Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118200590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118200590.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcov v rade 1/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N.. B. XXXX/XX, XXX XX, korešpondenčná adresa
P.O.BOX 96, 974 01 Banská Bystrica, v konaní zastúpeného žalobkyňou 2/ Ing. F. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., N.. B. XXXX/XX, XXX XX, korešpondenčná adresa P.O.BOX 96, 974 01 Banská Bystrica, proti

žalovanej K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, A. A., XXX XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Barinovou,
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Internátna 35, 974 04, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
14C/2/2018 - 24 zo dňa 12.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I. UzneseniesúduprvejinštancievovýrokochI.,II.,IV. mení tak,ženávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd v zmysle §325 ods. 1,2 písm. d/ zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanej povinnosť znášať užívanie nehnuteľností, zapísaných na LV číslo XX Okresným úradom A. A.,

odbor katastrálny, pre okres A. A., katastrálne územie S. W., parcely číslo KN-C XX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 134 m2, parcely číslo KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2,
parcely číslo KN-C XX - záhrady o výmere 290 m2 žalobcami 1/,2/ (prvý výrok), uložil žalobcovi 1/, aby
v spore žalobcu: F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. B. XXXX/XX, XXX XX D., korešpondenčná
adresa P.O.BOX XX, XXX XX A. A., proti žalovanému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX,
XXX XX A. A., podal v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na Okresný súd Banská

Bystrica žalobu o určenie, že je oprávnený užívať na základe nájomnej zmluvy z 01.03.2015 vo výroku
špecifikované nehnuteľnosti (druhý výrok), vo zvyšnom rozsahu návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol (tretí výrok) a žalobcom 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej
v plnom rozsahu (štvrtý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia 1/,2/ sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
súd uloží žalovanej povinnosť strpieť užívanie vo výroku špecifikovaných nehnuteľností žalobcami 1/

a 2/, ako aj osobami, ktoré v súčasnosti nehnuteľnosti spolu s nimi obývajú, a to rodičmi žalobkyne 2/
a starými rodičmi žalobcu 1/, Q. S., nar. XX.XX.XXXX, M. S., nar. XX.XX.XXXX a synom žalobkyne 2/
- bratom žalobcu 1/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej s tým,
že žalobcovia 1/,2/ sú povinní v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia podať žalobu vo veci samej.
Návrh odôvodnili existenciou protiprávneho stavu, keď žalovaná mieni žalobcov, ako aj osoby s nimi

bývajúce, ktoré sú chránenými osobami - starí ľudia a neplnoleté dieťa, nezákonným spôsobom
vysťahovať, pričom navrhované neodkladné opatrenie žalovanú nijakým spôsobom neobmedzí.Nehnuteľnosti užívajú žalobcovia 1/ a 2/ a ich príbuzní na základe nájomnej zmluvy, uzatvorenej dňa
01.03.2015 žalobcom 1/ ako nájomcom a pôvodným vlastníkom V.. Q. B. a P. B. na dobu neurčitú.
Dňa 07.06.2017 sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalovaná. Dňa 02.01.2018

prevzala žalobkyňa 2/ ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu 1/ žalovanou zaslané odstúpenie od
nájomnej zmluvy z dôvodu, že ani na základe písomného upozornenia ani v dodatočnej lehote 5
kalendárnych dní odo dňa doručenia upozornenia nesplnil žalobca 1/ povinnosť zaplatiť za elektrickú
energiu za mesiac júl 2017 v celkovej sume 300 Eur, čo nie je pravda, pretože v tom čase (27.09.2017)
boli všetky nedoplatky uhradené. Dôkazom je e-mail z 01.10.2017, v ktorom žalovaná uviedla, že od

25.09.2017 je položka elektrická energia momentálne 0 Eur. V liste doručenom 02.01.2018 žalovaná
uviedla, že na prevzatie nehnuteľnosti sa dostaví v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia tohto
odstúpenia, presný termín oznámi telefonicky; aj pred Vianocami mailom žalovaná zisťovala, kedy odídu
a odovzdajú jej kľúče, a to bez akejkoľvek doručenej výpovede a dodržiavania výpovednej lehoty. Dňa
04.01.2018 telefonicky žalovaná vyvíjala psychický nátlak na žalobkyňu 2/ ohľadom vysťahovania sa s
uvedením presného dátumu. Je tu tiež obava, že žalovaná dá žalobcov odpojiť od elektrickej energie,

pretože otcovi žalobkyne 2/ podstrčila na podpis žiadosť o ukončenie zmluvy o dodávke elektriny; otec
žalobkyne 2/ je po dvoch infarktoch a má doma kyslíkový prístroj, a dlhodobé odpojenie od elektrickej
energie môže ohroziť jeho zdravie a aj život.
Knávrhužalobcovia1/,2/pripojilivýpiszLVč.XXz03.01.2018,fotokópiunájomnejzmluvyz01.03.2015
a e-mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou 2/ a žalovanou z 27.09.2017, 01.10.2017, 10.12.2017 a

22.12.2017, fotokópiu odstúpenia od nájomnej zmluvy, podaného na poštu 18.12.2017, lekárskych
správ, týkajúcich sa rodičov žalobkyne 2/ z 28.09.2017 a z 03.10.2017, ich rehabilitačného plánu a
žiadosti o ukončenie zmluvy o združenej dodávke elektriny.
Súd mal v konaní osvedčené vlastníctvo predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, užívanie
ktorých je predmetom nájomnej zmluvy, uzavretej so žalobcom 1/ ako nájomcom (nájomná zmluva

z 01.03.2015), a tiež ich užívanie aj žalobkyňou 2/ a v návrhu označenými príbuznými žalobcov
1/,2/ (e-mailová komunikácia, lekárske správy). Súd mal osvedčený tiež úmysel žalovanej ukončiť
túto nájomnú zmluvu, zrejmý z ňou adresovaného odstúpenia od nájomnej zmluvy žalobcovi 1/, v
ktorom oznamuje, že sa v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho doručenia (02.01.2018) dostaví
na prevzatie nehnuteľnosti. Existencia dôvodu, ktorý žalovaná v odstúpení uvádza, je vzhľadom na

jej e-mail z 01.10.2017 spochybnená. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu uložením
navrhovanej povinnosti žalovanej strpieť užívanie daných nehnuteľností do preukázania platnosti
ukončenia nájomného pomeru zo strany žalovanej je daná nielen obsahom odstúpenia od nájomnej
zmluvyakontaktovanímžalobkyne2/ažalovanouvsúvislostisvysťahovanímžalobcovaichpríbuzných
(e-mail z 22.12.2017, telefonát z 04.01.2018), ale aj otcom žalobkyne 2/ podpísanou žiadosťou o

ukončenie zmluvy o dodávke elektriny na adrese nehnuteľnosti.
Preto súd návrhu žalobcov 1/,2/ vyhovel a navrhované neodkladné opatrenie nariadil, ale len vo vzťahu
k účastníkom tohto konania (žalobcovi 1/ a žalobkyne 2/), keďže neodkladné opatrenie sa môže dotýkať
len subjektov, označených v návrhu ako strany.
Zároveň súd uložil v zmysle §336 ods. 1 C.s.p. žalobcovi 1/ ako účastníkovi nájomnej zmluvy z

01.03.2015 povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu voči žalovanej o
určenie, že je oprávnený užívať na základe nájomnej zmluvy predmetné nehnuteľnosti, inak uznesenie
o neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší (§336 ods. 3 C.s.p.).
O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú vzhľadom na svoj úspech v konaní
(neúspech mali len v nepatrnej časti) právo na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu

(§255 ods. 1 C.s.p.).

2. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podala v zákonnej lehote prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaná. Odvolaním napadla výrok I. a IV. z odvolacích dôvodov,
že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 1 a §328 ods.

1 C.s.p.. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nebola žalobcami nijakým spôsobom preukázaná.
Žalobkyňa 2/ v návrhu uvádza, že odstúpenie od zmluvy, v ktorom žalovaná žalobcov 1/,2/ vyzýva na
odovzdanie nehnuteľnosti v lehote troch dní, jej bolo doručené dňa 02.01.2018; lehota, kedy žalovaná
požadovala od žalobcu 1/ splniť povinnosť odovzdať jej nehnuteľnosti, uplynula 05.01.2018. Napádané
uznesenie súd prvej inštancie vydal až dňa 12.01.2018. Úprava pomerov po tom, ako pominula lehota, v

ktorej žalovaná písomne požadovala odovzdanie nehnuteľnosti po ukončení nájomného vzťahu, t.j. ako
pominula „hrozba“, ktorú malo nariadenie neodkladného opatrenia odvrátiť, už nemôže napĺňať znaky
potreby bezodkladnej úpravy.Hrozba vyvolávajúca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nemôže byť naplnená len na základe
písomnej žiadosti na uvoľnenie nehnuteľnosti. Žiadosť je založená na zákonných a zmluvný základoch,
keď vlastník nehnuteľnosti sa po riadnom ukončení nájomnej zmluvy písomne dožaduje vrátenia veci

v jeho vlastníctve. Súd nemal žiadnym spôsobom preukázanú faktickú hrozbu zásahu alebo samotný
zásah zo strany žalovanej ako prenajímateľky nehnuteľností do užívania nehnuteľností žalobcami
1/,2/, či ich ďalších rodinných príslušníkov. Zo strany žalovanej nedošlo až do vydania neodkladného
opatrenia k žiadnemu faktickému zásahu do užívania nehnuteľností. Takáto hrozba faktického zásahu z
jej strany ani nebola proklamovaná. Urobila iba to, že na základe zmluvného dojednania, zakotveného

v nájomnej zmluve, ukončila riadnym spôsobom nájom a zároveň sa písomne domáhala vrátenia veci
v jej vlastníctve. Neobstojí ani poukaz súdu na existenciu dokumentu - žiadosti o ukončenie zmluvy o
dodávke elektrickej energie, podpísanej otcom žalobkyne 2/. Je bežnou praxou, že sa pri uzatváraní
zmluvy o dodávke energickej elektrickej energie s osobou, ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, vypĺňa
zároveň aj nedatované tlačivo, obsahujúce žiadosť o ukončenie zmluvy. Na predloženie takéhoto tlačiva
na podpis otcovi žalobkyne 2/ bola vyzvaná žalovaná zamestnankyňou klientského centra SSE, a.s.. Len

existencia takéhoto tlačiva nemôže vyvolávať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v užívaní daných
nehnuteľností.
Žalovaná má za to, že nebola naplnená elementárna podmienka pre vydanie neodkladného opatrenia,
a to existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Napriek tomu, že v čase, keď uplynula lehota,
v ktorej žalovaná písomne požadovala nehnuteľnosti uvoľniť, nebolo neodkladné opatrenie vydané,

žalovaná ani do vydania neodkladného opatrenia neuskutočnila žiadny faktický úkon, aby žalobcom
1/,2/ zabránila v užívaní nehnuteľnosti.
Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa §365 ods.
1 písm. f/ C.s.p., ako aj podľa §365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Okresnému súdu navyše boli zamlčané závažné skutočnosti, ktoré preukazujú celkom odlišný skutkový
stav, než aký sa snažila svojím návrhom podsunúť súdu žalobkyňa 2/ a žalobca 1/ v jej zastúpení.
Žalobkyňa 2/ predložila súdu odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 27.09.2017, v ktorom je ako
dôvod odstúpenia uvedená dlžoba na elektrickej energii vo výške 300 Eur za mesiac júl 2017 a cielene
zavádzala súd, keď tvrdila, že toto odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi 1/ doručené až dňa 02.01.2017.

Žalobkyňa2/takzrejmeurobilazámernepreto,abynaspochybneniedôvoduodstúpeniamohlapoužiťe-
mail žalobkyne (správne žalovanej -pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 01.10.2017, v ktorom sa konštatuje,
že na elektrickej energii dlh nie je evidovaný. Tento zámer žalobkyne 2/ napokon vyšiel, keď súd na
túto okolnosť pri vydaní neodkladného opatrenia prihliadol. Skutočnosť je však nasledovná: odstúpenie
od zmluvy zo dňa 27.09.2017 bolo žalobcovi 1/ doručené 16.10.2017. Medzitým žalovaná zistila svoj

omyl ohľadne evidencie platieb za elektrickú energiu a napísala žalobkyni 2/ e-mail zo dňa 01.10.2017,
predložený súdu žalobkyňou 2/. Následne listom zo dňa 10.12.2017 oznámila žalovaná žalobcovi 1/, že
dojednané nájomné za mesiac november 2017 vo výške 600 Eur neuhradil v lehote jeho splatnosti, t.j.
do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca a upozornila žalobcu 1/, že pokiaľ nebude dlžné nájomné
uhradené ani v dodatočnej lehote 5 kalendárnych dní, pristúpi k odstúpeniu od nájomnej zmluvy. List

žalovanej sa dostal do sféry dispozície žalobcu 1/ dňa 12.12.2017, respektíve 13.12.2017 (uloženie
zásielky na pošte, zásielka zasielaná na adresu trvalého pobytu a na P.O.BOX žalobcu 1/). Keďže
žalobca 1/ od tohto dňa v lehote 5 kalendárnych dní svoju povinnosť zaplatiť žalovanej dlžné nájomné
nesplnil, zaslala žalovaná žalobcovi 1/ listom zo dňa 19.12.2017 odstúpenie od nájomnej zmluvy z
dôvodu neuhradenia dlžného nájomného za mesiac november 2017 vo výške 600 Eur ani v dodatočne

poskytnutej lehote 5 kalendárnych dní. Odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 19.12.2017 sa dostalo
do sféry dispozície žalobcu 1/ dňa 20.12.2017, resp. 21.12.2017 (uloženie zásielky na pošte, zásielka
zasielaná na adresu trvalého pobytu a na P.O.BOX žalobcu 1/).
Žalobkyňa 2/ prevzala obidve zásielky, zaslané žalovanou, až dňa 02.01.2018. Následne potom použila
doručenku s dátumom prevzatia 02.01.2018 ako doručenku k listu žalovanej zo dňa 27.09.2017,

nazvané odstúpenie od zmluvy, aby tak zaviedla súd, pretože k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 27.09.2017
vedela súdu predložiť e-mail žalovanej zo dňa 01.10.2017, ktorý skutočne spochybňuje oprávnenosť
odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 27.09.2017. Keďže aj žalovaná si uvedomila, že odstúpenie od
zmluvy zo dňa 27.09.2017 bolo vyvolané nedorozumením, vysvetlila toto nedorozumenie e-mailom dňa
01.10.2017 a tým považovala odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.09.2007 za zrušené. Nenasledovali po

tom žiadne výzvy na uvoľnenie nehnuteľnosti; pokiaľ si žalobca 1/ ako nájomca, v zastúpení žalobkyňou
2/ ako jeho splnomocnencom, plnil svoje zmluvné povinnosti, nepodnikla žalovaná žiadne právne kroky
k ukončeniu nájomnej zmluvy. Až následne, keď sa žalobca 1/ dostal do omeškania so zaplatením
nájomného za mesiac november 2017, žalovaná pristúpila k poskytnutiu dodatočnej lehoty na plneniea po jej márnom uplynutí k odstúpeniu od zmluvy. Dôvodom odstúpenia je teda neuhradené nájomné
za mesiac november 2017 vo výške 600 Eur, nie ako sa to snaží podsunúť žalobkyňa 2/ neuhradenie
odplaty za elektrickú energiu za mesiac júl 2017 vo výške 300 Eur. Odstúpenie od zmluvy zo dňa

19.12.2017 bolo realizované na základe dojednania, zakotveného v čl. 9 bod 3 písm. b) uzatvorenej
nájomnej zmluvy, pričom neuhradenie nájomného za mesiac november 2017 a to ani v dodatočnej
päťdňovejlehotejenepopierateľnýmfaktom,tentostavtrvádodnes.Nadôvažokžalobca1/akonájomca
neuhradil ani nájomné za mesiac december 2017 a nájomné za mesiac január 2018; dlhuje tak ku dňu
podania odvolania žalovanej na nájomnom už sumu 1.800 Eur. Žalovaná je po rodičovskej dovolenky

nezamestnaná, evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a jej
jediným príjmom je príjem z nájmu nehnuteľnosti, ktorú jej darovali rodičia.
Súd pod vplyvom nepravdivých informácií, poskytnutých žalobkyňou 2/, vydaním neodkladného
opatrenia, prikazujúceho jej strpieť užívanie nehnuteľností v jej vlastníctve neplatičmi, spôsobuje
závažné poškodzovanie základných ústavných práv, spočívajúcich v nároku na branie úžitkov z jej
vlastníctva a vyvoláva na strane žalovanej doslova existenčné problémy.

Jetedadanýajodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.g)C.s.p.,pretožezistenýskutkovýstavneobstojí
a sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku.
Ďalšou závažnou skutkovou okolnosťou, ktorá by v zásadnej miere ovplyvnila rozhodnutie súdu prvej
inštancie, keby mu bola známa, je fakt, že žalobca 1/ ako nájomca dané nehnuteľnosti reálne neužíva.
Žalovaná zistila, že žalobca 1/ žije aj s manželkou dlhodobo v Nemecku; nemá potrebu dočasnej úpravy

pomerov, užívanie nehnuteľnosti z jeho strany nie je realizované, ukončením nájomnej zmluvy nie je
nijako ohrozený.
Skutočnosť, že žalobca 1/ netvorí spoločnú domácnosť so žalobkyňou 2/ a ďalšími členmi tejto rodiny
spôsobuje, že ani žalobkyni 2/ ani ďalším osobám, a to napriek skutočnosti, že sa jedná o členov rodiny
žalobcu 1/, nevzniká tzv. odvodené právo bývania, odvíjajúce sa od nájomnej zmluvy, uzatvorenej so

žalobcom 1/ ako nájomcom. Podmienkou vzniku takéhoto odvodeného práva bývania je totiž existencia
spoločnej domácnosti nájomcu a ďalších osôb, s ktorými v prenajatej nehnuteľnosti žije. Preto ani
žalobkyňa 2/ ani ďalšie osoby nemajú žiadny právny titul na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovanej.Vprenajatýchnehnuteľnostiachsazdržujúprotiprávneabezsúhlasužalovanejakovlastníčky
nehnuteľností. Podľa čl. 6 bod 2 písm. i) nájomnej zmluvy žalobca 1/ ako nájomca nie je oprávnený dať

prenajaté nehnuteľnosti do podnájmu tretím osobám bez písomného súhlasu prenajímateľa; písomný
súhlas ani pôvodný prenajímateľ (rodičia žalovanej) ani žalovaná ako súčasný prenajímateľ neudelili.
Žalobca 1/ ako nájomca nemá právo z iného titulu ako podnájmu umožniť užívanie nehnuteľnosti ďalším
štyrom osobám.
Žalobkyni 2/ nemôže svedčiť právo na bezodkladnú úpravu pomerov a práv, t.j. právo domáhať sa

dočasného zabezpečenia užívania nehnuteľnosti, pretože k týmto nehnuteľnostiam nemá žiadny právny
vzťah a ich neoprávneným užívaním porušuje zákon, čo bezpochyby možno charakterizovať ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná sa obrátila aj na Policajný zbor SR a dňa 18.01.2018
podala na OO PZ Banská Bystrica - západ trestné oznámenie, týkajúceho sa prečinu „neoprávnený
zásah do práva k domu, bytu alebo neobývanému priestoru“ podľa §218 ods. 1 Trestného zákona;

konanie je vedené pod ČVS: ORP - 50/OZ - BB - 2018.
Ďalšou podstatnou skutočnosťou, pre ktorú nariadenie neodkladného opatrenia nemá oporu v zákone,
je skutočnosť, že žalobcovia sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhali, aby žalovaná
bola povinná strpieť užívanie nehnuteľností, uvedených vo výroku tohto neodkladného opatrenia; súd
v intenciách tohto návrhu neodkladné opatrenie aj vydal; neskúmal, aká potreba bezodkladnej úpravy

pomerov vzniká pri ochrane užívania troch parciel, z ktorých dve sú zastavané stavbou a jedna
tvorí predzáhradku rodinného domu. Rozhodnutie okresného súdu nerieši žiadnu zásadnú úpravu
pomerov vo vzťahu k žalobcom 1/,2/, ktorá by nezniesla odklad. Povinnosť odovzdať tieto parcely
žalovanej ako ich vlastníčke, ktorej povinnosti by boli neodkladným opatrením dočasne zamedzené,
nijako neohrozuje žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/. Nariadenie neodkladného opatrenia nerieši ich bytovú

otázku, nezabezpečuje im ochranu pred (i keď len teoretickou a nepreukázanou) hrozbou vysťahovania
z domovej nehnuteľnosti. Napádaný prvý výrok uznesenia je vzhľadom na danú situáciu zbytočný.
Štvrtým napádaným výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/,2/ právo na náhradu trov konania
voči žalovanej v plnom rozsahu, čo odôvodnil ich plným úspechom vo veci. Aj tento výrok napáda
žalovaná v presvedčení, že odvolací súd na základe vyššie uvedených právnych argumentov a

predložených dôkazov vyhovie jej odvolaciemu návrhu, preto bude potrebné zmeniť napádaný výrok o
trovách konania.
V prípade, že by tak odvolací súd neurobil, žalovaná navrhla, aby súd nepriznal žalobcom 1/,2/ nárok
na náhradu trov konania v zmysle §257 C.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorým je jednakskutočnosť, že žalovaná sa bez vlastného zavinenia ocitla v situácii, kedy sa musí brániť voči nároku
žalobcu 1/, keď žiadnym svojím správaním nedala príčinu pre podanie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia žalobcom 1/,2/, a jednak skutočnosť príjmových pomerov žalovanej, ktorá je nezamestnaná,

je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jej príjem tvorí len nájomné z prenajímaných nehnuteľností.
Napádaný štvrtý výrok nerieši otázku oprávnenosti nároku žalobcov 1/,2/ čo do pomeru, t.j. či ide o nárok
voči žalovanej spoločný a nerozdielny a či plnenie nároku voči jednému zo žalobcov nárok druhého
zaniká.
Žalovaná žiadnu svoju povinnosť voči žalobcovi 1/ ako nájomcovi neporušila, zabezpečila opravu

kúrenia a keď sa po tejto oprave vyskytol ďalší problém, žalobkyňa 2/ si nenašla čas, aby kúrenára,
zabezpečeného žalovanou, vpustila do domu. Žalobkyňou spomínané plesne sa vyskytujú v pivničných
priestoroch domu, z ktorých si žalobkyňa 2/ podľa zistení manžela žalovanej, ktorý bol niekoľko krát v
dome na ohliadke, bez súhlasu pôvodného či nového prenajímateľa, zriadila kuchyňu. Pivničné priestory
nie sú technicky vybavené ani stavebne určené na užívanie ako kuchyňa, preto vlhkosťou, vznikajúcou
pri varení a umývaní riadu, je spôsobovaný vznik plesne, ktorý ničí hodnotu nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovanej.
Žalobkyňa 2/ opisuje nehnuteľnosti, ktoré neoprávnene užíva, ako nehnuteľnosti v zlom technickom
stave, paradoxne sa však, taktiež neoprávnene, domáha zabezpečenia práva na to, aby ich mohla
naďalej užívať. Takýto postoj žalobkyne je nelogický a svedčí o nepravdivosti jej tvrdení, uvádzaných
súdu.

Otec a matka žalobkyne 2/, ktorí spolu s ňou nehnuteľnosti neoprávnene užívajú, a ktorí sú podľa
dramatickéhoopisuudalostí,produkovanéhožalobkyňou2/vnávrhu,ohrozenínazdravíaživotestavom
nehnuteľnosti a údajným neadekvátnym postupom žalovanej, sú v ideálnom spoluvlastníckom podiele
vo veľkosti 1/1 vlastníkmi bytu o výmere vyše 65 m2. Nie je zrejmé, z akého dôvodu zotrvávajú v
nehnuteľnosti, ktorá im nevyhovuje, a prečo sa nenasťahujú do vlastného bytu.

Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby napádaný prvý výrok uznesenia okresného súdu zmenil a
návrh žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia zamietol; navrhla, aby i napádaný štvrtý výrok
uznesenia okresného súdu zmenil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
aj druhej inštancie v plnom rozsahu.
Zároveňpožiadalavzmysle§254ods.1C.s.p.ooslobodenieodsúdnehopoplatku,pretožetojejpomery

odôvodňujú.
Svoje tvrdenia preukazovala listinnými dokladmi, pripojenými k odvolaniu.

3. Žalobcovia 1/,2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §388 C.s.p.
zmenil z nasledovných dôvodov:

5. Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej; pretože je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný (§380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého

rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
(§380 ods. 2 C.s.p.).

7. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej
právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou

úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; po nariadení navrhovaných opatrení nemusí
nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej; ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd nemusí uložiť povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§330 ods.
1 C.s.p.); neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§333 C.s.p.).

Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods. 2 C.s.p.); neodkladným opatrením sa
neprejudikujú práva a povinnosti strán konania.Neodkladné opatrenie môže podľa §325 C.s.p. súd nariadiť z dvoch dôvodov: 1/ ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonné ustanovenie
obsahujedemonštratívnyvýpočetuplatneniainštitútuneodkladnéhoopatreniavpraxi;súdmôženariadiť

neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a môže nariadiť aj
viaceré druhy neodkladných opatrení.
Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných
opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter
poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia

možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote
podľa §328 ods. 2 C.s.p. a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia
protistrany; z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Vo vzťahu k
uvedeným predpokladom (náležitosti návrhu vymedzuje priamo §326 C.s.p.) nariadenie neodkladného
opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností,
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

Splnenie aspoň jedného z týchto zákonných predpokladov musí teda súd primárne vyhodnotiť na
základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti
bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,ktorémápovahuosvedčovania.Navrhovateľmusísúdopísanímrozhodujúcich

skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom
vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť,
čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. Takýto procesný postup
je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočnosti v rámci konania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia

objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa §324 ods. 3 C.s.p..

Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov;
regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že
neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne; právne účinky uznesenia o nariadenie
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti; to platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. Právne

pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§329 ods.
2 C.s.p.). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny jednorazový stav.
Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladnáapretrvávaťajpourčitédlhšiečasovéobdobie.Súdpreto
nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal

ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť
pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude

spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti
s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,

vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

8. Odvolanie žalovanej je dôvodné v každom bode.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1/ uzatvoril s právnymi predchodcami žalovanej dňa 01.03.2015
nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu prenajali nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve ako nájomcovi
na dobu neurčitú za nájomné vo výške 600 Eur mesačne, splatné vždy ku 20. dňu v mesiaci na

bankový účet, uvedený v zmluve. Nájomca sa zaviazal, že prenajaté priestory bez písomného súhlasu
prenajímateľa nedá do prenájmu tretím osobám.
Na základe darovacej zmluvy č. V 3087/2017 zo dňa 07.06.2017 - čz 46/2017 sa žalovaná stala výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností a vstúpila do nájomného vzťahu so žalobcom 1/.
V spise sp.zn. 14C/2/2018 sú založené listinné doklady, preukazujúce uvedené skutočnosti - skutkový

stav je riadne zistiteľný.
V predmete nájmu podľa vyjadrenia a dokladov žalobcov 1/,2/ bývajú okrem žalobcu 1/ ako nájomcu
ďalšie osoby, a to žalobkyňa 2/, jej maloletý syn a jej rodičia; písomný súhlas prenajímateľa s užívaním
nehnuteľností týmito osobami sa v spise nenachádza.
Žalobca 1/ - nájomca zo zmluvného nájomného vzťahu - žije podľa dokladov v súdnom spise so svojou
rodinou v zahraničí.

Žalovaná tvrdí v odvolaní, že nájomca - žalobca 1/ - jej dlží na nájomnom 1.800 Eur; podľa zmluvy
o nájme môže prenajímateľ odstúpiť od nájomnej zmluvy, ak nájomca mešká s platením nájomného
viac ako 14 dní po dobe splatnosti a neuhradil splatnú pohľadávku ani do piatich dní po písomnom
upozornení.
Žalobcovia 1/,2/ sa napriek doručeniu odvolania na vyjadrenie okresným súdom k nemu vyjadrili;

tvrdenia žalovanej z odvolania nijako nevyvrátili.

9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zastáva názor, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný ani čiastočne. Na rozdiel od súdu prvej inštancie krajský súd má za to, že
nie je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou 2/ a žalovanou, len medzi žalobcom

1/ a žalovanou (nájomná zmluva), a to ani odvodene. Žalobcom 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti
neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako to vyžaduje zákonná úprava, pretože v čase
rozhodovania okresným súdom o neodkladnom opatrení neexistoval žiadny právny titul na ukončenie
nájomného vzťahu, ako to potvrdila žalovaná v odvolaní (vysvetlenie ku odstúpeniu od zmluvy o nájme).
Uložením požadovanej povinnosti žalobca 1/ objektívne nemôže dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha,

pretože predmetné nehnuteľnosti osobne neužíva (aspoň to netvrdil, keďže právo vyjadriť sa k odvolaniu
žalovanej nevyužil, a takáto skutočnosť z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z obsahu
spisu nevyplýva). Navrhovaným neodkladným opatrením, hoci majúcim len dočasný charakter, síce
nebude vytvorený nenávratný stav, ale jeho právne účinky obmedzia povinnú osobu - žalovanú ako
vlastníčku prenajatých nehnuteľností, ktorej vlastníctvo je chránené nielen všeobecnými zákonmi, ale

aj Ústavou Slovenskej republiky v čl.20 - neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pretože
žalovaná by bola povinná podľa neho ponechať v užívaní svoje nehnuteľnosti bez adekvátnej finančnej
náhrady, keďže tvrdila (a žalobca 1/ to nevyvrátil), že žalobca 1/ nezaplatil nájom vo výške 1.800 Eur,
čím by bol narušený princíp proporcionality.

10. Krajský súd, nevidiac potrebu bezodkladne upraviť pomery u žalobcu 1/, ani u žalobkyne 2/, ktorej
aktívnulegitimáciulenpreúčelyneodkladnéhoopatreniabyzastavupreukázaniadôvodnostinariadenia
neodkladného opatrenia akceptoval, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§388 C.s.p.), lebo nezistil
dôvod na jeho potvrdenie ani zrušenie a návrh žalobcov 1/,2/ v plnom rozsahu zamietol. I keď odvolaním
žalovaná napadla len prvý a štvrtý výrok uznesenia, krajský súd preskúmaval a zmenil aj druhý výrok ako

výrok závislý podľa §379 písm. a/ C.s.p.; vo výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnom
rozsahu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (tretí výrok), a voči ktorému odvolanie
nebolo podané, zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

11. Vzhľadom na to, že krajský súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh v plnom rozsahu

zamietol, žalovaní 1/,2/ boli neúspešní v konaní; o trovách konania pred súdom prvého stupňa aj pred
súdom odvolacím potom rozhodol tak, že v zmysle §255 ods. 2, §262 ods. 1 C.s.p. má nárok na náhradu
všetkých trov konania úspešná žalovaná; o výške trov, ako aj o jej žiadosti o oslobodenie od povinnosti
platiť súdny poplatok za odvolanie, rozhodne súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).