Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216229
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: U. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35
792 752, Pribinova 25, Bratislava, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy,
takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX z 26.08.2015, k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX

z 26.08.2015, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne,

II. priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % vo výške, ktorá
bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.06.2017 žiadala súd, aby vydal
rozsudok, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. 8500126915 z 26.08.2015, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným k
zmluve o revolvingovom úvere č. 8500126915 z 26.08.2015. Zároveň žiadala priznať náhradu trov

konania.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 26.08.2015 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č.
8500126915. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1 500 Eur.
3. Žalobkyňa poukázala na to, že predmetná zmluva je problematická, keďže neobsahuje náležitosti
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa konkrétne poukázala na absenciu adresy
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, ako aj na absenciu konečnej splatnosti

úveru a rozpisu splátok.

4. Žalobkyňa tvrdila, že nemala možnosť odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Aj keď bola Dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená v osobitnej forme, žalobkyňa nebola o jej dôsledkoch nijako poučená
a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy. O existencii Dohody sa žalobkyňa dozvedela
až od svojho zamestnávateľa. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o povinnosti

plniť, zamestnávateľ žalobkyne je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo
zastaviť. Žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok listom zo dňa 11.01.2016.5. Žalobkyňa zároveň žiadala vydať neodkladné opatrenie. Súd nariadil neodkladné opatrenie týkajúce
sa povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne
uložil povinnosť, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto Dohody.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa si odporuje, pretože ak
uvádza, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou uzatvorenia zmluvy, nemôže zároveň tvrdiť,
že o jej uzatvorení nevedela a o existencii tejto Dohody sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa.
Poprel, že by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou poskytnutia úveru. Žalovaný ďalej uviedol,

že Dohoda je na samostatnom liste papiera, je jasne označená a spotrebiteľ je vyzvaný, aby si Dohodu
prečítal. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nemala možnosť odmietnuť jej uzatvorenie, žalovaný považoval
nielen za nepreukázané, ale aj za nepravdivé. Žalovaný ďalej uvádzal, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o
pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Uzatvorenie Dohody bolo dobrovoľné a žalobkyňa bola
poučená o možnosti Dohodu nepodpísať.

7. Čo sa týka samotnej zmluvy, žalovaný mal za to, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti,
pričom poukázal na článok 4 ods. 4.5. zmluvných dojednaní, z ktorého vyplýva, že deň splatnosti
poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti
úveru. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, žalovaný uviedol,

že zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úrokov a iných poplatkov
tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe a táto požiadavka by mala reálne praktické
opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti,
rôznych počtoch splátok a pod. To však nie tento prípad. Žalovaný poukázal na smernicu Európskeho
parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, ako aj rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15.

Žalovaný uviedol, že adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie je uvedená v bode 12.1. zmluvných
dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy. Žalovaný zároveň z dôvodu hospodárnosti konania žiadal
spojiť toto konanie s konaním 32Csp 48/2017. Súd však tieto konania nespojil, a to práve z dôvodu
hospodárnosti konania, keďže v čase podania návrhu na spojenie konaní boli obe veci, ktoré patria do
rozličných senátov, v rozličnom štádiu dokazovania a spojením konaní by sa oddialilo rozhodnutie.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s vyjadrením žalobkyne, listom adresovaným
zamestnávateľovi žalobkyne, zmluvou o úvere, Dohodou o zrážkach zo mzdy, vyjadrením žalovaného,
výsluchom svedkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
9.Dňa26.08.2015uzatvorilažalobkyňasožalovanýmzmluvuoúvereč.8500126915.Predmetomúveru

bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1 500 Eur. Predmetná zmluva pozostávala zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, pričom úver bol dohodnutý na sumu 1 500
Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 87,11 Eur (mesačná splátka
úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb). Ak by táto Dohoda uzatvorená nebola,
výška splátky by bola 52,55 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 16,94 % a predpokladanou RPMN vo výške

25,74 %. V zmluve bola zároveň uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 37,67 %. Poplatok za
poskytnutie úveru bol 150 Eur. Celková suma, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola 2 041,80 Eur. Revolving
mal byť poskytnutý vo výške 1 500 Eur.

10. V zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená

na osobitnej listine v ten istý deň.

11. Podľa článku IV. Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500126915 (ďalej len
Dohody), spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne
dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500126915 čiastku vo výške 1 500 Eur.

Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane
všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami.

12. Podľa článku V. Dohody sa strany konania dohodli, že zamestnávateľ žalobkyne je povinný
vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy vo výške 87,11 Eur.13. Podľa článku VI. Dohody sa strany konania dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané
zamestnávateľomžalobkyneaždodoby,kýmžalovanýzamestnávateľovipísomneohlási,ževšetkyjeho
pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú splatené.

14. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 11.01.2016.
Žalovaný v liste uvádzal, že v zmysle priloženej Dohody o zrážkach zo mzdy sa oprávnene domáha
uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky k 11.01.2016 vo výške 2 875,18 Eur.

15. Dňa 26.08.2015 účastníci taktiež uzatvorili Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500126915
spočívajúcu v službách: informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia
pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena
zmluvynapodnetklienta,prepárovanieplatiebnapríslušnúzmluvu,druháupomienkazdarmaapodpora
call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Žalobkyňa sa zaviazala za uzatvorenie
Dohody mesačne zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o

sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa uviedla, že služby z Dohody nevyužila, no napriek tomu
ju musela zaplatiť. Dohodu nepovažovala za individuálne dojednanú, pričom poukázala na právoplatný
rozsudok tunajšieho súdu 9C 140/2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov 7Co
307/2014, ktorý danú zmluvnú podmienku z dôvodu neprijateľnosti vyhlásil za neplatnú. V tejto súvislosti
poukázala na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach
zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo
sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

23. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených
v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej

z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.

24. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.25. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

28. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové
hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď
predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.

33. Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

34. Podľa článku 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

35. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je

jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojeniapohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

37. V predmetnom konaní súd skúmal, či medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobkyni uplatňuje z Dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade
so zákonom.

38. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

39. Súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa
nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale peniaze použila na pokrytie potrieb do domácnosti.
Žalovaný vystupoval ako dodávateľ. Súd zistil, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky
náležitosti,ktorémázmluvapodľazákonaospotrebiteľskýchúverochobsahovať.Nato,abysúdnadaný
úver pozeral ako na bezúročný a bez poplatkov, stačí už len to, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť

úveru. V zmluve uvedená splatnosť úveru (počet splátok 36) podľa súdu nie je uvedením konečnej
splatnosti. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením minimálne
konkrétneho mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej
zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína,
že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo

143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru a po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania.
Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, do kedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a od kedy úroky z

omeškania. Tento údaj má spotrebiteľ vedieť už pri uzatváraní zmluvy, pretože ide o podstatnú náležitosť
zmluvy a ani jeho prípadné uvedenie v oznámení o schválení úveru na tom nič nemení, keďže zo strany
žalovaného nebolo preukázané, že toto oznámenie bolo spotrebiteľovi doručené.

40. Súd zároveň poukazuje na to, že Dohoda o poskytovaní služieb, aj keď bola uzatvorená na

osobitnom tlačive, bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa súdu sa tak žalovaný
v súlade s § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka mal zdržať použitia takejto podmienky s rovnakým
významom vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom, teda vo vzťahu k žalobkyni. Vedomosť o vyhlásení takejto
podmienky za neprijateľnú mal žalovaný minimálne od októbra 2015. Napriek tomu v januári 2016 zaslal
zamestnávateľovi žalobkyne list - žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy, pričom súčasťou dlhu, ktorý

žalovaný vyčíslil ku dňu 11.01.2016, bola aj odplata z Dohody o poskytovaní služieb.

41. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by
uzatvorená skôr ako došlo k vzniku omeškania. Touto Dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku,

ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.

42. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho jednak
nemohla ovplyvniť (inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný) a nemohla tiež ovplyvniť obsah

Dohody o zrážkach zo mzdy.

43. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy navyše umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu
spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základetakéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky
žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol uplatňovať
akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie.

44. Z celého konania žalovaného vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo to,
aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni vylúčil zo súdneho prieskumu, predovšetkým za situácie,
kedy žalovaný už mal vedomosť, že minimálne plnenie z Dohody o poskytovaní služieb mu nepatrí.

45. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa (podľa článku IV. Dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobkyni
vo výške poskytnutého úveru 1 500 Eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená Dohodou
o zrážkach zo mzdy, a to vrátane príslušenstva, ako aj vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré
žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Podľa článku VI. Dohody sa majú zrážky
zo mzdy vykonávať až do doby, pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi žalobkyne, že

všetky jeho pohľadávky sú splatené) a takéto ustanovenia Dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech
žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy
neplatnou.

46.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených

v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje
postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda
neplatná.

47. Vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybností o tom, že Dohoda

uzatvorená medzi stranami konania, vzhľadom k tomu, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom k
tomu, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná Dohoda mala povahu individuálne
dohodnutej zmluvy, je neplatná.

48. Súd zároveň poukazuje na to, že napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v roku 2015, kedy

ochrana spotrebiteľov zo strany štátu, ako aj súdov už bola na značnej úrovni a množstvo tak právnych
predpisov, ako aj rozhodnutí súdu ukladalo dodávateľom, akým spôsobom majú byť uzatvárané zmluvy
a čo môžu a nemôžu robiť pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľmi, žalovaný uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z. S poukazom na tieto
skutočnosti potom súd vychádzal z toho, že uzatvorená zmluva je síce platná, ale bezúročná a bez

poplatkov. Žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostala. Dohodou o zrážkach
zo mzdy by bez rozhodnutia súdu mal žalovaný možnosť uplatňovať si aj úroky, poplatky, prípadne
sankcie, na ktoré podľa predbežného posúdenia súdu nemá právo.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel. Súd mal za to, že takémuto inštitútu nie je možné
poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si od žalobkyne vymáhal finančné prostriedky,

na ktoré nemá právo.

50. Súd zároveň poukazuje na to, že v obdobných veciach už boli rozsudky tunajšieho súdu potvrdené
Krajským súdom (napr. 25C 294/15), alebo nadobudli právoplatnosť už na súde prvej inštancie (napr.
25Csp85/2016,20C489/2015).Zdôvoduprávnejistotyjetakpodľasúdupotrebnévobdobnýchveciach

rozhodovať rovnako.

51. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal právo na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.