Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616010382.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

21. marca 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd

o b ž a l o v a n é h o
V. K. Y. M. Á. Č. P., nar. XX. X. XXXX v R. V., trvale bytom A. Č.. XXX, okres R. V.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Pv/111/16/5505-19 zo dňa
10. 10. 2016 pre skutok, že

v presne nezistenom čase koncom novembra 2015 na parcelách č. KN-E 342, 343, katastrálne územie
K., okres Liptovský Mikuláš, vedených ako lesné pozemky, nachádzajúcich sa v JPRL č. 347, 38b a 37b
v LHC Liptovský Mikuláš 2, ktoré sú v správe organizácie Štátne lesy TANAP-u, vykonal spracovanie

kalamitného dreva formou náhodnej ťažby a na týchto parcelách vyťažil 1.712 ks stromov v celkovom
objeme 424,11m3 drevnej hmoty, ktorej hodnota je 4.703,38 eura, pričom túto ťažbu vykonal aj napriek
tomu, že pred samotným začatím náhodnej ťažby nemal udelený písomný súhlas odborného lesného
hospodára a ani pred samotným začatím ťažby nevyznačil miesto ťažby a týmto svojím konaním porušil
ustanovenie § 23 ods. l zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ako aj ustanovenie § 31 ods. 1 písm. j, zákona
č. 326/2005 Z. z. o lesoch, čím Štátnym lesom TANAP-u spôsobil škodu vo výške 4.703,38 eura,

ktorým mal spáchať prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného Štátne lesy TANAPu, IČO:
31 966 977, so sídlom Tatranská Lomnica 66, Vysoké Tatry, s jeho nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 13. 10. 2016 na V. K. obžalobu pre
prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe ako je uvedený v predmetnej obžalobe. Obžalovaný V. K. na hlavnom pojednávaní konanomdňa 4. 12. 2017 nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a po zákonnom poučení
v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a ku skutku nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní
uviedol, že správcom lesa, kde bola vykonaná ťažba nie sú Štátne lesy, ale ide o súkromné parcely, na
ktorých je spoluvlastníkom aj on. Podával si žiadosť na Obvodný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový
a lesný odbor dňa 18. 1. 2017, kde mu bolo oznámené, že obhospodarovateľom týchto dielcov je
Pozemkové spoločenstvo Konská. To, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť, ale súkromné pozemky

preukazujú aj listy vlastníctva. Hotel Európa je obhospodarovateľom súkromných pozemkov. Viackrát
sa rozprával s pánom S. za Pozemkové spoločenstvo Konská, ktorý ho upozorňoval, že treba spracovať
veternú kalamitu z r. 2014, dlho nebola robená prebierka, aby sa to aj presvetlilo, ale oni to robiť nebudú,
lebo nemajú s vlastníkmi zmluvu. Vysvetľoval mu tiež, kde sú hranice Pozemkového spoločenstva
Konská a Pozemkového spoločenstva Veterná Poruba a bolo treba to zamerať geodetom. Následne si
Hotel Európa objednal geodeta Ď.. Les bol v dezolátnom stave, bolo to čestne a krásne spravené aj

znalec tam bol, les ostal pekne ošetrený. To, že ide o pozemky súkromných osôb sa od S. dozvedel
dávno pred ťažbou. Parcely, na ktorých sú vedení ďalší súkromní vlastníci okrem neho, mu ponúkli, či
to nechce obhospodarovať. Parcely kupuje ďalej ako fyzická osoba, má k dispozícii aj LV, na ktorých je
už zapísaný a dáva ich do prenájmu Hotelu Európa, má plnú moc od konateľa Hotela Európa, ktorým
je jeho manželka, ona sa o to nestará. Hotel Európa má svojho OLH, ale mal za to, že povolenie mohol

vydať práve S.. OLH nevyznačoval ťažbu, lebo to bola kalamita a ani porast do 50 rokov sa nevyznačuje,
nebolo ani čo vyznačovať, pretože to boli poškodené stromy. Dodnes kôrovec pokračuje a Štátne lesy
sa o to nestarajú. Pre Hotel Európa ťažila firma Biomasa, konkrétne osoby uviesť nevedel, firma dostala
povolenie na ťažbu v dielcoch vydané S., sú odborníci, takže vedia, čo majú robiť. Už geodetom Q.
Ď. to bolo vyznačené, teda vykolíkované a postriekané oranžovou farbou, čím boli vyznačené hranice

a opatrené aj pečiatkami. Či medzi Hotelom Európa a Biomasou bola dohoda písomná, si nepamätal,
papierebybolivúčtovníctve,plateníbolifaktúramicezúčty.Predťažbousaobehalivšetcispoluvlastníci,
vyťaženú drevnú hmotu Hotel Európa odpredal a z toho sa financovala firma, ktorá to robila. Iný súhlas
ukazoval preto, lebo ho mal práve v aute pri sebe, až potom sa zistilo, že je vystavený na iné parcely,
takže Q. aj policajtom povedal, nech idú s ním domov do Beňadikovej, že im súhlas predloží. Najprv

súhlasili, ale potom telefonovali s Liškom z TANAP-u a rozhodli sa, že nejdú, že to bude riešiť polícia.
Ako sa ten súhlas dostal do spisu si už nepamätal.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Q.. W. L., J.. V. Q.K., J.. B. S., Q. H., znalca J.. Q.
V. a prečítaním listinných dôkazov.

Svedok a splnomocnenec poškodeného Štátnych lesov TANAP-u Q.. W. L. v prípravnom konaní
vypovedal, že parcely 342 a 343, k. ú. K.Á., v JPRL č. 347, 38b a 37b v LHC Liptovský Mikuláš
sú v správe Štátnych lesov, na ktorých Štátne lesy vykonávajú obhospodarovanie lesa. Štátne lesy
spravujú v plnom rozsahu majetok neznámych vlastníkov, v prípade známych vlastníkov je to na základe

uzatvorenia dohody alebo pokiaľ známym vlastníkom ešte nebol majetok vydaný. K podielu známych a
neznámych vlastníkov na týchto parcelách sa vyjadriť nevedel a odkázal na odbor pozemkovej držby a
reprivatizácie štátnych lesov. K uplatnenej škode vo výške 16.459,18 eura uviedol, že bola vyčíslená na
základe obhliadky v teréne, kde boli spísané a zadokumentované všetky vyťažené stromy a odborom
verejnoprospešných činností podľa tabuliek vypočítaný celkový objem vyťaženej drevnej hmoty. K stavu

uvedených porastov ku dňu 30. 11. 2015 sa vyjadriť nevedel, pred samotným výrubom na mieste nebol a
odkázal na vedúceho ochranného obvodu Podbanské J.. V. Q. alebo vedúceho lesníckeho ochranného
úseku ochranného obvodu Podbanské. Porast navštívil spoločne s J.. Q. po tom, čo bolo oznámené, že
bola vyrúbaná časť drevnej hmoty. Samotný porast nebol vyťažený úplne, ale boli z neho povyberané
kmene stromov, ktoré mali vyššiu objemovú hmotnosť a vyťažené drevo sa nachádzalo asi na dvoch

gelbách, t. j. kopách. Nebol názoru, že by na mieste prebehla veterná kalamita, pretože bolo vyvrátených
iba niekoľko málo kmeňov a množstvo odpílených kmeňov, ktorých charakter by nasvedčoval tomu,
že ide o vyvrátený strom, nie normálne rastúci strom. K napadnutiu lykožrútovou kalamitou sa vyjadriť
nevedel, ani k otázkam vzhľadu lesa pred vykonaním výrubu, ani k plánovanému ošetreniu lesa na
týchto parcelách, pretože tieto otázky nie sú v jeho pracovnej náplni.

Svedok na hlavnom pojednávaní dodal, že neskôr bolo zistené, že súhlas bol vydaný, ale nie na tento
porast. Podľa neho práve tieto parcely spadajú práve pod Štátne lesy, čo možno zistiť na základe
pokladov, ktoré poskytol J.. Q.. Osobne bol na mieste s J.. Q., malo ísť o kalamitné územie, ale
porast tomu nenasvedčoval ani to, čo bolo vyťažené, vyvrátené boli len niektoré stromy. Na miesteboli pilčíci, podľa koľají usudzoval, že musel byť použitý harvestor a vyvážačka. Z vyťaženého dreva
bolo niečo určite odvezené z porastu a časť sa nachádzala na kopách, žiadne auto vtedy neodvážalo
drevo, ku kvalite sortimentu sa nevedel vyjadriť, ciachy na drevách si nevšímal. Čo sa stalo s drevom

nevedel. Ohľadne povolenia bola najprv polemika, potom sa obžalovaný preukázal dokladom, ktorý
nebol vystavený na túto lokalitu. Štátne lesy TANAP-u majú vlastného OLH, je to vedúci ochranného
obvodu, a to je J.. Q.. Podľa jeho názoru, keď prechádzali územie, išlo o pekne odpílené stromy, pretože
pokiaľ stromy majú byť napadnuté lykožrútom alebo vyvrátené v dôsledku kalamity, vyzerá to inak, ani
uhádzaná haluzina nenasvedčovala tomu, že by išlo o drevo napadnuté lykožrútom. Porast pred ťažbou

nevidel, pretože prvýkrát v ňom bol až po zistení neoprávnenej ťažby. O tom, čo sa tam robilo zo strany
Štátnych lesov predtým, nemal vedomosť a k bližším okolnostiam a odborným otázkam odkázal na J..
Q.. Dodal, že vedie evidenciu prípadov, kde bola spôsobená škoda Štátnym lesom TANAP-u v súvislosti
s trestným činom alebo priestupkom.
Z výpovede svedka J.. V. Q., odborného lesného hospodára Štátnych lesov TANAP-u z prípravného
konania vyplynulo, že je zamestnancom Štátnych lesov TANAP-u, vo funkcii vedúceho Ochranného

obvodu Podbanské. O výrube drevín na parcelách 342 a 343 v k. ú. K. sa dozvedel dňa 30. 11. 2015,
kedy ho kontaktoval pracovník Štátnych lesov J.. V. W., vedúci úseku verejnoprospešných činností a
vyrozumel ho o tom, že je na nich vykonávaný podozrivý výrub. Preposlal mu mapu parciel a následne
s kolegami išiel preveriť skutkový stav na mieste. Po príchode na miesto asi o 12.30 hod. zistili, že v
lese sa nachádza vývozná súprava s naloženými dvojmetrovými výrezmi. Pracovníka, ktorého vyzvali na

predloženie súhlasu na ťažbu, uviedol, že ho nemá a niekomu telefonoval. Parcela 343 bol rozčlenená
približovacími linkami, parcela 342 rozčlenená nebola, ale bola na nej približovacia linka pred zásahom.
Po ukončení telefonátu im povedal, že príde pán K., ktorý súhlas na ťažbu donesie. V poraste 347 bolo
odstavené nákladné motorové vozidlo plne naložené drevom, vodiča požiadal o predloženie dokladu o
pôvode dreva, ktorý mu nevydal s odôvodnením, že mu bude vydaný na ďalšom sklade. Drevo taktiež

nebolo označené ciachou. O týchto zisteniach informoval J.. W. a zavolal hliadku polície, ktorá prišla na
miesto. Následne prišiel aj V. K., ktorý predkladal súhlas na ťažbu, ale tento bol vypísaný na iné porasty
a s platnosťou do augusta 2015. Tiež im predložil oznámenie o evidovaní OLH J.. T. X.. Keďže nemal
doklady o pôvode dreva, hliadka polície K. vyzvala, aby drevo z vozidla zložil späť na lesný sklad, čo
vodič napokon aj urobil a odišiel na vozidle preč. S hliadkou polície odišli aj oni podať trestné oznámenie,

pretože v tom čase boli Štátne lesy správcom parcely 343. Ďalej svedok uviedol, že v súčasnosti sú
Štátne lesy správcom aj parcely 342. Nasledujúci deň bol s príslušníkom polície vykonať obhliadku
miesta činu a dňa 10. 12. 2015 za asistencie príslušníkov polície bolo vykonané zameranie všetkých
viditeľných pňov, na ktorých bol zmeraný ich priemer, a tak bolo zistené, že na dielci č. 347, v ktorom sa
nachádzaparcela343bolovyrúbaných1285ksstromov,nadielcič.38b,vktoromsanachádzajúparcely

342 a 343 bolo vyrúbaných 427 ks stromov a na dielci č. 37b, v ktorom sa nachádza parcela č. 342 bolo
vyrúbaných 81 ks stromov. Asi po týždni išiel zmerať výšky stromov, ktoré ostali rásť na mieste výrubu
za účelom vypočítania množstva vyťaženej drevnej hmoty a určenia spôsobenej škody. Tieto hodnoty
poskytol príslušnému pracovníkovi Štátnych lesov, ktorý následne vypočítal spôsobenú škodu. K popisu
lesného porastu uviedol, že tento nebol vyťažený úplne (nebol vykonaný holorub), boli vyrúbané stromy,

ktoré vykazovali znaky výchovného zásahu (prebierka). Stromy, ktoré tam ostali rásť boli prevažne
stromy poškodené, obhryzené zverou a podľa jeho názoru všetky stromy, ktoré boli vyťažené neboli
poškodené, boli vyrúbané aj zdravé stromy. K vyznačeniu vyťažených stromov vypovedal, že neboli
vyznačené ani na parcele 342 ani 343, ale pokiaľ ide o výchovnú ťažbu (prebierku) v lesnom poraste
do 50 rokov stromy vyznačovať netreba, v lesnom poraste nad 50 rokov treba vyznačovať aj prebierku.

Lesný porast na dielci 347 bol do 50 rokov, ale k veku lesného porastu v dielcoch 38b a 37b sa nevedel
vyjadriť. V prípade náhodnej ťažby, by mali byť vyznačené buď stromy jednotlivo alebo plošne, bez
ohľadu na vek. Výnimky sú v prípade, ak ide o sucháre, teda stromy bez kôry, vývraty a zlomy do 3
m, vtedy sa stromy vyznačovať nemusia. Zvyšok popílenej drevnej hmoty na mieste vykazoval známky
poškodenia, ale nie všetky stromy boli poškodené, podľa jeho názoru prevládali zdravé stromy a na

parcelách sa nachádzalo minimálne množstvo vývratov, stromov bez kôry bolo málo z pohľadu na počet
vyrúbaných stromov, počty zlomov sa určiť nedali.
Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na miesto sa dostavil 30. 11. 2015 na základe informácie
od J.. W., ktorý mu e-mailom preposlal správu, z ktorej vyplynulo, že to miesto je súkromných vlastníkov,
ale neodovzdané, ktorých zastupuje štát a je to v správe Štátnych lesov TANAP-u. Následne tam ich

podnik poslal geodetku z Liptovského Hrádku, ktorá mala vytýčiť hranice parcely. Videli, že miesto
je vykolíkované. Keď bola vytyčovať hranice, dokumentovali sa aj pne. Vyšetrovateľ vybral nejakú
zápisnicu, že parcela bola odovzdaná Štátnym lesom TANAP-u, že bola vedená ako súkromných
vlastníkov a spravujú to Štátne lesy TANAP-u. Do toho dňa ani nemal vedomosť o tom, že to spravujúŠtátnelesyTANAP-u,lebookolitýporastprináležínejakémupozemkovémuspoločenstvu,ponahliadnutí
do plánu starostlivosti o lesy spresnil, že ide o Pozemkové spoločenstvá Žiar, Veterná Poruba a Konská.
K súhlasu na ťažbu č. UK1/2/2015 uviedol, že by sa mal vyjadriť ten, kto vydáva oprávnenie pre OLH,

teda štátny orgán na úseku lesného hospodárstva, on ho vidí prvýkrát a 30. 11. 2015 súhlas nebol
predložený. On bol vyzvaný vedením - J.. W., aby preveril skutkový stav. Po nahliadnutí do listov
vlastníctva uviedol, že na poslednej strane sú zapísaní, že zastupujú Štátne lesy TANAP-u v poraste
347 a pri poraste 38b. Na parcele 342, ktoré sú súčasťou porastu 38b nie sú zapísaní oni, ale Slovenský
pozemkový fond, ktorý zastupoval Slovenskú republiku, no odkedy, uviesť nevedel. Ku 30. 11. 2015

vykonával OLH na porastoch, ktoré sú v správe Štátnych lesov TANAP-u pán S.. V poraste č. 347 v
lesnom celku Liptovský Mikuláš vedený ako OLH nebol, bol vedený v celku Podbanské. Nemal vtedy
vedomosť, že v poraste č. 347 je vedený ako OLH. V poraste č. 38b zastupuje vlastníkov Slovenský
pozemkový fond. Porast č. 37b vôbec neriešili. Nikde neuvádzal, že by v poraste 37b niečo robili, merali
stromy, kto je OLH pre porast č. 37b sa vyjadriť nevedel. K stavu dreva na mieste uviedol, že časť dreva
bola vyvezená, časť bola ešte v poraste naložená na kopách a časť bola aj naložená na nákladnom

aute s poľským evidenčným číslom. Bolo to vyťažené pravdepodobne harvestorom, kmene pripomínali
výchovný zásah alebo prebierku, nebol tam holorub a boli vybraté iba určité stromy. Vyťažené kmene
nevyzerali, že by boli napadnuté podkôrnym hmyzom alebo poškodené. Podľa plánu starostlivosti o les,
vek porastu bol 40 rokov. Keďže vec bola riešená v trestnom konaní, ako organizácia sa dreva nedotýkali
a vyťažené drevo ostalo tam. V decembri bolo na odvoznom mieste, potom tam pre sneh nechodili a

začiatkom jari drevo už na mieste nebolo. Vytýčiť parcely č. 342 a č. 343 bola J.. Y. nasledujúci deň. Na
nasledujúci deň poobede mu zavolal obžalovaný, čo sa v tejto veci dá robiť, že si nie je vedomý, že by
niečourobilnesprávne.AkbymalonakoOLHvyznačovaťťažbu,takbyvyznačil znakfarbounakaždom
strome, ktorý má byť spílený, ale je to vecou konkrétneho OLH, aký postup zvolí. Na stromoch ani na
pňoch, ktoré boli vyrúbané, ale ešte boli v poraste, neboli žiadne značky. Tiež ho oslovil J.. K., ohľadne

výpočtov objemovej hodnoty toho dreva, hovoriť s ním odmietol, pretože zastupoval druhú stranu.
Pokiaľ svedok o niektorých okolnostiach vypovedal odlišne, poukázal na svoju skoršiu výpoveď, kedy si
vzhľadom na odstup času lepšie pamätal detaily. V poznámkach si zapísal, že sa jedná o porast č. 347
a 38b. Z porastu 37b je malý trojuholník, ktorý pokladal za porast 38b. Ak uviedol, že lesný porast na
dielci č. 347 je do 50 rokov a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je to 40 rokov, pasuje to do toho

rozmedzia, pretože je to stále do 50 rokov. Po oboznámení sa s odpoveďou Okresného úradu Liptovský
Mikuláš zo dňa 19. 1. 2017 uviedol, že sa nepovažuje za kompetentného OLH v uvedenom období. Kto
je alebo kto bol OLH v uvedenom období, uviesť nevedel. Či ním bol OLH Štátnych lesov TANAP-u,
sa svedok nevyjadril.
Svedok J.. B. S., v rozhodnom čase odborný lesný hospodár Pozemkového spoločenstva Konská a

Pozemkového spoločenstva Veterná Poruba v prípravnom konaní vypovedal k výrubu drevín na parcele
KN-E 342 nachádzajúcej v k. ú. K. JPRL 37b a 38b a parcele č. KN-E 343, nachádzajúcej sa v k. ú.
K. JPRL 347 a 38b tak, že tieto nie sú vo vlastníctve Pozemkových spoločenstiev Konská ani Veterná
Poruba, nie sú spoločnou nehnuteľnosťou a sú vo vlastníctve súkromných osôb. K súhlasu na ťažbu
dreva č. UK1/2/2015 zo dňa 16. 2. 2015 uviedol, že tento vydal, o jeho vydanie ho požiadal V. K. za

účelom spracovania kalamitného dreva na porastoch v predmetnom súhlase, a to na dielec - JPRL,
pretože zákon ho neoprávňuje vydávať súhlas na parcelný stav registra „E“. V zmysle zákona ho teda
vydalnavykonávanienáhodnejťažbyV.K..Súhlasbezvyznačeniavydalzdôvodu,ževzmyslevyhlášky
nie je potrebné vyznačovať vývraty, sucháre bez kôry a zlomy, pričom v tej dobe bolo veľa kalamity a na
parcelách vo vlastníctve uvedených PS vykonávali spracovanie kalamity oni a na súkromných parcelách

vykonávala spracovanie kalamity spoločnosť Hotel Európa, pričom ohľadom súhlasov jednal s V. K..
Ešte pred samotným vydaním súhlasu mal vedomosť o tom, že V. K. má súhlasy na spracovanie dreva
od vlastníkov súkromných parciel. Tieto však nevidel, ani nevedel, o ktoré konkrétne parcely sa jedná,
dozvedel sa o tom od občanov. V uvedenom čase súhlas na spracovanie kalamitného dreva nemohol
vydať nik iný než on, pretože bol evidovaný ako OLH na JPRL č. 347 a 38b. V tomto súhlase uviedol

odhadované množstvo kalamitnej drevnej hmoty. V prípade naplnenia tejto kvóty objemu je potrebné
vydať ďalší súhlas. Po dni 16. 2. 2015 žiadny iný súhlas pre spoločnosť Hotel Európa nevydal. On
ako OLH sa o súkromné parcely nestaral, zaujímal sa len o parcely, ktoré sú v obhospodarovaní PS
Konská a PS Veterná Poruba. S V. K. sa dohodol, aby s ťažbou nezasahoval do urbárskych parciel a oni
ako PS nebudú s ťažbou zasahovať do súkromných parciel. V jeseni 2015 si všimol, že na parcelách

342 a 343 začali spracovávať kalamitné drevo a následne prostredníctvom GPS zariadenia si preveril
hranice parciel oboch PS. Počas tohto preverovania si všimol, že tieto dve parcely boli už zamerané
geodetom, teda museli byť zamerané už pred samotným začatím ťažby a keďže ťažbou nezasahovali
do parciel pozemkových spoločenstiev, tak sa o to viac nezaujímal. Na týchto parcelách ťažbu nikdynevyznačoval.Taktiežpoukázalnato,žejuaninebolopotrebnévyznačiť,pretoževlesnomporastedo50
rokov sa výchovná ťažba nemusí vyznačovať, a taktiež v prípade spracovania kalamity sa nevyznačujú
vývraty, sucháre a zlomy do 3 m. Kalamita sa vyznačuje, keď vzniká holina, a to na hranici holiny

bielymi ležatými „X“ a v prípade tejto ťažby, však holiny nevznikali. Išlo o hustý porast, na ktorom v
poslednom období neboli vykonávané výchovné ťažby a nachádzalo sa tam veľa suchárov a stromov
poškodených ohryzom zveri. V dôsledku víchrice z 15. 5. 2014 tam boli aj vývraty a zlomy, v akom
rozsahu však neskúmal. K vlastníckym vzťahom sa vyjadriť nevedel, tieto ani neskúmal a o tom, že
Štátne lesy TANAP-u zastupujú neznámych vlastníkov sa dozvedel až pri samotnom výsluchu. Ďalej

vypovedal, že predmetný dielec č. 37b do súhlasu nevyznačoval, lebo obhospodarovateľom tohto dielca
v uvedenej dobe bola Rímsko-katolícka cirkev a medzi cirkvou a PS Konská prebiehali rokovania, že aj
na tomto poraste bude obhospodarovateľom PS Konská. Súhlas na spracovanie kalamity na dielci 37
b vydal, ale bol vydaný inému subjektu.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a dodal, že ako odborný lesný hospodár bol
evidovaný okresným úradom, pozemkový a lesný odbor, od októbra 2015 pre obhospodarovateľa

Pozemkového spoločenstva Konská, pre obhospodarovateľa Pozemkové spoločenstvo Veterná Poruba
bol vedený už skôr. Keď jednal s obžalovaným ohľadne týchto porastov išlo mu najmä o to, aby
nedošlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu. Vedomosť o tom, že pozemky sú v správe Štátnych lesov
TANAP-u vtedy nemal. V lesnom hospodárskom pláne z roku 2006 neboli hranice medzi jednotlivými
obhospodarovateľmi zamerané a obhospodarovateľmi týchto JPRL boli Pozemkové spoločenstvá

Konská, Veterná Poruba a Žiar, reálne sa to obhospodarovalo Pozemkovým spoločenstvom Konská.
Až keď na mieste videl políciu a autá Štátnych lesov, zistil, že sa niečo deje. Poukázal na to, že lesný
úrad neevidoval, že to spravujú Štátne lesy, pretože na liste vlastníctva, keď si to pozeral sú známi aj
neznámi vlastníci, ktorých zastupujú Štátne lesy, ale ako obhospodarovateľmi tam Štátne lesy TANAP-u
neboli nikdy vedení. Zo Štátnych lesov TANAP-u tam nikdy nikoho nevidel, napríklad OLH alebo, že by

tam niečo robili. Keď vydával súhlas, porast bol značne zanedbaný, neboli vykonané prebierky, väčšina
stromov bola polámaná, boli tam aj vývraty, pre ďalší vývoj bolo potrebné vstúpiť do lesa a urobiť tento
zásah. Stromy pred ťažbou nevyznačoval, lebo tam nevznikla holina. Bola to náhodná ťažba do 50 rokov.
Hmota, ktorá vyšla z týchto porastov nebola značnej trhovej ceny, ani tam nebol vzhľadom na kvalitu
sortimentov, ktoré odtiaľ vychádzali v porovnaní s vysokými nákladmi na harvestor, nejaký veľký finančný

efekt. Ťažobnej skupine nezadával, čo majú robiť. Porast č. 347 prechádzal cez urbárske parcely, aj cez
parcelu obžalovaného a aj cez parcelu, ktorú majú v správe Štátne lesy. V lesnom hospodárskom pláne
platnom pre roky 2006-2016 sa dielce ako základné jednotky priestorového rozdelenia lesa vyznačovali
bez ohľadu na vlastnícke pomery zodpovedajúce parcelám. Pre bližšie vysvetlenie uviedol, že JPRL je
všeobecnejší pojem, ide o základnú plánovaciu jednotku pre lesný hospodársky plán. Základná JPRL

je dielec, v rámci dielca sa vyčleňujú čiastkové plochy, tie sú označené písmenami malej abecedy a v
rámci čiastkových plôch sú to porastové skupiny, ktoré sa označujú rímskymi číslami.
Svedok Q. H., manažér a operátor pre lesné práce a obsluha harvestora vo firme Biomasa, u ktorej si
spoločnosť Hotel EURÓPA, s. r. o., objednala vykonanie ťažby, v prípravnom konaní vypovedal, že k
tejto ťažbe dreva sa dostal prostredníctvom známych lesníkov, od ktorých sa dozvedel, že Hotel Európa

chce vykonať ťažobnú činnosť porastov po kalamite, preto ho kontaktoval s ich cenovou ponukou,
táto bola akceptovaná a následne vykonal obhliadku porastu s lesníkom. Odsúhlasili si činnosť, a to
odstráneniekalamitnéhostavuazároveňvyčistenieaodstráneniepoškodenýchstromov.Zjehopohľadu
sa nejednalo o ťažbu, ale o odstránenie predovšetkým kalamitou z r. 2014 poškodených stromov v
kombinácii suchárov a silne zverou napadnutých stromov, ktoré sa prevádza malým prebierkovým

harvestorom a vývoznou súpravou na skládky určené osobami z Hotela Európa. Les a drevo boli
vážne poškodené, preto sa spracovanie vykonávalo formou vytvorenia liniek k sprístupneniu ku všetkým
kalamitným stromom. Pri vykonávaní práce s harvestorom sa stromy na výrub neoznačujú, pretože je
zrejmé, ktoré stromy sú poškodené, napadnuté chorobou alebo zverou. Pred začatím prác obdržali
súhlas na ťažbu dreva, ktorý predložil do konania. V súhlase je uvedené, že stromy sú bez vyznačenia

a miesto výrubu daný dielec. Išlo o mladý vznikajúci les do 50 rokov a v danom poraste sa kalamitné
hniezdaazlámanéstromyvyskytovaliveľmiblízko,pretosavytvorili4mširokélinky,ktorésúnevyhnutné
aj v budúcnosti pre hospodárenie v lese a činnosť. Práce boli vykonané v októbri až novembri 2015,
kým ďalšiu činnosť v poraste nezastavila polícia. Poukázal na to, že ťažba harvestorom prebieha tak,
že polámané alebo vyvrátené stromy sa sčasti prerežú a spodná časť stromu sa zdvihne a harvestorom

odreže, čiže peň sa následne javí akoby bol riadne stojaci zdravý strom a nešlo o vývrat, pretože strom
je po vývrate postavený na to isté miesto, odkiaľ bol vyvrátený. Väčšinou sa rezali stromy, ktoré boli po
kalamite, teda vývraty, zlomy, sucháre, stromy napadnuté zverou. V priebehu vytvárania liniek v dielci v
rámci vytvorenia prístupu harvestora a vývozu bolo niekedy nevyhnutné vyrúbať aj zdravé stromy.Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a dodal, že zamestnancov vo firme Hotel Európa
oslovil preto, lebo sa nevedel dopracovať ku konateľovi. Išlo o niekoho z recepcie. Ku zákazke podpísali
len objednávku. V poraste boli s lesníkom a nejakými pracovníkmi Hotela Európa, ich mená si už

nepamätal. V tomto poraste bol minimálne 25 rokov zanedbaný zásah. Taký zanedbaný porast nebýva
zvykom. Ukázali im, kde začínajú a končia porasty. Stromy neboli vyznačené. On osobne parcely
nepreveroval,išlookalamitnúťažbuspojenúsprebierkou.Zjehopohľaduišloočistenielesapokalamite
prebierkou, čo znamená, že les ostáva pekný a to zlé ide preč. Pred začatím prác dostali súhlas na
ťažbu,rubnýlístok.Užnazačiatkuskonštatoval,ženebudemožnérobiťdlhévýrezy,lebotonedovoľovali

stromy znehodnotené kalamitou, preto sa dalo ísť len do dĺžky 2-2,5 m, minimálna časť boli aj 4 m
dĺžky. Drevo potom vyvážali na stanovené skládky, kde sa ukladalo. Pri práci ich zastavili policajti a
zástupcovia Štátnych lesov, bol tam kolega, ktorý mu telefonoval, že ďalšiu činnosť nedovoľujú, pretože
sú tam nezrovnalosti a odvtedy na tom mieste už nič nespracovávali. Svoju činnosť vykonávajú už viac
ako 10 rokov. Po ukončení a stopnutí tejto ťažby, pre firmu Hotel Európa už túto činnosť nevykonávali.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec J.. Q. V., ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalecký

posudok z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov, pričom vychádzal z obhliadky na mieste
skutku a podkladov vo vyšetrovacom spise. V záveroch znaleckého posudku stanovil hodnotu
vyťaženého dreva na parcele KN-E č. 342 na 1.730,48 eura a na parcele KN-E č. 343 na 2.972,90 eura.
Ďalej poukázal na to, že na základe vydaného súhlasu na ťažbu dreva mohol obhospodarovateľ PS
Konská realizovať náhodnú ťažbu na častiach dielcov č. 38b1 a 347-II, ktoré obhospodaruje, resp. ku

ktorým preukázal právo hospodárenia. Súhlas sa vydáva na dielce, ktoré sú v danom prípade spoločnou
vecou, s poukazom na § 39 ods. 6 zákona o lesoch, obhospodarovatelia lesa, resp. ich OLH sa majú
dohodnúť na spoločnej realizácii hospodárskych opatrení v dielcoch. Znalec konštatoval, že OLH J..
B. S. nemohol vydať súhlas na dielce, resp. ich časti, ktoré spravujú Štátne lesy TANAP-u, bol na to
oprávnený OLH oznámený Štátnymi lesmi TANAP-u podľa § 68c ods. 2 zákona o lesoch. Skutočný

vek porastov k novembru 2015 stanovil na 60 rokov u porastu 38b1 a 50 rokov u porastu 347-II. Z
hľadiska povinnosti vyznačovania, resp. nevyznačovania ťažbu do 50 rokov však platí vek uvedený k
1. 1. 2007 (začiatok platnosti programu starostlivosti o lesy). Ďalej znalec dospel k záveru, že podľa
priloženej fotodokumentácie vyťaženého dreva bola na predmetných parcelách skutočne realizovaná
náhodná ťažba. S odstupom času nemožno zhodnotiť intenzitu zásahu a možno konštatovať, že

nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu dotknutých lesných porastov ani k zníženiu ich stability. Uviedol,
že obžalovaný nebol oprávnený zrealizovať výrub, nie je obhospodarovateľom lesa na predmetných
parcelách a J.. B. S. nie je „jeho“ OLH.
Znalec ďalej odpovedal na všeobecné otázky súvisiace s touto problematikou tak, že súhlas na ťažbu
dreva vydáva OLH, pretože ide o nutnú podmienku zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch.

Odbornú spôsobilosť OLH nemôže obhospodarovateľ lesa z titulu vlastníctva delegovať na seba, pritom
nejde len o prípad náhodnej alebo úmyselnej ťažby, ide o hospodárenie v lesoch. Ďalej poukázal na to,
že spor vznikol v tom, že TANAP robil ohliadku v poraste, zistil, že je na mieste uložené drevo a je to v
poraste, ktorý spravujú. Stanovisko TANAP-u, ktoré obsahovalo ocenenie hodnoty dreva vychádzalo z
ceny za mernú jednotku akoby drevo bolo ukradnuté zo skladu, ale v tomto prípade išlo o drevo vyťažené

v lese, preto ako základ výpočtu použil drevo na pni (bez ďalších nákladov vychádzajúc z informačného
portálu Národného lesníckeho centra), preto je výsledkom podstatne nižšia cena. Pri určení rozsahu
vychádzal zo zápisnice polície, ktorá vykonala súpis pňov a zmerala ich priemer a výšku. Poukázal
na to, že išlo o spracovanie kalamity v predrubnom poraste. Kalamita je náhodná ťažba, ak by sa
tam kalamita nevyskytla, porast by bol bez zásahu. Aj keby porast nevyrúbal obžalovaný, TANAP je

povinný kalamitu tiež spracovať do šiestich mesiacov, prípadne predložiť na okresný úrad harmonogram
spracovania kalamity na schválenie. Ak by šlo o úmyselnú ťažbu, ktorá je v predpise, v prípade porastu,
ako je tento, ktorý patrí viacerým vlastníkom, považuje sa za vec spoločnú a musia sa na tom dohodnúť,
ktočosvojevyrúbe.AjprináhodnejťažbemusíbyťudelenýsúhlasOLHnaťažbu,kdemusíuviesť,oakú
ťažbu ide a súhlas je povinný mať pri sebe ten, kto vykonáva ťažbu. Ťažbu nemusí vykonávať osobne

vlastník, správca, obhospodarovateľ, ale môže aj živnostník. Súhlas sa musí vydať pred úmyslom, že ide
do porastu, s tým, že by mal ťažbu aj vyznačiť. Ak je to roztrúsená kalamita, kde sa vyťaží a nevznikne
nejaká plocha, mal by vyznačiť na pňoch a na kmeni bielymi bodkami, ak je to sústredená kalamita,
tak na obvodových kmeňoch biele kríže. Či bola takto vyznačená ťažba, pretože na pňoch boli nejaké
značky, sa vyjadriť nevedel, kmene už nevidel. Vek porastu je popísaný v programe starostlivosti o les

z 1. 1. 2007, z ktorého vek prevzal a pridal 10 rokov, keďže program starostlivosti sa robí na 10 rokov,
kde bol uvedený vek 50 rokov. Všetky výpočty a zásahy sú plánované k zaručenému stavu, ktorý bol
1. 1. 2007. Porast sa považuje za predrubný, lebo mal do 50 rokov. Súhlas OLH bol potrebný na oba
porasty, je to jeden zo základných princípov hospodárenia. Keďže sa zaoberal len vyčíslením, neskúmalbližšie majetkovoprávne vzťahy, poukázal však na to, že porast mohol byť aj v spoločnom vlastníctve
TANAP-u a súkromnej osoby. Ak je v LV napísané, že správcom sú Štátne lesy TANAP-u, je treba
rozlišovať tri základné inštitúty vo vzťahu k vlastníctvu: vlastník, správca a obhospodarovateľ. Vlastník

je ten, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva. Správcom pri štátnom vlastníctve je napr. organizácia
TANAP, vojenské lesy. Obhospodarovateľ môže byť aj vlastník, aj správca alebo aj nájomca. Správca
nemusí byť nutne obhospodarovateľom a obhospodarovateľ nemusí osobne obhospodarovať, ale môže
si niekoho zavolať. Poukázal na to, že kvôli týmto problémom, keď jeden porast prechádza cez viaceré
parcely, keďže evidencia v katastri nehnuteľností nie je vedená na porasty, ale na parcely, sa zaviedlo

zjednocovacie ustanovenie v zákone o lesoch spočívajúce v tom, že vlastníci sa musia dohodnúť na
spoločnej veci. Ďalšou nezrovnalosťou bolo, že jeden vlastník mal jedného hospodára a druhý vlastník
druhého, preto sa prijalo ustanovenie v novele zákona o lesoch č. 182/2014, za účelom zjednotenia,
ak má porast dvoch obhospodarovateľov, dvoch OLH, tak má mať prednosť profesionálnejší, štátna
organizácia má prednosť a uvedené sa musí dať do súladu. Ďalej znalec poukázal na to, že ak TANAP
uvádza, že oni obhospodarovali uvedený porast, tak majú vlastného OLH, nie J.. S.. OLH TANAP-u a

OLHsúkromnýchosôbmajúbyťzapísanívevidenciiOkresnéhoúradu,pozemkovéhoalesnéhoodboru,
aby sa nestal taký prípad, že by sa niekto necítil ukrátený, má to byť zjednotené, mal to prevziať TANAP
ako profesionálna právnická osoba. OLH obhospodarovateľa má byť zapísaný v evidencii Okresného
úradu, pozemkový a lesný odbor vo vzťahu k jednotkám priestorového rozdelenia lesa. Ak je niekto
zapísaný ako OLH v tomto zozname, má mať uvedené aj porasty, na ktorých robí. Z predložených

oznámení štátneho orgánu na úseku lesného hospodárstva však znalec nevedel určiť, či tam OLH
TANAP-u zapísaný je alebo nie je a na akej výmere. Ak je evidovaný J.. S., jeho mali z evidencie
vyškrtnúť, od 1. 8. 2014 bol oprávnený, keďže bol v evidencii, avšak poukázal na to, že evidencia nie je
urobená dôsledne, či v celých častiach a ide o dôležitú informáciu, pretože ak OLH robí v poraste 37b,
neznamená to, že v celom poraste a mala by tam byť uvedená aj výmera. Ak sú v poraste viacerí OLH,

majú sa dohodnúť, že to bude robiť jedna osoba. Aj v evidencii by malo byť napísané, keď nespravuje
celú parcelu, malo byť napísané, akú časť. Medzitým sa mohlo stať, že došlo k vydaniu majetku v
rámci reštitúcie, tak malo byť povedané, že porast 37b mal byť zapísaný, že tam obhospodarujú. Mali
by sa stretnúť s vlastníkom a určiť, kde je hranica parcely podľa geometrického zamerania. Taktiež
obhospodarovateľ lesa za Konskú, by mal byť zapísaný v evidencii, že je obhospodarovateľom lesa a

OLH pre urbár v tomto poraste, ale na takej časti, ktorá je krytá touto parcelou. V jednom z oznámení
okresného úradu , do ktorého znalec nahliadol sa pripúšťa, že ide len o časti porastov 347 a 38b.
Ďalej poukázal na to, že v súhlase je napísané pre koho dáva súhlas, že robí OLH pre tento subjekt,
porast, počet kmeňov, objem dreva, prípadne, aká plocha vznikne. V súhlase nie je uvedené, či je to na
príslušnej parcele, ale na dielce (porast), aj preto sa dáva robiť geometrický plán. OLH tým, že dá súhlas

na ťažbu má oboznámiť toho, kto bude ťažbu vykonávať s tým, aké sú hranice, aby vedeli, čo s tým
majú robiť, keď sa porast považuje za spoločnú vec a mali by sa tam stretnúť. Keby to tak bolo, možno
by nebolo ani prekvapenie z TANAP-u, že našli veľký prípad a sami ani nevedeli, že tam majú kalamitu.
Okrem toho, že okresný úrad vedie evidenciu OLH, aby vedel účastníkov konania na obnovu lesných
hospodárskych plánov, vedie aj evidenciu lesníkov, správcov, užívateľov (teraz obhospodarovateľov).

Vlastník, správca, obhospodarovateľ je ten, kto vykonáva hospodársku činnosť, ale nemusí ju robiť
osobne, môže ju niekomu zadať. Aj takú evidenciu je potrebné viesť a podať správu aj o tom, kto je kde
zapísaný. Okresný úrad vedie evidenciu vlastníkov, správcov, obhospodarovateľov lesa. Každý z nich
musí mať OLH, pričom TANAP je profesionálna právnická osoba, kde nie je uvedené konkrétne meno
OLH, len údaj „Štátne lesy TANAP-u“. Oznamovaciu povinnosť má voči okresnému úradu každý z nich

a tiež sú povinní viesť vlastnú evidenciu. Poukázal aj na to, že v minulosti patrili všetky lesy TANAP-u a
sú povinnou osobou v rámci reštitúcií, kedy uzavrú dohodu o vrátení majetkových alebo užívacích práv,
po obhliadke sa vyhotoví preberací protokol, lesnú hospodársku evidenciu k dátumu odovzdania a sú
povinní aj túto zmenu oznámiť okresnému úradu. Okresný úrad by mal po tom, ako je niekto zapísaný,
predchádzajúceho OLH vyškrtnúť. TANAP sa považuje len za správcu, je správcovskou organizáciou.

Ako postupovali reštitúcie a pozemkové úpravy, všetko by na ne reagovať. Nie je však správne, ak sa
TANAP považuje za správcu, aj keď ide o súkromné pozemky. Správca neznamená automaticky, že je
obhospodarovateľom lesa. TANAP bol povinnou osobou, keď odovzdával majetky, ktoré jemu ubúdali,
mali sa zapisovať aj zmeny, je to však chybou oboch, lebo každý vlastník, správca, obhospodarovateľ je
povinný zahlásiť zmeny. Po vzniku urbáru Konská a reštitúciách, boli TANAP-om odovzdané pozemky,

z ústredia zrejme dostali pokyn, o ktoré sa už TANAP nestará a má si dohodnúť spoluprácu. Asi preto
aj J.. Q. vyjadril pochybnosti, prečo je to znova v správe TANAP-u, že on o tom nevie.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov. Z týchto mal preukázané, že súhlas na ťažbu
č. UK1/2/2015 bol vydaný dňa 16. 2. 2015 odborným lesným hospodárom J.. B. S. s platnosťou do 31.12. 2015, pre lesný celok Liptovský Mikuláš II, vlastnícky celok PS Konská na dielce 347-II a 38b1,
ako vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa: PS Konská, na náhodnú ťažbu zlomov, vývratov,
suchárov jednotlivo, bez vyznačenia, drevina smrek v počte kmeňov 1200, resp. 600, v objem 300 m3,

resp. 180 m3, ktorú vykoná právnická osoba, Hotel Európa, s. r. o.
Zo správy Národného lesníckeho centra vyplýva, že Národnému lesníckemu centru nebola doručená
žiadna ročná evidencia, v ktorej by boli zaevidované vykonané zásahy v porastoch 347-II a 38b1 v roku
2015.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina vyplýva, že spoločníkmi spoločnosti Hotel

EURÓPA, s. r. o. sú V. K. a Ľ. K., ktorá je zároveň konateľkou.
Spôsobenú škodu, ktorej vyčíslenie predložili Štátne lesy TANAP-u vo vzťahu k JPRL 347 na parcele
343 KN-E a JPRL 38b na parcele 343 KN-E, oba k. ú. K., predstavuje spolu 11.112,82 eura a k JPRL 38b
na parcele 342 KN-E a JPRL 37b na parcele 342 KN-E, oba k. ú. K., predstavuje spolu 5.346,36 eura.
Odbornýmvyjadrenímč.1/2016J..J.K.popreverenísituácievteréneJPRL38b1a347konštatoval,žez
lesoochranárskeho hľadiska prevedeným zásahom (prebierka a spracovanie kalamity) došlo k zlepšeniu

stavu lesa jeho ochranou proti škodám jeleňou zverou s vynaložením nákladov ďaleko presahujúcich
hodnotu vyťaženej drevnej hmoty, pri tom poukázal na fotodokumentáciu. Podľa jeho výpočtov hodnota
vyťaženého dreva na pni činila 2.036,20 eura, čo nepresahuje ani hodnotu malej škody.
Z potvrdení o udelení súhlasov vlastníkmi J.. F. K., X. S., Ľ. B., V. L.V., J. L. P. A. L., vo vzťahu k parcele
KN-E 343 zapísanej na LV č. XXX vyplýva, že začiatkom roka 2015 udelili ústny súhlas V. K. na ťažbu

dreva a vykonanie prerezávky na svojich pozemkoch, a to na dobu určitú, do splnenia účelu, t. j. do
odstránenia kalamitného dreva. Rovnaké okolnosti potvrdili vlastníci J. L. a A. L. vo vzťahu k parcele
KN-E 342, zapísanej na LV č. XXX.
Obžalovaný V. K. ako kupujúci uzavrel dňa 12. 11. 2015 s predávajúcim M. V. kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej okrem iných je spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti v k. ú. K., na parcela KN-E č.

342 o výmere 15.466 m2 (LV č. XXX) a parcela KN-E 343 o výmere 22.278 m2 (LV č. XXX). Z pripojenej
prílohy vyplýva aj vytýčenie hraníc parciel KN-E č. 342 a 343, k. ú. K., a zoznam súradníc, ktoré vyhotovil
geodet Q. F..
RozhodnutímministralesnéhoavodnéhohospodárstvaSRzodňa29.12.1990bolsúčinnosťouod1.1.
1991 určený jednotný správca a užívateľ lesných pozemkov, ktoré tvoria súčasť Tatranského národného

parku, ktorým je Správa Tatranského národného parku, Tatranská Lomnica a lesný obvod Pribylina
pričlenený k Správe TANAP-u.
Oznámenie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor svedčí o evidovaní
odborného lesného hospodára J.. T. X. od 1. 5. 2015, ktorý bude zabezpečovať odborné lesné
hospodárenie na lesných pozemkoch v obhospodarovaní spoločnosti Hotel Európa, s. r. o., na parcelách

č. 244, 178, 313, 314, 251, 331 a 332, pričom k menšinovým častiam porastov (JPRL) okrem iných aj
347 (časť - týka sa parcely č. 178) je potrebné doložiť dohodu o vzájomnom vyporiadaní s podielnikmi
PS Konská.
Z dohôd o vydaní nehnuteľností medzi Štátnymi lesmi TANAP-u a súkromnými majiteľmi lesných
nehnuteľností a pripojených dodatkov nevyplývajú pre toto konanie rozhodné skutočnosti, pretože ich

predmetom síce boli JPRL 347 a 38, avšak na parcelách číselným označením nezodpovedajúcim
parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania. Na uvedené nadväzuje aj oznámenie Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, keď predmetom odovzdania medzi Štátnymi lesmi TANAP-
u a súkromníkmi zastúpenými PS Konská bol dielec (JPRL) 347 (časť), medzi Správou TANAP a ZMLaU
Veterná Poruba severozápadný okraj porastu č. 347 a časť porastu 38 a medzi Štátnymi lesmi TANAP-

u a ZVLaU PS Žiar juhozápadný okraj porastu (dielca) č. 347.
Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, na žiadosť obžalovaného o sprístupnenie
informácie dňa 19. 1. 2017 uviedol, že parc. E/KN č. 342 v k. ú. K., ktorá sa nachádza v JPRL č. 38b.
(časť) na lesnom hospodárskom celku Liptovský Mikuláš TANAP, lesný celok Liptovský Mikuláš 2, s
platnosťou Programu starostlivosti o lesy na roky 2007-2016, je podľa údajov plochovej tabuľky (od 1.

1. 2007 do 31. 12. 2016) v obhospodarovaní obhospodarovateľa - Pozemkové spoločenstvo Konská.
Ďalej uviedol k parc. E/KN č. 343 v k. ú. K., v JPRL, dielec, porast č. 38b. časť, 347. časť je v spoločnom
obhospodarovaní - Združenie vlastníkov lesov a urbariátu pozemkové spoločenstvo Žiar a PS Veterná
Poruba a PS Konská, k parc. č. E/KN č. 178 v k. ú. K., v JPRL 38b. časť, 347. časť, 346a. časť je
v spoločnom obhospodarovaní - Združenie vlastníkov lesov urbariátu Žiar a PS Veterná Poruba a PS

Konská (v JPRL č. 347. časť).
Z výpisu z katastra nehnuteľností, okres Liptovský Mikuláš, k. ú. K., s právnym stavom ku 1. 12. 2015,
výpis z listu vlastníctva č. XXX, parcelné číslo 343 svedčí o spoluvlastníckom práve 88 spoluvlastníkov,
kde ako účastníka právneho vzťahu eviduje Štátne lesy TANAP ako správcu bez spoluvlastníckehopodielu, a výpis z listu vlastníctva č. XXX, parcelné číslo 342 svedčí o spoluvlastníckom práve 37
spoluvlastníkov, kde ako účastník právneho vzťahu sa eviduje Slovenský pozemkový fond ako správca
bez spoluvlastníckeho podielu (konkrétne vo vzťahu k vlastníkovi č. 6).

Z oznámenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, vyplýva, že J.. B. S.
evidujú od 1. augusta 2014 ako OLH, ktorý bude zabezpečovať odborné hospodárenie na lesných
pozemkoch, ktorých vlastníkom (obhospodarovateľom) je Urbariát - Pozemkové spoločenstvo Konská,
pričom lesné pozemky sa nachádzajú na lesnom hospodárskom celku (LHC) Liptovský Mikuláš TANAP,
Lesný celok (LC) Liptovský Mikuláš 2, v k. ú. K. v JPRL - okrem iných - 37b, 38b, s celkovou uvedenou

výmerou ? 496,17 ha s platnosťou Programu starostlivosti o lesy na r. 2007-2016, pričom JPRL č. 347 je
v spoločnom obhospodarovaní ZVLaU PS Žiar, UPS obec Konská a PS Veterná Poruba, kde je potrebné
predložiť, že urbariát je väčšinovým majoritným vlastníkom lesných pozemkov v týchto porastoch, resp.
predložiť písomnú dohodu o vzájomnom vyporiadaní.
Na základe výzvy súdu o evidovaní príslušného OLH vo vzťahu k porastom, ktoré sú predmetom tohto
konaniavrozhodnomčaseoznámilOkresnýúradLiptovskýMikuláš,pozemkovýalesnýodbor,žeporast

(JPRL) č. 38b na parc. E/KN č. 342 (k. ú. K.), bol podľa údajov starej plochovej tabuľky s platnosťou
Programu starostlivosti o lesy na roky 2007-2016 v obhospodarovaní Pozemkového spoločenstva
Konská, kde funkciu OLH vykonáva od 1. 8. 2014 J.. B. S.. Porast (JPRL) č. 347 na parc. E/KN č. 343
(k. ú. K., B. Š.) bol podľa údajov starej plochovej tabuľky s platnosťou Programu starostlivosti o lesy na
roky 2007-2016 v spoločnom obhospodarovaní PS Konská, PS Veterná Poruba a Združenia vlastníkov

lesov a urbariátu PS Žiar, pričom funkciu OLH pre PS Veterná Poruba vykonáva od 7. 4. 2014 J.. B. S.
a pre ZVLaUPS Žiar J.. V. Y..
Z vyjadrenia Štátnych lesov TANAP-u zo dňa 13. 3. 2018 po prešetrení ich evidencie lesných pozemkov
a stavieb v k. ú. K. vyplýva, že na parcele č. 342, s výmerou 15.466 m2, zapísané na liste vlastníctva č.
XXX, trvalé trávnaté porasty, sú správcom Štátne lesy TANAP-u vo vzťahu k dielcu 38b1, a užívateľom

podľa plochovej tabuľky je PS Konská a na parcele č. 343, s výmerou 22.278 m2, zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, trvalé trávnaté porasty, sú správcom Štátne lesy TANAP-u, vo vzťahu k dielcu 38b1,
347-II a 31, a užívateľom podľa plochovej tabuľky je PS Konská, Žiar + Veterná Poruba + Konská.
Pozemky sú podľa listov vlastníctva v správe Štátnych lesov TANAP-u od ukončenia ROEP v roku 2001,
na oboch LV sú evidovaní ako správca za neznámeho vlastníka vzhľadom na to, že podľa registra C

KN ide o lesné pozemky. Uvedený stav podľa plochovej tabuľky bol platný k 31. 12. 2016. Evidenciu
odborného lesného hospodára má na starosti užívateľ.
Z vyjadrenia PS Konská vyplýva, že parcela E-KN 342 sa nachádza v poraste 38b1, ktorého celková
výmera činí 2,51 ha, z toho 0,71 ha predstavuje výmeru lesných pozemkov PS Konská, čiže 28 %
porastu 38b1. Parcela E-KN 343 sa nachádza v poraste 347-II, ktorého celková výmera činí 10,06 ha, z

toho 3,32 ha predstavuje výmeru lesných pozemkov PS Konská, čiže 33 % porastu 347-II. Tieto údaje
vychádzajú z hospodárskeho lesného plánu platného v novembri 2015. Parcely E-KN 342, 343 nie sú vo
vlastníctve PS Konská a na základe usmernenia Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, pozemkový a
lesný odbor zo dňa 10. 9. 2014 rozhoduje o hospodárení v poraste majoritný spoluvlastník. K novembru
2015 boli parcela E-KN 342 podľa LV č. XXX, ako aj parcela E-KN 343 podľa LV č. XXX v správe

Štátnych lesov TANAP-u, Tatranská Lomnica. Po 15. 5. 2014, keď vplyvom vetra došlo k rozsiahlej
kalamite, sa ozvali niektorí súkromní vlastníci parciel s požiadavkou, aj prostredníctvom valného
zhromaždenia, že súkromné porasty si chcú a budú obhospodarovať vo vlastnej réžii s odôvodnením, že
doterajší obhospodarovateľ PS Konská nemá uzatvorený žiadny zmluvný vzťah, ktorý by ho oprávňoval
obhospodarovaťnasúkromnýchparcelách.Svojučinnosťzačalivykonávaťprostredníctvomtretejosoby

nazákladepísomnéhoaverbálnehosúhlasu.Zákonnáskutočnosť,žeobhospodarovateľomjednotlivých
JPRL a porastov je majoritný vlastník bola pre nich neprípustná a svoju činnosť vykonávali na plochách,
kde im geodet vymeral ich parcelu podľa registra E, čo sa pravdepodobne stalo aj pri parcelách E-KN
342 a 343. Z toho dôvodu výbor PS listom z 21. 8. 2014 upozornil Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši,
pozemkový a lesný odbor, že dochádza k takýmto ťažbám bez súhlasu a vedomia PS Konská a ich OLH.

Okresný úrad tiež upozorňovali, že im nebola doručená žiadna evidencia o tom, v ktorej lokalite bola
kalamita spracovaná a v akom objeme. Vzhľadom na uvedené PS Konská ukončilo vykonávanie činnosti
na tých pozemkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve a odmietlo brať akúkoľvek zodpovednosť za práce
tam prevedené po 15. 5. 2014. Dňa 16. 12. 2014 na základe vyššie uvedeného aj na základe osobnej
žiadosti ich OLH J.. S. požiadali Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, pozemkový a lesný odbor o zmenu

v evidencii OLH. Predmetom požadovanej zmeny v evidencii bolo vykonávanie činnosti OLH výlučne na
pozemkoch vo vlastníctve PS Konská. Dňa 29. 2. 2016 PS Konská opätovne vyzvalo Okresný úrad v
Liptovskom Mikuláši, pozemkový a lesný odbor o vyjadrenie k danému problému, pretože na predloženú
problematiku a návrh na zmenu evidencie OLH nedostali žiadnu odpoveď, preto odporučili riešiť danúproblematiku s Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši, pozemkový a lesný odbor, a z ich strany nie
je možné poskytnúť relevantnú odpoveď.

Prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten,
kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva vo väčšom
rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri
roky. Ustanovením sú chránené stromy a krovy na úseku lesného hospodárstva pred nedovolenými
a škodlivými zásahmi, najmä pred ekologickými ujmami spôsobenými nelegálnym výrubom stromov

predovšetkým v chránených krajinných oblastiach, v ktorých platí zvýšený stupeň ochrany (národné
parky). Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v rozpore s predpismi
na úseku lesného hospodárstva vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, prípadne ich
vyrúbe. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Z hľadiska subjektívnej
stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa § 124 ods. 1, ods. 3 veta prvá
Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na

majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným
činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Pri trestných činoch proti životnému
prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v
sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Podľa § 125 ods.
1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa

rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
Podľa § 2 písm. p/ a písm. q/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, sa
obhospodarovateľom lesa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných
pozemkoch a správcom sa rozumie právnická osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do
správy lesný majetok vo vlastníctve štátu, za správcu sa považuje tiež právnická osoba, ktorá má takéto

postavenie podľa osobitných predpisov.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ťažba sa môže
vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa
nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa

nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti
o lesy.
Podľa § 31 ods. 1 písm. j/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, na lesných
pozemkoch je zakázané ťažiť stromy alebo kry, alebo odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti
vrátane dreva ležiaceho na zemi.

Podľa§39ods.6vetadruházákonač.326/2005Z.z.olesochvzneníneskoršíchpredpisov,porastjena
účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch (§ 36) spoločnou vecou, 55a) ak sa nachádza na
lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov; vytvára
sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy, alebo pri jeho zmene.
Podľa § 68c ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, prechodné

ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2014, odborné hospodárenie v porastoch, ktoré sú spoločnou
vecou, zabezpečia vlastníci alebo správcovia jedným obhospodarovateľom lesa a jedným hospodárom
najneskôr od schválenia programu starostlivosti, ktorý nadobudne platnosť po 1. júli 2014.
Podľa § 2 ods. 6, ods. 7 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, pri náhodnej

ťažbe dreva, po ktorej vzniká holina, označujú sa len hraničné stromy po obvode plochy holiny, a to
nezmazateľnými ležatými písmenami x bielej farby; tie stromy sa nerúbu. Pri náhodnej ťažbe dreva, po
ktorej nevzniká holina, vyznačujú sa jednotlivé stromy bielym farebným znakom podľa odseku 1; vývraty,
zlomy do troch metrov výšky a suché stromy bez kôry sa nevyznačujú.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 citovanej vyhlášky, písomný súhlas na ťažbu dreva sa vydáva na tlačive

uvedenom v prílohe č. 3; uchováva sa do konca platnosti programu starostlivosti. Súhlas podľa odseku
1 sa vydáva až po vyznačení stromov určených na výrub a po výpočte objemu dreva určeného na ťažbu
podľa § 2 ods. 8 a 9.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, avšak konanie
obžalovaného V. K. popísané v obžalobe nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu,
a to objektívnu ani subjektívnu stránku prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods.1 Trestného zákona, preto súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku
oslobodil.

Pokiaľ sa obžalovanému kládlo za vinu, že v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
na úseku lesného hospodárstva vo väčšom rozsahu vyrúbal stromy, nebolo preukázané, aké predpisy
vôbec porušil, že by konal v rozpore s nimi ani, že by tak konal vedome. Ak sa mu kládlo za vinu,
že v rozpore s ustanovením § 23 ods. l zákona o lesoch, pred samotným začatím ťažby nevyznačil
jeho miesto, obžalovaný nie je osobou, ktorá by bola na uvedenú činnosť oprávnená alebo povinná,

pretože takou osobou je v zmysle § 48 ods. 2 zákona o lesoch odborný lesný hospodár, ktorý je povinný
zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby. V súvislosti s okolnosťou nutnosti pred ťažbou túto vyznačiť
v predmetných porastoch bolo potrebné najmä sa vysporiadať s otázkou veku predmetných porastov.
Vykonaným dokazovaním ani nebola preukázaná nutnosť splniť túto povinnosť (a už vôbec nie zo strany
obžalovaného, ktorý nie je odborným lesným hospodárom), pretože z výpovede J.. V. Q. vyplynulo,
že porast na dielci 347 bol do 50 rokov, ale k veku lesného porastu v dielcoch 38b a 37b sa nevedel

vyjadriť, následne na hlavnom pojednávaní uviedol, že vek porastu bol 40 rokov (k JPRL 37b sa nikdy
nevyjadroval, pretože ho pokladal za súčasť JPRL 38b), čo stále považoval za hodnotu, ktorú možno
subsumovať pod pojem „do 50 rokov“. J.. B. S. poukázal na to, že ťažbu ani nebolo potrebné vyznačiť,
pretože v lesnom poraste do 50 rokov sa výchovná ťažba nemusí vyznačovať, a taktiež v prípade
spracovania kalamity sa nevyznačujú vývraty, sucháre a zlomy do 3 m. Kalamita sa vyznačuje, keď

vzniká holina a v prípade tejto ťažby holiny nevznikali. Rozhodujúcim v tomto smere však bolo vyjadrenie
znalca na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku síce v znaleckom
posudku určil vek porastov ku dňu skutku na 60 rokov u porastu 38b1 a 50 rokov u porastu 347-II,
avšak dodal, že z hľadiska povinnosti vyznačovania, resp. nevyznačovania ťažby u porastu platí vek
uvedený k 1. 1. 2007 (začiatok platnosti programu starostlivosti o lesy). Znalec konštatoval, že vek

porastu je popísaný v programe starostlivosti o les z 1. 1. 2007, z ktorého vek prevzal a pridal 10 rokov,
keďže program starostlivosti sa robí na 10 rokov, kde bol uvedený vek 50 rokov. Poznamenal však, že
všetky výpočty a zásahy sú plánované k zaručenému stavu, ktorý bol ku 1. 1. 2007. Porast sa považuje
za predrubný, lebo mal do 50 rokov. Ide o veľmi dôležité konštatovanie znalca, pretože z neho potom
vyplýva, že vek porastu bol menej než 50 rokov a vyznačenie ťažby sa v súlade s ustanovením § 23

ods. 1 zákona o lesoch, nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Z
jeho výpovede taktiež vyplynulo, že obhliadkou na mieste samom zistil, že išlo o spracovanie kalamity
v predrubnom poraste.
Je potrebné poukázať aj na znenie ustanovenia § 31 ods. 1 písm. j/ zákona o lesoch, ktoré mal
obžalovaný svojím konaním porušiť a síce, že na lesných pozemkoch je zakázané ťažiť stromy alebo

kry alebo odnášať, resp. odvážať stromy, avšak tento zákaz sa v zmysle § 31 ods. 3 zákona o
lesoch nevzťahuje na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese. V nadväznosti
na uvedené je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 zákona o lesoch, podľa ktorého odborným
hospodárením v lese sa rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa
programu starostlivosti o lesy, prostredníctvom hospodára (§ 47 zákona o lesoch). Išlo teda o povinnosť

Pozemkového spoločenstva Konská, ktoré ako vyplynulo z oznámenia Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, že porast č. 38b na parcele č. 342 a porast č. 347 na parcele č.
343 bol v obhospodarovaní PS Konská, resp. spoločnom obhospodarovaní PS Konská, Žiar, Veterná
Poruba, pre ktorých obhospodarovateľov k rozhodnému dátumu (už od 1. 8. 2014) vykonával funkciu
OLH J.. B. S.. Dokonca aj Štátne lesy TANAP-u vo svojom oznámení na výzvu súdu dňa 13. 3. 2018

poukázali na to, že evidenciu OLH má na starosti užívateľ (zodpovedá aktuálne používanému pojmu
obhospodarovateľ),zaktoréhoajonisamipodľaichevidencievovzťahukpredmetnýmporastom(JPRL)
č. 38b1, 347-II na parcelách č. 342 a 343 podľa plochovej tabuľky považovali PS Konská, resp. PS
Konská, Žiar, Veterná Poruba a Konská. Teda ani z tohto oznámenia poškodeného nevyplýva, že by za
obhospodarovateľauvedenýchporastovpovažovalisvojuorganizáciu,čímbyimvsúladesustanovením

§ 36 zákona o lesoch, vznikla povinnosť zabezpečiť hospodárenie v lese na predmetných porastoch
ustanovením hospodára. Dokonca sám svedok J.. V. Q.K., OLH Štátnych lesov TANAP-u pripustil, že
dňa 30. 11. 2015 vykonával funkciu OLH na dotknutých porastoch, ktoré sú predmetom tohto trestného
konania a sú v správe Štátnych lesov TANAP-u, J.. S.. Za účelom objasnenia skutkovej okolnosti, ktorý
odborný lesný hospodár bol príslušný a oprávnený vydať súhlas na ťažbu na predmetných porastoch si

súd vyžiadal aj stanovisko Pozemkového spoločenstva Konská, ktoré okrem iného v stanovisku uviedlo,
že kvôli nezrovnalostiam medzi spoluvlastníkmi ohľadne hospodárenia v lese a zásahoch bez vedomia
a súhlasu PS Konská a ich OLH J.. S., požiadali Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, o zmenu v
evidenciiOLH,adňa29.2.2016PSKonskáopätovnevyzývaloOkresnýúrad,pozemkovýalesnýodbor,o vyjadrenie, avšak nedostali žiadnu odpoveď. Toto stanovisko je však v rozpore s tvrdením obžaloby
a taktiež s obsahom oznámení Okresného úradu, pozemkový a lesný odbor, ktoré boli súdu v tejto veci
poskytnuté, najmä o osobe odborného lesného hospodára, ktorá ku dňu skutku vykonávala túto funkciu

na inkriminovaných porastoch, dokonca aj s výpoveďou samotného svedka J.. B. S., ktorý vypovedal, že
v uvedenom čase súhlas na spracovanie kalamitného dreva nemohol vydať nik iný než on, pretože bol
evidovaný ako OLH na JPRL č. 347 a 38b. V tejto súvislosti sa potom naskytá otázka, ako je možné, že
každý z dotknutých a relevantných subjektov, ktoré sú podľa výpovede znalca povinné viesť evidencie
a nahlasovať príslušné zmeny, vo vzťahu k prejednávaným porastom - správca (Štátne Lesy TANAP-

u), obhospodarovateľ (PS Konská), OLH obhospodarovateľa (J.. S.) a najmä štátny orgán na úseku
lesného hospodárstva povinný viesť evidenciu príslušných OLH, oznámili a tvrdili v rámci vykonávaného
dokazovania súdu rozdielne a iné skutočnosti, ktoré mali byť relevantné a platné v rozhodnom čase a
z toho potom plynie pochybnosť, ako by bolo možné okolnosť, že v evidenciách existuje nesúlad so
skutočným stavom pričítať v neprospech obžalovaného. Pokiaľ evidencia štátnych orgánov nesúhlasí
so skutočným, reálnym stavom, nie je možné takúto okolnosť vykladať v neprospech obžalovaného.

Pokiaľ aj obžaloba tvrdí, že obžalovaný z bežne dostupnej evidencie - výpisu z listov vlastníctva mohol a
mal vedieť, že správcom predmetných porastov sú Štátne lesy TANAP-u, opäť to neznamená, že svojím
konaním úmyselne zavinil porušenie predpisov na úseku lesného hospodárstva, resp. konal v rozpore
s nimi.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na obranu obžalovaného a prisvedčiť jej v nadväznosti na

výpoveď svedka J.. B. S., ktorý uvádzal, že reálne predmetné pozemky, obhospodarovalo Pozemkové
spoločenstvo Konská, čo potvrdili oznámenia OÚ, pozemkový a lesný odbor, na výzvu súdu, t. j. že
Štátne lesy TANAP-u neboli vedené ako obhospodarovateľ lesa. Štátne lesy TANAP-u sú síce na
listoch vlastníctva vedené ako správca, čo však neznamená automaticky, že sú aj obhospodarovateľom
lesa a tento záznam sa vzťahuje len na pozemky, ktoré zatiaľ neboli vydané vlastníkom, resp. patria

vlastníkom neznámym. Pokiaľ ide o vlastníkov známych, ktorým svedčí vlastníctvo z jednotlivých listov
vlastníctva, nemôžu o spôsobe nakladania s ich vlastníctvom rozhodovať Štátne lesy TANAP-u, pretože
v demokratickej spoločnosti platí, že každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, pričom zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť
len v ústavou a zákonom stanovených prípadoch a každý vlastník má právo so svojím vlastníctvom aj

nakladať a užívať ho.
Nepochybne všetky dotknuté porasty boli spoločnou vecou v zmysle § 39 ods. 6 zákona o lesoch
(čo vo svojej výpovedi potvrdil aj vypočutý znalec), pretože sa nachádzali na lesnom pozemku
v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. V zmysle § 68c ods. 1 zákona o lesoch bol potom
povinný správca za neznámych vlastníkov aj známi vlastníci lesa zabezpečiť odborné hospodárenie v

porastoch jedným obhospodarovateľom lesa a jedným hospodárom, najneskôr do schválenia programu
starostlivosti o lesy, ktorý nadobudol platnosť po 1. 7. 2014. To sa v tomto prípade, okrem zabezpečenia
OLH J.. B. S. za PS Konská, zrejme nestalo a pokiaľ došlo k pochybeniam ohľadne splnenia tejto
povinnosti, opäť však ide o povinnosť, ktorú nemožno pričítať v neprospech obžalovaného, ktorý v
rozhodnomčasenevystupovalaniakovlastník,aniakosprávca,aniakoobhospodarovateľ. Skutočnosť,

že správca za neznámych vlastníkov (ktorý by mal podľa vyjadrenia znalca ako profesionálna
správcovská organizácia mať prednosť) sa o tieto porasty vôbec nezaujímal a svoje povinnosti si neplnil,
čo dokonca vyplýva aj z výpovede J.. V. Q., že v poraste č. 347 ako odborný lesný hospodár vedený
nebol,pretožebolvedenýprelesnýcelokPodbanské, najprvvypovedal,ženevie,ktobolOLHpreporast
č. 347, neskôr pripustil, že ním ku dňu 30. 11. 2015 bol predsa J.. S.. Túto skutočnosť preukazuje aj

výpoveďsvedkaJ..S.včasti,želesnýúradneevidoval,žetospravujúŠtátnelesy,akoobhospodarovateľ
tam Štátne lesy TANAP-u neboli nikdy vedené a zo Štátnych lesov TANAP-u tam nikdy nikoho nevidel,
napríklad OLH alebo, že by tam niečo robili. Napokon zodpovednosť za spracovanie kalamitného dreva
zostávala v zmysle zákona na obhospodarovateľovi.
ZvýpovedesvedkaJ..S.vyplynulo,ženadanýchporastochbolavykonanánáhodnáťažba,čovyplynulo

aj zo záverov znaleckého posudku a z výpovede znalca J.. Q. V. na hlavnom pojednávaní. Takúto
ťažbu bol potom obhospodarovateľ lesa povinný podľa § 23 ods. 5 zákona o lesoch vykonať v záujme
ochrany lesa do šiestich mesiacov od vzniku dôvodu ťažby (v opačnom prípade sa dokonca vystavuje
riziku postihu v správnom konaní zo strany správneho orgánu na úseku lesného hospodárstva). Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že Štátne lesy TANAP-u ani nevedeli, že sú správcom príslušných

JPRL (dielcov) na predmetných parcelách, o tieto porasty sa nestarali a dokonca ako J.. Q. výslovne
uviedol na hlavnom pojednávaní, on sám sa nepovažoval za odborného lesného hospodára na týchto
porastoch a k tejto okolnosti odkázal na správny orgán na úseku lesného hospodárstva. Tomuto tvrdeniu
v zásade zodpovedajú aj údaje oznámené zo strany poškodeného Štátnych lesov TANAP-u, že zaobhospodarovateľa (užívateľa) predmetných dielcov považujú PS Konská a PS Konská, Žiar a Veterná
Poruba a evidenciu OLH má na starosti obhospodarovateľ (užívateľ) a tiež údaje oznámené Okresným
úradom, pozemkový a lesný odbor, svedčiace o evidencii J.. B. S.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

aj na tvrdenia svedka J.. B. S., že pri vydávaní súhlasu na ťažbu na predmetných parcelách mu
išlo o to, aby sa v dôsledku kalamity nepremnožil podkôrny hmyz a tento sa nerozšíril do okolitých
porastov. Uvedené súhlasí aj s výpoveďou obžalovaného, za akým účelom spolu s J.. B. S. jednali
a dôvodom bolo, že Pozemkové spoločenstvo Konská do pozemkov súkromných vlastníkov nemalo
záujem zasahovať a odstraňovať na nich vzniknutú kalamitu. Do uvedenej časti výpovede obžalovaného

a svedka J.. S. sa potom premieta aj časť vyjadrenia predsedníčky PS Konská o tom, že ich pozemkové
spoločenstvo malo záujem sa dištancovať od samovoľných zásahov súkromných vlastníkov, ktorí začali
svoju činnosť vykonávať prostredníctvom tretej osoby, pod takéto prípady však nemožno subsumovať
aj prípad obžalovaného, pretože ten si paradoxne pýtal súhlas na ťažbu na uvedených parcelách od
OLH J.. S. pôsobiaceho v PS Konská.
Pochybnostivprospechobžalovanéhovyplynuliajzvýpovedeznalca,atonajmävotázke,žeOLH,ktorý

dáva súhlas na ťažbu má oboznámiť toho, kto vykonáva ťažbu, aké sú hranice a pri spoločnej veci je
potrebnédocieliťdohodudotknutýchsubjektov,čosavtomtoprípadenestalo.Takútookolnosťvšakopäť
nemožno vyhodnotiť v neprospech obžalovaného. Vykonaným dokazovaním sa zisťovaním vonkajších
okolností, z ktorých by bolo možné usúdiť zavinenie alebo motív obžalovaného spočívajúci v úmyselnom
zavinení, nepodarilo preukázať. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je kľúčovým preukázanie

úmyslu obžalovaného, pričom je nevyhnutné dôsledne preukázať zodpovednosť za zavinenie, k
naplneniutrestnejzodpovednostizanásledokniejedostatočnénásledoklenspôsobiť,alejenevyhnutné
ho aj zaviniť.
V neposlednom rade je treba poukázať aj na to, že ustanovením § 306 ods. 1 Trestného zákona sú
chránené stromy a krovy na úseku lesného hospodárstva pred nedovolenými a škodlivými zásahmi,

pritom vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou znalca, ale aj svedka Q. H., J.. B. S., samotného
obžalovaného a odborným vyjadrením J.. K., nebol preukázaný škodlivý zásah do porastu, práve
naopak, všetci zhodne potvrdili, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu dotknutých lesných porastov
ani k zníženiu ich stability a zásah bol urobený profesionálne a za účelom zlepšenia stavu porastu.
Skutočnosť, že v predmetných porastoch došlo k náhodnej ťažbe za účelom odstránenia kalamitného

stavu potvrdil na hlavnom pojednávaní aj samotný znalec.
Vzhľadom na uvedené pochybnosti, keď nie je možné dospieť k záveru, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že by obžalovaný svojím zavineným konaním porušil záväzné právne predpisy
na úseku lesného hospodárstva, nenachádza súd u obžalovaného skutkovo také konanie, ktoré by
zodpovedalo aj skutku uvedenému v obžalobe.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu nebolo
bez dôvodných pochybností preukázané, že to bol práve obžalovaný, kto svojím úmyselným zavineným
konaním spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a že by práve v dôsledku jeho úmyselného
konania a jeho zavinením došlo k spôsobeniu následku (porušeniu predpisov na úseku lesného
hospodárstva) a bola medzi nimi zákonom predpokladaná príčinná súvislosť. Práve naopak, listinnými

dôkazmi zabezpečenými v priebehu súdneho konania bola prípadná vedomosť obžalovaného o tom,
že by pred začatím náhodnej ťažby, ktorú šiel vykonávať prostredníctvom tretej osoby, nemal udelený
písomný súhlas príslušného odborného lesného hospodára prakticky vyvrátená, a taktiež mu nemožno
klásť za vinu, že by pred samotným začatím ťažby nevyznačil miesto ťažby, pretože takáto povinnosť
obžalovanému ako osobe konajúcej prostredníctvom právnickej osoby, ktorej bol vydaný súhlas na

vykonanie ťažby z príslušných predpisov ani nevyplývala (zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby
je podľa § 48 ods. 2 písm. k/ zákona o lesoch povinný hospodár), ani, že by porušil ustanovenia § 23
ods. 1 a § 31 ods. 1 písm. j/ zákona o lesoch a teda vyrúbal stromy v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva.
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o

jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovanému preukázaná bez
rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného podozrenia. Na základe vykonaných
dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý
záver o tom, že by konanie obžalovaného popísané v obžalobe jednak bolo dostatočne preukázané,
ale najmä takéto konanie nenapĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, a

to objektívnu stránku ani subjektívnu stránku prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306
ods. 1 Trestného zákona, preto súd vyhodnotil, že skutok nie je trestným činom. Z týchto dôvodov súd
vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, rozhodol tak, že obžalovaného
V. K. spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil.Obligatórne vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku súd v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku
poškodeného odkázal s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.