Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212060
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116212060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu CD

Consulting s.r.o., 602 00 Brno, Příkop 843/4, Zábrdovice, IČ: 264 29 705, proti žalovanému W. J., I.. XX.
M. XXXX, XXX XX, B. XX, o zaplatenie sumy 230 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 230 Eur (s príslušenstvom) titulom zmenky
postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorý stanovuje európske
konaniesnízkouhodnotousporu(ďalejlen„nariadenie“)prostredníctvomtlačivaA(návrhunauplatnenie

pohľadávky).

2. Súd zaslal žalovanému žalobu s prílohami a príslušným tlačivom na odpoveď v zmysle nariadenia
(tlačivo C), no žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že si nie je vedomý,
že by podpísal nejakú zmenku a žiadal, aby súd rozhodol na základe listín predložených žalobcom.

3. Pretože sa zástupca žalobcu pojednávania nezúčastnil, konal súd (§ 180 CSP) v jeho neprítomnosti

a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s návrhom, zmenkou, žiadosťou,
zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, dodatkom k zmluve o úvere, úrokovými
sadzbami bánk, a zistil nasledovné:

4. Žalovaný vystavil dňa 8. septembra 2011 v B. zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava Pribinova 25, IČO: 35 807 598 (ďalej aj „pôvodný veriteľ“) sumu
230 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % ročne od 16. marca 2013. Zmenka mala byť predložená na

platenie bez protestu v lehote 4 rokov od vystavenia. Na rube zmenky indosoval pôvodný veriteľ zmenku
na rad žalobcu.

5. Z právneho hľadiska posúdil súd vystavenú zmenku ako vlastnú zmenku, ktorá obsahuje všetky
náležitosti vyžadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb., zmenkového a šekového, a preto ju súd
považuje za platnú. Zmenka je splatná v zmysle čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., lebo uplynula
doba 4 rokov od jej vystavenia. V zmysle čl. I § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. nebolo treba zmenku

protestovať pre napísanú doložku „bez protestu“. Indosamentom napísaným na rube zmenky prešli
práva pôvodného veriteľa na žalobcu v súlade s čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Vzhľadom na
to je z hľadiska splnenia formálnych náležitostí žalovaný ako vystaviteľ zmenky povinný na jej základe
plniť žalobcovi ako aktuálnemu majiteľovi zmenky.6.Akzaviazanosťzozmenkyvzniklavsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou,možnovždyrobiťmajiteľovi
zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým

majiteľom zmenky (tzv. kauzálne námietky) a súd na tieto námietky prihliada ex offo (čl. I § 17 ods. 1
a 2 zákona č. 191/1950 Zb., zmenkový a šekový). V danom prípade vystupuje na strane žalovaného
fyzická osoba, t.j. strana, ktorá by mohla byť spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Súd z vlastnej činnosti vie, že hlavným predmetom podnikania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je
poskytovanie spotrebiteľských úverov ( túto skutočnosť možno považovať aj za všeobecne známu),

teda pôvodný majiteľ zmenky môže byť dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Toto konanie je síce v režime nariadenia, ale v zmysle čl. 19 nariadenia sa konanie subsidiárne riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie, teda popri nariadení súd aplikuje aj ustanovenia
CSP, prípadne aj ďalšie vnútroštátne normy procesnej povahy, vrátane uvedeného ustanovenia čl. I §
17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb.

7. Vzhľadom na uvedené musí súd z úradnej povinnosti skúmať, či zaviazanosť žalovaného zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a následne posúdiť prípadné kauzálne námietky
žalovaného a prihliadnuť na ne ex offo. Preto súd vyzval strany a pôvodného veriteľa na predloženie
zmluvy, ktorou bol založený vzťah medzi žalovaným a pôvodným veriteľom, prípadne i všetkých ďalších
súvisiacich dokumentov a na oznámenie aká suma bola titulom zmluvy doteraz uhradená. Strany

žiadané dokumenty a informácie súdu neposkytli. Na výzvu súdu reagoval len pôvodný veriteľ, ktorý
uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere a žalovaný jej titulom doteraz uhradil spolu sumu 1.386
Eur (platbami v dňoch 17. októbra 2011, 15. novembra 2011, 16. decembra 2011, 16. januára 2012, 20.
februára 2012 a 19. marca 2012 sumu 6 x 131 Eur, dňa 23. apríla 2012 sumu 60 Eur, dňa 11. mája 2012
sumu 71 Eur, dňa 25. mája 2012 sumu 70 Eur, dňa 19. júna 2012 sumu 67 Eur, dňa 20. júla 2012 sumu

70 Eur a v dňoch 22. augusta 2012 a 18. septembra 2012 sumu 2-krát po 131 Eur). Pôvodný veriteľ
predložil i zmluvu o úvere a súvisiace dokumenty.
8. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 8. septembra 2011 č. 600800059 vyplýva, že pôvodný veriteľ
poskytol žalovanému sumu 800 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s poplatkom 772 Eur v 12
mesačných splátkach po 131 Eur počnúc 18. októbrom 2011. Podľa dodatku k zmluve o úvere použil

žalovaný peňažné prostriedky na nákup technických zariadení za účelom výkonu zamestnania, pričom
účel úveru „zamestnanie“ je vyznačený aj v samotnej zmluve o úvere. Číslom zmluvy 600800059 je
označená aj vystavená zmenka, čo kauzálne spája uzavretú zmluvu o úvere s vystavenou zmenkou.

9. Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah pôvodného veriteľa a žalovaného ako zmluvu o úvere

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, lebo pôvodný veriteľ vystupoval v rámci zmluvy v postavení dodávateľa podľa
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov)
a žalovaný v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (zmluvu neuzatváral v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ale na účely zamestnania).

Preto žalovanému ako spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana v zmysle čl. I § 17 ods. 1 a 2 zákona
č. 191/1950 Zb. a súd má povinnosť ex offo prihliadnuť na kauzálne námietky vyplývajúce zo vzťahu
medzi žalovaným a pôvodným veriteľom založeným zmluvou o úvere.

10. Súd pre úplnosť dodáva, že tu nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v režime zákona č. 129/2010

Z. z., o spotrebiteľských úveroch, lebo podľa § 2 písm. a) tohto zákona sa za spotrebiteľa považuje len
fyzická osoba, ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Predmetná zmluva preto nemusí obsahovať povinné náležitosti uvedené v § 9 ods.
1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka,
keďže definícia spotrebiteľa obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. je odlišná od definície v Občianskom

zákonníku, ktorý za spotrebiteľa nepovažuje výlučne fyzické osoby, ktoré zmluvu uzatvárajú za účelom
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti (nepatrí sem účel zamestnania).

11. Zmluva je právne označená ako zmluva o úvere. Predložená zmluva však neobsahuje podstatnú
náležitosť zmluvy o úvere - povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky

úroky (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka). Bezúročný úver je v zmysle uvedených
ustanovení Obchodného zákonníka pojmovo vylúčený. Zmluva však podľa jej obsahu spĺňa všetky
náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo ide o prenechanie
peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi na určitú dobu. Pre tento zmluvný typ je dohodnutie úrokovlen fakultatívnou náležitosťou, a preto absencia dohody o úroku nie je pre platnosť zmluvy o pôžičke
rozhodujúca. Preto súd podľa obsahu považoval uzavretú zmluvu za zmluvu o pôžičke v režime
Občianskeho zákonníka a nie za zmluvu o úvere.

12. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, ale iný
druh odplaty za poskytnutie pôžičky zákon nepozná (na rozdiel od zmluvy o úvere, kde je v § 499
Obchodného zákonníka upravený poplatok za poskytnutie úveru). Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to má súd za to, že ak Občiansky zákonník v rámci právnej
úpravy zmluvy o pôžičke s odplatou v podobe poplatku neráta, jej dojednanie predstavuje odchýlenie
sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, lebo platením tohto poplatku je zaťažený práve on. Zmluvné
dojednanie o poplatku v rámci zmluvy o pôžičke predstavuje rozpor so zákonom a je neplatné v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje i na výšku dohodnutého poplatku v tejto veci v
sume 772 Eur, ktorý predstavuje 96,5 % z poskytnutej sumy istiny úveru 800 Eur, ktorý mal žalovaný

pôvodnému veriteľovi zaplatiť za poskytnutie peňažných prostriedkov za jeden rok. Takýto poplatok
zjavne prevyšuje náklady, ktoré mohli pôvodnému veriteľovi v súvislosti s poskytnutím pôžičky vzniknúť
(najmä administratívne výdavky), a preto jeho dojednanie predstavuje rozpor s dobrými mravmi, čo
taktiež spôsobuje neplatnosť dojednania o tomto poplatku v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Súd dodáva, že dojednanie odplaty 772 Eur by bolo neplatné aj keby išlo o úrok. V súlade s
právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. apríla
2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011 je v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba, ktorá podstatne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania úveru s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor sa vzťahuje na

všetky zmluvy o pôžičke (prípadne o úvere) bez ohľadu na povahu subjektov, teda aj na pôžičky a
úvery poskytnuté nebankovými subjektmi, a tým viac na spotrebiteľské zmluvy. Priemerné úrokové
miery z úverov predstavovali v dobe poskytnutia pôžičky (september 2011) pri nových spotrebiteľských
úveroch splatných do 1 roka (ako úvery a pôžičky s obdobou lehotou splatnosti, keďže v danom prípade
bola splatnosť úveru 12 mesiacov) výšku 7,3 % ročne. V tejto veci bola odplata dohodnutá vo výške

viac ako 13-násobku tejto odplaty. Dohodnutá odplata 96,5 % ročne niekoľkonásobne prevyšuje aj
všetky ostatné úrokové sadzby poskytovaných úverov v danom období, pričom najvyššia úroková miera
(pre podnikateľské úvery) predstavuje 12,84 % ročne. Tieto údaje vyplývajú z prehľadu spracovaného
Národnou bankou Slovenska (dostupný na stránke www.nbs.sk , vytlačený na č.
l. 93 spisu). Dohoda o úroku v uvedenej sadzbe spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto zmluvného

dojednania pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

14. Uvedený záver o neplatnosti dojednania odplaty v obdobnej spotrebiteľskej zmluve uzavretej
pôvodným veriteľom potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 12Co/358/2016 zo
dňa 31. októbra 2016. Preto súd konštatuje, že pôvodný veriteľ mal titulom uzavretej zmluvy nárok len

na vrátenie poskytnutej sumy istiny úveru 800 Eur, pretože mu poplatok 772 Eur nepatrí a na žiadnej
inej odplate so žalovaným v zmluvne nedohodli. Pretože žalovaný už titulom poskytnutej pôžičky podľa
tvrdenia pôvodného veriteľa uhradil sumu spolu 1.386 Eur nemá z titulu tejto zmluvy žiaden dlh. Súd
poukazuje i na to, že dlžnú sumu 800 Eur splatil žalovaný ešte pred vystavením zmenky dňa 23. apríla
2012, lebo k tomuto dňu uhradil podľa tvrdenia pôvodného veriteľa jednotlivými čiastkovými úhradami

sumu spolu 846 Eur (7 úhrad od 17. októbra 2011 do 23. apríla 2012).

15. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalovaný splnil celý svoj dlh vyplývajúci z kauzy, na základe
ktorej bola vystavená zmenka, ešte pred vystavením zmenky, čím dlh zanikol v zmysle § 559 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Pretože súd prihliada v danom prípade na kauzálne námietky ex offo,

zamietol návrh žalobcu uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 230 Eur s požadovaným príslušenstvom
vyplývajúcim z vystavenej zmenky (zmenkovým úrokom a zmenkovou odmenou) v celom rozsahu.

16. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol z dôvodu zamietnutia
žaloby v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil (ani mu podľa

obsahu spisu žiadne trovy nevznikli), a preto súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že

bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.