Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/13/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200310
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200310.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. S. C., H.., v právnej veci žalobkyne: E.. O. D., bytom B. I XX/
XXX-XXX, XXX XX C. nad R., právne zastúpená: E.. D. G., advokát so sídlom B. II XX, XXX XX C.
nad R., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa
11.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj
„správny súd“) dňa 21.08.2017 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-
X/XXXX-BA zo dňa 11.08.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho v celom rozsahu
odvolanie žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXX-XX/XXXX-PB zo dňa 16.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej
osobe (ďalej aj „SZČO“) - žalobkyni - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo
dňa 31.12.2010.

2. V podanej správnej žalobe namietala žalobkyňa, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie sú v rozpore so skutočným stavom veci, skutkové závery nemajú oporu vo vykonaných
dôkazoch, pričom právne závery uvádzané správnymi orgánmi nemajú oporu v ustanoveniach platných
právnych predpisov. Z § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej
poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom organizačná zložka
žalovaného rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V
takýchto prípadoch príslušná organizačná zložka rozhodnutie o zániku povinných poistení len vyznačí v
spise, resp. vo svojich elektronických databázach. Žalobkyňa k 28.02.2010 oznámila príslušnej pobočke
Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia. Pobočka Sociálnej poisťovne po preskúmaní veci rozhodla vyznačením v spise
o zániku poistenia. Pri tejto úvahe žalobkyňa vychádzala z toho, že jej nebolo doručené žiadne písomné
rozhodnutie o zániku poistení, čiže mala za to, že jej podaniu sa vyhovelo v celom rozsahu. S poukazom
na ustanovenie § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení preto Sociálna poisťovňa nemohla nariadiť
obnovu konania vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne vzhľadom na zmeškanie príslušných
lehôt, a preto rozhodnutia správnych orgánov považuje žalobkyňa za nezákonné.

3. Citujúc ustanovenia § 172 ods. 5, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 a § 195 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení žalobkyňa namietala, že z výroku napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé,
na základe ktorého právneho predpisu správne orgány rozhodli tak, ako je uvedené vo výrokoch ich
rozhodnutí, v ktorých chýba akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Z odôvodnení
rozhodnutí nevyplýva ani vysvetlenie, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť
predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia s odstupom viac ako siedmych rokov.

4. Žalobkyňa namietla aj procesný postup Sociálnej poisťovne, ktorá ju žiadnym spôsobom
neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k
začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, uplatniť návrhy a dôkazné
prostriedky. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej zákon nestanovuje, aký prvý úkon
voči účastníkovi konania má byť zo strany organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vykonaný, teda
ním môže byť aj samotné doručenie rozhodnutia vo veci. Takáto argumentácia je podľa žalobkyne
nezákonná až protiústavná pre zrejmú účelovosť takéhoto postupu, keď takýmto postupom žalobkyňa
fakticky v správnom konaní prišla v rámci obrany jej práv a právom chránených záujmov (či už v podobe
možnosti podania vysvetlení alebo možnosti predkladať dôkazy) o jednu inštanciu. Pritom samotný
zákon o sociálnom poistení napr. v ustanovení § 26 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 jednoznačne určuje obdobia,
ktoré nespadajú do povinného sociálneho poistenia. Ak žalovaný ani prvostupňový orgán žalobkyni ako
účastníčke konania neumožnili vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k predmetu konania, tak vôbec
nie je možná aplikácia ustanovení § 26 zákona o sociálnom poistení, čím žalovaný a jeho organizačné
zložky obchádzajú práva účastníkov konania.

5. Podľa § 195 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie, pričom podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Tiež § 196 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení priamo určuje účastníkovi konania povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení,
pričom organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Žalobkyňa má za
to, že postup organizačnej zložky Sociálnej poisťovne mal tiež za následok obídenie ustanovení zákona
o sociálnom poistení o kontrolnej činnosti, ktorá časť zákona pregnantne stanovuje nielen povinnosti
žalobkyne ako kontrolovaného subjektu, ale aj práva pri výkone kontroly zo strany organizačných zložiek
Sociálnej poisťovne.

6. Žalobkyňa zdôraznila, že pri ukončení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky
kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti. Bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, bol jej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane jej zrušil registráciu pre daň z
príjmu. Od 01.03.2010 už nepracuje ako fyzická osoba - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Od
01.03.2010 nemala ako fyzická osoba už žiadny príjem, ktorý by jej zakladal povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Samotné vydanie, resp. zrušenie licencie zo
strany Slovenskej lekárskej komory je nepostačujúce na výkon, resp. ukončenie výkonu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, k tomuto musí nevyhnutne pristúpiť rozhodnutie príslušného samosprávneho
kraja, ktorý vydá, resp. zruší povolenie na prevádzkovanie konkrétnej ambulancie. Bez
takéhoto rozhodnutia žalobkyňa ako fyzická osoba nemohla a nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť
v zdravotníctve. Takéto rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja bolo v prípade žalobkyne
riadne vydané a povolenie na prevádzkovanie ambulancie zo strany žalobkyne ako fyzickej osoby bolo
k 28.02.2010 riadne zrušené.

7. Postup Sociálnej poisťovne, ktorým aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení formálne bez
toho, aby skúmala z materiálnej stránky, či žalobkyňa skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú
činnosť a či aplikácia zákona nemôže mať absurdné dôsledky, považuje žalobkyňa za nesprávny.
Dôsledok, ktorý bude musieť znášať, ktorým je predpísanie dlžného poistného a penále, považuje
žalobkyňa jednoznačne za neadekvátny ustanoveniam právnych predpisov, osobitne za situácie, keď
nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára - fyzickej osoby a nemala žiadnu legálnu možnosť
takýto výkon povolania ako fyzická osoba po 28.02.2010 realizovať. Preto žalobkyňa navrhla zrušiť

nielen napadnuté rozhodnutie, ale aj prvostupňové rozhodnutie, bez požiadavky vrátenia veci na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

8. K správnej žalobe sa pomerne podrobne písomne vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že na účely sociálneho
poistenia sa za SZČO považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení. Za
rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia
s účinnosťou do 31.12.2010, sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu [§ 5 písm. c)]. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak má
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda
fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status SZČO, a to bez ohľadu na to, či
na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva.

9. Za osobitný právny predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu SZČO na účely sociálneho
poistenia podľa názoru žalovaného považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ktorý
upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho
povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávať
(a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, (b) na základe povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, (c)
na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, (d) na základe licencie na výkon
lekárskej posudkovej činnosti, (e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
Za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status
SZČO na účely sociálneho poistenia, sa považujú nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), vydaná podľa zákona č.
578/2004 Z.z. Zmena formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá za následok zánik oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ak k zániku tohto oprávnenia nedošlo spôsobom,
ktorý ustanovuje zákon č. 578/2004 Z.z. Ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z.
upravuje 4 typy licencií a každá z týchto licencií má osobitné určenie.

10. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) zákona č.
578/2004 Z.z.) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. označovaná ako L1A, na základe ktorej
môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, sa považuje za oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely
sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Vyslovený
právny názor podľa žalovaného prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke
(www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (licencia L1A)“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status
podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej
stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie
SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom
komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Zároveň
uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto
licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané
každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke
komory, stanovisko právneho poradcu komory D.. Z. R. zverejnené na internetovej stránke komory
dňa 15.04.2008, z ktorého vyplýva, že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva samostatne zárobkovo činnou osobou -
podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti
v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár
v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej
poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie IČO.“
Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany Slovenskej lekárskej komory

viackrát informovaná, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladá jej držiteľovi
na účely sociálneho poistenia status SZČO.

11. K námietke žalobkyne, že bez povolenia príslušného samosprávneho kraja na
prevádzkovanie konkrétnej ambulancie nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť v zdravotníctve,
žalovaný uviedol, že na základe ustanovenia § 68 ods. 12 zákona č. 578/2004 Z.z. sa na vydanie
povolenia podľa § 11 vyžaduje licencia na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 68 ods. 1 písm.
b) zákona č. 578/2004 Z.z., označená ako L1B alebo licencia na výkon funkcie odborného zástupcu
podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z., označená ako L1C. V ustanovení § 12 zákona
č. 578/2004 Z.z. sú upravené podmienky, na základe ktorých vydá príslušný orgán povolenie podľa §
11 citovaného zákona fyzickej osobe a podmienky, na základe ktorých vydá príslušný orgán povolenie
právnickej osobe, pričom z uvedeného ustanovenia vyplýva, že príslušný orgán vydá povolenie fyzickej
osobe, ak má licenciu typu L1B a právnickej osobe, ak má licenciu typu L1C. Zo zákona č. 578/2004
Z.z. nevyplýva, že na vydanie povolenia sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. označená ako L1A. Na základe licencie typu L1A
môže jej držiteľ priamo dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §
6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola považovaná
za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
ktoré bolo zrušené ku dňu 28.02.2010 rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. Q./XXXX/
XXXXX/zdrav.-X zo dňa 27.01.2010. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, však bola aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v
povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. č. A vydanej Slovenskou
lekárskou komorou dňa 28.02.2006.

12. Podľa žalovaného samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia
však automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý
táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu
relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov
poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné
poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vzhľadom
na námietky žalobkyne žalobca považoval za nevyhnutné poukázať na to, že ustanovenie § 21 ods. 1
zákona o sociálnom poistení odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov, pričom zákon nestanovuje bližšiu špecifikáciu dosiahnutých príjmov.
Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o
dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku
príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo
výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako stanovuje zákon
o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k
opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov
súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia u SZČO je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia SZČO. V kontexte s
právnou úpravou účinnou do 31.12.2010 zanikne u SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. ak SZČO nedosiahne v
rozhodujúcom období relevantný príjem (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), ak SZČO zanikne
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp. ak SZČO vznikne pracovný pomer,
pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu
(§ 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

13. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla
za rok 2008 vo výške 1.133.392,- Sk, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie SZČO od 01.07.2009 do 30.06.2010. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa
dosiahla za rok 2009 vo výške 34.580,42 Eur, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2010. V rámci odvolacieho konania bolo podľa žalovaného
preukázané, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. A bola zrušená až rozhodnutím
Slovenskej lekárskej komory zo dňa 10.05.2016, preto žalobkyni ako držiteľke licencie aj po 28.02.2010
nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení. Žalobkyňa stratila právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia až
dňom 31.12.2010, a to vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2011 sa na základe
zákona č. 543/2010 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o sociálnom poistení,
zmenila právna definícia samostatne zárobkovo činnej osoby, upravená v ustanovení § 5. S účinnosťou
od 01.01.2011 do 31.12.2013 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda
status SZČO na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 veku a registrácia podľa osobitného predpisu
- § 49a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a § 31 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v
znení neskorších predpisov, v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a
ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Z okruhu SZČO sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím. Pretože žalobkyňa nespĺňa jednu zo základných podmienok stanovenú v § 5 zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, a to podmienku registrácie u príslušného správcu
dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o
sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z., nemá od 01.01.2011 právne postavenie
SZČO na účely sociálneho poistenia. V Registri daňových subjektov bola žalobkyňa registrovaná do
19.02.2010.

14. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že Sociálna poisťovňa o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch rozhoduje formou rozhodnutia, ktoré nemá
písomnú formu a vyznačí sa len v spise. Poukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu musí
mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Rozhodnutie
správneho orgánu z hľadiska jeho právnej povahy je individuálnym správnym aktom, ktorým sa
predpísaným procesným postupom autoritatívne zasahuje do právnej situácie konkrétnych fyzických
osôb. Rozhodnutie je zároveň aktom aplikácie práva, ktorým správny orgán abstraktné ustanovenie
právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe.
Obsahom rozhodnutia správneho orgánu je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie.
Vydaním rozhodnutia sa proces aplikácie práva zavŕši. Z uvedeného je zrejmé, že vyznačenie určitej
skutočnosti v spise poistenca nemá povahu rozhodnutia.

15. Pobočka Sociálnej poisťovne je oprávnená v rámci konania o sociálnom poistení rozhodovať len o
veciach taxatívne ustanovených v § 178 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie, ktorým sa
zavŕši nedávkové konanie vo veciach sociálneho poistenia, musí obsahovať všetky formálne a obsahové
náležitosti ustanovené zákonom. Z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva,
že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak
tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej právnej citácie je zrejmé, že v citovanom zákone musí byť
výslovne ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne, tak ako to vyplýva z § 194 ods.
2 (rozhodnutie o zastavení konania dňom úmrtia účastníka konania). V prípade, ak zánik sociálneho
poistenia nie je sporný, t.j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti,
ktoré vznikli priamo zo zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vyznačí tento zánik len v spise
poistenca. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že uvedený postup, resp.
vyznačenie tejto skutočnosti, sa považuje za rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a preto uvádzané tvrdenie
žalobkyne nemá právnu oporu. Z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom
poistení vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej

poisťovne len v sporných prípadoch. Výsledkom nedávkového konania o vzniku, prerušení a zániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch je rozhodnutie, ktoré má písomnú formu a nadobúda právne
účinky márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania.

16. Ustanovenie § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje, čo je predmetom
nedávkového konania. Je ním rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v
sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie
v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na
starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej
triedy. Predmetom nedávkového konania je teda rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia len v sporných prípadoch, t.j. predmetom nedávkového konania nie je vznik, prerušenie a
zánik sociálneho poistenia, ktoré nie sú sporné, a preto Sociálna poisťovňa v týchto prípadoch nie
je oprávnená rozhodovať. Žalovaný upriamil pozornosť aj na to, že obnovu konania, ako mimoriadny
opravný prostriedok, upravuje § 221 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Z právnej úpravy nariadenia
alebo povolenia obnovy konania vyplýva, že obnovu konania možno aplikovať pri splnení zákonných
podmienok len v prípade, ak bolo nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne
ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné (§ 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

17. Žalobkyňa dňa 26.02.2010 predložila pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list fyzickej osoby
- odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 28.02.2010. Pritom však neoznámila
Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, že je stále držiteľom licencie č. A napriek tomu, že
podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení poistenec je povinný preukázať skutočnosti
rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Ak by tieto skutočnosti
žalobkyňa pobočke Sociálnej poisťovne oznámila pri podaní Registračného listu fyzickej osoby -
odhlášky zo sociálneho poistenia, bola by ihneď upozornená zo strany pobočky Sociálnej poisťovne,
že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal. Túto skutočnosť však Sociálna poisťovňa, pobočka
Považská Bystrica, zistila až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016. Do
toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci Sociálna
poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, dňa 16.03.2017 rozhodla o sociálnom poistení žalobkyne ako
o spornom prípade. Zákon o sociálnom poistení pritom neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej
má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti prvostupňovým rozhodnutím nebolo a ani nemohla byť zo strany Sociálnej
poisťovne nariadená obnova konania, keďže do 16.03.2017 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo
veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO, ale pobočka Sociálnej poisťovne v nedávkovom
konaní rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení o zániku
sociálneho poistenia ako o spornom prípade.

18. K námietkam žalobkyne, že Sociálna poisťovňa ju vopred neinformovala o začatí nedávkového
konania, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžso/20/2010
zo dňa 24.02.2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „konanie, ktoré sa začína
na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka
Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon
považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými
podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania
upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť
pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný zdôraznil, že zákon o sociálnom poistení v
znení, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach
sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní,
t.j. Správneho poriadku.

19. S poukazom na obsah vlastnej právnej argumentácie žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

20. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

23. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc
zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu,
ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§
6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil správny súd na prejednanie veci
pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP).

24. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na právnej argumentácii zachytenej v ich písomných
podaniach.

25. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil nasledovné: Okresný
úrad Považská Bystrica rozhodnutím č. XX/XXXXX-XXX zo dňa 06.03.1996, právoplatným dňa
08.03.1996, vydal žalobkyni povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom
zdravotníckom zariadení s tým, že bude poskytovať s účin-nosťou od 01.04.1996 zdravotnícku
starostlivosť v odbore pediatria ako praktický lekár pre deti a dorast. Trenčiansky samosprávny kraj
rozhodnutím č. Q./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 19.04.2006, právoplatným dňa 02.05.2006, vydal
žalobkyni povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia -
ambulancie - v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore pediatria
ako všeobecný lekár pre deti a dorast.

26. Dňa 03.04.1996 prijala Sociálna poisťovňa prihlášku žalobkyne, ako SZČO, s prideleným IČO: XX
XXX XXX, na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie so vznikom účasti na poistení ku dňu
01.04.1996.

27. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. Q./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 27.01.2010,
bolo ku dňu 28.02.2010 žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho
zariadenia - ambulancie - v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore
pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast .

28. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. Q./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 27.01.2010,
bolo s účinnosťou od 01.03.2010 obchodnej spoločnosti Detská ambulancia DCA, s.r.o., IČO: XX XXX
XXX, povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti - ambulancie -
v zdravotníckom povolaní lekár, v študijnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore

pediatria, všeobecný lekár pre deti a dorast. Za odborného zástupcu zodpovedného za poskytovanie
zdravotnej starostlivosti bola ustanovená MUDr. O. D..

29. Dňa 26.02.2010 podala žalobkyňa na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list fyzickej
osoby - odhlášku zo sociálneho poistenia a za dátum zániku poistenia označila deň 28.02.2010.

30. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni orgánmi správy daní vyplýva, že príjmy z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti deklarovala žalobkyňa za rok 2008 v sume 1.133.392,- Sk a
príjmy za rok 2009 v sume 34.580,42 Eur.

31. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni Slovenskou lekárskou komorou vyplýva, že licencia č.
A bola žalobkyni udelená s účinnosťou ku dňu 16.03.2006 rozhodnutím zo dňa 28.02.2006 a zanikla na
základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. A./TN/XXXX/XX - XXX/XXXX-B zo dňa 10.05.2016.

32. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodnutím č. XXX-XX/XXXX-PB zo dňa
16.03.2017 rozhodla, že žalobkyni - samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. O. D. - nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. Pri rozhodovaní vychádzala z toho,
že žalobkyňa aj po 28.02.2010, odkedy jej na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja
zaniklo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, disponovala aktívnou licenciou typu
L1A, udelenou jej Slovenskou lekárskou komorou, čo v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 zakladalo naďalej jej status SZČO pre účely sociálneho
poistenia. Taktiež bolo zistené, že za roky 2008 a 2009 dosiahla žalobkyňa príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou v sume vyššej ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho
základu určeného na príslušné roky a preto s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31.12.2010 vznikla žalobkyni obligatórna účasť na povinnom nemocenskom poistení
a povinnom dôchodkovom poistení aj po 28.02.2010, avšak iba do 31.12.2010, a to vzhľadom na
novelizované znenie § 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý v znení účinnom od 01.01.2011 do
31.12.2013 za SZČO považoval fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa
osobitného predpisu - § 31 zákona č. 511/1922 Zb. v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v
§ 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, pričom bolo zistené, že k 01.01.2011
žalobkyňa nie je registrovaná v Registri daňových subjektov.

33. Na odvolanie žalobkyne ako účastníka administratívneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou,
v ktorom argumentačne obsahovo anticipovala neskôr podanú správnu žalobu, žalovaný napadnutým
rozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica, potvrdil, pričom zotrval na právnej argumentácii prvostupňového
rozhodnutia.

34. Podľa § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
(bod 1.) činnosť zamestnanca, (bod 2.) činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

35. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je okrem iných aj fyzická osoba, ktorá
má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je
registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie
vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

37. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do
31.12.2010 povinne nemocensky poistená je aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z

podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9.

38. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do
31.12.2010 povinne dôchodkovo poistená je ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne
nemocensky poistená.

39. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe
vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do
31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon
činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

41. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2009 vymeriavací základ
je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných
mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a
poistné do rezervného fondu solidarity.

42. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2010
vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne
zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú
osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

43. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na konanie vo
veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis
o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom.

44. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom
nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných
prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných
prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné
dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

45. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

46. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nedávkové konanie sa
začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne.

47. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa
začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná
zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

48. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

50. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne
aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania
povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

51. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala.

52. Podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov orgán, ktorý vydáva
povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto
povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.

53. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11)
alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),
d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo
e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

54. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať
zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný
pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

55. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na
základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom
zariadení.

56. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný
lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,
b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky
laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik
pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný
pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,
c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár,
farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent
výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke

pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a
laboratórny diagnostik,
d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

57. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na
pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd
k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom
možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci
k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho
spisu, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu,
racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne
korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie
za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušných
právnych predpisov.

58. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne pre účely
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 28.02.2010,
ku ktorému dátumu jej rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. Q./XXXX/XXXXX/zdrav.-
X zo dňa 27.01.2010 bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, udelené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. Q./XXXX/
XXXXX/zdrav.-X zo dňa 19.04.2006. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola s
účinnosťou od 16.03.2006 držiteľom platnej licencie č. A ktorá ju aj po 28.02.2010 oprávňovala
na výkon, resp. prevádzkovanie činnosti subsumovateľnej pod ustanovenie § 3 písm. a) bod. 2 zákona
o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Podľa názoru správneho súdu licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona č.
578/2004 Z.z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu, čo žalobkyni zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po
28.02.2010. Táto skutočnosť, t.j. trvajúca dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A, je podľa
názoru správneho súdu rozhodujúcou a bez ďalšieho postačujúcou právnou skutočnosťou pre vyvodenie
právneho záveru o nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o nezániku
tohto postavenia, ak k jeho získaniu došlo skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr. udelením
povolenia fyzickej osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia). Správny súd sa prikláňa k
názoru žalovaného, že pri licencii typu L1A ide o oprávnenie, ktorého držiteľ môže priamo dosahovať
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky nevyužívať túto
licenciu pre účely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu relevanciu.

59. Na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, je však potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z
podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom
stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení
s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010). V tejto súvislosti nie je
rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem, ale
skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z ustanovenia § 21 ods.
1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že medzi držbou licencie ako oprávnenia podľa § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení a príjmom posudzovaným pre účely § 21 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, by mal byť vzťah príčinnej súvislosti, t.j. že by malo ísť o príjem pochádzajúci práve z držby tejto
licencie. Zákon vníma povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno
poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných
pre vznik, resp. trvanie poistenia, nie je rozhodujúce, či osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo
z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak napr. SZČO dosahovala príjmy z viacerých činností a ak
pri týchto príjmoch je možné ustáliť, že boli dosiahnuté „z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu“ alebo ak ide „o výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou“, tak pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z celkového príjmu,
ktorý osoba dosiahla zo všetkých týchto činností spolu. Preto nie je pre vznik poistenia rozhodujúce, či

žalobkyňa dosahovala alebo nedosahovala z licencie č. LXA/TN/0623/06 v rozhodnom období príjem,
ak je preukázané, že mala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu, a to najmenej vo výške upravenej ustanovením § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. X zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými
orgánmi vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli v
roku 2008 v sume 1.133.392,- Sk, v roku 2009 v sume 34.580,42 Eur, t.j. v každom z uvedených
rokov vo výške presahujúcej minimálny vymeriavací základ určený na príslušné roky, a preto žalobkyňa
bola nielen v období po 28.02.2010, ale aj v období po 01.07.2010 povinne nemocensky poistenou a
povinne dôchodkovo poistenou SZČO, a to až do 31.12.2010, nakoľko z dôvodu zmeny zákonnej úpravy
regulujúcej základné pojmové znaky a vecný obsah inštitútu SZČO, čo už inštruktívne vysvetlil žalovaný
vo vyjadrení k správnej žalobe, prestala žalobkyňa od 01.01.2011 byť považovaná za SZČO na účely
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

60. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym
krajom síce žalobkyňa oznámila pobočke Sociálnej poisťovne formou Registračného listu - odhlášky -
z povinného poistenia, že jej poistenie zaniká ku dňu 28.02.2010, avšak u žalobkyne nedošlo k zániku
všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bola aj naďalej držiteľom platnej
licencie typu L1A. Preto odhlášku z povinného poistenia nie je v súvislosti so skutočnosťou, že žalobkyňa
následne vykonávala povolanie lekára ako zamestnanec (odborný zástupca) spoločnosti s ručením
obmedzeným, možné stotožňovať s vyhlásením o nevykonávaní činnosti samostatne zárobkovo
činnej osoby podávaným podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, majúcim na následok
zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Nejde a logicky ani
nemohlo ísť o vyhlásenie k licencii č. A (keďže k jej zrušeniu nedošlo a žalobkyňa do 31.12.2010 ani
neiniciovala jej zrušenie), ale o oznámenie vecne nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom. Správny súd odhlášku z povinného
poistenia, adresovanú Sociálnej poisťovni, nepovažuje ani za konkludentný prejav vôle majúci atribúty
vyhlásenia o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení, nakoľko mu nepredchádzali, resp. spolu s ním neboli vykonané právne úkony žalobkyne
smerujúce k zrušeniu licencie č. A

61. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o
vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Treba pritom zdôrazniť, že
pobočka Sociálnej poisťovne, ktorej bola vo februári 2010 doručená odhláška žalobkyne, nedisponovala
príslušnými informáciami o stále platnej licencii č. A žalobkyne až do momentu, kedy sa o tejto
skutočnosti dozvedela z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Dovtedy Sociálna
poisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. Nejednalo sa tu o konanie a rozhodo-vanie po povolení
obnovy konania, ale v činnosti pobočky Sociálnej poisťovne sa jednalo o prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu. Nedošlo teda k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže pri prvostupňovom
rozhodnutí išlo o prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o spornej otázke s tým, že iné
rozhodnutia v inej ako písomnej forme k totožnému predmetu konania Sociálnou poisťovňou skôr vydané
neboli.

62. Ohľadne námietky, že pobočka Sociálnej poisťovne neupovedomila žalobkyňu o začatí predmetného
nedávkového konania, a tým jej neposkytla možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, sa správny súd tiež
prikláňa k názoru žalovaného. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s §
184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo
z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona
o so-ciálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkreti-zuje, o aký úkon má
ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhod-nutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa
disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej
veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých
známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení
neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi
konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

63. K námietke týkajúcej sa absencie konkrétneho zákonného ustanovenia v prvostupňovom
administratívnom rozhodnutí je možné uviesť, že predmetné rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti
vyplývajúce z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok,
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Po súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho administratívneho konania možno skonštatovať, že ako napadnuté, tak aj
prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. V prvostupňovom
rozhodnutí je pritom uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1
písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení. Administratívne rozhodnutia, vydané v preskúmavanom
administratívnom konaní, nevykazujú znaky arbitrárnosti.

64. Žalobkyňa tiež namietala porušenie ustanovení zákona o sociálnom poistení o kontrolnej činnosti.
Ustanovenia § 242 až § 245 citovaného zákona upravujú tzv. vonkajšiu kontrolu plnenia povinností
ustanovených týmto zákonom. Vonkajšie kontroly sú spravidla zamerané na plnenie odvodových
povinností kontrolovaného subjektu. Povinnosť Sociálnej poisťovne rozhodnúť o zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch nie je podmienená vykonaním tzv. vonkajšej kontroly. Sociálna poisťovňa
je vzhľadom na ustanovenie § 226 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom
poistení povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov
sociálneho poistenia. K naplneniu tejto povinnosti zo strany Sociálnej poisťovne dochádza aj kontrolou
údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, kde sú obsiahnuté všetky základné informácie o
poistencoch Sociálnej poisťovne. Preto nebolo potrebné pri rozhodovaní vo veci zániku
sociálneho poistenia vykonať vonkajšiu kontrolu.

65. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo
vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod-
nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.