Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211545
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2112211545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa

Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu v 1. rade: Ing. T. R., nar. X. J. XXXX, adresa
trvalého pobytu XXX XX T. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, adresa sídla 917 01
Trnava, Hlavná 23 a žalobkyne v 2. rade: Ing. J. R., nar. X. H. XXXX, adresa trvalého pobytu XXX XX
T. Q. W., F. XXX, proti žalovanej: STAVOIMPEX Holíč, spol. s r.o., IČO: 36234311, adresa sídla 905 51
Holíč, Nám. mieru 20, zastúpenej advokátom: JUDr. László Lengyel, adresa sídla 821 08 Bratislava,
Ružová dolina 6, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trnava z 25. novembra 2015 č.k. 18C/65/2012 -333 v znení opravného uznesenia z 12. januára 2016

č.k. 18C/65/2012-343, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia z 12. januára 2016 sa mení tak, že
žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcom v 1. a 2. rade, ako spoločne a nerozdielne povinným, nárok na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie a trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Slovenská republika má voči žalobcom v 1. a 2. rade, ako spoločne a nerozdielne povinným, nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Odvolaním napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia z 12. januára 2016 č.k.
18C 65/2012-343 súd prvej inštancie výrokom I. zriadil bezodplatne vecné bremeno na pozemkoch
nachádzajúcich sa v obci T., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. ako parcela reg. „C“
č. 28/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2706 m2 a parcela registra „C“ č. 28/66 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 246 m2 a parcela registra „C“ č. 28/114 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1357 m2, spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to v
nevyhnutnom rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 18C/65/12 vypracovanom dňa 5. februára
2015 Ing. Ľudmilou Mužíkovou, znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, geodézia, autorizačne
overeným dňa 21. apríla 2015 Ing. D. T. pod č. 158/2015, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, a to v
prospech každodobého vlastníka bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. R. bytového domu súpisné č.
XXX, postaveného na parcele č. 28/11, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., výrokom II.

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 499,50 eur, v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade
trovy právneho zastúpenia v sume 498,40 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia avýrokom IV. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava z titulu trov štátu sumu
539,98 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.2 Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil § 80 písm. c) O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení jeho neskorších zmien a doplnení), § 3 ods. 1, § 127 ods. 3 a §
135c ods. 3 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení);
vecne potom potrebou zriadenia vecného bremena tak, ako bolo vymedzené vo výroku I. rozsudku a
pripojenom geometrickom pláne, ktorý je súčasťou, znaleckého posudku číslo 48/2015 znalkyne Ing.

Ľudmily Mužíkovej, ktorý je súčasťou rozsudku, nakoľko dospel k záveru, že žalobcovia ako súčasní
vlastníci bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXX v obci T. nemajú inú možnosť dostať sa z verejnej
komunikácie do svojho bytu, respektíve na svoje parkovacie miesto, pričom jedinou možnosťou je
prechod cez označené pozemky vo vlastníctve žalovanej.

1.3 Z dokazovania mal za dokázané:

- že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu číslo X, . nachádzajúceho sa na X. R. bytového
domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo 28/11, zapísaného na liste vlastníctva číslo
XXXX pre katastrálne územie T. a bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
5662/98027 k celku parcely číslo 28/11 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 342 m2, parcely číslo
28/52 - ostatné plochy vo výmere 83 m2, parcely číslo 28/59 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

11 m2, parcely číslo 28/60 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 6 m2,
- že ich prístup k tomuto bytu z verejnej komunikácie je možný výlučne cez pozemky nachádzajúce sa
v obci T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. ako parcela reg. „C“ č. 28/17 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2706 m2, parcela registra „C“ č. 28/66 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere246m2aparcelaregistra„C“č.28/114-zastavanéplochyanádvoriaovýmere1357 m2,ktorých

výlučným vlastníkom je žalovaná a ktoré sú pozemkami priľahlými ku stavbe bytového domu v ktorom
sa nachádza aj byt žalobcov,
- že predmetné pozemky sú od počiatku účelovo určené a aj používané na prechod a prejazd vlastníkov
alebo užívateľov bytov v danej lokalite (teda aj samotnými žalobcami) k verejnej komunikácii a za týmto
účelom sú na nich vybudované cesty a chodníky,

- že Okresný súd Trnava rozsudkom z 10. marca 2014 č.k. 10C/127/2011-265, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo 17. augusta 2015 č.k. 23Co/269/2014-298, zaviazal žalobcov spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 154,56 eur s príslušenstvom, titulom ich bezdôvodného obohatenia
sa užívaním pozemkov - nehnuteľnosti zapísaných v registri "C" na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú.
T. ako parcela číslo 28/17, 28/4, 28/66, 28/69, 28/70, 28/74 a v registri "C" listu vlastníctva číslo XXXX

pre k.ú. T., ako parcela číslo 28/77, 28/78, 28/79 a 28/80 pre obec T., okres W.,
- že kolaudačnými rozhodnutiami obce T., vystupujúcej ako špeciálny stavebný úrad podľa § 3a
Cestného zákona (zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách), č. Výst. 52/2006/Sa-95 zo dňa
27.11.2006, č. Výst. 41/2008/Sa-54 zo dňa 9.6.2008, a č. Výst 78/Sa-124 zo dňa 26.8.2009, boli tieto
komunikácie skolaudované ako účelové komunikácie a neboli obcou na žiadosť žalovanej vyhlásené

za neverejné.

1.4 Bezodplatnosť takéhoto vecného bremena ďalej odôvodnil tým, že žalobcovia za predmetné
nehnuteľnosti v podstate zaplatili, nakoľko pôvodná zmluva, ktorou mali nadobudnúť vlastnícke právo
k bytu, obsahovala aj kúpu spornej nehnuteľnosti vrátane parkovacieho miesta, čo bolo zahrnuté už

v dohodnutej kúpnej cene. Až následne, v dôsledku pochybenia žalovanej, boli vypracované nové
zmluvy, v ktorých už parkovacie miesto nebolo predmetom kúpy, avšak dohodnutá kúpna cena zostala
nezmenená. Túto skutočnosť žalobcovia zistili až po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnosti, keď si žalovaná začala voči ním uplatňovať nárok na nájomné. Z dokazovania
ďalej vyplynulo, že zo strany budúcich vlastníkov bytov bol záujem o zriadenie vecného bremena

spočívajúceho v práve prechodu, respektíve prejazdu cez sporné pozemky vo vlastníctve žalovanej,
avšak k jeho zriadeniu v uzatvorených kúpnych zmluvách nedošlo práve v dôsledku tvrdení žalovanej,
že predmetné komunikácie budú prevedené do vlastníctva obce T., respektíve zavádzala budúcich
vlastníkov v tom smere, že pokiaľ by sa viacerí domáhali zriadenia vecného bremena, prevod
komunikácií do vlastníctve obce by bol sťažený. Takéto konanie žalovanej posúdil ako konanie

odporujúce dobrým mravom, nakoľko podľa jeho názoru smerovalo k tomu, aby dosiahla zisk za prejazd
a prechod vlastníkov bytov cez jej pozemky a to buď formou nájomného, prípadne zriadením vecného
bremena, avšak za odplatu. Zriadenie vecného bremena za odplatu považoval ďalej za nedôvodné aj z
dôvodu, že žalovaná by si tieto nároky uplatňovala voči všetkým vlastníkom bytov, pričom v skutočnostiaj uzatvorila s viacerými vlastníkmi bytov zmluvy, na základe ktorých vlastníci bytov platia nájomné za
prechod, resp. prejazd cez pozemky žalovanej, za rovnaké miesto prechodu, resp. prejazdu, resp. za to
isté miesto jej viacerí nájomníci platia nájomné a podľa názoru súdu prvej inštancie sa týmto spôsobom

žalovaná obohacuje spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

1.5 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne plným úspechom
žalobcov v spore, ktorým priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume
99,50 eur a z titulu zložených preddavkov na znalecké dokazovanie v sume 400 eur. Súčasne zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume 498,40 eur, vyčíslené v zmysle
vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za vyskytovanie právnych
služieb účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov, ktorá suma pozostávala z odplaty za 4 úkony
právnej pomoci po 61,87 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14. decembra 2014, úprava žaloby
z 8. apríla 2014, účasť na pojednávaní dňa 4. júna 2014 a dňa 3. novembra 2014) + režijný paušál 4 x
8,04 eura 3 úkony právnej služby po 64,53 eur (vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 17. júla 2015,

účasť na pojednávaní dňa 19. októbra 2015, účasť na pojednávaní dňa 25. novembra 2015) + režijný
paušál 3 krát 8,39 eur. Rozhodnutie o náhrade trov štátu odôvodnil právne poukazom na § 151 ods. 6
O.s.p. a vecne tým, že trovy štátu v tomto konaní predstavovali trovy znaleckého dokazovania vyčíslené
v sume 939,98 eur, pričom znalečné v sume 400 eur bolo vyplatené z preddavkov zložených žalobcom
v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade. Zostatok trov štátu tak predstavoval sumu 539,98 eur.

2.1 Takýto rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím žaloby žalobcov a priznaním jej náhrady trov konania dôvodiac, že tento vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávneho záveru súdu prvej inštancie, že v prejednávanej
veci z vykonaného dokazovania bolo možné dospieť k záveru, že sú splnené všetky podmienky pre

zriadenie vecného bremena - práva cesty k stavbe rozhodnutím súdu, postupom podľa § 151o ods.
3 O.z., a to najmä, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy
uzatvorenej medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku na ktorom má vlastník stavby záujem
vykonávať práva cesty.

2.2 Nesprávnym bol aj záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci neexistovali dôvody pre
zriadenie vecného bremena - práva cesty bez náhrady a to z dôvodu zachovania dobrých mravov,
kedy za odporujúce dobrým mravom súd prvej inštancie vyhodnotil správanie sa žalovanej, ktorá
požadovala platiť odplatu za užívanie jej pozemkov žalobcami, čím si len zabezpečovala dosiahnutie
hospodárskych výnosov, ktoré jej prináležali, poukazujúc v tejto súvislosti aj na závery Okresného súdu

Trnava v jeho rozsudku z 10. marca 2014 č.k. 10C/127/2011-265 a Krajského súdu v Trnave zo 17.
augusta 2015 spisovej značky 23Co/269/2014-298, ktoré sa už v minulosti argumentačne vysporiadali
s dôvodmi žalobcov, pre ktoré žiadali zriadiť vecné bremeno - práva cesty bezodplatne. Tieto súdy
dospeli k zhodnému záveru, že žalobcovia sa užívaním nehnuteľného majetku žalovanej na jej úkor
bezdôvodne obohatili, ktoré obohatenie uložili žalobcom vydať žalovanej. V tejto súvislosti poukázala

na to, že podľa ustálenej súdnej praxe ak už bola v občianskom právnom konaní právoplatne vyriešená
určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku
posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 spis. zn. 1Cdo 133/2009 a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky spis. zn. II. ÚS 349/09-36. Súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodnutí

v predmetnej veci vychádzať zo záverov vyslovených označeným rozsudkom Okresného súdu Trnava
a Krajského súdu v Trnave a to najmä, že žalobcovia sa mohli slobodne rozhodnúť, či si byt kúpia
od žalovanej, že neexistuje zákonná povinnosť predávajúceho (žalovanej) pri predaji nehnuteľností
zabezpečiť kupujúcim (žalobcom) prístup k verejným komunikáciám, že žalobcovia mali možnosť zistiť
si pred kúpou bytu z verejne prístupných údajov a informácií v katastri nehnuteľností, kto vlastní okolité

pozemky a následne zvážiť a samostatne sa rozhodnúť, či si za takýchto podmienok byt od žalovanej
kúpia,žebolopovinnosťoužalobcovzvážiť,čisikúpiabytvlokalite,kdeodpočiatkuvedeli,žeprístupová
cesta k bytovým domom nie je obecná ale patrí žalovanej.

3. Žalobcovia odvolací návrh nepodali.

4.1 Žalobca v 1. rade vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania namietajúc, že
pokiaľ žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, tak takúto námietkuje potrebné považovať za neopodstatnenú, keďže v danom prípade súd prvej inštancie subsumoval
skutkový stav pod správnu právnu normu a to § 151o ods. 3 O.z., pričom skutkový stav priamo spadá
pod hypotézu v tejto právnej norme.

4.2 Pokiaľ žalobkyňa namietala, že neboli splnené zákonné podmienky na zriadenie vecného
bremena z dôvodu, že bolo možné zabezpečiť prístup k stavbe inak, takúto námietku taktiež
považoval za nepravdivú, nakoľko žalovanou predložený návrh nájomnej zmluvy rozhodne nie je formou
zabezpečujúcou prístup k stavbe. Nájomná zmluva nezakladá vecné práva, ale len záväzkové práva,

teda práva dočasné, na rozdiel od práv vyplývajúcich z vecného bremena, ktoré je možné považovať
za trvalé a teda až na výnimky nezmeniteľné.

4.3 Zriadenie navrhovaného vecného bremena (práva prechodu a prejazdu) podľa jeho názoru
neznamená žiadne obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej vzhľadom na to, že situácia v predmetnej
lokalite je taká, že všetci vlastníci bytov (prípadne osoby, ktoré ich idú navštíviť) užívajú pozemky pod

príjazdovou cestou (a chodníkom) za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Toto je od začiatku
dané a plánované, pričom tento spôsob využitia pozemkov určila od počiatku samotná žalovaná, a to
tým, že realizovala výstavbu bytových domov v danej lokalite a tieto previedla do vlastníctva kupujúcim.
Žalovaná teda nielenže vedela a bola uzrozumená s tým, že cez pozemky pod prístupovou cestou
budú prechádzať ľudia k bytom, ale toto aj priamo zapríčinila. Súdom zriadené vecné bremeno teda

predmetný existujúci stav, daný slobodným rozhodnutím žalovanej, len právne fixuje a nevytvára žiadnu
novú situáciu, ktorá by zrazu akokoľvek obmedzila žalovanú v porovnaní s predošlým faktickým stavom.

4.4 Pokiaľ by zákonodarca mienil umožniť zriadenie tohto druhu vecného bremena len za náhradu,
bol by to upravil priamo v normatívnom texte, ako je to výslovne uvedené pri niektorých osobitných

druhoch vecných bremien (napríklad právo na jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia
užívanianehnuteľnostipodľazákonačíslo351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,alebonáhrada
za zriadenie vecného bremena podľa zákona číslo 251/2002 Z.z. o energetike - dôvodil ďalej žalobca
v 1. rade.

5. Žalovaná vo svojej replike zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a to najmä, že vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného tak, že tento je povinný niečo trpieť,
niečoho sa zdržať alebo niečo konať (§ 151n ods. 1 O.z.), a že podľa rozhodovacej praxe slovenských i
českých súdov náhrada za vecné bremeno patrí vlastníkovi nehnuteľnosti aj vtedy, keď právny predpis,
ktorýmalebonazákladektoréhovecnébremenojezriadené,neobsahujeonáhradenič,pričomdotknutý

vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
bez toho, aby bolo nevyhnutne potrebné toto jeho právo konštituovať predpisom nižšej právnej sily,
poukazujúc na nález pléna Ústavného súdu Českej republiky číslo Pl. 41/97 a uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 2015 spis. zn. 4MCdo 2/2014.

6.1 Odvolací súd v súlade s ustanovením § 382 C.s.p. vyzval sporové strany aby sa vyjadrili k možnému
použitiu ustanovenia § 151o ods.3 O.z. a § 22 Cestného zákona, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
neboli faktický použité a podľa názoru odvolacieho súdu sú vzhľadom na uplatnené nároky žalobkyne
vo veci rozhodujúce.

6.2 Žalobca v 1. rade vo svojom vyjadrení z 5. februára 2008 uviedol, že nemá žiadne výhrady k aplikácii
§ 151o ods. 3 O.z. na prejednávanú vec, nakoľko svoje nároky uplatnené v tomto konaní staval práve
na tomto ustanovení. K aplikácii § 22 Cestného zákona na prejednávanú vec ďalej dodal, že podľa jeho
názoru skutočnosť, že cesta nachádzajúca sa na parcele číslo 28/17 v celosti a v časti na parcelách
číslo 28/66 a 28/114 je verejnou účelovou komunikáciou, slúžiacou k spojeniu objektov bytových domov

s miestnou komunikáciou na parcelách číslo 179 a 175/1 (vo vlastníctve obce T.) nič nemení na tom, že
sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena v súlade s podanou žalobou, nakoľko žalovaná
vymáha od žalobcov odplatu za užívanie týchto nehnuteľností.

6.3 Žalobkyňa v 2. rade sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrila.

6.4 Žalovaná vo svojom vyjadrení sa k výzve zo strany odvolacieho súdu zotrvala na svojich
doterajšíchvyjadreniachonedôvodnostižalobyajejnávrhunazmenuodvolanímnapadnutéhorozsudkuzamietnutím žaloby, nakoľko ani ustanovenie § 22 Cestného zákona nezakladá dôvod pre zriadenie
vecného bremena podľa § 151o ods. 3 O.z.

7.1 Žalobca v 1. rade na pojednávaní odvolacieho súdu k otázke možnosti zriadenia prístupu k stavbe
inak ako výkonom práva z vecného bremena uviedol, že ponúknuté nájomné zmluvy nie sú dostatočným
spôsobom zabezpečujúcim prístup k stavbe a že nie je pravdou, že bola možná dohoda o zriadení
vecného bremena zmluvou. Celá komunikácia prebiehala iba na úrovni nájomnej zmluvy. Stále boli
predkladané iba návrhy nájomnej zmluvy. Ak oslovili v mene žalobcu v 1. rade žalovanú s možnosťou

zriadenia vecného bremena zmluvne, toto im bolo písomne odmietnuté. Možnosť zriadenia vecného
bremena tu nikdy nebola, stále sa bavili o nájomnej zmluve. Nájomná zmluva je len na dobu určitú,
pričom v tejto nájomnej zmluve nie je garantovaná výška nájomného. Podľa aktuálnej nájomnej zmluvy
na prenájom parkovacieho miesta si môže po uplynutí doby 2 rokov žalovaná jednostranne zvýšiť sumu
nájomného, čo práve aj spravila. Nájomná zmluva na dobu určitú negarantuje dlhodobo prístup k stavbe
žalobcom. Čo sa týka kvalifikácie pozemkov ako účelovej komunikácie, súhlasil s právnym názorom

odvolacieho súdu, že sa jedná o verejnú účelovú komunikáciu, čiže teoreticky pohyb a prístup cez
túto komunikáciu možný je. Poukázal na to, že odvolací súd napriek charakteru tejto komunikácie ako
verejnej komunikácie priznal žalovanej nárok na bezdôvodné obohatenie za užívanie tejto komunikácie
formou prechodu a prejazdu. Práve to je dôvod, prečo sa domnieva, že zriadenie vecného bremena je
tu dôvodné a skutočnosť, že ide o účelovú komunikáciu, nijako neodporuje možnosti zriadenia vecného

bremena, len implikuje, že by to malo byť bezodplatne, čo rozhodol aj súd prvej inštancie.

7.2 Na pojednávaní odvolacieho súdu sporové strany prehlásili, že v konaní nie je sporné, že
kolaudačnými rozhodnutiami obce T. č. Výst 52/2006/Sa-95 z 27.11.2006, č. Výst 41/2008/Sa-54 z
9.6.2008 a č. Výst 78/Sa-124 z 26.8.2009 boli predmetné komunikácie skolaudované ako účelové

komunikácie, ktoré zároveň spĺňajú charakter verejných účelových komunikácií a tak nie je potrebné
dopĺňať resp. opakovať dokazovanie predmetnými kolaudačnými rozhodnutiami.

7.3 V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu v 1. rade uviedol, že predmetné pozemky sú
verejnou účelovou komunikáciou a že žalovaná v zásade iným spôsobom ako vymáhaním peňažnej

odplaty za užívanie komunikácii žalobcom nebráni k prístupu k týmto nehnuteľnostiam. Domnieva sa
však, že práve skutočnosť vyžadovania odplaty nie je zlučiteľná s kvalifikáciou pozemkov ako verejnej
účelovej komunikácie.

7.4 Právny zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči na odvolacom pojednávaní zotrval na svojich

doterajších prednesoch. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť zamietnutím žaloby a priznaním
mu náhrady trov konania.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej

O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom -
stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt.
§ 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a 202

O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aj § 127 a
§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
akt. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offona prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie
námietky vznesené žalovanou sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné postupom podľa

§ 388 C.s.p. zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Predmetom konania vo veci vedenej Okresným súdom Trnava pod spisovou značkou 18C/65/2012
je nárok žalobcov na zriadenie bezodplatného vecného bremena na pozemkoch nachádzajúcich sa v
obci T., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. ako parcela reg. „C“ č. 28/17 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 2706 m2 a parcela registra „C“ č. 28/66 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 246 m2 a parcela registra „C“ č. 28/114 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1357 m2,
spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to v nevyhnutnom rozsahu
vymedzenom geometrickým plánom č. 18C/65/12 vypracovanom dňa 5. februára 2015 Ing. Ľudmilou
Mužíkovou, znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, geodézia, autorizačne overeným dňa 21. apríla
2015Ing.D.T.podč.158/2015,ktorýjesúčasťoutohtorozsudku,atovprospechkaždodobéhovlastníka

bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. R. bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele č. 28/11,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., teda právo žalobcov (ako vlastníkov bytu, ktorí nie
sú zároveň vlastníkmi priľahlých pozemkov k stavbe bytového domu v ktorom sa tento byt nachádza)
na zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky vlastnícky patriace
žalovanej rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 O.z..

11. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či prístup žalobcov ako vlastníkov stavby, ktorí
zároveň nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov k stavbe, nemožno zabezpečiť inak, ako zriadením
vecného bremena v ich prospech, spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky vlastnícky patriacej
žalovanej a v kladnom prípade, či sú tu dôvody, aby súd takéto právo cesty cez priľahlé pozemky zriadil

ako právo bezodplatné.

12.1 Podľa § 151 o ods. 3 O.z. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

12.2 V tejto súvislosti vzhľadom na prejednávanú vec a spornosť skutkových tvrdení sporových strán
o možnosti, či nemožnosti prístupu žalobcov ku stavbe - bytu z obecnej komunikácie odvolací súd
dodáva, že ak vlastník pozemku zriadil účelovú komunikáciu alebo ak súhlasí, hoc aj konkludentne, s jej
zriadením (bez toho, aby išlo o komunikáciu v uzatvorenom priestore alebo objekte, ktorá slúži potrebe

vlastníka alebo prevádzkovateľa uzavretého priestoru alebo objektu), stáva sa táto komunikácia verejne
prístupnou a vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie. Vlastník pozemku, na
ktorom sa nachádza pozemná komunikácia, alebo jej správca nesmie potom nikomu brániť v prístupe
na pozemnú komunikáciu a zodpovedá za škodu, ktorá v súvislosti s jej užívaním vznikne. Ak vlastník
pozemku uplatnil proti osobe požívajúcej túto komunikáciu negatórnu vlastnícku žalobu, môže sa

žalovaný úspešne brániť námietkou, že žalobcov pozemok užíva ako cestu z titulu práva všeobecného
užívania účelovej komunikácie (tu pozri aj Ro NS ČR zo 7. októbra 2003 spis. zn. 22Cdo 2191/2002).

12.3 Priľahlým pozemkom v zmysle § 151o ods. 3 O.z. pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty (alebo
jeho výkon) nie je v len pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú na

zriadenie cesty potrebné, cez ktoré má byť prístup realizovaný (tu pozri aj rozsudok Krajského súdu v
Brne spis. zn. 60Co 171/2004).

12.4 Všeobecné užívanie je výnimočným obmedzením vlastníckeho práva reagujúcim na komunikačnú
potrebu verejnosti ako potenciálne neobmedzeného okruhu osôb. Jeho aplikácia neprichádza do úvahy

v prípade komunikácie v uzatvorenom areáli.

12.5 Pre všeobecné užívanie (teda nie vylúčené užívanie statku zodpovedajúceho jeho určeniu) je
charakteristické, že oprávnenie k takému užívaniu vzniká vopred neurčenému okruhu užívateľov, teda
nejde o súkromné práva konkrétnych osôb k cudzej veci (vecné bremená), a vzniká priamo zo zákona,

na rozdiel od zvláštneho užívania, ktoré býva viazané na vydanie určitého individuálneho správneho
aktu. Podľa ustálenej súdnej praxe za verejné užívanie nehnuteľností patrí odplata (tu pozri rozsudok
NS ČR Z 27. júna 2011 spis. zn. 22Cdo 3158/2009).12.6 Právom zodpovedajúcim zákonnému vecnému bremenu nie je právo všeobecného užívania
verejných priestranstiev. Toto právo sa vzťahuje na verejne prístupné veci (priestory), ktoré možno
verejne užívať (publico usui destinatae).V tom spočíva rozdiel oproti osobnému vecnému bremenu, pri

ktorom je oprávneným vždy konkrétna osoba, respektíve okruh konkrétnych osôb. Inštitút všeobecného
užívania sa týka iba verejne prístupnej účelovej komunikácie.

12.7 Prístup k stavbám prostredníctvom účelovej komunikácie predstavuje dôvod vylučujúci zriadenie
vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 O.z. (tu pozri rozsudok NS ČR spis. zn. 22Cdo 576/2009).

12.8 Okrem toho podľa konštantnej judikatúry (NS SR ako napr. Rc 32/2006 a NS ČR rozsudok sp.
zn. 22Cdo 1897/2004 a spis zn. 22Cbo 2854/2010), s ktorou sa odvolací súd stotožňuje, podmienka,
že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie splnená, ak vlastník priľahlého pozemku,
ktorý má slúžiť ako cesta, ponúka jeho odpredaj vlastníkovi stavby alebo zriadenie vecného bremena
cesty za všeobecnú trhovú cenu. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno

iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.

13. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odseku 1.3 tohto rozsudku. Okrem toho podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo
nesporné:

- že žalovaná nebráni žalobcom predmetné pozemky používať na prechod a prejazd z verejnej (obecnej)
komunikácie k ich bytu,
- že žalobcom bol predložený návrh dohody o urovnaní, ktorý obsahuje aj právo žalobcov užívať sporné
nehnuteľnosti za odplatu v predmetnej lokalite obvyklú (51,52 eur ročne),
- že žalovaná je ochotná žalobcom predať predmetné pozemky za cenu v predmetnej lokalite obvyklú,

prípadne im ich prenajať na obvyklé užívanie za cenu v predmetnej lokalite obvyklú,
- že kolaudačnými rozhodnutiami obce T. č. Výst. 52/2006/Sa-95 z 27.11.2006, č. Výst. 41/2008/
Sa-54 z 9.6.2008 a č. Výst. 78/Sa-124z 26.8.2009 boli predmetné komunikácie (na ktorých žalobcovia
žiadajú zriediť vecné bremeno)skolaudované ako účelové komunikácie, ktoré zároveň spĺňajú charakter
verejných účelových komunikácií a takto sú aj užívané.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní bolo dokázané,
žalobcovia majú zabezpečený prístup k ich stavbe (bytu) a to cez verejné účelové komunikácie, ktoré
majú právo užívať titulom práva všeobecného užívania verejných priestranstiev. Okrem toho majú
možnosť si predmetné pozemky (na ktorých žiadajú zriadiť vecné bremeno) od žalovanej kúpiť za cenu

v predmetnej lokalite obvyklú, prípadne si ich prenajať na obvyklé užívanie za cenu v predmetnej
lokalite obvyklú. Z týchto dôvodov potom v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na zriadenie
vecného bremena - práva cesty cez priľahlé pozemky súdom podľa § 151o ods. 3 O.z., ako to dôvodne
namietala žalovaná. Preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 C.s.p.
zmenil zamietnutím žaloby.

15. Dôvodnou bola aj námietka žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie
(z dôvodu, že tento na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, resp. aplikoval
nesprávnu právnu normu), nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcov uplatnený v tomto
konaní nie je možné posúdiť podľa § 135c ods. 3 O.z. ako nárok vlastníka neoprávnenej stavby na

cudzom pozemku na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (žalobcovia
totiž v tomto konaní nie sú v postavení vlastníkov neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a ani
nežiadajú z tohto právneho dôvodu usporiadať pomery), prípadne nárok vlastníka stavby alebo pozemku
na umožnenie mu vstupu na susediaci pozemok za účelom údržby alebo obhospodarovania susediacich
pozemkov alebo stavieb podľa § 127 ods. 3 O.z.. Žalobcovia sa totiž nedomáhali svojou žalobou riešenia

susedského sporu so žalovanou, spočívajúceho v súdnej ochrane ich práva na vstup na pozemky
žalovanej za účelom údržby alebo obhospodarovania svojich pozemkov alebo stavby. V§ 127 ods. 3 O.z.
sú síce upravené podmienky vstupu na susedný pozemok a povinnosť vlastníka takýto vstup strpieť,
respektíve umožniť, ide však o zákonné vecné bremeno (§ 151o ods. 1 veta prvá O.z.), ktoré sa týka
zabezpečenia vstupu na vlastný pozemok, prípadne do vlastnej stavby na ňom zriadenej, za účelom

údržby stavby alebo obhospodarovania pozemku (výkon prác spojených s udržiavaním pozemkov a
stavieb v dobrom stave, prípadne s hospodárením na pozemkoch). Práva vstupu na susedný pozemok
sa možno domáhať žalobou na stanovenie povinnosti umožniť vstup na susedný pozemok, čo nebol
prípad práve prejednávanej veci.16. Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol jej voči žalobcom
nárok na náhradu trov konania.

17. O nároku na náhradu trov sporových strán rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a
2 a § 262 ods. 1 C.s.p.

18. O nároku na náhradu trov Slovenskej republiky rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 v

spojení s § 253 a § 470 ods. 2 C.s.p.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

20. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).