Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212010432
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2212010432.4

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Mgr. Rudolfom Novotným v trestnej veci obžalovaného E..
S. A., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E.. S. A. - F.. XX.XX.XXXX R. C. J., Q. T. E. Č.. XXX/XX, C. J., Z. C. J.,

Súd podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku, obžalovaného E.. S. A. spod obžaloby
Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede č. XPv XXX/XX zo dňa 29.06.2012, o s l o b o d z u j e

Na skutkovom základe, že

dňa 10. júla 2011 okolo 15.30 hod. v C. J., F. K. E. v obytnom bloku Č.. XXX/XX vnikol do bytu patriacej
W. Š. tým spôsobom, že po zazvonení do uzamknutého bytu, keď majiteľka odomkla vchodové dvere,
obvinený do nich silne drgol, následkom čoho sa otvorili, následne vstúpil do bytu, kde chytil poškodenú
za ruky, začal na ňu kričať, pričom poškodenej sa podarilo z jeho držania vyslobodiť a z bytu ujsť do

priestorov schodišťa, kde ju opätovne chytil za ruky, následne ju udrel pravou rukou do tváre a do sánky,
potom ju pritlačil k drevenému krytu meračov elektriny a viackrát udrel jej hlavu do dreveného krytu a
súčasne sa jej vyhrážal so slovami „aj tak zdochneš“ čo vzbudilo u nej strach o vlastné zdravie a život,

teda

neoprávnene mal vniknúť do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

inému sa mal vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

čím mal spáchať

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede pod číslom XPv XXX/XX dňa 29.06.2012 podala na tunajší
súd obžalobu na E.. S. A., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona, na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaný E.. S. A. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa §§ 34 ods. 1 až 5, 121 ods. 1 až 3,
122 ods. 2, ods. 3, 123 ods. 1, 124 ods. 2, 255 ods. 3, 257 ods. 1 až 3, 2 ods. 20 Trestného poriadku
uviedol, že žije v harmonickom manželstve a s troma deťmi, jeho dcéra Gabika má 19 rokov. Poškodená

Š. ho začala atakovať telefonicky, neskôr sms-kami a ohovárať aj na internete, že „tento lesbický vzťah
našich dcér musím rozdeliť. Že Gabika moja dcéra je dôvodom rozpadu jej partnerstva s druhom a s jej
dcérou.“ Obžalovaný najprv nechápal túto situáciu, ako je možné, že 16 ročné dievča má lesbický vzťah.
Podotýka, že dcéra poškodenej mala v tom čase o 10 rokov viac a mala už aj dieťa. Nechápe, prečo
pani poškodená Š. si tento vzťah neriešila so svojou dcérou. Prečo stále ich atakovala, ohovárala a

znepríjemnila im život. Žiadala, aby si prečítali dcérine mailové korešpondencie. Vôbec jej neprekážalo,
že je to zasahovanie do súkromia osoby, poštové tajomstvo. S manželkou sa dohodli, že určite by
nebolo správne zasahovať do ich priateľstva. Pani Š. v inkriminovaný deň zavolala jeho manželke,
ktorá ju odbila, že sa s ňou nemieni baviť o výchove dcéry a položila jej telefón. Na to dostali výhražnú
sms, že ak jej dcéra zomrie kvôli ich lesbickej dcére, bude to mať zlý koniec. Obžalovaný nechápal,
prečo má jej dcéra zomrieť. Rozhodli sa s manželkou, že poškodenú navštívia a požiadajú ju, aby ich

prestala ohovárať, osočovať celú rodinu. Alebo sa s ňou dohodnúť, že tento vzťah aj tak nezmenia.
Prišli k bytu poškodenej, ona otvorila byt a pristúpila k nim. Stála pred svojím bytom na chodbe a ani
poškodený ani jeho manželka do jej bytu ani nohou nevkročili. Obžalovaný ju požiadal, aby ich prestala
obťažovať. Najprv sa jej predstavil, potom poškodená začala kričať, rozhadzovať rukami, sácala do
neho, obžalovaný jej chytil obidve ruky, lebo sa správala ako nenormálna. Kričala o pomoc, aby zavolali

políciu. Dovolil jej, aby zazvonila susedom, keď suseda cez dvere povedala, že polícia už ide, myslel,
že sa ukľudní a pustil jej jednu ruku. Ona v tom momente mu vrazila päsťou do tváre. Obžalovaný jej
dal jednu facku, aby sa ukľudnila, vie, že nemal to robiť, je mu to ľúto, ale to bola automatická reakcia.
Poškodená kričala, motala sa a chcela na neho znova zaútočiť. Nato jeho manželka povedala, že to
celé nemá význam, aby radšej odišli preč. Poslúchol svoju manželku a odišli preč. Obžalovaný zbadal,

že na schodoch stáli nejaké osoby, pán a pani, bol rád, že aspoň má svedkov, že pani Š.Á. ho udrela
ako prvá, aj im povedal, že celé toto je kvôli tomu, že ich stále obťažuje a uráža. On jej dal len jednu
facku na ukľudnenie. Celý tento incident trval veľmi krátko, len pár minút. Dodnes ľutuje, že tam vôbec
išli s manželkou, mali ísť radšej na políciu a oznámiť, že ich obťažuje, ohovára, narušuje ich súkromie a
poškodzuje ich dobré meno a morálku v spoločnosti. On sa jej nevyhrážal, len jej hlasno hovoril, lebo má

poruchu sluchu, aby im dala pokoj. Poškodená po dvoch rokoch obťažovania dosiahla svoj cieľ, rozdelila
tento vzťah. Dcéra poškodenej si našla novú priateľku a poškodená aj tento vzťah rieši. Obžalovaný vie,
že je to ťažké pochopiť, ale treba s tým žiť. G. je jeho dcéra a má ju veľmi rád. Zároveň obžalovaný
predložil súdu potvrdenie o tom, že má vážne poškodený sluch až na 80 %.

Poškodená W. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 10.07.2011 okolo 15.30 hod. im zazvonil
obžalovaný na vchodových dverách a myslela si, že jej prinesú vnučku, preto otvorila dvere. Neboli to
oni, prišli obžalovaný so svojou manželkou. Keď otvorila dvere, obžalovaný jej vyrazil dvere, vstúpil do
predsiene a jeho manželka ostala na prahu dverí, hneď jej chytil obžalovaný obidve ruky a povedal,
že „vieš kto som ja“ a viackrát to zopakoval. Svoje meno však nepovedal, volal svoju manželku do

bytu poškodenej, že poďme s ňou to vyriešiť. Keď chcela jeho manželka vstúpiť do predsiene, veľmi
silno zakričala, žiadala o pomoc, nato ju vo vlastnom byte pustil obžalovaný, sotila do manželky
obžalovaného a vybehla zazvoniť aj jednému aj druhému susedovi. Len druhá susedka bola doma,
potom jej poškodená povedala, aby zavolala políciu, nato opätovne obžalovaný jej chytil obidve ruky,
vykrútil jej ich ako v byte a pritlačil ju ku skrini elektromeru. Manželka obžalovaného povedala, že ona

je nenormálna, nakoľko stále silno kričala. Keď ju pustil obžalovaný ľavú ruku, dlaňou mu poškodená
vylepila jednu facku. Potom keď už boli na chodbe, kde boli aj ďalší susedia, muž a žena, obžalovaný
povedal, „vidíte, ona to začala“ a vtedy jej vylepil jednu facku pred nimi. Dal jej úder až potom keď
mu dala facku poškodená a potom jej nasadil úder dlaňou. Potom poškodenej L. U. povedala, aby sa
ukľudnila, že polícia je už na ceste, vtedy jej obžalovaný pustil ruky a povedal, že aj tak zdochneš a

odišli s manželkou dolu schodmi.

Poškodená na otázku obhajcu obžalovaného uviedla, že vylepila jednu facku obžalovanému, nakoľko
sa bránila, totiž jej obžalovaný vykrútil ruky, zatlačil ju ku skrini elektromeru, ktorá sa nachádza vedľa
dverí susedky L. U.. Keď si vyslobodila jednu ruku (ľavú), vtedy mu vylepila, inak sa nevedela brániť,

len kričať silno. Obžalovanému poslala výhražné sms správy z dôvodu, že jej dcéra chcela spáchať
samovraždu, užila väčšie množstvo liekov, a preto poslala obžalovanému správu v tom smere, že keď
zomrie dcéra, bude zle.Ďalej na otázku obžalovaného uviedla, že keď zakričala vo vlastnom byte o pomoc, vtedy pustil
obžalovaný jej ruky, vo dverách stála jeho manželka, sotila do nej a vyšla na chodbu. Keď dal poškodenej
obžalovaný facku, držal jej hlavu s dvoma rukami a takto tri-štyrikrát udrel jej hlavu do skrine elektromeru.

Svedkyňa L. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nič nevidela, len počula krik, ktorý sa neutíšil,
viackrát nejaká pani volala o pomoc a kričala, aby zavolali políciu. Svedkyňa v tom čase ešte nevedela,
že kričí o pomoc jej susedka, ale zavolala políciu. Keď prišla polícia, vtedy jej povedali čo sa vlastne
stalo. Počula len krik a volali o pomoc. Ani nerozumela o čom kričali, len kričala hlasno, že pomoc, kričala

po maďarsky. Svedkyňa žiadnu bitku ani sácanie nevidela. Poškodenú ani veľmi nepozná, býva krátko
tam v byte svojho brata. Ona sa jej ospravedlnila len preto, že spôsobila také nepríjemnosti a v krátkosti
jej povedala o čo sa jedná.

Svedok D. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vybehol na krik poškodenej, ktorá kričala o pomoc.
Videl ich, ako sa sácali do seba pred skrinkou elektromeru, iné nevidel. Nepýtal sa na nič, iba im povedal,

že tu sa nesáca, nebije sa, susedka B. bola už vonku, keď on išiel z bytu von. Svedok už nevie o čo sa
hádali, išiel už ku koncu hádky. Obžalovaný mu stál chrbtom a ani veľmi nevidel poškodenú. Videl len
to, že obžalovaný viackrát sácal poškodenú, pritlačil ju ku skrini elektromeru. Jednoznačne útočníkom
bol obžalovaný a napadnutou bola poškodená.

Svedkyňa E.. G. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je pravdou, že dňa 10.07.2011 okolo 15.30 hod.
spolu s manželom E.. S. A. vyhľadali poškodenú W. Š., a to z toho dôvodu, že ona ich stále otravovala
sms správami a ohovárala ich rodinu. Kritického dňa svedkyňa dostala od nej sms správu s obsahom
„lezbička,akkvôlitvojejdcérezomriemojadcéra,budetomaťzlýkoniec“.Poškodenáotravujeichrodinu
vyše 1,5 roka. Kritického dňa obžalovaný zazvonil na byte pani Š., ktorá otvorila dvere bytu, predstavili

sa a podali si ruky, manžel a poškodená, on sa predstavil, že on je otcom G. A.. Nato poškodená ihneď
začala kričať ako besná, správala sa nenormálne. Ako vystúpila z dverí, obžalovaný jej chytil ruky v
obave, aby mu neublížila. Svedkyňa stála za manželom na schodoch, do bytu vôbec nešli ani manžel.
Potom poškodená zazvonila susedom, počas celej doby jej manžel držal jej ruku a keď poškodená mala
voľnú ľavú ruku, hneď udrela manžela päsťou do tváre do oka na pravé oko. Suseda otvorila dvere na

5 cm a povedala, že „nebojte sa suseda, zavolám políciu“. Hore na schodisku stáli susedia, dve osoby,
muž a žena, keď obžalovaný dal poškodenej facku. Susedia len pozerali z hora zo schodov, boli od
nich do vzdialenosti 2,5 m. Potom svedkyňa kričala na obžalovaného, nech ju nechá, nech idú domov,
nemá to význam. Obžalovaný dôrazne vyzval poškodenú, aby ich neobťažovala, potom odišli domov.
Na policajtov nepočkali. Manžel - obžalovaný je romantik, nie je výbušnej povahy, žijú harmonickým

životom, majú tri deti. Od predmetného skutku ich poškodená už neotravovala.

Svedkyňa W. Š. E.. na hlavnom pojednávaní uviedla, že so svojou matkou - poškodenou nemá dobré
vzťahy, majú aj spoločný súdny spor, jedná sa o zverenie maloletého dieťaťa. Matka jej vždy zasahovala
do života, vytýkala jej, že bola priateľkou G. A., s ktorou už od decembra 2010 sa nestretáva, hoci

predtým boli stále spolu, chodievala aj k jej rodičom. Bola to ako jej druhá rodina, všetko pokazila jej
matka, potom zaútočila na obžalovaného sms správami. Čo sa týka predmetného skutku, bližšie sa
vyjadriť nevie, vie že sa pohádali na chodbe.

Na otázku, prečo býva inde, prečo sa odsťahovala, uviedla, že mala priateľa, preto sa odsťahovala zo

spoločnej domácnosti od matky, potom sa jej narodila dcéra a keď sa rozišli s priateľom, nevrátila sa,
lebo by to bolo s ňou horor. Keď bola ešte malá, jej matka mala hysterické scény, potichučky všetko
vyprovokuje, aj v tomto prípade vypátrala pobyt obžalovaného a molestovala ich sms-kou a telefonátmi.
Poškodená nemala prístup k jej telefonátom, emailom. Takisto sa zachovala aj k iným partnerom, vždy
zaútočila na ňu, potom na druhého. Raz jej povedala, že pokiaľ ona bude žiť, nemôže byť šťastná.

Svedkyňa má dvoch bratov, ktorí neudržiavajú žiadny vzťah s matkou a jednu sestru, ktorá býva v
Sydney.

Ďalej uviedla, že od roku 2004 neužíva drogy. Nie neustále, ale tri roky predtým áno. Aj keď nepožívala
drogy, jej matka bola stále taká, robila na ňu psychický teror.

Svedkyňa C. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je bývalou susedkou poškodenej a na celý skutok
sa už podrobne nepamätá. Pamätá sa už len na to, že poškodená v kritický deň veľmi kričala na chodbe
obytného domu a keď išla o poschodie nižšie, videla, že obžalovaný viackrát sácal do poškodenej a ajju fyzicky napadol, udrel ju. Už si nepamätá či raz alebo viackrát. Už sa nepamätá ani na to, kde a ako
ju zasiahol, avšak trvá na svojej doterajšej výpovedi z prípravného konania, keďže vtedy sa na veci ešte
lepšie pamätala. Od tej doby aj porodila a býva inde. S poškodenou neboli priateľky, len susedia. Všetko

bolo tak, ako uviedla na polícii, teda napadnutie poškodenej sa stalo tak, ako vtedy vypovedala. Ďalej
svedkyňa uviedla, že pri tomto incidente bola prítomná aj manželka obžalovaného, ktorá len stála na
chodbe, nezasiahla do incidentu. Svedkyňa nevidela, že by aj poškodená udrela obžalovaného.

Ako je zrejmé zo samotnej skutkovej vety, nachádzajúcej sa v rozsudku, obžalovaný sa mal spáchaním

predmetného skutku dopustiť jednak prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Tr. zákona, keďže mal neoprávnene vniknúť do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabránenie vniknutiu a súčasne prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr.
zákona , keďže mal inému sa vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.
Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zákona, ako je
zrejmé, zo samotnej skutkovej vety rozsudku, sa mal obžalovaný Mgr. Robert Lelkes dopustiť tým, že

keď majiteľka poškodená (W. Š.) odomkla vchodové dvere do bytu, obžalovaný do nich mal silne
drgnúť, následkom čoho sa otvorili a vstúpiť do bytu. Týmto konaním mal naplniť príslušné kvalifikačné
znaky prečinu tým, že mal neoprávnene vniknúť do obydlia iného a to prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu.
V zmysle ustálenej súdnej praxe prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté

dvere, plot, zábradlie, mreže, ale aj okno prístupné iba pomocou rebríka. Prekážka nemusí byť
prekonaná za použitia násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, prelezenie
a podobne. Poukazujúc na tieto kvalifikačné znaky a súčasný spôsob, ktorým mal naplniť obžalovaný
E.. S. A. príslušné znaky skutkovej podstaty, podľa názoru súdu nie je zrejmé, či tým, že silno drgol do
dverí vedúcich do bytu poškodenej za predpokladu, že je vôbec naplnený tento spôsob dostania sa do

bytu poškodenej, bol súčasne naplnený kvalifikačný znak prekonania prekážky v zmysle obžalovaným
spáchaného prečinu porušovania domovej slobody kvalifikovanou formou( teda aj podľa odstavca II.
písmeno b) Tr. zákona). Z výpovede samotnej poškodenej W. Š. , okrem tejto samotnej skutočnosti, že
mal obžalovaný silne drgnúť do dverí, následkom čoho sa mali tieto otvoriť , nie je z ďalšieho dôkazného
materiálu zrejmé, či mal obžalovaný drgnúť do uzamknutých dverí a tieto sa až následkom konania

otvorili , resp. či už dvere v čase keď mal do nich drgnúť boli pootvorené a takto sa dostať spolu s
manželkou do bytu poškodenej.
Z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v príslušnom spisovom materiály nie sú zistiteľné skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že sa mal dostať obžalovaný do bytu konaním zanechávajúcim na
samotných dverách, resp. na zárubni znaky poškodenia.

Vyvstáva teda otázka, či mal obžalovaný svojím konaním pri vstupe do bytu poškodenej prekonať
vôbec nejakú prekážku, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, ako uviedol II. stupňový súd vo svojom
rozhodnutí zo dňa 26.03.2015.

Objektívnym znakom skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania § 360 odsek 1 Tr. zákona

je zistenie takého charakteru, že sa má páchateľ inému vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu.

Pre záver - vzbudzujúci dôvodnú obavu je možno primárne usudzovať pri prejavoch ( verbálnych,
neverbálnych), priamo spojených s hrozbou usmrtenia inej osoby. Verbálny prejav ( „aj tak zdochneš“)

podľa názoru súdu nie je možné výlučne interpretovať len v tom smere, že by osoba vyslovujúca sa v
tomto smere hrozila inej osobe spôsobením usmrtenia. Pre takýto záver jednoznačne bolo potrebné
zisťovať okolnosti viažúce sa k samotnej osobe obžalovaného v kontexte, či vo vzťahu poškodenej v
inkriminovanom období sa mal opakovane opakovať obdobným spôsobom ( vo vzťahu k poškodenej),
že jej ublíži na zdraví, resp. že sa jej vyhrážal smrťou, prípadne inou ťažkou ujmou. Rovnako by v takej

situácii nasvedčovalo zisťovanie aj takých skutočností, z ktorých by bolo vyvoditeľné bez pochybností,
že sa voči samotnej poškodenej, obžalovaný v minulosti , resp. v časovom období spáchania žalovanej
trestnej činnosti dopustil násilného konania v reálnej podobe, resp. aspoň v podobe hrozby
takéhoto násilného konania. V kontexte zisťovania tejto skutočnosti nezanedbateľnou skutočnosťou sú
aj poznatky spojené s výpoveďou svedkyne W. Š.I. E.. ( dcéry poškodenej), ktorá vo svojej výpovedi

uviedla, že keď bola ešte malá, jej matka mala histerické scény, potichučky všetko vyprovokovala. Aj v
konkrétnom prípade vypátrala pobyt obžalovaného a molestovala ho sms a telefonátmi. Vo vzťahu k jej
samotnej sa mala pritom vyjadriť, že pokiaľ ona bude žiť, ona sama nebude šťastná. V kontexte týchtoskutočností sa javilo rovnako potrebný ustalovanie miery ohrozenia samotnej poškodenej zo strany
obžalovaného.

Súd v kontexte naplnenia zákonných znakov príslušnej skutkovej podstaty ( prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr. zákona) zdôrazňuje, že hmotnoprávne ustanovenia zabezpečuje
ochranu iných práv a slobôd občanov, je koncentrované len na také konania, ktoré svojou závažnosťou
svedčia pre reálnu hrozbu ich vykonania.

Po vrátení veci súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie , súd opätovne vo veci vypočul
obžalovaného E.. S. A., poškodenú W. Š.Ú..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2015 vo veci nevypovedal, trval však na svojich
doterajších prednesoch v celom rozsahu.

Poškodená W. Š. na hlavnom pojednávaní ako aj vo svojom písomnom vyjadrení uviedla ( č.l. 194),
že nikdy netvrdila, že do jej bytu obžalovaný vnikol násilím , ale keď niekto zazvonil, ona otvorila dvere ,
obžalovaný chcel vstúpiť dovnútra , avšak ona začala kričať a sotila do manželky obžalovaného a
vybehla na chodbu. Ako vybehla na schodište, skúsila zazvoniť oproti susedovi a kričala o pomoc.
Keď obžalovaný je pustil jednu ruku, dala mu facku , ktorú facku dostal tiež potom od obžalovaného.

Následne obžalovaný so svojou manželkou odišli a vtedy jej zakričal zo schodov, že „aj tak zdochneš“.
Potvrdila teda, že obžalovaný len chcel vstúpiť do jej bytu, inak nedrgol do dverí, len ju tlačil, keď jej
chytil ruky.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, súd nemá teda za preukázané, že obžalovaný by sa dopustil

prečinovpodľaobžaloby.Otendenčnostitvrdeniapoškodenejsvedčíajnajmäsprávaošetrujúcejlekárky
L. H., ktorá potvrdila, že poškodená predstierala zranenia a pokúšala sa dokonca predstierať aj otras
mozgu, pričom vyšetrenie, ktoré vykonala, toto jej tvrdenie jednoznačne vyvrátili.
Skutkom,ktorýmalspáchaťobžalovanýniejenaplnenáskutkovápodstataprečinuporušovaniadomovej
slobody, čo potvrdila aj samá poškodená na poslednom hlavnom pojednávaní.

Tak isto verbálny prejav „ aj tak zdochneš“ nie je podľa názoru súdu skutočnosť, ktorá by napĺňala
skutkovú podstatu nebezpečného vyhrážania a hrozila by inej osobe spôsobom usmrtenia. Tento výrok
obžalovaný uviedol až po skončení incidentu, po potvrdila aj samotná poškodená.

Obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, z odpisu registra trestov vyplýva,

že doteraz súdne trestaný nebol. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil iba jedného priestupku, za ktorý
mu bola uložená pokuta v blokovom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, súd podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku, obžalovaného E..

S. A. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda XPv XXX/XX zo dňa 29.06.2012 v celom
rozsahu oslobodil.

Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Krajský
súd v Trnave cestou podpísaného súdu.