Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Viera Kvetková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914214074
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914214074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľky: L. B.,

S..Č.. XXXXXX/XXXX, Q. T. R. S. J., S. XXX/X, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29 proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 253,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n ný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 253,- Eur spoločne s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 253,- Eur od 18.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 71,09 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť zástupcovi navrhovateľky, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 16,50 Eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.10.2014 domáhala voči odporcovi zaplatenia

sumy vo výške 253,- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 18.10.2014 do zaplatenia,
ako aj nároku na náhradu trov konania.
V návrhu poukázala na to, že na základe Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa 20.05.2011 jej odporca
poskytol úver vo výške 200,- Eur, pričom pre absenciu náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
f), i) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, by sa mal predmetný úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Nakoľko navrhovateľka uhradila odporcovi titulom úveru sumu vo výške 453,- Eur, došlo na
strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu v sume 253,- Eur.

Navrhovateľka vyzvala odporcu mailom zo dňa 13.10.2014 na vrátenie sumy 253,- Eur v lehote do
17.10.2014, čo však odporca neurobil.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2014 žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť,
pričom uviedol, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon,
pretože navrhovateľka plnila odporcovi na základe platne uzavretej úverovej zmluvy, ktorá nebola

vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy neodpadol a majetkový prospech z
tejto zmluvy získal odporca z poctivých zdrojov. Odporca ďalej poukázal na prekážku už rozhodnutej
veci, keďže nároky odporcu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.05.2011 už boli
priznané v rozhodcovskom rozsudku sp. zn. XXXXX/XX. V súčasnosti už prebieha exekučné konanie,v ktorom ako exekučný titul bol predložený práve predmetný rozhodcovský rozsudok, pričom exekučný
súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. 611900673 zo dňa 20.05.2011,
Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 13.10.2014, prehľadom splátok a
úhrad zo dňa 17.09.2014, šekovým ústrižkom o úhrade sumy 25,- Eur dňa 16.09.2014, obsahom spisu
spoločnosti Advocate s.r.o. sp. zn. J. XXXXX/XX a obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu sp. W..
XEr/XXXX/XXXX.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej dňa 20.05.2011 medzi navrhovateľkou v postavení
úverovej dlžníčky a odporcom v postavení úverového veriteľa (ďalej len "zmluva" alebo "úverová
zmluva"), súd zistil, že sa v nej nachádzajú nasledovné údaje:
- výška priznaného úveru 200,- Eur
- poplatok za poskytnutie úveru vo výške 196,- Eur,

- celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť za úver 396,- Eur
- počet splátok úveru 12
- suma splátky 33,- Eur
- deň splatnosti prvej splátky 18.06.2011.

Úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "ZSÚ" alebo "Zákon
o spotrebiteľských úveroch").

Súd konštatuje, že úverová zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) ZSÚ neobsahuje:

- konečnú splatnosť úveru,
- úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len "RPMN"),
- výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) ZSÚ je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere informovaný o konečnej splatnosti úveru, t.j. o tom, do kedy mu bude trvať
povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky.
Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho

dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa, aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do
konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru.
Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti
úveru, nemôže byť tento nedostatok odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej

zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré je spotrebiteľ povinný veriteľovi zaplatiť, a že z tohto údaja by si
mohol spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti úveru.
Odporca do úverovej zmluvy uviedol len údaj o celkovom počte splátok, z ktorého nie je možné zistiť
termín konečnej splatnosti úveru.

Zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. i) ZSÚ je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere informovaný o výške úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, o podmienkach,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, o podmienkach a spôsobe vykonania prípadných zmien výšky úrokovej
sadzby.
Odporca v úverovej zmluve neuviedol žiadny údaj o týkajúci sa úrokovej sadzby.

Zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j) ZSÚ je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere informovaný o výške RPMN vypočítanej na základe údajov platných v čase
uzavretia úverovej zmluvy, ako aj o všetkých predpokladoch použitých na jej výpočet.
Odporca v úverovej zmluve neuviedol žiadny údaj týkajúci sa RPMN.

Zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) ZSÚ je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere informovaný:- o rozpise jednotlivých splátok úveru na jednotlivé zložky v súhrne tvoriace úverovú splátku, a to splátku
istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov,
- o tom, v akých termínoch splatnosti je spotrebiteľ povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského

úveru.
Odporca do úverovej zmluvy uviedol len údaj o celkovej výške splátky, z ktorého nie je možné zistiť jej
jednotlivé zložky, ich výšku a termíny splatnosti.

Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) ZSÚ,

poskytnutý úver na základe takejto zmluvy sa považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ za bezúročný
a bez poplatkov.
V takomto prípade vzniká spotrebiteľovi povinnosť uhradiť v prospech veriteľa len sumu skutočne
poskytnutého úveru.
Ak už spotrebiteľ zaplatil veriteľovi sumu vyššiu než je poskytnutý úver, má sa za to, že rozdiel medzi
sumouposkytnutéhoúveruasumouuhradenounadrámecposkytnutéhoúverupredstavujebezdôvodné

obohatenie, ktoré získal veriteľ na úkor spotrebiteľa, a preto veriteľovi vzniká povinnosť tento rozdiel
spotrebiteľovi vrátiť.

Z prehľadu splátok a úhrad zo dňa 17.09.2014 (vyhotovenom odporcom) a zo šekového ústrižku zo dňa
16.09.2014 súd zistil, že odporkyňa v období od 18.06.2011 do 19.06.2013 uhradila odporcovi spolu

sumu 428,- Eur (9krát po 33,- Eur, 1krát 32,- Eur, 2krát po 15,- Eur a 1krát 69,- Eur) a dňa 16.09.2014
uhradilaodporcovišekomsumu25,-Eur,t.j.celkoveuhradilavsúvislostisúverovouzmluvousumu453,-
Eur.Preplácaťsumuposkytnutéhoúveruzačalanavrhovateľkapriúhradesumy33,-Eurdňa21.12.2011.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ.
Súčasne súd dospel k záveru, že navrhovateľke vzniklo právo domáhať sa voči odporcovi vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi celkovou uhradenou sumou odporcovi a sumou
poskytnutého úveru, t.j. vo výške 253,- Eur (453 - 200 = 253), a to z dôvodu absolútnej neplatnosti
úverovej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže okrem údaja o výške priznaného úveru,

úverová zmluva nerešpektuje zákon (obchádza zákon), konkrétne Zákon o spotrebiteľských úveroch
pokiaľ ide o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k).

Právne vzťahy postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku

(ex tunc) voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky, a to ani dodatočným
schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu
neplatnosti dovolal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky na priznanie istiny vo výške 253,- Eur
vyhovel.

Súd priznal navrhovateľke aj nárok na úrok z omeškania, avšak len vo výške 5,05 % ročne zo sumy 253,-
Eur od 18.10.2014 až do zaplatenia, pričom nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb
Európskej centrálnej banky zistil, že ku uvedenému dňu bola účinná úroková sadzba vo výške 0,05
%, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

predstavuje 5,05 % ročne.
Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľke vo výške 5,05 % (a nie v uplatnenej výške 8,05
%) z toho dôvodu, že dňom určujúcim hodnotu zvýšenia základnej úrokovej sadzby podľa § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nie je deň uzavretia neplatnej úverovej zmluvy (20.05.2011), ani deň,
kedy začalo postupne vznikať bezdôvodné obohatenie odporcu (21.12.2011), ale je to deň, kedy došlo

ku bezdôvodnému obohateniu odporcu v jeho výslednej sume 253,- Eur (16.09.2014).
Nároknaúrokzomeškaniapriznalsúdnavrhovateľkeod18.10.2004,nakoľkonasledujepodnisplatnosti
priznanej istiny určeného vo výzve na zaplatenie zo dňa 13.10.2014, ktorú odporca preukázateľne
obdržal toho istého dňa.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky na priznanie úroku z omeškania vyhovel
len čiastočne s tým, že predmetný nárok v časti 3 % ročne zo sumy 253,- Eur od 18.10.2014, ako

nedôvodný, zamietol.

Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci a prebiehajúceho
exekučného konania, súd uvádza nasledovné:

Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX súd zistil, že:
- odporca podal návrh na vykonanie exekúcie proti navrhovateľke pre vymoženie nároku vyplývajúceho
z úverovej zmluvy vo výške 15,- Eur s prísl. na exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý vedie
exekučné konanie pod sp. zn. L. XXXXX/XX,
- exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. J. XXXXX/XX vydaný Slovenskou rozhodcovskou
a.s. so sídlom v Bratislave dňa 26.11.2013 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"), v ktorom bola

navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 40,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z
určených súm, zákonný úrok vo výške 6 % denne z určených súm a trovy rozhodcovského konania vo
výške 119,74 Eur,
- súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie dňa 13.01.2015.

Zo spisu sp. zn. J. XXXXX/XX súd zistil, že rozhodcovský súd oznámil účastníkom rozhodcovského
konania listom zo dňa 22.01.2014, že jeho rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2014.
Vychádzal pritom z údajov nachádzajúcich sa na vrátenej zásielke obsahujúcej rozhodcovský rozsudok,
ktorá bola adresovaná navrhovateľke.
Z uvedenej zásielky súd zistil, že:

- na poštový úrad v Bratislave bola podaná dňa 04.12.2013,
-napoštovomúradevRimavskejSobotebolauloženáhneďpojejdôjdenínatentoúraddňa06.12.2013,
- bola vrátená naspäť rozhodcovskému súdu dňa 07.01.2014 s uvedením "zásielka neprevzatá v
odbernej lehote",
- neboli vyznačené dátumy dvoch pokusov o jej doručenie navrhovateľke, pričom rozhodcovský súd

použil na doručovanie zásielky takú obálku, ktorá príslušné kolónky na vyznačenie pokusov o doručenie
ani neobsahuje.
Súd poukazuje na to, že napriek určeniu zásielky na doručenie "DO VLASTNÝCH RÚK", neboli zo strany
pošty, pred jej uložením na pošte, vykonané dva pokusy o jej doručenie navrhovateľke, a preto má súd
za to, že podmienky účinnosti doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľke neboli splnené tak,

ako to vyžadoval § 47 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní (účinného v čase rozhodcovského konania), sa
žaloba a rozhodcovský rozsudok doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk (9a); dohody účastníkov
o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

Poznámka v citovanom zákonnom ustanovení s označením (9a), odkazuje na § 45 a nasl. O.s.p.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy
bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. J. XXXXX/XX zo

dňa 26.11.2013 sa ešte nestal právoplatným ani vykonateľným, pričom opak nevyplýva zo žiadnej
skutočnosti.

Z tohto dôvodu nie je možné považovať takéto neprávoplatné rozhodnutie za prekážku už právoplatne
rozhodnutej veci, tak ako to tvrdí odporca.

Navyše po preskúmaní rozhodcovského rozsudku súd konštatuje, že rozhodcovský súd sa v ním
prejednávanej veci zameral výlučne len na poskytnutie ochrany komerčných záujmov odporcu, zatiaľ čoprávam a oprávneným záujmom navrhovateľky, v postavení žalovanej spotrebiteľky, nebola poskytnutá
žiadna ochrana.

Súdvzhľadomnarozšírenúrozhodovaciupraxsúdov,konštatuje,ženakoľkoexistenciarozhodcovského
rozsudku nebráni súdu v rámci exekučného konania preskúmavať úverovú zmluvu z hľadiska
dodržiavania princípov na ochranu práv spotrebiteľa pri jej uzatváraní, tak táto okolnosť nemôže brániť
súdu, aby preskúmaval rovnaké skutočnosti aj v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom
sa posudzuje aj otázka bezúročnosti a bezpoplstkovosti úveru (ak si už navrhovateľ uplatňuje svoje

nároky), obzvlášť v prípade, ak je zrejmé, že tak neurobil rozhodcovský súd.
Rozhodnutím súdu o návrhu navrhovateľky je možné zabrániť aj vzniku ďalšieho bezdôvodného
obohatenia zo strany odporcu na úkor navrhovateľky v rámci prebiehajúceho exekučného konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetnú námietku odporcu pri svojom rozhodovaní
neakceptoval.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch

obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch
obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, o podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index

alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na jej výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O náhrade trov konania navrhovateľke rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko navrhovateľka
mala vo veci úspech v prevažnej časti (neúspech len v nepatrnej časti). Priznaná suma predstavuje trovy
právneho zastúpenia navrhovateľky, a to odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 21,58

Eur, odmenu za vyhotovenie návrhu vo výške 21,58 Eur, režijný paušál vo výške 2krát po 8,04 Eur a
20 % DPH.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd zaviazal odporcu, ako neúspešného účastníka konania v prevažnej miere, na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh na začatie konania podľa položky 1, písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch vo výške
16,50 Eur.
Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za)

Zákona o súdnych poplatkoch.

Podľa § 2 ods. 2, prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2, písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ
domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (napr. Zákon o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí

byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, majú navrhovateľka a štát
možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.