Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/338/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233778
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3113233778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: E.. H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. E. nad R., U. ul.č. XX, občan Slovenskej republiky , právne zastúpený JUDr. Ľudmilou Jurčovou,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Michalská ul. č. 9, proti žalovanej: E.. A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
P. T. č. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková,
so sídlom v Trenčíne, Piaristická ul. č. 6667, v konaní o určenie, že vec patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.
apríla 2017, č. k. 13C/405/2013-172, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, v poradí druhým rozsudkom, žalobu zamietol. Vec
právne posúdil podľa § 80 písm. c/ OSP, § 137 písm. c/ CSP, § 143 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť - pozemok s
parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku: orná pôda a p. č. XXX/X, druh pozemku: lesné pozemky

spolu o výmere XXXX m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX k. ú. P. T., vedeného na Katastrálnom
úrade v Trenčíne - Správa katastra Trenčín patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
BSM), teda strán sporu. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa
18.07.2012, č. k. 5P/311/2011-132, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2012 súd jeho manželstvo
so žalovanou rozviedol. Rozvodom manželstva zároveň zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo strán
sporu. Žalobca tvrdil, že počas manželstva do bezpodielového vlastníctva nadobudli nehnuteľnosť -
pozemok s parcelným číslom E XXX, pôvodný charakter pozemku - orná pôda o výmere 3105 m2,

zapísaný na liste vlastníctva č. XXX k.ú. P. T., vedený na Katastrálnom úrade v Trenčíne - Správa
katastra Trenčín. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 29.9.2010.
Na strane kupujúceho síce v tom čase figurovala len žalovaná, avšak predmetnú nehnuteľnosť kupovali
ako manželia, zo spoločných úspor, čoho dôkazom je aj majetkové priznanie žalovanej za rok 2010,
z ktorého je zrejmé, že žalovaná bola v tom čase vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele
1/2 z celku. Kúpna cena nehnuteľnosti bola podľa kúpnej zmluvy 3 000,00 €. Svoj naliehavý právny
záujem na takomto určení odôvodnil tým, že bez takéhoto rozhodnutia by bol ako vlastník ukrátený na

svojich právach, ak by sporný pozemok pripadol do vlastníctva len žalovanej aj keď bol nadobudnutý
za trvania manželstva. Je preto namieste konštatovať, že bez rozhodnutia súdu bude pretrvávať stav
právnej neistoty ohľadom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.3. Žalobca v pôvodnom prvostupňovom konaní pred súdom ďalej uviedol, že v lete v roku 2010 spolu
so žalovanou začali hľadať pozemok vhodný na rekreačné účely, možno neskôr aj na stavbu rodinného
domu. Vo výhľade mali pozemky v U., T., T., taktiež rozmýšľali o pozemkoch, ktoré vlastnili rodičia a starí

rodičia žalovanej . Žalovanú to však stále tiahlo na T., a preto sa nakoniec našiel pozemok v tejto časti,
avšak uvedený pozemok nebol vhodný na zastavanie. Preto tam vykonali v r. 2010 terénne úpravy. Tiež
uviedol, že v ich spoločnom byte sa nachádzal trezor, v ktorom mali okrem zbraní uložené aj peniaze. Išlo
o hotovosť tak do 5.000,00 €. Práve peniaze z tohto trezoru boli použité na kúpu predmetných pozemkov
s tým, že víkend pred podpisom zmluvy sumu 2.000,00 € odovzdali spoločne so žalovanou v dome

jej rodičov jej otcovi a sumu 1.000,00 € potom odovzdali babke E. u nej doma. Rovnako vypovedal, že
žalovaná sa cítila urazená, pretože jeden z pozemkov jej rodičov bol prevedený na jej brata a po pár
scénach sa babka s jej otcom rozhodli, že ako kompenzáciu môže dostať pozemok, ktorý je predmetom
tohto konania, a to za kúpnu cenu 3.000,00 €. O kúpe tohto pozemku jednala žalovaná aj s rodičmi, aj
so svojou babkou za jeho prítomnosti. Uvedená cena vychádzala z ceny za ornú pôdu.

4. Žalovaná uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu nikdy do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov nepatrila . Kúpnou zmluvou zo dňa 29. 9. 2010 kúpila pozemok parc. č. 420
- orná pôda vo výmere 3105 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXX , pre k. ú. P. T. , od I. E. a O. E. st. za
dohodnutú kúpnu cenu 3.000,00 €. Dohodnutú kúpnu cenu im aj zaplatila, a to z finančných prostriedkov,
ktorépredtýmdostaladaromodsvojhobrataO.E.,ml.Vžiadnomprípadetakniejepravdou,žebykúpnu

cenu za tieto pozemky, čo i len z časti, hradila zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM účastníkov
konania,čidokoncazúsporúčastníkovakobývalýchmanželov,akoterazúčelovotvrdížalobca.Žalobca
nikdy nenamietal, že na pozemku nie je uvedený aj on ako spoluvlastník. To, že celá kúpna cena
za pozemok kupovaný kúpnou zmluvou zo dňa 29. 9. 2010 bola uhradená z výlučných prostriedkov
žalovanej, môžu potvrdiť brat O. E. ml., jej otec O. E. st. aj jej matka W. E.. Na základe ustanovenia § 143

Obč. zák. tak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré boli získané síce počas
manželstva, ale na základe darovania. Zároveň vo všeobecnosti platí a súdna prax jednotne vychádza z
toho, že aj vec, ktorá bola nadobudnutá síce za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov avšak
z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, nestáva sa predmetom tohto spoluvlastníctva,
ale je vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, kto ju takto obstaral.

5. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá medzi predávajúcimi I. E. (starou matkou žalovanej) a O. E.
(otcom žalovanej) a kupujúcou -žalovanou, pričom jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k parc.
reg. E č. XXX - orná pôda o výmere 3.105 m2 v k.ú. P. T., z ktorej na základe geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX vznikli 2 vyššie uvedené parcely reg. C.

6. Čo sa týka samotného pozemku t.j. pôvodného pozemku s parcelným číslom E 420, pôvodný
charakter pozemku - orná pôda o výmere 3105 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. P. T. ,
tvrdenia strán sporu boli v tomto smere odlišné. Kým žalobca tvrdil, že tento bol zakúpený zo spoločných
prostriedkov, ktoré mali v trezore v spoločnom byte a spoločne ho vyplácali pred podpisom zmluvy
predávajúcim, žalovaná uviedla, že peniaze na kúpu predmetného pozemku jej daroval brat, s ktorým

bola spísaná aj písomná darovacia zmluva, pričom tieto prostriedky brat vyplatil priamo predávajúcim,
a to starej matke a otcovi žalovanej. Otec žalovanej uvedenú skutočnosť potvrdil aj pred súdom, 86-
ročná stará matka žalovanej vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav súdu zaslala čestné vyhlásenie, v
ktorom potvrdila, že kúpnu cenu za nehnuteľnosti jej vyplatil jej vnuk - brat žalovanej, a to v prítomnosti
jej dcéry a zaťa.

7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.4.2015, č. k. 13C/405/2013-101 tak,
že žalobe v časti o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vyhovel. Prijal záver, že tvrdenia žalovanej ohľadne toho, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá
z jej výlučných prostriedkov, ktoré získala darom, boli účelové, mal za to, že obe strany počas

manželstva mali dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby predmetnú nehnuteľnosť mohli zakúpiť
zo spoločných prostriedkov. Vec posúdil podľa § 143 Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva, že v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Pre posúdenie skutočnosti, či vec
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov považoval súd za rozhodujúce, nielen to, z akých

prostriedkov bola nehnuteľnosť zakúpená, ale aj to akú vôľu mali strany, v tej dobe manželia, v čase,
keď nehnuteľnosť bola nadobudnutá, v tom zmysle, že prejavili vôľu nadobudnúť vec do BSM.
8. VdôsledkuodvolaniasavecouakoodvolacízaoberalKrajskýsúdvTrenčíne,ktorýuznesenímzodňa
16.2.2016,č.k.6Co/845/2015-126rozhodoltak,žerozsudoksúduprvej inštanciev časti určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že všeobecne platí a súdna prax je jednotná v tom, že
vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, sa

stáva výlučným vlastníctvom toho z manželov, kto si takúto vec zabezpečil. V súvislosti s posudzovaním
tejto otázky poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1658/1998, z ktorého vyplýva:
" účastníci ako manželia predmetnou kúpnou zmluvou nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť
nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie otázky, či táto nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva alebo nie, bol rozhodujúci prejav ich vôle vyjadrený v písomnej a

registrovanej kúpnej zmluve, ktorej platnosť nebola spochybnená bez ohľadu na to, z akých finančných
prostriedkov bola zaplatená kúpna cena. Skutočnosť, že kúpna cena bola zaplatená z finančných
prostriedkov darovaných rodičmi žalovanej len žalovanej , sama o sebe bez ďalšieho nemohla viesť k
záveru, že nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Žalovanej Odporkyni
nič nebránilo, aby uzavrela takú kúpnu zmluvu , podľa ktorej by ako kupujúca vystupovala len odporkyňa
a nehnuteľnosť by tak nadobudla do svojho výlučného vlastníctva."

9. Ďalej odvolací súd mal za to, že dôkazy vykonané súdom prvej inštancie nedávali dostatočný podklad
k jednoznačnému záveru o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM, z hodnotenia dôkazov súdov
prvej inštancie nebolo možné zistiť, prečo súd uveril žalobcovi. V ďalšom konaní súd vypočuje opätovne
svedkov k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy a následne kúpnej zmluvy, pričom v pochybnostiach

bude potrebné vychádzať z obsahu darovacej a kúpnej zmluvy, najmä z vôle darcu a z okolností, za
ktorých k darovaniu došlo, ale aj z dôvodov, prečo k nemu došlo. Zároveň je potrebné vždy prihliadať aj
na vzťah medzi darcom a obdarovaným. Súd prvej inštancie ďalej vykoná výsluch strán sporu za účelom
preukázania skutočností tvrdených žalobcom, keď uviedol, že: "v ich spoločnom byte sa nachádzal
trezor, v ktorom účastníci konania mali okrem zbraní uložené aj peniaze. Išlo o hotovosť tak do 5.000,00

€. Práve peniaze z tohto trezoru boli použité na kúpu predmetných pozemkov". Žalobca je povinný
preukázať ním tvrdené skutočnosti, že finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali v trezore, boli ich
spoločné a boli použité na kúpu sporného pozemku ako i preukázanie, o aké finančné prostriedky išlo.
Súd prvého stupňa odstráni rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď na jednej strane uvádza, že nehnuteľnosť
kúpili zo spoločných prostriedkov a na strane druhej uvádza, že žalovaná sa cítila byť urazená, pretože

jeden z pozemkov jej rodičov bol prevedený na jej brata a babka s otcom sa dohodli, že ako kompenzáciu
môže dostať pozemok, pričom do majetkových vecí rodiny odporkyne sa nestaral.

10. V konaní pred súdom prvého stupňa boli opätovne vypočutý svedkovia. Svedok E. T., švagor
žalobcu, uviedol, že pomáhal vypracovať kúpnu zmluvu na predmetný pozemok, vie, o ktorý pozemok

išlo, kúpna zmluva bola vypracovaná prakticky celá okrem mien a kúpnej ceny. Kto financoval kúpu
pozemku, nevedel, ale jeho prax realiťáka je taká, že ak kupuje len jeden z manželov, tak k zmluve
pristúpi druhý z manželov a prehlási, že financie na kúpu nehnuteľnosti nepochádzajú z BSM. V tomto
prípade to tak formulované nebolo. V zmluve, ktorú chystal, neboli napísané mená. Nezdalo sa mu to
čudné, pozemok tam napísaný bol. Nemal vedomosť o tom, že žalobca má v byte trezor. Občas si

od žalobcu požičiaval peniaze podľa potreby od 300,00 do 500,00 €. Peniaze mali doma, pretože keď
si prišiel za nimi požičať , vždy peniaze doma mali. Svedkyňa I. T., sestra žalobcu uviedla, že o tejto
záležitosti vie iba toľko, že ex švagriná svojho času zistila, že jej rodičia predali bratovi pozemok poza
jej chrbát, bola nahnevaná, asi mesiac do Bodovky vôbec nechodili, nakoniec sa ale dohodli a predali
im pozemok. O kúpe sporného pozemku nevedela podrobnosti. Vedela, že ho kúpili za 3.000,00 €,

lebo sa o tom stále u rodičov rozprávali. Brat a jeho bývalá manželka rozprávali v jej prítomnosti o
tom, že kupujú pozemok, asi spolu, kto presne ho kupoval, nevedela, zmluvu nevidela. Kúpnu cenu
asi mali, oni mali vždy peniaze, nemali s tým problém. Otec daroval bratovi trezor, dal mu ho z tých
dôvodov, aby mal kde držať služobnú zbraň a peniaze. Vedela, že v trezore mal žalobca peniaze, keď
študovala a potrebovala si požičať, tak vždy jej peniaze doniesol. Nebola nikdy pri tom, keď žalobca

vyberal z trezoru peniaze. To, že mal v trezore uložené peniaze, vedela iba z jeho rozprávania. Niekedy
v októbri 2011 podala bývalá švagriná na brata trestné oznámenie, švagriná chcela, aby išla spoločne
s ňou pozrieť do bytu do trezoru, či tam má brat zbraň, švagriná v jej prítomnosti otvorila trezor, zbraň
tam nebola, zobrala odtiaľ nejaké peniaze, asi 500,00 €. Nevie uviesť, či to boli všetky peniaze, alebo
nejaké peniaze v trezore zostali, bola ďaleko a nevidela dobre. Nevedela akým spôsobom a kto platil

kúpnu cenu za pozemok. Svedkyňa I. D., matka žalobcu, uviedla, že osobne pri kúpe pozemku nebola,
ale v rámci častých návštev sa o tom debatovalo, preto vedela, že hľadali pozemok na chatku, možno
neskôr na dom, na rôznych miestach. Žalovaná bola na rodičov nahnevaná, že ju s nejakým pozemkom
obišli, potom sa vzťahy upravili a z rodiny jej niečo ponúkli. Kúpna cena sa preberala, bola 3.000,00€, nezdalo sa to veľa. Z počutia toho, čo medzi sebou syn s manželkou rozprávali, tak kúpnu cenu
za pozemok zaplatili spoločne. Syn vždy vedel ušetriť, keď nastúpil k polícii, dali mu trezor na zbraň,
nikdy nefajčil, nepil, keď býval u nich, tak nechceli od neho peniaze, vtedy našetril 120 tis. Sk. Dobre

zarábal, zobral si úver 450 tis. Sk, ktorý splatil do 2 rokov. Vždy sa o rodinu finančne postaral. Pokiaľ
býval syn v ich domácnosti, peniaze si odkladal do trezoru, aj keď mal účet, tak si vybral peniaze, čo
neminul, dal do trezoru. Aj peniaze, ktoré mu dali oni a podobne. Predpokladala, že takýmto spôsobom
si peniaze odkladal do trezoru aj keď žil v spoločnej domácnosti s manželkou. Otvorený trezor u syna v
jeho domácnosti nevidela. Svedkyňa W. E., matka žalovanej uviedla, že pokiaľ ide o sporný pozemok,

ten pôvodne patril jej, bratovi a jej matke, neskôr patril manželovi a jej matke. Dcéra mala záujem o tento
pozemok, možno aj preto, že iný pozemok, ktorý mali, predali jej bratovi. O tom, že predajú pozemok
synovi, dcéra vedela už pred predajom. Kúpnu cenu za sporný pozemok zaplatil syn O. E., bola pri tom,
keď 2.000,00 € v hotovosti odovzdal syn manželovi u nich doma. Nikto iný pri tom nebol, a tiež bola pri
tom, keď syn odovzdal 1.000,00 € v hotovosti jej matke u nej v domácnosti, okrem nej, manžela matky
a syna tam tiež nikto nebol. Dôvod, pre ktorý platil tieto peniaze syn, bol ten, aby sa syn s dcérou medzi

sebou nejako dorovnali. Peniaze manželovi a matke syn odovzdal za pozemok, o ktorý sa teraz dcéra
v spore súdi. Keď sa ako rodina rozprávali o pozemku pre dcéru, nikdy pri tom nebol žalobca. Dcéra s
rodinou k nim chodili každý víkend, ale ani počas týchto víkendov sa so žalobcom nikdy o kúpe pozemku
nerozprávali. J. O. E., otec žalovanej, uviedol, že pokiaľ ide o kúpu dcérinho pozemku, vie len toľko, že
dohodla sa dcéra so synom a keď boli dohodnutí prišli za ním, aby so svokrou pozemok dcére predal.

Dohodli sa na cene 2.000,00 € pre neho, 1.000,00 € pre svokru. Syn mu odovzdal 2.000,00 €, žalobca
pri tom nebol, rovnako odovzdal 1.000,00 € svokre, určite tam bola jeho manželka. Z akých dôvodov
vyplácal tieto peniaze syn za dcéru, nevedel presne uviesť, zrejeme mal pocit, že dcéra je ukrivdená a
ja chcel dcére pomôcť. V minulosti mali ešte jeden pozemok, ten sa kedysi obrábal, dcéra mala záujem,
ale on nie, neskôr ho predali synovi. Svedok O. E., brat žalovanej, uviedol, že daroval sestre 3.000,00 €,

preto, aby sme si nejako vykompenzovali, že rodičia mu predali výhodný stavebný pozemok. Pôvodne
chcela stavať sestra. Mal vedomosť o tom, že v rodine sú ďalšie pozemky, kvôli poľovačke, niečo mal
otec, niečo on. Nechcel, aby medzi nimi boli nejaké nezhody, sestra pozerala pozemok, on dal sestre
ponuku, nejaký pozemok si nájdi a ja ti ho zaplatím. Sestra pozemok našla, bol s hodnotou 3.000,00 €, s
touto cenou súhlasil. So sestrou sa dohodol, že jej kúpnu cenu na pozemok daruje, ale nedá jej peniaze

do ruky, ale odovzdá predávajúcim. Peniaze odovzdal otcovi a babke. Vedeli z akých dôvodov im tieto
peniaze dáva. Peniaze odovzdával otcovi doma, babke u nej doma, zrejme tam boli rodičia. Žalobca pri
tom nebol. Žalobca nikdy nebol pri rozhovore so sestrou ohľadne pozemku a darovania peňazí, on sa s
ním o tom nikdy nerozprával. Darovaciu zmluvu ohľadne sumy 3.000,00 € urobil on a podpísali ju preto,
aby mal nejaký doklad o tom, že sestre dal peniaze.

11. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno
pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri
nehnuteľnosti len na jedného z manželov. V prípade nezhôd medzi manželmi o tom, že určitá vec

patrí či nepatrí do BSM, však nie je bez významu, či takáto sporná otázka nemôže byť riešená ako
predbežná otázka v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré už zaniklo.
Nakoľko podľa zistenia súdu takéto konanie medzi účastníkmi neprebieha, súd považoval naliehavý
právny záujem žalobcu na určení jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za daný a dostatočne
preukázaný.

12. Na strane, ktorá tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potom leží
dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Pokiaľ sa toto nadobudnutie
preukáže a druhá strana tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude
na nej dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností. Preto aj v danej veci, bolo na žalobcovi dôkazné
bremeno, aby preukázal, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva a na

žalovanej, vzhľadom na jej tvrdenie, že tieto zakúpila za svoje výlučné prostriedky, bolo dôkazné
bremeno, aby preukázala, že išlo o jej výlučné prostriedky, a nie o prostriedky spoločné, teda z BSM.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno
uniesol, bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla žalovaná počas trvania manželstva.

Táto skutočnosť napokon ani nebola sporná. Sporným zostalo, aké prostriedky boli použité na kúpu
predmetnej nehnuteľnosti, v tomto smere má súd za to, že dôkazné bremeno uniesla aj žalovaná.
Predložila darovaciu zmluvu zo dňa 20.9.2010, uzavretú medzi ňou ako obdarovanou a jej bratom, O.
E. ako darcom, predmetom ktorej bol dar 3 000,00 € na kúpu spornej nehnuteľnosti. Podpis tejto zmluvypotvrdili obe zmluvné strany, bolo svedeckými výpoveďami potvrdené, že kúpnu cenu otcovi a babke
žalovanej odovzdal O. E.. V samotnej kúpnej zmluve je ako jediná kupujúca uvedená žalovaná. Ak by
bolo úmyslom strán aj za takýchto okolností nadobudnúť pozemok do BSM, nič stranám nebránilo, aby

to do zmluvy uviedli. Svedkovia zároveň potvrdili aj to, že kúpa žalovanej, finančný dar jej brata, súvisel
s rodinnými záležitosťami, konkrétne s tým, aby sa kompenzoval fakt, že bratovi žalovanej rodičia za
výhodných podmienok predali pozemok na stavbu rodinného domu, s čím spočiatku nebola žalovaná
uzrozumená, tomuto dôvodu darovania možno podľa názoru súdu pokojne uveriť. Na druhej strane
súd nemal za preukázané, že na kúpu pozemku boli použité finančné prostriedky patriace do BSM,

teda prostriedky uložené v trezore žalobcu. To, že v domácnosti trezor strany mali, sporné nebolo, bolo
sporné či tam ukladali aj peniaze, kto ich tam ukladal a koľko ich tam bolo. Žiadny zo svedkov nepotvrdil,
že kúpna cena bola zaplatená peniazmi z trezoru, kúpnu cenu odovzdal brat žalovanej, ak by to boli
peniaze z trezoru, musel by mu ich žalobca alebo žalovaná dať. Potom je ťažko uveriť tomu, že by
strany k odovzdaniu kúpnej ceny pristúpili takýmto komplikovaným spôsobom, nebol by vôbec dôvod
brata žalovanej do celej transankcie zapojiť a peniaze mohli odovzdať predávajúcim buď žalobca alebo

žalovaná.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej , ako úspešnej
v spore priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci / § 365 ods. 1 písm. h/ CSP/, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam / § 365 ods. 1 písm. f/ CSP/ a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / § 365 ods. 1 písm. d/ CSP/. Súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno o tom , aké prostriedky boli použité na kúpu spornej
nehnuteľnosti. Žalovaná v konaní predložila darovaciu zmluvu zo dňa 20.9.2010, ktorá preukazovala,
že brat žalovanej daroval sestre 3.000,- eur ako kompenzáciu, že rodičia predali bratovi žalovanej
výhodný stavebný pozemok za 30.000,- eur. Je zrejmé, že medzi hodnotou odplaty za sporný pozemok
a hodnotou pozemku, ktorý brat žalovanej kúpil od rodičov je v zjavnom nepomere . Nie je zrejmé, za

akým účelom bola svedkom predmetnej darovacej zmluvy matka W. E., ktorá na pojednávaní konanom
dňa9.2.2015uviedla,žepripodpisedarovacejzmluvyprítomnánebolaanáslednedňa6.4.2017uviedla,
že si asi pomýlila darovaciu a kúpnu zmluvu, lebo darovaciu zmluvu podpísala a kúpnu nie. Rovnako
nedošlo k odovzdaniu peňazí, pričom chýba prejav vôle obdarovaného, že dar prijíma. Nie je možné
uveriť, že medzi žalovanou a jej bratom došlo k darovaniu peňazí. Žalovaná v konaní vypovedala,

že jej bolo v práci povedané, že keď je vydatá, majetok má písať na polovicu a až po rozvode sa
dozvedela , že majetok získaný darom do BSM nepatrí . Tieto tvrdenia sú však účelové. Súčasne sú
účelové tvrdenia žalovanej, že za sporný pozemok zaplatila kúpnu cenu z finančných prostriedkov,
ktoré získala darom od brata. V konaní jednoznačne vyšlo najavo, že žalovaná darované peniaze od
brata nikdy neprevzala. Súd prvej inštancie neskúmal ex offo platnosť darovacej zmluvy a v odôvodnení

rozhodnutia sa nevysporiadal s rozporuplnými tvrdeniami svedkov navrhnutých žalovanou. Poukázal na
uznesenieNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.22Cdo/2779/2008zodňa22.7.2008,keďmanželia
môžu vec urobiť predmetom výlučného majetku zúžením BSM notárskou zápisnicou, čo strany sporu v
predmetnom konaní neurobili. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Súčasne si uplatnil trovy konania ako i trovy odvolacieho konania.

16. Žalovaná v písomne podanou vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho
konania. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vlastnícke právo žalovanej
k predmetným nehnuteľnostiam a nesprávne sa vysporiadal s posúdením darovacej zmluvy medzi

žalovanou a jej bratom. Tieto námietky však nie sú dôvodné. Žalobca napáda hodnovernosť výpovede
svedkov- rodinných príslušníkov žalovanej , pričom vlastné tvrdenia žalobcu sa v priebehu konania
preukázali ako nepravdivé. Na pojednávaní žalobca tvrdil, že osobne odovzdal otcovi žalovanej sumu
2.000,- eur a babke, meno ktorej ani nevedel, sumu 1.000,- eur. Tieto tvrdenia sú nepravdivé, keď
kúpna cena nebola vyplatená ani žalobcom ani žalovanou. Žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy nikdy

nebol, nebol ani pri rokovaniach o ich obsahu. A naviac, žalobca v majetkovom priznaní uvádza kúpnu
cenu 1.000,- eur. V podanom odvolaní žalobca neuvádza žiadnu relevantnú námietku, ktorá by
mohla spochybňovať vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V konaní bolo preukázané, že kúpnu
zmluvu uzatvorila výlučne žalovaná. Ak by mala v úmysle nehnuteľnosť kupovať spoločne so žalobcom,nebol by žiadny dôvod na to, aby nebol uvedený v kúpnej zmluve. V kúpnej zmluve je v článku V.,
bod 5 jasne uvedené, že kupujúca povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
nadobudne nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Ak by bol žalobca prítomný pri rokovaniach,

tieto skutočnosti by namietal. Kúpna cena za pozemok bola vyplatená bratom žalovanej, ako dar pre
žalovanú. Podľa ustálenej súdnej praxe jednoznačne platí, že vec nadobudnutá len jedným z manželov
z jeho výlučných prostriedkov nepatrí do BSM, hoci bola nadobudnutá počas trvania manželstva.

17. Žalobca v písomne podanej replike uviedol, že žalovaná v konaní predložila darovaciu zmluvu , ktorá

bola vyhotovená z dôvodu, aby mala nejaký doklad o tom, že brat daroval žalovanej- sestre, peniaze ,
pričompeniazejejnikdyneodovzdal.Niejezrejmé,zaakýmúčelombolapriuzatvorenídarovacejzmluvy
prítomná aj svedkyňa W. E. , ktorá na prvom pojednávaní tvrdila, že pri podpise darovacej zmluvy nebola
a na ďalšom pojednávaní zmenila výpoveď, keď uviedla, že si pomýlila darovaciu a kúpnu zmluvu , lebo
darovaciu zmluvu podpísala a kúpnu nie. Žalovaná od podania žaloby až do posledného pojednávania
menila výpovede a písomné vyjadrenia, čo vyplýva z posúdenia skutkových zistení . Súčasne poukázal

na ust. § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď pri reálne uzatvorenej darovacej zmluve dochádza
k fyzickému odovzdaniu daru. V prejednávanom prípade nemožno hovoriť o darovaní, keď medzi
darcom a obdarovaným nikdy nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí. Darovacia zmluva zo dňa
20.9.2010 postráda prejav vôle obdarovaného, že dar prijíma. V konaní žalobca preukázal, že sporné
nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva žalobcu a žalovanej a zo samotného správania

žalovanej / majetkové priznania predložené v konaní ako i mailová komunikácia/ je preukázané , že o
nehnuteľnosti premýšľali ako o súčasti bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná neuniesla
dôkaznébremenovtomsmere,ženakúpuspornejnehnuteľnostipoužiladarovanépeniaze .Predmetný
pozemok bol prevedený v čase, keď boli obaja účastníci konania manželmi a v čase , keď trvalo ich
BSM. V konaní jednoznačne vyšlo najavo, že žalovaná darované peniaze od brata nikdy neprevzala.

18. Žalovaná v písomne podanej duplike uviedla, že žalobca sa snaží pomocou účelovej gramaticko-
právnej argumentácie spochybniť platnosť darovania medzi žalovanou a jej bratom a to až do takej
miery, že tým popiera účel tohto právneho inštitútu. Žalovaná v konaní uniesla dôkazné bremeno, keď
zhodne s výpoveďami 4 svedkov- O. E. st., I. E., O. marku ml., W. E. mala za preukázané, že nie je

pravdou,žekúpnucenuzanehnuteľnosťvyplácalžalobcaatoešteosobne,akototvrdilvosvojejžalobe.
Kúpnu cenu vyplácal brat žalovanej, pričom plnenie poskytol ako dar pre svoju sestru. Žalovaná dostala
darbezodplatne.Sdaromvovýške3.000,-eursúhlasila.Vposkytnutomdarenehľadalaproporcionalitu,
jednalo sa jej o spravodlivosť, o uznanie, že ju obišli, keď na brata previedli stavebný pozemok pri
dome, o ktorý mala žalovaná záujem. Cena pozemku vo výške 3.000,- eur nie je odrazom trhovej ceny,

ale výsledkom dohody v rámci rodiny a zohľadnenia vzájomných vzťahov. Prísľub brata, že žalovanej
zaobstará náhradný pozemok tým považovala žalovaná za splnený.

19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/
v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere , že v zmysle ust. § 143
Občianskeho zákonníka , predmetnú nehnuteľnosť nadobudla žalovaná počas trvania manželstva. Na

kúpu spornej nehnuteľnosti boli použité finančné prostriedky, ktoré získala žalovaná darom od svojho
brata a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.9.2010. V samotnej kúpnej zmluve je ako kupujúca
uvedená výlučne žalovaná. Ak by bolo úmyslom strán sporu nadobudnúť pozemok do BSM, nič stranám
nebránilo, aby to do zmluvy uviedli. V konaní nebolo preukázané, že na kúpu pozemku boli použité
finančné prostriedky patriace do BSM, teda prostriedky uložené v trezore žalobcu. Žiadny zo svedkov

nepotvrdil, že kúpna cena bola zaplatená peniazmi z trezoru

21. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

22. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:23. Ak ide o dar v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené náležitosti darovacej
zmluvy v zmysle ust. § 628 Občianskeho zákonníka , predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie,

kto je obdarovaný, bude rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov
alebo obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k
darovaniu došlo. Nepostačuje len posudzovanie povahy predmetu , či slúži potrebám celej rodiny alebo
jednému z manželov, ale je potrebné vždy vychádzať z úmyslu darcu.

24. V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že darca- brat žalovanej mal
úmysel darovať finančné prostriedky na kúpu spornej nehnuteľnosti výlučne žalovanej , čo jednoznačne
vyplýva z vykonaného dokazovania. Sporné strany zhodne tvrdili, že rodičia žalovanej dali svojmu
synovi, bratovi žalovanej pozemok, o ktorý mala záujem žalovaná. Za účelom usporiadania rodinných
vzťahov predali otec žalovanej a babka pozemok výlučne žalovanej. Tieto skutočnosti potvrdil i sám
žalobca, ktorý vypovedal, že žalovaná sa cítila byť urazená, pretože jeden z pozemkov jej rodičov bol

prevedený na jej brata a po scénach sa rozhodli, že ako kompenzáciu môže žalovaná dostať pozemok.
Hádky utíchli, ale do majetkových vecí rodiny žalovanej sa nestaral. Odvolací súd uvádza, že postoj
žalobcu v konaní je účelový, keď na jednej strane tvrdí, že sa do majetkových vecí rodiny žalovanej
nestaral a na strane druhej uvádza, že odovzdal spolu so žalovanou finančné prostriedky na kúpu
sporného pozemku.

25. Podľa okolností konkrétneho prípadu, poukazom na odvolaciu námietku žalobcu, že v
prejednávanom prípade nie je možné hovoriť o darovaní, keď nikdy nedošlo k odovzdaniu peňazí,
odvolací súd uvádza , že nie je vylúčené, aby k odovzdaniu a prevzatiu finančných prostriedkov došlo
aj inak, a to napr. odovzdaním takého príslušenstva, ktoré umožňuje faktické ovládanie veci. V danom

prípade s poukazom na špecifické okolnosti predmetnej veci , k faktickému odovzdaniu peňazí nedošlo,
nakoľko brat žalovanej finančné prostriedky neodovzdal žalovanej, čo v konaní potvrdila , ale priamo
uhradil kúpnu cenu za sporný pozemok. Tieto skutkové okolnosti však nemôžu mať vplyv na posúdenie,
či došlo k platnému darovaniu .

26. Je bez právneho významu odvolacia námietka žalobcu, že medzi hodnotou odplaty za sporný
pozemok a hodnotou pozemku, ktorý nadobudol brat žalovanej, je zjavný nepomer. V konaní bolo
preukázané, že žalovaná mala záujem o pozemok, ktorý nadobudol jej brat, pričom ako kompenzáciu
nadobudla sporný pozemok. V konaní nebolo preukázané a z vykonaného dokazovania to nevyplýva,
že ako kompenzáciu mala žalovaná získať pozemok rovnakej hodnoty ako jej brat.

27. Žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22
Cdo/2779/2008 s odôvodnením, že manželia môžu vec urobiť predmetom výlučného vlastníctva len
spôsobom ustanoveným zákonom, t.j. zúžením BSM notárskou zápisnicou. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na ust. § 143a ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého manželia môžu

dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa
môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku, pričom dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice. Zo
zákonného ustanovenia vyplýva, že manželia môžu vec urobiť predmetom výlučného vlastníctva, teda
nejde o povinnosť, preto odvolacia námietka žalobcu poukazom na ust. § 143a Občianskeho zákonníka
nie je dôvodná.

28. Pri obdarovaní manželov inou osobou je pre posúdenie toho, kto je obdarovaný, rozhodujúci úmysel
darcu a to v tom zmysle, či chcel darovať vec iba jednému z manželov alebo obom. Tento úmysel možno
usudzovať z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nestačí pritom len posudzovanie povahy predmetu
daru, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jednému z manželov, ale treba vždy vychádzať z úmyslu

darcu. Odvolací súd už v pôvodnom, zrušujúcom rozhodnutí poukázal na preukázanie úmyslu darcu ako
i okolností, za ktorých k darovaniu došlo .Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaná uniesla
dôkazné bremeno, keď predložila darovaciu zmluvu zo dňa 20.9.2010, uzavretú medzi žalovanou a jej
bratom ako darcom, predmetom ktorej bol dar 3.000,- eur na kúpu spornej nehnuteľnosti a preukázala,
že na kúpu pozemku boli použité finančné prostriedky , ktoré do BSM nepatria. Žalobca v konaní

nepreukázal , že na kúpu pozemku boli použité finančné prostriedky, ktoré mali v domácnosti v trezore.

29. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto nie sú dôvodné.30. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

32. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerov hlasov 0:3.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).