Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. december 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/107/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110212930
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8110212930.16

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1./ E. L., Z.. XX. XX. XXXX, B. B. XX, XXX XX Ľ., 2./ P. L.,
Z.. XX. XX. XXXX, B. B. XX, XXX XX Ľ., obaja právne zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom
so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: V. K., Z.. XX. XX. XXXX, B. I.V. XX, XXX
XX I., právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o
odstránenie stavby nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 15C/107/2010-25 zo dňa
23. júna 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/110/2010-56 z o dňa 08.
septembra 2010 z r u š u j e.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 11. 05. 2010, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 05. 2010, vo
veci samej domáhali, aby súd uložil žalovanému na svoje náklady odstrániť neoprávnenú stavbu
nachádzajúcu sa na špecifikovanej nehnuteľnosti - pozemku vo spoluvlastníctve žalobcov, eventuálne
aby ju súd prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1./ a 2./ rade, každému v podiele 1,

a to za náhradu vo výške 8 625,- €. Žalobcovia sa tiež domáhali náhrady trov konania. Návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov k dotknutým pozemkom, najmä nesmel na
pozemkoch realizovať žiadne stavby ani uloženia inžinierskych sietí a rozvodov, nesmie na pozemkoch
vykonávať výkopové, terénne, stavebné ani iné obdobné práce, nesmie používať pozemky na prechod
a zdržiavanie sa osôb, na prejazd a parkovanie mechanizmov, stavebných strojov a iných vozidiel a

nesmie na pozemkoch ukladať a skladovať žiadne stavebné materiály veci.

2. Uznesením č. k. 15C/107/2010-25 zo dňa 23. 06. 2010 Okresný súd Prešov v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/110/2010-56 z o dňa 08. 09. 2010 návrhu žalobcov na nariadenie
predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, teda žalovanému uložil vyššie uvedenú povinnosť, a
to až do právoplatného skončenia konania.

3. Uznesením Okresného súde Prešov č. k. 15C/107/2010-218 zo dňa 11. 10. 2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/103/2014-252 zo dňa 12. 11. 2014 bolo konanie
prerušené až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
29C/182/2012. Dôvod, pre ktorý bolo konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
29C/182/2012 významné je skutočnosť, že sa v ňom rozhodovalo o vlastníckom práve k dotknutým

pozemkom, od ktorého žalobcovia odvodzovali svoju aktívnu legitimáciu v konaní vedenom na
Okresnom súde prešov pod sp. zn. 15C/107/2010, keďže sa práve z titulu tohto vlastníctva domáhaliodstránenia predmetnej stavby žalovaného. Toto konanie bolo skončené dňa 12. 01. 2017 potom,
keď sa stalo právoplatným rozhodnutie vo veci samej, t. j. rozsudok Okresného súdu Prešov č.
k. 29C/182/2012-241 z 02. 12. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.

16Co/23/2016-274 z 28. 11. 2016, ktorým bolo okrem iného určené, že dotknutý pozemok patrí v podiele
8/50 do dedičstva po P.Á. U., Z.. XX. X. XXXX, I.. XX. XX. XXXX.

4. Na základe uznesenia Okresného súd Prešov č. k. 35D/113/2017-19 z 01. 06. 2017 tento
spoluvlastnícky podiel nadobudla F. K., Z.. XX. XX. XXXX, ktorá ho darovacom zmluvu (vklad povolený

dňa 11. 07. 2017) previedla na žalovaného.

5. Písomným podaním zo dňa 12. 09. 2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19 09. 2017, vzali
žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť a navrhli, aby súd konanie zastavil. Dôvodom je práve
vyššie popísaná situácia, kedy sa žalovaný stal spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza
(neoprávnená) stavba, ktorej odstránenie je predmetom toto konania, čím došlo k strate pasívnej vecnej

legitimácie na strane žalovaného, pričom nadobudnutím tohto spoluvlastníckeho podielu získal žalovaný
aj právo stavby, čo má dosah na neoprávnenosť predmetnej stavby. Týmto podaním zároveň požiadali,
aby súd im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže žaloba bola podaná dôvodne,
avšak v dôsledku cieleného a dlhodobo plánovaného správania žalovaného sa stala bezdôvodnou.

6. Keďže sa vo veci už konalo pojednávanie, tunajší súd výzvou zo dňa 21. 09. 2017 vyzval žalovaného,
aby sa v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Dňa 05. 10.
2017 bolo súdu doručené podanie žalovaného z 05. 10. 2017, v ktorom uviedol, že s týmto späťvzatím
žaloby, zároveň navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, keďže zastavenie konanie
nie je spôsobené jeho zavinením, nebol stranou sporu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

29C/182/2012, od začiatku spochybňoval vlastnícke právo žalobcov k dotknutým pozemkom.

7. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“)

8. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie..

12. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov v 1./ a 2./ rade došlo po začatí
pojednávania a žalovaný s týmto späťvzatím výslovne súhlasil, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p.
zastavil.

13.Podľa§77ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“)účinného
do 30. 06. 2016, predbežné opatrenie zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;

d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

14. Podľa § 77 ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.15. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

16. Podľa § 335 ods. 1 C.s.p neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016 bol Občiansky súdny poriadok nahradený novým procesným
kódexom, Civilným sporovým poriadkom. K nariadeniu predbežného opatrenia (v pojmosloví nového
Civilného sporového poriadku ide o neodkladné opatrenie) uznesením Okresného súdu Prešov č. k.
15C/107/2010-25 zo dňa 23. 06. 2010 došlo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ako to
vyplýva z cit. ustanovenia § 77 O.s.p., k jeho zániku na základe Občianskeho súdneho poriadku však
nedošlo, keďže nebola naplnená ani jedna z tam uvedených situácií spôsobujúcich zánik priebežného

opatrenia. Účinky tohto predbežného opatrenia teda trvali aj za účinnosti Civilného sporového poriadku,
a preto v zmysle § 471 ods. 1 C.s.p. na jeho zánik a zrušenie je už potrebné aplikovať tento právny
predpis.

18. Predmetné predbežné opatrenie bolo nariadené už po začatí konania, keďže súčasne s návrhom na

jeho nariadenie podali žalobcovia aj žalobu vo veci samej. V zmysle § 335 ods. 1 C.s.p. súd neodkladné
opatrenia nariadené po začatí konania aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým konanie zastavuje.
Vzhľadom na to, že súd toto konanie zastavuje z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami v celom rozsahu,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a súčasne so zastavením konania zrušil
aj predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 15C/107/2010-25 zo dňa

23. 06. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/110/2010-56 z o dňa 08. 09.
2010, ktorým bolo žalovanému uložené, aby sa zdržal zásahov do vlastníckeho práva žalobcov v 1. a
2. rade k pozemkom: parcela C KN č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2, parcela C KN
č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2 a parcela C KN č. X záhrady o výmere 1126 m2
zapísaných v LV č. XXX kat. územia I., obec U., okres Prešov, najmä nesmie na pozemkoch realizovať

žiadne stavby ani uloženia inžinierskych sietí a rozvodov, nesmie na pozemkoch vykonávať výkopové,
terénne, stavebné ani iné obdobné práce, nesmie používať pozemky na prechod a zdržiavanie sa osôb,
na prejazd a parkovanie mechanizmov, stavebných strojov a iných vozidiel a nesmie na pozemkoch
ukladať a skladovať žiadne stavebné materiály a ani iné veci, do právoplatného skončenia veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/107/2010.

19. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

20. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa

21. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné skúmať, ktorej strane sporu je možné pričítať
procesné zavinenie zastavenia konania. Všeobecne možno konštatovať, že späťvzatie žaloby žalobcom
bez toho, aby k nemu došlo v dôsledku správania žalovaného, svedčí o procesnom zavinení zastavenia

konania žalobcom, keďže tento ho práve späťvzatím žaloby vyvoláva. Konanie žalovaného, ktoré
by mohlo pri späťvzatí žaloby predstavovať procesné zavinenie zastavenia konania, typicky spočíva
v uznaní nároku, resp. v splnení žalobou uplatneného nároku po jej podaní. Vychádzajúc z týchto
všeobecných úvah súd uvádza, že žalobcovia nepreukázali také správanie žalovaného, na základe
ktorého by bolo možné jednoznačne konštatovať jeho procesné zavinenie zastavenia konania, teda

žalobcovia procesne zavinili toto zastavenie konania späťvzatím žaloby, a preto by nárok na náhradu
trov konania mal patriť žalovanému v zmysle cit. ust. § 256 ods. 1 C.s.p., avšak v tomto prípade má súd
za to, že sú splnené podmienky na použitie § 257 C.s.p.23. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Hoci klasickým príkladom aplikácie tohto ustanovenia sú nepriaznivé

pomery neúspešnej strany, použitie tohto ustanovenia môže byť rovnako odôvodnené aj okolnosťami
samotného prípadu (veci samej), súd pritom prihliada na zvláštnosti prejednávanej veci.

24. Zohľadňujúc vyššie popísaný skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že v tomto prípade
okolnosti prípadu odôvodňujú použitie § 257 C.s.p.. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade boli v katastri
nehnuteľností evidovaní v čase podania žaloby ako jediní spoluvlastníci nehnuteľnosti - dotknutého

pozemku, na ktorom sa nachádzala stavba žalovaného, ktorej odstránenia sa svojou žalobou domáhali.
Žalobu je preto možné považovať za dôvodne podanú, vtedajší stav nevyžadoval zmenu subjektu na
ktorejkoľvek strane sporu. Až v roku 2012 bolo žalobou právnej predchodkyne žalovaného napadnuté
ich vlastnícke právo k tomuto pozemku, teda je zrejmé, že toto konanie nevyvolali svojím správaním
žalobcovia, avšak jeho výsledok mal značný vplyv na ich postavenie v konaní vedenom na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. 15C/107/2010, čo bolo aj dôvodom prerušenia tohto konania. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/182/2012-241 z 02. 12. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 16Co/23/2016-274 z 28. 11. 2016 bolo určené, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade nie sú
jedinými spoluvlastníkmi dotknutého pozemku, ale spoluvlastnícky podiel 8/50 patrí do dedičstva po P.
U., Z.. XX. X. XXXX, I.. XX. XX. XXXX. Až uznesením Okresného súd Prešov č. k. 35D/113/2017-19 z

01. 06. 2017 bolo určené, kto po poručiteľovi nadobudol vlastnícke právo v podiele 8/50 k predmetnému
pozemku, pričom následne povolením vkladu dňa 11. 07. 2017 sa stal vlastníkom tohto podielu samotný
žalovaný, čím stratil, ako uvádza žalobca vo svojom späťvzatí žaloby z 12. 09. 2017, pasívnu vecnú
legitimáciu v spore. Bez zavinenia či pričinenia žalobcov teda bolo mimo tohto konania rozhodované o
ich právach, resp. o právach relevantných pre ich úspech v spore. K späťvzatiu žaloby pritom žalobcovia

pristúpili už krátko potom, ako nastali uvedené skutočnosti, teda umelo spor nepredlžovali. Súd pre
úplnosť dodáva, že správanie žalovaného ohľadne týchto nehnuteľností je právne dovolené, keďže sa
podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku stal na základe prevodu tohto podielu zo strany F.
K., Z.. XX. XX. XXXX, ktorej ako dedičke tohto spoluvlastníckeho podielu patrí právo dispozície s ním,
pričom táto nie je subjektom vystupujúcim v tomto konaní.

25. Po vyhodnotení týchto okolností prípadu a správania strán sporu súd konštatuje, že tieto vo
vzájomnej súvislosti predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie
náhrady trov konania ani jednej zo strán. Teda hoci formalistickým prístupom k zhodnoteniu procesného
zavinenia zastavenia konania by bolo toto možné pričítať žalobcom, nie je v tomto prípade dôvodné

priznať náhradu trov konania žalovanému, a to práve realizáciou moderačného absolučného práva súdu
zvereného mu ustanovením § 257 C.s.p., ku aplikácii ktorého súd pristúpil po vyhodnotení všetkých
okolností prípadu.

26. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia a vyslovil,

že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).