Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200676
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3016200676.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56,
Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská
14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanej L. Y., nar. X.X.XXXX, bydliskom V. XX/X, X. G., štátnej
občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 121,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 18Csp/47/2016-40 zo dňa 19. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o splatnosti peňažného plnenie
žalovanej žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 77,21
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 47,16 eur od 10.9.2013 do zaplatenia
a zo sumy 30,05 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku /
výrok I./, vo zvyšnej časti žalobu zamietol /výrok II./ a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 26,8 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku /výrok III./. Na odôvodnenie rozsudku súd uviedol, že zmluvou o poskytovaní verejných služieb

v znení jej dodatku si žalovaná u právneho predchodcu žalobcu objednala dodávanie telekomunikačnej
služby, a to program "Happy mobilný telefón". Zmluvou sa spoločnosť T-Mobile zaviazala zriadiť,
poskytovať alebo sprístupniť uvedenú službu a žalovaná sa zaviazala za používanie tejto služby platiť
cenu služieb. Faktúrou č. 7308916719 zo dňa 22.8.2013, splatnou dňa 9.9.2013, vyfakturoval právny
predchodca žalobcu žalovanej za poskytnuté služby sumu 71,95 eur vrátane upomienky oneskorenej
platby vo výške 4,99 eur a poplatku za obmedzenie služby vo výške 16,50 eur bez DPH. Faktúrou

č. 7310085417 zo dňa 22.9.2013, splatnou dňa 9.10.2013, vyfakturoval právny predchodca žalobcu
žalovanej za poskytnuté služby sumu 49,85 eur vrátane poplatku za prerušenie služby vo výške 16,50
eur bez DPH. Pokusom o zmier zo dňa 22.10.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy vo výške 188,78 eur, vyplývajúcej z neuhradených faktúr č. 7310085417, č.
7308916719 a č. 7307804533, v lehote 10 dní od vystavenia pokusu o zmier. Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.09.2015 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že pohľadávky z faktúr

č. 7307804533, č. 7308916719, č. 7310085417 a č. 7406997910 v celkovej výške 520,72 eur boli
postúpené žalobcovi. Uvedené skutočnosti súd posúdi podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, podľa § 52 ods. 1 až 4, § 488, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvárania zmluvy a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaná u právneho predchodcu žalobcu

objednala poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, a to program "Happy mobilný telefón". Na
základe tejto zmluvy bol právny predchodca žalobcu povinný riadne poskytovať objednané služby ažalovanej naproti tomu vznikla povinnosť za dodané služby včas a riadne platiť. Žalovaná si však
túto svoju povinnosť nesplnila, keď za služby dodané právnym predchodcom žalobcu vyfakturované
faktúrami č. 7308916719 zo dňa 22.8.2013, č. 7310085417 zo dňa 22.9.2013 v celkovej výške 77,21

eur (47,16 eur + 30,05 eur) nezaplatila. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal z tvrdení žalobcu a z
predložených faktúr, o ktorých nemal dôvod pochybovať. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 77,21 eur titulom neuhradených služieb, ktoré právny predchodca žalobcu
žalovanej poskytol. Žalobca si v rámci faktúry č. 7308916719 zo dňa 22.8.2013 uplatňoval i nárok na
zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur, ktorý mu súd nepriznal, nakoľko takýto poplatok

považuje za nedôvodný. Upomienka tvorila záverečnú časť faktúry, a preto možno konštatovať, že
právnemu predchodcovi žalobcu nevznikli žiadne náklady na jej vyhotovenie a doručenie. Rovnako tak
si žalobca uvedenou faktúrou a faktúrou č. 7310085417 zo dňa 22.9.2013 uplatnil i nárok na zaplatenie
poplatkuzaobmedzenieslužbypreneplatenieapoplatkuzaprerušenieslužbypreneplateniecelkovovo
výške33eurbezDPH(2x16,50eur;sDPHpotom2x19,80eur,t.j.vovýške39,60eur).Vtejtosúvislosti
súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/65/2015 zo dňa 20.05.2015,

ktorým bola určená zmluvná podmienka, že pokiaľ v Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti
Slovak Telekom, a.s., (T-Mobile) tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy je uvedená výška poplatku za
obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eura (s DPH) a tiež pokiaľ je uvedená
výška poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eura (s DPH), je pre
jej neprijateľnosť neplatná. K týmto záverom sa súd priklonil a zdôraznil, že účelom týchto poplatkov by

nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi "finančnej sankcie" voči spotrebiteľovi
ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi, ale ich výška by mala zodpovedať
nákladom dodávateľa v súvislosti s realizáciou takýchto úkonov. Na "sankcionovanie" účastníka, ktorý
porušil svoju zmluvnú povinnosť slúžia iné právne inštitúty. Uvedené poplatky vyúčtované žalovanej
súd považoval za neprijateľné hlavne s ohľadom na ich výšku. S poukazom na uvedené zamietol súd

žalobu v časti dotknutých poplatkov v celkovej výške 44,59 eur. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok
včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania,
ktorý mu súd priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č.
87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne zo sumy 47,16 eur od 10.9.2013 do zaplatenia a zo sumy 30,05 eur od
10.10.2013 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaná povinná úrok z omeškania platiť, je dňom

nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2
CSP. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 63,4
%, žalovaná mala úspech vo výške 36,6 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 26,8 %). Nárok
na náhradu trov konania bol preto žalobcovi priznaný v rozsahu 26,8 %, pričom o výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Lehotu

na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku o splatnosti peňažného plnenie, ktoré bolo žalobcovi priznané
výrokom I. podala včas odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že je v zlej finančnej situácii. Má maloletú
dcéru, ktorá býva často chorá a jej sa nedarí nájsť stála práca. Na dcéru dostáva výživné 50 eur a 23 eur

rodičovské prídavky a z týchto peňazí platí dcére lieky i domácnosť. Chcela by sa dohodnúť na splácaní
po 10 eur mesačne.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku I. o
splatnosti peňažného plnenie žalovanej žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako
vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Odvolaním žalovanej bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba v uvedenom výroku,
preto odvolací súd, súc viazaný rozsahom odvolania žalovanej /§ 379 CSP/, preskúmaval iba túto

odvolaním žalovanej napadnutú časť rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal
právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu je nedotknutý /§ 367 ods. 3 CSP/.
6. V predmetnom spore súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 77,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 47,16 eur od 10.09.2013
do zaplatenia a zo sumy 30,05 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Žalovaná požaduje, aby jej toto žalobcovi priznané peňažné plnenie súd povolil splácať
v mesačných splátkach po 10,- eur.
7. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.8. Odvolací súd dospel k záveru, že žiadosť žalovanej o povolenie splácať žalobcovi priznané peňažné
plnenie v splátkach, a teda odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti
peňažného plnenia žalovanej žalobcovi, nie je dôvodná. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie

a ani v odvolacom konaní nepredložila a ani neoznačila žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o
svojej finančnej a osobnej situácii. Svoje tvrdenia, ktoré podľa nej odôvodňujú povolenie splatiť žalobcovi
priznané plnenie v splátkach, tak nijako nepreukázala.
9. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by bolo
dôvodné žalovanej povoliť splniť žalobcovi priznané peňažné plnenie v splátkach. Odvolací súd preto na

základe vyššie uvedených záverov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o určení
splatnosti peňažného plnenia žalovanej žalobcovi podľa 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanej, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).