni, zostane rovnako hodnota 1.132,50 eur. Teda podiely oboch strán po vyporiadaní
BSM budú rovnaké.

10. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď malo, že dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, je skutočnosť, že predmetom sporu bolo vyporiadanie BSM, o ktorom súd rozhodol
tak, že majetok patriaci do BSM rozdelil na polovicu, a teda ani jedna zo strán sporu nebola vo veci

úspešnejšia. Keďže podiely oboch strán sú po vyporiadaní rovnaké, súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

11. Voči tomuto rozsudku ako celku, podala včas odvolanie žalobkyňa, keď mala za to, že súd
nesprávne vec právne posúdil, keď do masy nezahrnul členský podiel strán sporu v bytovom družstve,

a ten následne vyporiadal, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 2Cdo/8/2007 zo dňa 29.4.2008, podľa ktorého predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je všetko, čo tohto spoluvlastníctva patrilo, a čo existovalo ku dňu jeho
zániku.Uviedla,žekudňuzánikubezpodielovéhospoluvlastníctvastránsporuexistovaloajichspoločné
členstvo v bytovom družstve Humenné, preto mala žalobkyňa za to, že členský podiel je majetkovou

hodnotou, ktorú mal konajúci súd v tomto konaní vyporiadať. Členský podiel manželov v bytovom
družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Súd pri tomto
vyporiadaní musí na ňu prihliadnuť ako na iné spoločné majetkové hodnoty manželov, keď hodnotu
členského podielu treba vyjadriť ako všeobecnú trhovú cenu a na účel vyporiadania sa určuje cenu,
ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase (z odôvodnenia

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo/88/2010). Ohľadom všeobecnej ceny
členského podielu v bytovom družstve odvolateľka poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 7MCdo/1/2011, a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a
judikatúru Najvyššieho súdu SR žiadal, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel v celom rozsahu
a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie rozhodnutie,

alternatívne aby ho zmenil tak, že do masy BSM okrem hnuteľných vecí, zahrnie aj členský podiel strán
sporu v Bytovom družstve M., ktorý následne vyporiada tak, že zaviaže žalovaného uhradiť žalobkyni
finančnú náhradu na vyrovnanie podiel BSM vo výške zodpovedajúcej polovici hodnoty členského
podielu strán sporu v bytovom družstve.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že jej názor je nesprávny a v rozpore
s ustanovením § 705 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka. Členský podiel v bytovom družstve je
podľa žalovaného, spojený s právom spoločného nájmu k družstevnému bytu, ktoré strany sporu ako
spoloční členovia Bytového družstva M. nadobudli za trvania manželstva. Členský podiel manželov v
bytovom družstve tak predstavuje majetkovú hodnotu patriacu do BSM. Vyporiadanie BSM sa vykonáva

v zásade podľa stavu existujúceho v čase zániku BSM, a vyporiadať je možné len tie veci a práva, ktoré
ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM existujú, do BSM patria, a v ňom sa aj naďalej nachádzajú.
Nájom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí na J.. D. Č.. XXXX/XX Q. M.,
stranám sporu zanikol výpoveďou z nájmu bytu danú listom Bytového družstva M. zo dňa XX.XX.XXXX
podľa ust. § 710 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu neplatenia nájomného, v zmysle ust. §

711 ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Spoločné členstvo strán sporu v
Bytovom družstve M. zaniklo ich vylúčením z členstva podľa ust. § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka
a článku 13 písm. c) Stanov Bytového družstva M. z dôvodov skutkovo vymedzených v článku 16 bod
1 písm. e) stanov, t. j. pre neplatenie platieb a úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s nájmom a
užívaním družstevného bytu, za čas dlhší, ako 3 mesiace. Vylúčenie z členstva schválilo predstavenstvo

Bytového družstva M. na zasadnutí koncom dňa XX.X.XXXX. Vylúčenie z členstva bolo stranou sporu
oznámené listom Bytového družstva M. zo dňa X.X.XXXX. Rozhodnutie predstavenstva o vylúčení z
členstva nenapadla opravnými prostriedkami v zákonom ustanovenej lehoty žiadna zo strán sporu, ako
vtedajší člen Bytového družstva M.. Zánikom nájmu k družstevnému bytu a právoplatným vylúčením zčlenstva v bytovom družstve, došlo k zániku majetkového práva a strán sporu vlastniť členský podiel
pôvodne patriaci do BSM, ktorý je nerozlučne spojený s nájmom k družstevnému bytu, a so spoločným
členstvom v bytovom družstve.

13. Vylúčenie z členstva v družstve, je podľa žalovaného, samostatný spôsob zániku členstva v družstve,
z ktorého podľa platného práva SR vo vzťahu medzi stranami sporu navzájom, ako bývalými spoločnými
nájomcami družstevného bytu a bývalými spoločnými členmi bytového družstva nevyplývajú žiadne
finančné nároky na vyrovnanie zaniknutého členského podielu. V súvislosti s ich vylúčením z členstva

v Bytovom družstve M. stranám sporu ako bývalým členom družstva, vznikol nárok iba na vyrovnávací
podiel voči bytovému družstvu, v súlade s ust. § 233 Obchodného zákonníka, nie voči sebe navzájom.
Preto po zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve z iného právneho dôvodu,
než ktorý je uvedený v ustanovení § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyporiadanie ohľadom hodnoty
členského podielu v rámci BSM, nemožno vykonať.

14. Z tohto dôvodu aj napriek skutočnosti, že v čase rozvodu manželstva strán sporu, členský podiel do
BSM patril v dôsledku zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve, keď z vyššie
uvedených dôvodov strany sporu už neboli vlastníkmi členského podielu, preto majetkové právo sa už v
BSMďalejnenachádzalo,anemohlobyťpredmetomvyporiadaniavtomtosúdnomkonaní.Právnynázor
žalobkyne, že predmetom vyporiadania BSM má byť všetko, čo do tohto podielového spoluvlastníctva

patrilo, a čo existovalo ku dňu jeho zániku, vrátane hodnoty členského podielu v Bytovom družstve M.,
je preto podľa žalovaného nesprávne, v rozpore s ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
sa nestal nájomcom predmetného bytu a členský podiel v Bytovom družstve M. nenadobudol postupom
podľa ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie členského podielu v rámci BSM tak bráni
chýbajúci právny titul právne významný pre rozhodnutie súdu o tomto nároku žalobkyne.

15. Na základe vyššie uvedeného, podľa žalovaného nárok žalobkyne uplatnený v tomto súdnom konaní
voči žalovanému na zaplatenie vyrovnania zaniknutého členského podielu v Bytovom družstve M., nie
je dôvodný. Žalobkyňa voči žalovanému nemá žiaden nárok na finančné vyrovnanie jej zaniknutého
podielu v Bytovom družstve M.. Tvrdenie žalobkyne o jej nároku na priznanie finančného vyrovnania

zo zaniknutého členského podielu v bytovom družstve vo výške jeho hodnoty, je preto irelevantné.
Žalobkyňou pripojené rozsudky NS SR sa na daný prípad nevzťahujú.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobkyňu zaviazal na úhradu trov právneho

zastúpenia odvolacieho konania vo výške 100 %.

17. Žalobkyňa v zmysle výzvy krajského súdu oznámila odvolaciemu súdu, že spoločný nájom strán
sporu k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcom sa na ul. D. XXXX/XX Q. M., zanikol výpoveďou z
nájmu dňa XX.XX.XXXX a spoločné členstvo strán sporu v Bytovom družstve M. zaniklo až vylúčením

z členstva podľa § 231 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb..

18. Pokiaľ sa týka vyporiadania členského podielu strán v bytovom družstve, žalobkyňa opätovne dáva
do pozornosti právnu vetu, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu zániku. Ku dňu zániku bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu existovalo aj spoločné členstvo v Bytovom družstve M., preto aj naďalej
žalobkyňa trvala na tom, že členský podiel je majetkovou hodnotou, s ktorou sa mal konajúci súd v
tomto konaní vyporiadať. Nesúhlasila preto s právnym názorom vysloveným žalovaným podaním zo
dňa 4.4.2017. Zopakovala, že hodnotu členského podielu treba vyjadriť ako všeobecnú trvalú hodnotu,
ktorá sa určuje cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a

čase. Pokiaľ ide o členský podiel v bytovom družstve, nie je podľa žalobkyne rozhodujúca výška jeho
zostatkovej hodnoty, ale vždy hodnota, za akú možno v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť,
teda takýto postup zodpovedá rovnakému postaveniu účastníkov konania v danej veci.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd podanému odvolaniu

vyhovel v celom rozsahu.

20. Konanie v tejto veci začalo ešte za účinnosti predchádzajúceho civilného procesnoprávneho
predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, keď počas konania pred súdom prvej inštancie vstúpil vplatnosť a v účinnosť nový procesný predpis, a to od 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon číslo
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v
ustanovení § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti, preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď po nadobudnutí
účinnosti tohto nového procesného predpisu, postupoval v súlade s ním, vrátane nových procesných
poučení strán sporu, keď vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú
aplikovateľnosť predpisu, aj krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP,
jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..

21. V zmysle § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

23. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje, alebo doplní (§ 383 CSP).

24. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací

súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

25. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b), ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhnuté dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

27. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

28. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej
lehote, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP,

uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonalodvolacísúdpreskúmaniezákonnostinapadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

29. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, s tým, že oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia v tejto
veci vyvesil na úradnej tabuli súdu, ako aj zverejnil na príslušnom webovom sídle.

30. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 379

ods. 1 písm. a), b) CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyni konať pred
súdom od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.31. Žalobkyňa v podanom odvolaní ako odvolací dôvod uviedla § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je treba
uviesť, že žalobkyňa ako jediný odvolací dôvod uviedla nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej

inštancie mal do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť členský podiel strán sporu
v bytovom družstve, a ten následne vyporiadať, čo neurobil. Je potrebné poukázať, že túto odvolaciu
námietkumožnosubsumovaťpodustanovenie§365ods.1písm.h)CSP,ato,žerozhodnutiesúduprvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie však pod vyššie uvádzané ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko skutkové zistenia súdu prvej inštancie tak, ako ich uviedol vo svojom

rozhodnutí, boli medzi stranami sporu nesporné.

32. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami podľa § 191 CSP, a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na citované ustanovenie, nezahrnul do majetku žalovaného v rámci vyporiadania

hodnotučlenskéhopodieluvbytovomdružstve.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilvsúlade
s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V súlade s § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd
ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu, a preto
postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.

33. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za jedinú odvolaciu námietku žalobkyne,
spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie do masy BSM nezahrnul členský podiel strán sporu v bytovom
družstve a tento následne nevyporiadal.

34. Odvolací súd osobitnou výzvou pre žalobkyňu túto vyzval, aby potvrdila skutkové tvrdenie
žalovaného, ako aj skutkové závery súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že spoločný nájom strán
sporu k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na ulici D. Č. XXX/XX Q. M., zanikol výpoveďou
z nájmu dňa XX.XX.XXXX a spoločné členstvo strán sporu v Bytovom družstve M. zaniklo ich vylúčením
z členstva podľa § 231 ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb., čo žalovaná vo svojom vyjadrení doručenému

odvolaciemu súdu dňa 9.3.2018 potvrdila. Platnou výpoveďou z nájmu a následným vylúčením strán
sporu z členstva v bytovom družstve a zánikom tohto členstva stranám sporu sa žiaden z bývalých
manželov nestal samostatným výlučným nájomcom družstevného bytu v zmysle ust. § 705 ods. 2
Občianskeho zákonníka, nakoľko obidvom manželom bolo tak, ako to už uviedol odvolací súd vyššie,
tento nájom vypovedaný. Je teda nepochybné, že súd prvej inštancie nemohol do vyporiadania zahrnúť

členskýpodielstránsporuvbytovomdružstve,lebotentočlenskýpodielnielenženenadobudlažiadnazo
strán sporu, ale táto hodnota členského podielu z dôvodu, že predstavovala sumu vo výške sumu 599,88
eur, bola započítaná voči nedoplatku na nájomnom u oboch nájomníkov - žalobkyne aj žalovaného, ktorý
bol vo výške 1.557,10 eur, preto tento členský podiel predstavoval nulovú hodnotu. Za tohto stavu, keď
sa žiadna zo strán sporu nestala výlučným nájomcom družstevného bytu a výlučným členom bytového

družstva, preto žiadna zo strán nemohla nadobudnúť ani členský podiel v ňom. Z dôvodu, že obom
stranám zaniklo členstvo, na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že žalovaný po rozvode manželstva
na základe následnej žiadosti, uzatvoril s týmto bytovým družstvom novú nájomnú zmluvu, nakoľko sa
nejedná o stav predpokladaný vo vyššie uvedenom ustanovení § 705 Občianskeho zákonníka, lebo
ako už uviedol odvolací súd vyššie, obom bývalým manželom nájom aj členstvo v bytom družstve

zaniklo. Preto v zmysle ustanovenia § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, mali ako doterajší členovia,
nárok na vyrovnací podiel, ktorý bol v zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia, splatný uplynutím 3
mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, pokiaľ stanovy Bytového družstva
M. neurčovali inak.

35. Zároveň je potrebné poukázať, že členský podiel vyjadruje mieru účasti člena družstva na majetku
družstva a manželia, ktorí ako v prejednávanej veci boli spoločnými členmi družstva, majú na členský
podiel v družstve solidárny nárok, ale len v prípade, ak tento členský podiel nadobudol jeden z
manželov, alebo len v prípade, ak tento členský podiel previedol len jeden z manželov, s tým, že

výlučným nájomcom a členom bytového družstva sa stala osoba odlišná od druhého z manželov. Právo
vyporiadať náhradu zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve je potrebné považovať
za „ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné“ a po uplynutí lehoty podľa ust. § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka platí domnienka z predposlednej vety ods. 4 citovaného ustanovenia,čo znamená, že podiely oboch manželov sú rovnaké, ak členský podiel bol aspoň sčasti uhradený zo
spoločných prostriedkov manželov.

36. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď hodnotu členského podielu strán sporu nezahrnul
do masy vyporiadania BSM, lebo po rozvode manželstva došlo ku skončeniu spoločného nájmu, ako aj
skončeniu členstva v bytovom družstve u oboch strán sporu, a to z dôvodu ich vylúčenia ako členov.

37. Rozsudok súdu prvej inštancie je teda vo výroku vecne správny, a táto vecná správnosť predstavuje

správna aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy
vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam, a na ich právne posúdenie. Žalobkyňa v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie v konaní nezaoberal, a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).