Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914214921
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6914214921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu: V.. J. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom v F. X. XXX, zast. JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote,
Svätoplukova 28 proti žalovanému: Základnej škole s materskou školou Gemerský Jablonec, so sídlom
v Gemerskom Jablonci 244, IČO: 37 831 771, zast. Mgr. Marcelom Moravčíkom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Ružová Dolina 6, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12Cpr/2/2014-185 zo dňa 28. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12Cpr/2/2014-185 zo dňa 28. 06. 2017 p o t v r

d z u j e.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (prvý výrok)
a žalovanému priznal náhradu trov konania (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po doplnení dokazovania v intenciách
zrušujúceho uznesenia dospel k záveru, že žaloba žalobcu o neplatnosť výpovede z pracovného

pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce nie je dôvodná, a preto ju zamietol. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný dňa 05. 05. 2014 rozhodol o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce s tým, že v škole sú nadbytoční zamestnanci vyučujúci predmety, ktorých počet
vyučovacích hodín je vo všeobecnosti nízky (ako je telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná
výchova) a tento počet sa permanentne znižuje vzhľadom na znižovanie počtu žiakov a počtu tried v
škole. Žalobca vyučoval telesnú výchovu, teda spadal do tejto kategórie nadbytočných zamestnancov.
Tvrdenia žalovaného o znižovaní počtu žiakov a počtu tried v škole boli preukázané písomnými dôkazmi.

Výpoveď žalobcu bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 19. 06. 2014 a dňa 20. 06.
2014 bola daná žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce pre nadbytočnosť vzhľadom
na rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.
Výpoveď je konkrétna s uvedením dôvodu výpovede. Žalobcovi bola pred daním výpovede ponúknutá
možnosť pracovať na kratší pracovný úväzok, s čím žalobca nesúhlasil. Podľa ustálenej judikatúry
zamestnávateľ pri daní výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce nie je obmedzený v tom, s
ktorým zamestnancom rozviaže pracovný pomer. O výbere zamestnanca rozhoduje sám a ani súd nie je

oprávnený túto otázku preskúmavať. Pretože nadbytočnosť môže byť početná alebo profesijná, použitie
tohto výpovedného dôvodu nie je podmienené absolútnym znížením počtu všetkých zamestnancov a
podmienky môžu byť splnené aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov, ak je ich zloženie z hľadiska profesie
a kvalifikácie iné ako u prepúšťaného nadbytočného zamestnanca. Pri daní výpovede žalobcovi bolzachovaný zákonný postup (viď ods. 9-17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a na jeho miesto
nebol prijatý iný zamestnanec. Pokiaľ okresný súd rozsudkom zo dňa 15. 06. 2016 (už zrušeným) žalobe
vyhovel, bolo to len z dôvodu, že vychádzal zo skutočnosti, že bola prijatá aj Veronika Zagyiová, ktorá

nemala potrebnú kvalifikáciu na učiteľstvo (G. Foglár a K. Pelleová mali potrebnú kvalifikáciu a neboli
prijatí na miesto žalobcu), bola prijatá na vyučovanie nemeckého jazyka, kým žalobca ako kvalifikovaná
sila, mohol mať v zmysle ust. § 7 ods. 3 zák. č. 317/2009 Z. z. z rozsahu 23 hodín mať odborné
vyučovanie 10,5 hod. a ostatné mohol mať doplnené predmetom, na ktorý nie je kvalifikovaný (teda
v danom prípadne nemecký jazyk). Po doplnení dokazovania však bolo jednoznačne preukázané, že

žalobca neovláda nemecký jazyk do tej miery, aby tým neutrpela kvalita vyučovania, a preto súd prvej
inštancie dospel k záveru, že výpoveď z dôvodu nadbytočnosti bola daná žalobcovi dôvodne.

3. O náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby odvolací súd vyslovil neplatnosť výpovede. Žalobca mal za to, že v konaní nebolo
preukázané napriek rozsiahlemu dokazovaniu, že sú splnené podmienky na danie výpovede v zmysle
ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal znižovanie počtu žiakov

ani počtu tried na škole. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že mu bola ponúkaná možnosť
pracovať na kratší úväzok, k tomuto uviedol, že takáto ponuka bola pre neho neprijateľná, nakoľko mu
bol ponúkaný len úväzok na 9,8 hod. Podľa neho mu bol tento kratší úväzok ponúkaný len formálne.
V bode 35. rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že pri daní výpovede bol zachovaný zákonný
postup, keďže na jeho miesto nebol prijatý iný zamestnanec. K tomuto žalobca uviedol, že žalovaný

prijal počas plynutia výpovednej doby K. X. Žalovaný na plný úväzok na vyučovanie na 1. stupni ZŠ,
keďže má kvalifikáciu na 1. stupeň 1. - 4. ročník ZŠ napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalobca
má kvalifikáciu na vyučovanie na ZŠ ročníky 1 až 9. Ďalej poukázal, že zo strany žalovaného nebolo
nijakým spôsobom preukázané, že B. G. ovláda nemecký jazyk na úrovni B2 tak, aby tým neutrpela
kvalita vyučovania. Žalobca trval na tom, že výpoveď mu bola daná účelovo a nedôvodne.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, pričom uviedol, že v konaní jednoznačne preukázal,
že ku dňu dania predmetnej výpovede (jún 2014) bol stav žiakov na škole taký, že za posledných
niekoľko rokov predchádzajúcich roku, kedy bola daná výpoveď sa počet žiakov ako aj tried na škole
permanentne znižoval. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní uviedol údaje za

obdobie od školského roku 2013/2014 (teda od školského roku, v ktorom mu bola daná výpoveď), a
porovnával ich s nasledujúcimi školskými rokmi - so školským rokom 2014/2015, a so školským rokom
2015/2016. Predmetné rozhodnutie zamestnávateľa o znižovaní stavu zamestnancov bolo ale prijaté
ako aj predmetná výpoveď bola daná pred týmto obdobím. Preto porovnávať údaje za školské roky,
ktoré sa začali po prijatí rozhodnutia a po daní výpovede, nemá podľa žalovaného pre toto konanie

právny význam. Dôležité však podľa žalovaného boli údaje za obdobia predchádzajúce výpovedi, kde
možno vidieť, že sa počet žiakov znižoval. Ďalej uviedol, že ani sám žalobca nespochybnil fakt, že
mu bola ponúkaná práca na kratší úväzok, ktorú však odmietol. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť,
že pani V. bola prijatá pre vyučovanie predmetov na prvom stupni základnej školy, pretože má na to
aprobáciu (špecializáciu), teda je odborne spôsobilá vyučovať všetky predmety v ročníkoch 1 až 4

základnej školy. Bola prijatá na plný úväzok, keďže žalovaný v takomto rozsahu potreboval učiteľa so
špecializáciou (aprobáciou) pre 1. stupeň základnej školy (pre ročníky 1-4), ktorý učí v týchto ročníkoch
všetky predmety. Žalobca takú špecializáciu podľa žalovaného nemá. Žalobca má špecializáciu, resp.
aprobáciu telesná výchova - branná výchova (aj keď pre oba stupne základnej školy). Čo sa týka
prijatia pani G. vyučovať nemecký jazyk, žalovaný uviedol, že ju dočasne prijal na kratší pracovný

úväzok (výlučne len na výučbu nevyhnutných hodín nemeckého jazyka), nakoľko nemecký jazyk
študovala na vysokej škole, a to odbor učiteľstvo nemeckého jazyka, pričom nemecký jazyk aj ovládala,
a má s neho absolvovanú aj maturitu. Žalovaný tak urobil práve z dôvodu, aby napriek absencii
kvalifikovaného, vysokoškolsky vzdelaného učiteľa nemeckého jazyka, boli hodiny nemeckého jazyka
odučené v požadovanej kvalite (teda aby nemčinu odučil niekto kto ju ovláda, a aby ju neučil niekto,

kto nevie vôbec po nemecky). Žalovaný na záver podotkol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca
nemecký jazyk neovláda na žiadnej úrovni, teda učiť ho nemohol. Podľa názoru žalovaného súd prvej
inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1,
2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contario, pričom rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil, ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď

rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral
v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

10. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebolo v tomto konaní
preukázané, že boli splnené podmienky na podanie výpovede v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, pretože žalovaný nepreukázal znižovanie počtu žiakov ani počtu tried v škole, táto
odvolacia námietka nie je dôvodná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní

konanom dňa 30.9.2015 (č. l. 82 spisu), a jednak vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa
10.4.2015 (č. l. 23 spisu) preukázal, že sa v predmetnom období t.j. pred podaním výpovede zo dňa
20. 06. 2014 (č. l. 6 spisu) a rozhodnutí zamestnávateľa o znižovaní stavu zamestnancov zo dňa 05.
05. 2014 (č. l. 7 spisu) počet žiakov a tried skutočne znižoval. V odvolaní žalobca poukázal na roky po
prijatí rozhodnutia zamestnávateľa o znižovaní stavu zamestnancov a po podaní výpovede, ktoré však

pre toto konanie nemajú význam.

12. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že žalovaný počas plynutia výpovednej lehoty prijal Q.. S. V. na
plný pracovný úväzok na vyučovanie na 1. stupni ZŠ, napriek tomu, že vedel, že žalobca má kvalifikáciu
na ročníky 1 až 9 ŽŠ. K predmetnému odvolací súd uvádza, že zo spisu zistil, že Q.. S. V. bola prijatá

na plný úväzok pre vyučovanie všetkých predmetov na prvom stupni základnej školy, nakoľko na toto
vyučovanie má špecializáciu (č. l. 51 - 54 spisu). Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že žalobca takúto
špecializáciu nemá, nakoľko má špecializáciu telesná výchova - branná výchova (č. l. 46 a 158 spisu).
Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že Q.. S. V. nebola prijatá na miesto
žalobcu, ktorý vyučoval len telesnú výchovu a to na druhom stupni ZŠ (č. l. 41 spisu).

13. Žalobca v odvolaní ďalej spochybnil schopnosť B. G. vyučovať nemecký jazyk. Ani táto námietka
však nie je dôvodná a odvolací súd k nej uvádza, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa
7.3.2017 č.k. 13CoPr/8/2016-142 zrušil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.6.2016
č.k. 12Cpr/2/2014-113, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že výpoveď z pracovného pomeru

podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daná žalobcovi žalovaným dňa 20. 06. 2014 je neplatná.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že iba v prípade, ak sa v priebehu ďalšieho
konania preukážu žalobcove schopnosti vyučovať nemecký jazyk kvalifikovane na patričnej úrovni tak,
aby netrpela úroveň vzdelávania, môže byť záver procesného súdu o účelovej výpovedi danej žalobcovi
akceptovaný (ods. 28 odôvodnenie uznesenie krajského súdu).

14. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaný vo svojom životopise ako jazykové znalosti uviedol, že
aktívne ovláda len slovenský, maďarský a český jazyk (č. l. 177 spisu). Na pojednávaní konanom
dňa 28.06.2017 uviedol, že na stupni B2 nemecký jazyk neovláda, ale keby bolo treba tak by sa to
vedel naučiť. Na otázku súdu prvej inštancie, či by vedel v nemeckom jazyku povedať napr. čo učil

na škole, prípadne čo sa teraz deje, uviedol, že toto povedať nevie, musel by sa na to pripraviť a
takisto by vedel nemecky učiť, lebo by sa na to pripravil (č. l. 179 spisu). Následne súd prvej inštancie
po doplnení dokazovania kde bolo jednoznačne preukázané, že žalobca neovláda nemecký jazyk do
tej miery, aby tým neutrpela kvalita vyučovania, dospel k správnemu záveru, že výpoveď z dôvodunadbytočnosti bola daná žalobcovi dôvodne a odvolaním napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol.
Krajský súd ako súd odvolací s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie náležite
doplnil dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu posúdeniu veci. Nakoľko

v konaní bolo preukázané, že žalobca nemecký jazyk neovláda na požadovanej úrovni a teda nemôže
ho ani učiť.

15. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, účinného v čase dania výpovede, zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách.

16. Je nepochybné, že v rozhodnutí Základnej školy s materskou školou Gemerský Jablonec so sídlom
930 35 Gemerský Jablonec 244, IČO: 37 831 771 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť

efektívnosť práce č. 1/2014 zo dňa 05. 05. 2014 sa, okrem iného uvádza : „V škole sú nadbytoční
zamestnanci vyučujúci predmety, ktorých počet vyučovacích hodín je vo všeobecnosti nízky (ako je
telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova), a tento počet sa permanentne znižuje vzhľadom
na znižovanie počtu žiakov a počtu tried v škole; takémuto zamestnancovi nie je možné nariadiť
výkon práce v časovom rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve, resp. stanovenom všeobecným

predpisom určujúcim počet vyučovacích hodín pre pedagogických pracovníkov v školách, a preto sa
takýto zamestnanec stáva pre školu nadbytočný“ (č. l. 7 spisu).

17. Odvolací súd ďalej s poukazom na judikatúru uvádza, že zamestnávateľ pri daní výpovede podľa §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nie je obmedzený v tom, s ktorým zamestnancom rozviaže pracovný

pomer. O výbere zamestnanca rozhoduje sám a ani súd nie je oprávnený túto otázku preskúmavať (R
90/1967). Pretože nadbytočnosť môže byť početná alebo profesijná, použitie tohto výpovedného dôvodu
nie je podmienené absolútnym znížením všetkých zamestnancov a podmienky môžu byť splnené aj
pri zvyšovaní počtu zamestnancov, ak je ich zloženie z hľadiska profesie a kvalifikácie iné ako u
prepúšťaného nadbytočného zamestnanca (r 57/1968).

18. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, účinného v čase dania výpovede, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovivýpoveďpodľa§63ods.1písm.b),nesmiepočasdvochmesiacovznovuutvoriťzrušené
pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

19. O výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nesmie počas dvoch mesiacov
znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto
iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 Zákonníka práce).

20. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) by teda nebol daný, ak by zamestnávateľ takto
chcel skončiť pracovný pomer so zamestnancom zaradením na pracovisku alebo vykonávajúcim
práce, ktorých sa predmetná organizačná zmena netýka. Rovnako aj v prípade, kedy nadbytočnosť
zamestnanca bola dôsledkom uzatvorenia pracovných pomerov s novými zamestnancami. Odvolací súd
konštatuje, že z vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené vyplynulo, že žalovaný na

miesto žalobcu neprijal iného zamestnanca.

21. Podľa § 74 Zákonníka práce, účinného v čase podania výpovede, výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru

neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do
siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

22. V danom prípade mal odvolací súd preukázané, že bola splnená podmienka § 74 Zákonníka práce o
prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov (odborovou organizáciou), keďže dňa 19. 06. 2014
bolo podané vyjadrenie, a to nesúhlas s výpoveďou (č. l. 27 spisu).23. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, účinného v čase podania výpovede, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný

pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný
prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

24. V ustanovení § 63 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľovi daná tzv. ponuková povinnosť.
Zákonník práce neustanovuje, akou formou treba zamestnancovi inú vhodnú prácu ponúknuť. Ponuková
povinnosť je však hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a zamestnávateľ je povinný ju
uskutočniť ešte pred daním výpovede.

25. Zo spisu mal odvolací preukázané, že riaditeľ Základnej školy s materskou školou Gemerský

Jablonec písomne ponúkol žalobcovi úväzok na kratší pracovný čas (č. l. 38 spisu), pričom sám žalobca
v odvolaní nespochybnil fakt, že mu bola ponúkaná práca na kratší úväzok, ktorú však on považoval
za neprijateľnú (č. l. 212 spisu).

26. Súd prvej inštancie teda po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia dospel k

správnemu záveru, že žaloba žalobcu o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce nie je dôvodná, nakoľko v konaní bolo preukázané, že počet žiakov Základnej
školy s materskou školou Gemerský Jablonec klesal a klesal aj počet tried. Žalobca vyučoval telesnú
výchovu na druhom stupni základnej školy. Žalovaný v súlade s rozhodnutím organizácie o znížení
počtu zamestnancov, ktorí sú v škole nadbytoční, keďže vyučujú predmety ktorých počet vyučovacích

hodín vo všeobecnosti je nízky, ako telesná výchova, výtvarná výchova a hudobná výchova, dal
žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nereagoval na ponuku
žalovaného vyučovať na kratší pracovný úväzok (č. l. 38 spisu). Riaditeľ žalovaného vo svojej výpovedi
napojednávaníkonanomdňa30.09.2015vpodstateuviedol,ževprípade,akbyžalobcabolakceptoval
ponuku pracovať na kratší pracovný úväzok, k výpovedi by nemuselo dôjsť (č. l. 82 spisu). Pri daní

výpovede žalobcovi bol zachovaný zákonný postup a na jeho miesto nebol prijatý iný zamestnanec. Po
doplnení dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca neovláda nemecký jazyk do tej miery,
aby tým neutrpela kvalita vyučovania.

27. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na

ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol,
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (druhý

výrok), keďže tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími
dôvodmi.

29.Žalovanýbolvodvolacomkonanívplnomrozsahuúspešnýapretomuodvolacísúdpodľa§396ods.
1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške

náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).