Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208390
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815208390.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: creditON.cz, s.r.o., IČO: 24849707,
so sídlom Argentínska 286/38, Holešovice, Praha 7, 170 00 Česká republika, právne zastúpený Fridrich
Palko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: I. O., narodená
X.XX.XXXX, bytom R. Q. XXX/XX, J. pod B. o zaplatenie sumy 265,90 EUR s príslušenstvom, o

čiastočnom späťvzatí návrhu po vydaní rozsudku a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 2. decembra 2015, č.k. 18C/182/2015-29 takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy vo výške 65,90 eur p r i p ú š ť a , rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia m e n í tak, že
žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 200,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 200,- eur od 31.01.2014 do zaplatenia , a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur ,
vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Žalovaná n e m á nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,- EUR
s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 200,- EUR od 31.01.2014 do zaplatenia všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Na danú vec aplikoval ust.
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu , čl. 2 ods. 1 , čl. 3 ods. 1 , čl. 5 ods. 1 , 2 , 3 a 4čl. 7
ods. 1 , 2 a 3 , čl. 13 ods. 2 , čl. 14 ods. 1 písm. d/ nariadenia č. 805/2004 ,článok 5 ods. 1 nariadenia
č. 861/2007, § 115a ods. 2 , § 156 ods. 3 , § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , § 657 a
§ 658 ods. 1 , § 524 ods.1 a 2, § 526 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka ,
§ 2 písm. c/ , § 24 ods.1, § 11 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou
nariadeniaeurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.1.2007,ktorýmsaustanovujeeurópske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 265,90
EUR a úrokov z omeškania 8,25 % ročne od 31.01.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 30772 zo dňa 20.12.2013 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom

obchodnou spoločnosťou CreditONE s.r.o. a odporkyňou. Išlo o zmluvu uzavretú na diaľku. Súd mal
za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia Európskehoparlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 20.12.2013 bola elektronickou
formou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 30772 medzi spoločnosťou CreditONE s.r.o. ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Poskytnutá
bola bezúčelová pôžička 200,- EUR s úrokom stanoveným pevnou sumou 65,90 EUR. Žalovaná mala
teda veriteľovi uhradiť 265,90 EUR. Deň splatnosti pôžičky bol dohodnutý na 19.01.2014. V zmluve je

uvedenéajRPMN-3097,97%aročnáúrokovásadzba400,89%.Znávrhuvyplýva,žežalovanázdlžnej
sumy nezaplatila žiadnu sumu . Predmetnú pohľadávku spoločnosť CreditONE s.r.o. postúpila žalobcovi
písomnou zmluvou zo dňa 15.4.2015 a toto postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanej listom
zo dňa 15.4.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

4. Vzhľadom na to, že splatnosť pôžičky bola necelý mesiac, nie je možné aplikovať na posúdenie
zmluvy zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
keďže pôsobnosť tohto zákona je vylúčená s poukazom na § 1 písm. l/ (spotrebiteľský úver nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace). Napriek tomu však niektoré ustanovenia
tohto zákona platia aj pre spornú zmluvu, čo vyplýva z § 24 ods. 1, keďže navrhovateľa je potrebné

považovať za iného veriteľa podľa § 2 písm. c/. Z uvedeného vyplýva, že zmluvu je potrebné posúdiť
aj podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná
percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov.podpísm.y/jeuvedenápriemernáhodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. V danom prípade,
aj keď v zmluve bola uvedená hodnota RPMN, neboli v nej uvedené všetky predpoklady použité na
jej výpočet. Preto súd musel dospieť k záveru o tom, že nebola splnená obligatórna náležitosť zmluvy

v zmysle príslušného zákonného ustanovenia a nebola uvedená ani priemerná hodnota RPMN. V
dôsledku týchto skutočností súd dospel k záveru, že úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014 je považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pri poskytovaní úveru jeho právny
predchodca konal s odbornou starostlivosťou a nepredložil jediný dôkaz o skúmaní bonity žalovanej.

Nesplnenie tejto povinnosti preto opäť vedie k dôsledku o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

5. Zároveň však súd prvej inštancie dodal , že úroková sadzba vo výške 400,89 % ročne je úžernícka.
Priemerná úroková sadzba v bankách pri spotrebiteľskom úvere v decembri 2013 so splatnosťou do
jedného roka podľa internetovej stránky NBS činila len 8,96 % p.a. Dohodnutý úrok viac ako 40 násobne

presahoval túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy pritom už vo viacerých svojich rozhodnutiach sa
zaoberali platnosťou dohody o úrokoch s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší
súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol: Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým

mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník z takejto situácie poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke

úroky. Podľa názoru súdu pokiaľ dohodnutý úrok predstavuje navýšenie viac ako 100% oproti priemeru
bánk, ide o úrok neplatný pre rozpor so zásadou dobrých mravov. V tejto súvislosti možno poukázať aj
na rozsudky Krajského súdu v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013 alebo 16Co 71/2011 zo dňa
8.12.2011. Aj z uvedených dôvodov súd preto vyhodnotil časť zmluvy o pôžičke a to v časti dohody o
úroku za neplatnú s poukazom na 39 a 3 ods. 1 OZ ako aj § 41 OZ. Pre úplnosť súd poukazuje na to,

že písomná forma zmluvy, ktorá je zákonom predpísaná podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je
zachovaná a to s poukazom na § 40 ods. 4 OZ, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Zmluva v danom prípade bola uzatvorená elektronicky, zachytený je v nej celý jej obsah a konkretizovaní
sú jej účastníci. S poukazom na vyššie uvedené závery súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu len sumy

200,- EUR, ktorá jej bola reálne poskytnutá ako pôžička a žalobný návrh v prevyšujúcej časti ako
nedôvodný zamietol. Z prisúdenej istiny boli navrhovateľovi priznané aj úroky z omeškania s poukazom
na § 517 ods. 1, 2 OZ.

6. Vychádzajúc zo zmluvy o pôžičke, keďže žalovaná mala pôžičku vrátiť do 19.01.2014, mal žalobca

právo na úroky z omeškania od nasledujúceho dňa, žalobca si však v žalobnom návrhu uplatnil úroky
z omeškania odo dňa 31.01.2014, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil úroky z omeškania vo väčšom rozsahu ako je zákonný limit v zmysle
citovaného vládneho nariadenia, súd žalobný návrh aj v tejto časti (teda nad 5,25 % ročne) zamietol.

7. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca , ten však nebol úspešný v celom rozsahu. Úspech

mal v podiele 75,22 % a neúspech v podiele 24,78 %, preto súd mu priznal náhradu trov konania v
rozsahu 50,44 %. Trovy konania žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 16,50
EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 27,89 EUR za dva úkony právnej služby a to prevzatie a
príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje spolu s 20% DPH sumu 27,89 EUR. Pripočítaný bol aj režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a to 2 x 10,07 EUR vrátane 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.
Celkove teda žalobca uplatnil náhradu trov konania vo výške 75,91 EUR , z toho súd mu priznal 38,29
Eur, čo je 50,44 % z uplatnených trov právneho zastúpenia a 50,44% zo zaplateného súdneho poplatku
čo predstavuje sumu 8,32 EUR.

8. Podaním zo dňa 22.12.2015 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške
65,90,- eur späť čiastočne.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu ani k späťvzatiu žaloby sčasti nevyjadrila.

10. Proti tomuto rozsudku, výroku I. , v časti týkajúcej sa lehoty plnenia, podala žalovaná v zákonnej
lehoteodvolanie.Namietala,ženiejeschopnáspoukazomnasvojepríjmovémožnostiakoivyživovaciu
povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu žalovaná
predložila potvrdenie o príjme vo výške 348,76 eur.

11. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovanou uvádzané
okolnosti nie sú pre toto konanie právne významné a nepriaznivá sociálna situácia žalovanej nezakladá
dôvod pre zamietnutie návrhu.

12. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,

ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

13. Keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti, postupoval odvolací súd podľa
ustanovenia § 370 ods. 2 veta druhá C.s.p., teda pripustil späťvzatie žaloby sčasti, zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie sčasti zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

14. Krajský súd ako súd odvolací vec v zostávajúcej časti preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania
podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštanciejepotrebnévtejtočasti podľa387ods.1,2C.s.p.akovecnesprávnypotvrdiťztýchtodôvodov:

15. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením premlčania časti uplatnenej pohľadávky, ako vykonal súd
prvej inštancie.16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Súd prvej inštancie správne posudzoval premlčanie uplatneného nároku. Vychádzal z ustanovenia
§ 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vyhlásením predčasnej splatnosti začína plynúť
premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, výroku týkajúcej sa lehoty plnenia , procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalovanej je dôvodné.

19. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Podľa § 219 ods. 4 CSP len čo sa vyhlási rozsudok, je ním súd viazaný.

21. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa ods. 4 , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok sa spravuje poradím ich splatnosti,

ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má
za následok splatnosť celého plnenia.

23. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. Odvolaním žalovaná napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku .
24. Odvolací súd preto preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len v tejto napadnutej časti, pričom
odvolanie žalovanej posudzoval podľa obsahu. V danej veci bola žalovaná zaviazaná povinnosťou

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 200,-
eur od 31.01.2014 do zaplatenia , všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

25. Z dikcie ust. § 232 ods. 4 CSP vyplýva, že súd môže povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanej , ktorej platobnú

povinnosť určil, priznať výhodu splátok sú najmä, aby nedošlo k neprimeranému znevýhodňovaniu
žalobcu, platobná schopnosť žalovaných, výška priznaného plnenia.

26. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti neskúmal. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej
praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu vo forme splátok malo dôjsť najneskôr

do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla. V danom prípade je
výška priznaného nároku 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200,-
eur od 31.01.2014 do zaplatenia, teda je zrejmé, že pri splátkach po 15,- eur mesačne by zaplatenie
celého dlhu bolo možné v primeranom rozumnom čase.

27. Odvolací súd dospel k názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti o majetkových, zárobkových
a osobných pomeroch žalovanej je dôvodné povoliť splácať dlžnú sumu v splátkach po 15 eur
mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

28. V danom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku procesným
postupom podľa § 388 CSP zmenil v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.29. Úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 396 ods. 1
a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).