Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515204576
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2515204576.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziu Mecelovou v spore žalobkyne Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpená spoločnosťou Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému M. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, Z. C., o zaplatenie 581,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 158,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 24.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 30.06.2015 domáhala zaplatenia sumy 581,62 eur s
príslušenstvom (158,99 eur s príslušenstvom titulom ceny neuhradených služieb a 422,63 eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody). Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným
zmluvu, na základe ktorej vypožičala žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala používať žalovanému
telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou. Vzniknutá škoda vznikla žalobkyni za odpredaný
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie A. W. A. H. vo výške 422,63 eur. Vzniknutá škoda

predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, t. zn. predstavuje škodu žalobkyne, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku
sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti. Žalovaný si bol v zmysle dodatku
vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1
bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku,

pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobkyni vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte skutočnej
škody žalobkyňa zohľadnila počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 169,37 za obdobie 2013/09 - 2013/10 eur. Žalobkyňa pokusom o
pokonávku zo dňa 09.01.2014 oznámila žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace
a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzvala ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.

Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Suma vo výške 10,38
eur bola odpísaná a preto si ju žalobkyňa v tomto konaní neuplatňuje. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14 a to
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.01.2014. Z vyššie uvedeného dôvodu žalobkyňa žiada súd, aby jej bola priznaná suma 158,99
eur ako cena za neuhradené služby a suma 422,63 eur, ktorú si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje
vo výške škody. K žalobe pripojila zmluvu o pripojení z 01.09.2013 č. Q. a dodatok k tejto zmluve z

toho istého dňa, pokus o pokonávku z 09.01.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 (splatná
01.10.2013) na sumu 119,51 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2013 (splatná 31.10.2013) na
sumu 49,86 eur, všeobecné obchodné podmienky.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, nenavrhol a nepredložil súdu žiadne dôkazy.

3. V zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pojednávanie
nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5. Súd prejednal vec v zmysle § 297 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko v danej veci sa jedná
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi
(predložené žalobkyňou spolu so žalobou) ako i s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav veci.

6. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 01.09.2013 zmluvu č. Q., ku ktorej bol toho istého dňa

podpísaný dodatok. V zmysle zmluvy, dodatku mohol žalovaný využívať telekomunikačné služby
prostredníctvom účastníckeho programu Panter Pro 65 eur ku koncovému telekomunikačnému
zariadeniu A. W. A. H., ktoré bolo v zmysle dodatku k zmluve o pripojení predané žalovanému po
uplatnení zľavy zo spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 209,- eur. V zmysle čl. 2.3 dodatku k zmluve
o pripojení, sa účastník zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v

zmluvnom vzťahu s podnikom, po celú túto dobu bude využívať bez prerušenia služby a to v súlade s
jeho záväzkami, neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo ktorého účelom
by malo byť ukončenie platnosti zmluvy /dodatku pred uplynutím doby viazanosti, nedopustí sa takého
konania, ktoré by oprávňovalo podnik na odstúpenie od zmluvy alebo jej vypovedanie a bude mať na
SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo kombináciu programov, že nedôjde k porušeniu

záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto dodatku, bude riadne a včas uhrádzať cenu za služby
a iné svoje peňažné záväzky voči podniku. V zmysle čl. 1.2 dodatku k zmluve o pripojení, žalovaný si
bol vedomý, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena mobilného telefónu (MT) bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, pokiaľ sa so záujemcom o
kúpu MT nedohodne na podmienkach uvedených v tomto dodatku je 650,- eur. MT je mu predávaný za

takú kúpnu cenu z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku.
Žalobkyňa žalovanému vyúčtovala faktúrou:
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 (splatná 01.10.2013) sumu 119,51 eur,
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2013 (splatná 31.10.2013) sumu 49,86 eur.
Žalovaný predmetné faktúry za uvedené obdobie riadne a včas neuhradil ani po pokuse o pokonávku,

kde mu bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie do 23.01.2014. Suma vo výške 10,38 eur bola
žalobkyňou odpísaná a preto si ju žalobkyňa v tomto konaní neuplatňuje.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku
dňu podpisu zmluvy a dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“), zmluvou o

poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.8. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný a) používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

9. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dodatku k zmluve (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

15. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu a dodatok k nej uzavretý v zmysle zákona č. 351/2011
Z. z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu. Z priložených faktúr vzťahujúcich

sa k zmluve o pripojení a ich dodatkov je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy,
a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti žalobkyňa dôvodne
domáhala súdnej ochrany. Za vyúčtované obdobie žalovaný cenu poskytnutých služieb spolu s ďalšími
poplatkami v celkovej sume 158,99 eur nezaplatil. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná
žalobkyňou doloženými faktúrami. Súd priznal žalobkyni žalovanú sumu 158,99 eur ako nezaplatené

plnenie zo zmluvy a dodatku za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia. V zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobkyni z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške,
ktorú žalobkyňa žiada a ktorá je v súlade s výškou úroku určenou podľa vyššie citovaného ustanovenia
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,25 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania
dňom 24.01.2014, nakoľko v pokuse o pokonávku, žalobkyňa žalovanému poskytla dodatočnú lehotu

na plnenie do 23.01.2014.

16. Pokiaľ ide o zvyšok nároku, ktorého sa domáha žalobkyňa z titulu náhrady škody, súd uvádza
nasledovné. Žalobkyňa po tom, ako jej boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že
dojednanie zmluvnej pokuty bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, žalobkyňa pristúpila

k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.

17. Skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.

1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkýchzákonom stanovených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu
nie je daná.

18. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151).

19. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

20. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

21. Uvedený nárok (na náhradu škody) nebolo možné žalobkyni priznať, vzhľadom na skutočnosť, že
súd nemal preukázané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, konkrétne vznik škody
(existencia škody), resp. jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, v tomto prípade

porušením zmluvnej povinnosti a spôsobením škody. Je nepochybné, že žalovaný porušil svoju
povinnosť - platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, príp. iné, ale porušenie tejto povinnosti
neviedlo ku vzniku škody. Bolo vecou oboch strán, ako si plnenie zo zmluvy ocenia a podporne
zabezpečia. Stanovenie ceny telefónu/telekomunikačného zariadenia má vzťah k zvolenému programu
služieb. Súčasťou dojednaní bolo aj určenie výšky zľavy. Podľa názoru súdu za škodu nemožno

považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobkyne táto predáva mobilné telefóny za nižšiu ako
skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzižalobkyňouažalovaným.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetkužalobkynenedošlo,pretožetátoza
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržala dojednanú kúpnu cenu (resp. jej vznikol nárok na

jej zaplatenie). Žalobkyňa ako predávajúca mala právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za telefón/
telekomunikačné zariadenie podľa zmluvného dojednania, nie bežnej maloobchodnej ceny.

22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu v časti o náhradu škody ako nedôvodnú
zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a konštatoval, že z dôvodu čiastočného
úspechu žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 46 % (úspech

žalovaného 73 % - úspech žalobkyne 27 %). Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
pretože mu žiadne v tomto konaní nevznikli (súd postupoval s odkazom na čl. 17 C.s.p. - hospodárnosť
konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude
rozhodovať Krajský súd v Trnave.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.