Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221541
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115221541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o v čase podania návrhu
maloletú, t.č. plnoletú T. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Mgr. G. A., O. X, W., dieťa rodičov: D. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. X. XX, zastúpený Mgr. G. A., O. X, W., a G. Z., nar. X.X.XXXX, bytom X. X, W.,
o zvýšenie výživného, o odvolaní matky plnoletej T. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.
novembra 2016, č.k. 16P/67/2015-69, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti určenia nedoplatku
na zročnom výživnom a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné matky na T. X., nar.
XX.XX.XXXX,zosumy49,70eurna80eurmesačneod1.9.2015,čímzmenilrozsudok Okresnéhosúdu
Trnava zo dňa 11.5.2007, č.k. 20P/197/2006-31 v časti výživného. Vo zvyšku návrh zamietol, zároveň
určil zameškané výživné za obdobie od 1.9.2015 do 15.11.2016 v sume 454,50 eur, ktoré povolil matke
splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu

nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec sa návrhom podaným na súd prvej inštancie domáhal
zvýšenia výživného na maloletú T. z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej
zmenepomerovnajejstrane.Výživnéžiadalzvýšiťna150eurmesačneod2.9.2013.Matkasozvýšením
výživného nesúhlasila, opakovane sa ospravedlňovala z neúčasti na pojednávaní. Právne súd prvej
inštancie vec posúdil podľa § 62, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zistil, že k poslednej úprave výživného
došlo rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.5.2007, č.k. 20P/197/2006-31 a to sumou 49,70
eur (1.500,- Sk) mesačne, keď otec mal príjem 93 eur a matka bola bez zamestnania. V súčasnosti

T. dovŕšila plnoletosť, navštevuje druhý ročník SSOŠ Trnava, otec má príjem 500 eur mesačne, jeho
partnerka má príjem takisto 500 eur mesačne. Majú spolu ďalšie dve deti, maloletého X. nar. v roku
XXXX a X., nar. v roku XXXX. Matke takisto pribudli dve vyživovacie povinnosti voči maloletému J. U.,
nar. v roku XXXX a maloletej Y. U., nar. XX.X.XXXX, na ktoré matka poberá rodinné prídavky a stará sa o
dieťa do veku 6 rokov. Jej partner - otec maloletých detí má posledný zistený príjem 382,70 eur z ktorého
súd vychádzal, nakoľko u zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť. Matka
neposkytla súdu žiadnu súčinnosť pri zisťovaní jej pomerov, preto súd vychádzal z listinných dôkazov,

ktoré si zadovážil, z ktorých vyplynulo, že matka je dobrovoľne na predĺženej materskej dovolenke,
nepreukázala žiadne relevantné dôvody, pre ktoré nemôže pracovať. S T. okrem krátkeho časového
obdobia v roku 2015 nie je v žiadnom kontakte, na jej výživu nad rámec bežného výživného neprispieva,
dokonca neprispieva ani bežným výživným. Je voči nej vedené trestné konanie pre zanedbanie povinnejvýživy. Súd dospel k záveru, že je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného objektívne vzrástli
potreby v čase podania návrhu maloletej v súvislosti s jej vekom a návštevou strednej školy. Na strane
obochrodičovpribudliďalšiedvevyživovaciepovinnosti,aletiežpartneri,ktorísapodieľajúnanákladoch

domácnosti a majú vyživovaciu povinnosť voči deťom z terajších vzťahov. Náklady na domácnosť sú
dané na strane oboch rodičov, preto ich súd v celom rozsahu nezohľadňuje. Od poslednej úpravy
výživného došlo k najväčšej zmene pomerov predovšetkým na strane už medzičasom plnoletej T., ktorej
objektívne potreby nepochybne za obdobie od poslednej úpravy výživného vzrástli vekom a prípravou
na budúce povolanie a doposiaľ určené výživné nemôže pokrývať potreby T.. Matka nad rámec bežného

výživného, ktoré takisto riadne neplatí, na T. neprispieva. Pri určení výšky výživného bolo potrebné
prihliadnuť tiež na vykonateľnosť rozhodnutia i keď určené výživné nepochybne nepokryje celkom
objektívne náklady T., voči ktorej však má vyživovaciu povinnosť i otec, ktorého osobná starostlivosť už
nie je daná do takej miery ako u maloletého dieťaťa. Súd potom vychádzal z príjmu rodiny matky, ktorý
bol zistený a to príjem jej partnera a rodinné prídavky. Skutočnosť, že matka príjem nemá, ako bolo
uvedené, je zapríčinené jej osobou a neboli pre takéto konanie zistené objektívne dôvody. Je potom

potrebné vychádzať z minimálnej mzdy vo výške 380 eur pre rok 2015. Súd vychádzal aj zo súdnej
praxe, keď výživné má predstavovať zhruba štvrtinu príjmu povinnej osoby. V danom prípade určené
výživné zodpovedá tomuto postupu, keď suma 25% z minimálnej mzdy je v čiastke 95 eur. Sumu 80
eur mesačne tak súd prvej inštancie považoval za primeranú a na túto sumu výživné matke zvýšil a
to s účinnosťou od 1.9.2015, kedy nepochybne boli dané dôvody na jeho zvýšenie, T. navštevovala už

strednú školu. Počiatok zvýšenia výživného neurčil súd podľa návrhu, nakoľko neboli zistené dôvody
na taký postup. Na súde prvej inštancie prebiehalo konanie 20P/278/2013 o zvýšenie výživného, v tejto
veci zobral otec 26.3.2015 návrh späť a v roku 2015 plnoletá T. nebývala u otca nepretržite, bývala
sčasti u matky, u starej matky a u otca. Z uvedených dôvodov súd návrhu čiastočne vyhovel a vo zvyšku
návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného a určenia nedoplatku na
zročnom výživnom ako aj súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podala odvolanie matka plnoletej
T.. Uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí, J., ktorý navštevuje predškolské zariadenie na F. ul.
v W., kde zaňho platí školné 66 eur, obedy 39 eur mesačne. Okrem toho má dcéru Y., s ktorou je

na rodičovskej dovolenke do 6 rokov veku dieťaťa. S oboma deťmi navštevuje imunológa, s dcérou
kardiológa, lekárku na štítnu žľazu. Dcéra má odporučené navštevovať detské respiračné sanatórium,
nakoľko trpí ochorením astma. Nesúhlasí s výrokom, že je dobrovoľne s dcérou doma a nehľadá si
prácu. S oboma deťmi má zvýšené výdavky s ich oblečením, hygienou a stravovaním. Býva spolu s
otcom detí v podnájme, nájomné činí 362 eur mesačne. Po odrátaní všetkých nákladov na domácnosť

a nájomné im nezostávajú financie ani na pokrytie základných životných potrieb. K odvolaniu doložila
lekárske potvrdenie, že maloletá Y. prekonala opakované infekty horných dýchacích ciest, pre zlý
zdravotný stav bola dvakrát hospitalizovaná, má doporučený pobyt v respiračnom sanatóriu. Tiež
doložila ústrižky poštových poukážok, z ktorých vyplynulo, že za školskú jedáleň platí v škôlke 46,54 eur.

3. Otec T. k odvolaniu matky uviedol, že on má takisto ďalšie dve maloleté deti, synov X. a X., ktorí
sú obaja školopovinní, maloletý X. navštevuje tretí rok hodiny gitary, krúžok anglického jazyka, mladší
navštevuje hodiny klavíra dvakrát týždenne, a takisto krúžok anglického jazyka. Okrem toho všetky tri
deti vrátane T. majú predpísané nosenie dioptrických cylindrických okuliarov. Z ľudského hľadiska ho
mrzí ochorenie maloletej Y., ktoré matka spomína, avšak doposiaľ je matka na predĺženej rodičovskej

dovolenke dobrovoľne, prácu si ani nehľadá. Aj v dobe, keď mala pravidelný príjem, nemala žiadne
iné vyživovacie povinnosti, T. žila s ním, tak ani v tej dobe neplatila výživné a to ani sčasti, za čo aj
bola trestne stíhaná. Momentálne je už tretíkrát trestne stíhaná. Jemu sa diametrálne zhoršil zdravotný
stav, je chystaný na hospitalizáciu s prípravou na predpokladanú transplantáciu srdca. Bol uznaný za
ťažko zdravotne postihnutého, je odkázaný na opateru a sprievodcu, miera funkčnej poruchy je zatiaľ

stanovenána70%.Vnávrhupôvodnežiadalzvýšiťvýživnéna150eurmesačne.Tútosumusamamatka
uznala ako sumu adekvátnu na potreby T. a túto od neho žiadala vo svojom návrhu v roku 2015. Napriek
tomu, že súdom bolo výživné zvýšené len na sumu 80 eur, ani dcéra ani on nepodali odvolanie, nakoľko
sa snažili prihliadať takisto na životnú situáciu matky, aj keď ich rodina sa sama nachádza v kritickej
situácii. K vyjadreniu doložil potvrdenie o svojom zdravotnom stave z Národného ústavu srdcových a

cievnych chorôb Bratislava a tiež lekársku správu z Internej kliniky B Fakultnej nemocnice Trnava a
komplexný posudok o miere funkčnej poruchy vo výške 70% s tým, že otec T. sa považuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.4. Dňa 13.2.2017 bolo na súd prvej inštancie osobne podané podanie nazvané Návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti mojej matke G. Z., v ktorom sa uvádza, že: nesúhlasím s podaným návrhom
na zvýšenie výživného voči mojej osobe, som plnoletá a nesúhlasím s podanými návrhmi na zvýšenie

výživného voči mojej osobe, ktoré Mgr. A. podáva na súd. Nikdy so mnou žiadny podaný návrh
nekonzultovala, v podaných návrhoch na súd našla údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde. Tiež žiada
úplné zrušenie výživného vo všetkých podaniach v plnom rozsahu z dôvodu, že ukončila vzdelávanie
SŠOS GOS -SK v Trnave, odbor hotelová akadémia. Zamestnala sa, odišla z domácnosti otca bývať k
matke G. Z.. Na uvedenom podaní je rukou podpis X. s dátumom 13.2.2017.

5. Následne Mgr. G. A. doručila súdu vyjadrenie k tvrdeniu matky maloletej, uviedla, že T. sa
zúčastňovala sama na pojednávaniach aj v jej prítomnosti ako aj v prítomnosti matky. Nie je preto možné,
že by sa niečo konalo bez jej vedomia alebo súhlasu. Dokonca sama bola T. podať na matku trestné
oznámenie za neplatenie výživného.

6. Matka T. podaním podaným osobne na súde prvej inštancie dňa 22.3.2017 súdu oznámila, že
nesúhlasí s podanými návrhmi vo veci zvýšenia výživného na dcéru T., nakoľko návrhy na zvýšenie
výživného nemajú opodstatnenie. Dcéra nežije s otcom v spoločnej domácnosti, finančné výdavky s
T., ktoré Mgr. A. uvádzala v návrhoch sa nezakladajú na pravde. Súhlasí so zrušením vyživovacej
povinnosti, ktoré podala jej dcéra T. X., ktorá býva s ňou v spoločnej domácnosti a nie je predpoklad,

že by sa vrátila do domácnosti otca.

7. Otec T. sa vyjadril k návrhu na zrušenie výživného podaním zo dňa 1.4.2017 prostredníctvom svojej
splnomocnenej zástupkyne. Uviedol, že T. vychovával od detstva spolu so svojou partnerkou Mgr. A., v
prevažnej miere s matkou kontakt nemala. Už v detstve s ňou boli problémy, hlavne klamstvá a krádeže

ale zvládnuteľné pri dôslednej výchove. Závažnejšie problémy s T. začali od roku 2015, vtedy bola v
druhom ročníku. Postupne jej zistili väčšie krádeže hotovosti, klamstvá, tak utiekla k biologickej matke
a okamžite zanechala školu. Po pár týždňoch sa kajúcne vrátila a on ju prijal, dokonca sa vrátila aj
do školy. Avšak všetko sa zopakovalo ďalšie dva razy. Vždy ju prijali, pravdepodobne bolo chybou,
že bez trestu T. odpustili, čo však každý rodič pochopí. Naposledy T. utiekla 8.2.2017. Čo sa týka

vyjadrení T. a dôvodov uvedených v návrhu na zrušenie výživného, tieto sú vymyslené. T. tvrdí, že ju
zastupovala v konaní o zvýšenie výživného bez jej vedomia. To nie je pravdou. Konanie začalo v dobe
jej neplnoletosti, na návrh otca a ona bola splnomocnená zástupkyňa otca. Po zavŕšení plnoletosti bolo
riadne doručené jej splnomocnenie na zastupovanie T. ale aj tak bola T. prítomná aj osobne a k návrhu
sa vždy aj osobne vyjadrila. K vyjadreniu doložila trestné rozkazy zo dňa 9.4.2009, 26.7.2016, z ktorých

vyplýva, že obvinená G. Z. sa uznáva za vinnú zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy. V
ďalšom vyjadrení zo dňa 12.4.2017 splnomocnená zástupkyňa otca uviedla, že T. žije s matkou ale
matka zámerne neuviedla, že až od februára 2017, kedy zanechala školu a odišla k matke. Do februára
2017 žila v domácnosti otca a matka na ňu nijakým spôsobom neprispievala napriek tomu, že vedela,
ako sa zmenil zdravotný stav otca.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§
359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky plnoletej

T. nie je dôvodné, pretože rozsudok prvej inštancie je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16P/67/2015 je zvýšenie výživného
matky na dcéru T. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v priebehu konania dovŕšila plnoletosť a to zo sumy 49,70
eur na 150 eur mesačne s účinnosťou od 2.9.2013.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti a postupu rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd zvýšil výživné matky na plnoletú T. zo sumy 49,70 eur na 80 eur mesačne s
účinnosťou od 1.9.2015, vo zvyšku návrh zamietol a určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 1.9.2015 do 15.11.2016 v sume 454,50 eur, ktorý matke povolil splácať po 20 eur mesačne spolu s

bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

11. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má
za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie zvýšenia výživného matkyna medzičasom plnoletú T., jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil
a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie nároku plnoletej T., pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov

konania a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie
napadnutého rozsudku. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného
súdu odchýliť, navyše ak odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými

by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

12. Na odvolacom pojednávaní dňa 4.4.2018 plnoletá T. uviedla, že podanie nazvané návrh na zvýšenie
vyživovacej povinnosti mojej matke G. Z. nepodala, o tomto sa dozvedela až tento rok vo februári, keď
bola nahliadnuť do spisu. Vo februári roku 2017 bývala u svojej starej matky zo strany otca. V lete

minulého roku bola pár dní u matky, tento pobyt netrval dlho a matke zaňho musela ešte aj zaplatiť.
Momentálne býva sama, má v prenájme jednoizbový byt, ktorý jej hradí otec a jeho partnerka Mgr. A.. Kto
mohol podať na súd podanie nazvané návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 13.2.2017, nevie.
Po nahliadnutí do spisu na č.l. 109 uviedla, že podpis na návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti
nie je jej. Pred súdom sa podpísala na čistý papier, ktorý sa založil do spisu. Tiež založila do spisu

doklady z A. U. kde je jej podpis z augusta a júla 2016. Uviedla, že súhlasí v prípade potreby aj s
grafologickým posudkom. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa pomery plnoletej T. zmenili tak, že od
1.7.2017 prestala navštevovať školu, takže odpadli jej výdavky spojené so školskou dochádzkou. Okrem
toho má stále výdavky na stravu, oblečenie, posledný polrok bola tehotná. Dňa 13.4.2018 porodila dcéru
Q. X., ktorej otec v rodnom liste doposiaľ nie je uvedený. So svojou dcérou T. býva vo vlastnom byte,

ktorý má prenajatý s tým, že nájom bytu uhrádza jej otec. Stravovať sa stále chodí do domácnosti otca.

13. Pokiaľ sa týka späťvzatia návrhu, tak odvolací súd mal za to, že plnoletá T. tento nepodala,
sama tvrdila, že uvedený návrh nenapísala, ani ho nepodpísala a nevie kto ho na súd podal. Odvolací
súd jej tvrdenia považoval za pravdivé. Porovnaním podpisov z dokladov predložených na odvolacom

súde odvolací súd považoval podpis T. za ľahko napodobiteľný, plnoletá T. napriek poučeniu o potrebe
zaplatiť znalečné súhlasila v prípade potreby s grafologickým vyšetrením aj napriek nedostatku financií.
T. bola po dovŕšení plnoletosti v konaní aktívna, zúčastňovala sa pojednávaní, kde prezentovala záujem
na zvýšení výživného a späťvzatiee návrhu je tak nelogické a nezapadajúce do skutkových okolností
ohľadne vývoja životnej situácie plnoletej( tehotenstvo, narodenie dieťaťa, neskončené stredoškolské

vzdelanie, bez príjmu). Odvolací súd tak nepovažoval ďalšie dokazovanie v tomto smere za potrebné
a hospodárne a to aj vzhľadom na predmet konania, ktorým je zvýšenie výživného a dĺžku konania 2,5
roka.

14. Odvolací súd považoval zvýšenie výživného na sumu 80 eur za správne, keď úvahy súdu o

príjme matky a jej partnera považoval za správne. Matka plnoletej T. v odvolaní neuviedla žiadne
konkrétne skutočnosti ohľadne výšky svojho príjmu ani príjmu svojho partnera, hoci bola na ich
preukázanie vyzvaná. Odvolací súd považoval prístup matky k súdu za nezodpovedný ( nezúčastňovala
sa pojednávaní, neúčasť riadne neospravedlnila, na výzvy súdu nereagovala) a tiež aj k práci a k
vyživovacej povinnosti, ktorú si matka dlhodobo riadne neplní. Zvýšenie výživného tak odvolací súd

považoval za primerané odôvodneným potrebám plnoletej T., ktorá nie je napriek plnoletosti schopná
sama sa živiť, ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.

15. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti, v časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom a súvisiacom výroku o

náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).