Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213721
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116213721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej W. P., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom M. XXXX/XX, XXX XX N. N., o zaplatenie 709,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/16/2016-136 zo dňa 05.12. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti prevyšujúcej istiny a úroku z
úveru vo výške 28 % zo sumy 709,71 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalobca má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,28 %.

III. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
20Csp/16/2016-136 zo dňa 05.12.2017 (v poradí druhým) zamietol žalobu v časti prevyšujúcej istiny a
úroku z úveru vo výške 28 % zo sumy 709,71 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia (prvý výrok) a žalobcovi
voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 62 % (druhý výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vo veci rozhodol rozsudkom č. k.
20Csp/16/2016-85 zo dňa 02.03.2017 (v poradí prvým, pozn. odvolacieho súdu) tak, že z titulu
nepovoleného prečerpania na účte zriadenom zmluvou č. 1313571001 zo dňa 19.07.2010 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 579,42 Eur a v prevyšujúcej časti istiny a úroku
z úveru (správne má byť uvedené úroku z omeškania, pozn. odvolacieho súdu) vo výške 28 % zo
sumy 709,71 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia žalobu zamietol. Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici

tento rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 12Co/180/2017-118 zo dňa 14.09.2017 vo výroku,
ktorým žalobu v prevyšujúcej časti istiny a úrok z omeškania vo výške 28 % zo sumy 709,71 Eur od
08.07.2014 do zaplatenia zamietol a vo výroku o trovách konania zrušil a vec okresnému súdu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1.2. Okresný súd konštatoval, že jeho rozsudok č. k. 20Csp/16/2016-85 zo dňa 02.03.2017 nadobudol
právoplatnosť vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 579,42 Eur

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom konania zostalo zaplatenie úroku (z úveru) vo
výške 28 % a časť istiny, o ktorú bola žaloba zamietnutá - poplatky vo výške 130,29 Eur (za vedenie
účtu 45,70 Eur, za upomienku 30 Eur, za výzvu 30 Eur, za výber z bankomatu 16,50 Eur, za zisťovanie
zostatku na účte v inej banke 6,90 Eur, za sms 1,19 Eur ).1.3. Následne okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol tvrdenia žalobcu z odvolania, ktoré podal
proti prvému rozsudku.

1.3.1. Žalobca mal za to, že má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až
po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru s poukazom na § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka. Citoval bližšie neoznačený komentár IURA EDITION a upriamil pozornosť na
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017 vydaný vo veci vedenej na

Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 5C/26/2016, podľa ktorého, keďže zmluva neobsahuje dohodu
o úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy
podľa § 506 Obchodného zákonníka nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa
na vrátenie dlhu s úrokmi. Využitím tohto právneho inštitútu, určeného na ochranu veriteľa, sa veriteľ
nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy.

1.3.2. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/67/2007 zo dňa 27.03.2008, podľa
ktoréhojepriomeškanísúhradouúrokumožnépožadovaťplatenieúrokovzomeškaniaznezaplatených
úrokov.

1.3.3. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na poplatok spojený s výzvou alebo

upomienkou na zaplatenie dlžnej sumy, lebo je pokrytý v zmluvne dojednanom úroku uviedol, že si
účtoval poplatky výlučne v súlade so sadzobníkom poplatkov na základe oprávnenia vyplývajúceho
zo Všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej aj „VOP“), s ktorými
žalovaná vyslovila súhlas. Poukázal na § 31 ods. 2 zákona o platobných službách, podľa ktorého
poskytovateľ poskytuje platobné služby používateľovi na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej

platobnej služby alebo rámcovej zmluvy; v zmysle § 31 ods. 4 tohto zákona sú neoddeliteľnou
súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb a podľa jeho §
31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. V
zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v konaní C-42/15 z 09.11.2016 zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku

10 ods. 2 smernice 2008/48/ES musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. V
našich podmienkach to znamená, že zákonom možno stanoviť, že aj VOP/OP/sadzobník v prípade,
ak obsahujú niektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Táto povinnosť
by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo
svojom rozhodnutí. VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich nepodpísal.

Žalovaná si bola vedomá výšky a dôvodu účtovaných poplatkov a súhlasila s nimi. Úrokové sadzby aj
sadzobníky poplatkov sú zverejnené na internetovej stránke aj v prevádzkových priestoroch žalobcu.
Zaslanie upomienky a výzvy je oprávnené vzhľadom na povinnosť žalobcu v zmysle § 18 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z. z. písomne informovať spotrebiteľa o prekročení, výške prekročenej čiastky, úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru, akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z

omeškania, iných možnostiach riešenia tohto prekročenia, vrátane ponuky iných úverových produktov.
Poukázal na porovnateľnosť výšky poplatkov s poplatkami účtovanými inými bankami. Poplatok 15
Eur, resp. 30 Eur skutočne predstavuje náklady, ktoré žalobcovi vznikajú v súvislosti s vypracovaním a
odoslaním upomienky, resp. výzvy; ich rozpis upresnil v tabuľkovom prehľade.

1.3.4. Žalobca tiež v odvolaní tvrdil, že bankové poplatky predstavujú cenu za služby poskytnuté
klientom, úrok je odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov predstavujúci cenu úveru. Poplatok za
výberzbankomatusatýkavýberuzbankomatuinejbanky;žalovanámalamožnosťuskutočniťbezplatné
výbery z bankomatov Prima banky Slovensko, a. s..

1.3.5. Poplatok za vedenie účtu zahŕňa vedenie účtu, jedenkrát mesačne zasielaný výpis, zriadenie TP/
inkasa, ich zmenu a zrušenie, elektronicky zadaný príkaz na úhradu, realizáciu úhrady z TP/inkasa,
platobnú kartu Maestro, výber hotovosti z bankomatu Prima banky Slovensko, a. s., bezhotovostnú
platbu kartou, jeden hotovostný vklad na účet, internet banking, zriadenie/zmenu/ prehodnotenie
povoleného prečerpania a sms notifikáciu.

1.3.6. Poplatok za zistenie zostatku na účte v inej banke predstavuje poplatok za službu zistenia zostatku
prostredníctvom platobnej karty v inej banke, s čím vznikajú banke náklady.1.4. Žalovaná sa k týmto tvrdeniam žalobcu nevyjadrila.

1.5. Zamietnutie žaloby o prevyšujúcu časť istiny (poplatky 130,29 Eur) okresný súd odôvodnil

vychádzajúc z toho-ktorého konkrétneho poplatku. Poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na
zaplatenie dlžnej sumy je pokrytý v zmluvne dojednanom úroku, t. j. odplate za poskytnutý úver.
V účtovaní takýchto poplatkov videl snahu žalobcu o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných
pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky,
a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Aj poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné plnenie, ale sú vykonávané v záujme
dodávateľa. Uvedené poplatky zároveň predstavujú viacnásobné, skryté a nezanedbateľné peňažné
sankcie za porušenie jednej a tej istej dohodnutej povinnosti žalovanou, spočívajúcej v riadnom a
včasnom splácaní úveru.

1.6. V časti úroku z úveru vo výške 28 % zo sumy 709,71 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia okresný súd
zamietol žalobu z viacerých dôvodov.

1.6.1. V prvom rade konštatoval, že žalobca do zosplatneného úveru už započítal úroky a poplatky,

z ktorých zároveň (neprípustne) požaduje ďalšie úroky Podľa predloženej špecifikácie nároku je
žalobcom požadovaný dlh 709,71 Eur predstavovaný rozdielom medzi debetnými (4.718,99 Eur) a
kreditnými (4.009,28 Eur) obratmi na účte žalovanej a pozostáva z úrokov 160,70 Eur, poplatkov za
vedenie účtu, upomienku, výzvu, výbery, za zisťovanie zostatku na účte a za sms a z tejto celej
sumy žalobca požadoval úrok 28 %. Okresný súd zdôraznil, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka platiaceho aj pre obchodné záväzkové vzťahy sú úroky z omeškania a poplatok z omeškania
príslušenstvom pohľadávky, na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu. Vznik
akcesorického úrokového vzťahu je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom; zánikom
hlavného záväzkového vzťahu zaniká aj vedľajší záväzok a zostáva záväzok platiť dospelé úroky. Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, t. j. úroky z úrokov z omeškania alebo iných úrokov

veriteľ nemá, pretože ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú,
nestanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Zmluvné
dojednanie o platení úrokov z úrokov z omeškania je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre
rozpor so zákonom. Žalobca sa môže domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru, nie z
poplatkov ani z úrokov z omeškania.

1.6.2. Žalobcovi úroky z úveru (z nesplatenej istiny) podľa okresného súdu nepatria aj vzhľadom
na zosplatnenie záväzku - úroky z úveru patria žalobcovi len do zosplatnenia istiny. Uviedol, že k
predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním žalobcu ako veriteľa, ktorý v súvislosti so zmenou
záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

Podstatným rozdielom medzi výhodou splátok a jednorazovým zosplatnením úveru je, že veriteľ nemá
nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach
vyvoláva u veriteľa stav absencie požičanej istiny, ktorá sa postupne vracia; za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitostí
veriteľa, ktorý nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Absentujúci

zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie

požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu jeho zosplatnenia. V tomto prípade svojím
právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo okamžite získať späť celú sumu požičaných
peňazí, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V
tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných

prostriedkov spotrebiteľa a nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov; právny poriadok mu po zosplatnení úveru poskytuje
viaceréprávneprostriedkyvymoženiajednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastaltentostav,veriteľ
nemá právo inkasovať úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkovspotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
keď by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia
a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Išlo by o

právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ
by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované
nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Takýto stav by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, navyše keď si veriteľ môže nárokovať a domôcť sa
jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa. Zároveň by bol podporený stav,

v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav
jeho potenciálnej nečinnosti alebo stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo.
Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. V takomto stave patria zmluvným stranám len
sankcie s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. č. 87/1995
Z. z.. Ak sa žalobca odplatných plnení domáha aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení

úveru, neprešli by tieto nároky testom ustanovení Občianskeho zákonníka i s poukazom na § 53 ods.
4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.

1.6.3. Dohoda o platení úrokov za úver aj po jeho splatnosti v zmysle záverov okresného súdu
spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za

obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus
úrokov z omeškania. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania alebo ďalších
sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do jeho splatenia spôsobuje
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa a predstavuje značné zhoršenie jeho postavenia. Je
nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý

zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy,
preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a naviac sa dostáva do rozporu s
ustanovením § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a je neplatná pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39,
§ 52 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 6Co/190/2014
a uznesenie IV.ÚS 476/2012).

1.7. Na zdôvodnenie výroku o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol podľa § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a „priznal nárok žalobcovi na
náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci voči žalovanej. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p.“.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v §
365 ods. 1 písm. h) C. s. p. (nesprávne právne posúdenie veci) navrhnúc, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého,
teda aj odvolacieho konania.

2.1. Zopakoval, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje povinnosť individuálneho
dojednania poplatkov za poskytovanie platobných služieb. VOP aj sadzobník sú súčasťou zmluvy,
ktorá nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument (rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-42/15). Poplatok za upomienku predstavuje skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré vznikli v

súvislosti s omeškaním dlžníka (za vyhotovenie a zaslanie upomienky, náklady spojené so zasielaním
informácií do spoločného úverového registra a pod.). Ide aj o službu klientovi, ktorý je v dostatočnom
časovom predstihu informovaný o omeškaní a následkoch nesplácania úveru, ktoré môže včas odvrátiť.
Poukázal na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Ľalíka v náleze zo dňa 24.10.2013
sp. zn. I. ÚS 547/2012.

2.2. V súvislosti s nepriznaním úrokov poukázal na § 708, § 710, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka
a oprávnenie banky požadovať náhradu nákladov spojených s vykonaním platieb z účtu a použiť na
ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Nepovolené prečerpanie v zmysle bodu 3.4 a 3.12 VOP
je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. S oprávnením banky požadovať úroky za

prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník aj § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nárok na
zaplatenie úroku trvá od poskytnutiae peňažných prostriedkov po ich vrátenie, teda aj po predčasnom
zosplatnení s poukazom na § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Citoval bližšie
neoznačený komentár IURA EDITION a upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, podľa ktorého, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú
od zákona, platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Uviedol, že úroky nemožno stotožňovať
s úrokmi z omeškania. Odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka nespôsobuje zánik

záväzku ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Využitím tohto právneho
inštitútu, určeného na ochranu veriteľa, sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v
akom bol pred odstúpením od zmluvy.

2.3. Upriamil pozornosť na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014, podľa

ktorého zákonné úroky z omeškania nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany
dojednali.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania
žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.) s poukazom na § 380 ods. 2 C. s. p., v rozsahu určenom ustanovením §
379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods.
2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej nie je dôvodné. Rozsudok okresného
súdu v tejto časti s poukazom na § 387 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa (v zásade)

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a
vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale

ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
6. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobcu, ako
aj predchádzajúceho konania, spolu s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
odvolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci nezistil. Súd prvej inštancie použil správne

právne normy, ktoré správne interpretoval a správne aplikoval na zistený skutkový stav.
7. V prejednávanej veci nebol sporný spotrebiteľských charakter zmluvného právneho vzťahu strán
sporu. Okresný súd v súlade s predpismi komunitárneho práva skúmal jednotlivé zmluvné podmienky.
8. Nepriznanie poplatkov v celkovej výške 130,29 eur súd prvej inštancie odôvodnil (bod
11 odôvodnenia rozsudku okresného súdu) tým, že spoplatnené úkony boli vykonávané v záujme

dodávateľa a pre spotrebiteľa nepredstavovali skutočné poskytnuté plnenie; odvolateľ tento záver
okresného súdu nenamietol. K jeho argumentácii, že zmluva o úvere nemusí byť v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. vyhotovená ako jediný dokument odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nič nemení
na potrebe dodržania jej písomnej formy. Aj keď zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v znení
účinnom k 19.07.2010 (dátum vzniku zmluvného vzťahu žalobcu a žalovanej) výslovne nestanovuje,

že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané a VOP majú byť
súčasťou zmluvy o vkladovom účte, obligatórnou písomnou formou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
podľa lex specialis forma písomná. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, v
písomnej forme bola uzatvorená len samotná zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb.

9. Keďže žalobcovi poplatky uvedené v bode 8. tohto rozhodnutia nepatria, nemá právo ani na ich
úročenie úrokom z úveru 28 % od 08.07.2014 do zaplatenia.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
12. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
13. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.
15. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

16. Odvolateľ správne poukazoval na to, že má v zmysle § 502 Obchodného zákonníka nárok na
zaplatenie úroku v dojednanej výške (inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona). Jeho tvrdenie, že jeho nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až do ich vrátenia (teda aj po zosplatnení úveru) vychádzajúce z druhej vety § 503 ods.
3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) je však potrebné posudzovať v celom kontexte tejto právnej

normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať
ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v
deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta Obchodného
zákonníka). Uvedené ustanovenia právnej normy (spolu s § 497 ObZ) teda explicitne upravujú nielen
záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru
patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. V súlade s týmto
výkladom je aj ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, umožňujúce od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, teda celý dlh jednorazovo. Z uvedeného vyplýva, že doba
splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma
úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj
viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012
z 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2016 sp. zn.
25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015,
alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať
aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom

prípade do dňa predčasnej splatnosti.
17. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by podľa niektorých
názorov porušením povinnosti získal výhodnejšie postavenie oproti dlžníkom, ktorí svoje záväzky plnia
riadne,nakoľkosazbavilpovinnostiplniťzmluvnedohodnutéplnenie(úroky)jepotrebnébraťdoúvahyaj
následok tohto porušenia, ktorým je skoršia ako pôvodne dohodnutá splatnosť celej pohľadávky. Dlžník

v tomto prípade síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je
povinný zaplatiť celý (zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa
to znamená, že síce stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu
narazbez(zvyčajneniekoľkoročného)čakanianajehoúhradu,akojetovprípadepostupnéhosplácania.
Otázka rýchleho vymoženia dlhu je spojená s predzmluvnou aktivitou (zisťovanie platbyschopnosti

klienta) a zabezpečením úveru.
18. Odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil závislý (§ 379 písm. a) C. s. p.) výrok o trovách konania
odvolaním napadnutého rozsudku. Okresný súd druhým výrokom žalobcovi voči žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 62 % s poukazom na §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C. s. p.. Odvolací
súd zistil, že úspech žalobcu v spore je 81,64 % (579,42 eur priznaných rozsudkom súdu prvej inštancie

č. k. 20Csp/20/2016-85 zo dňa 02.03.2017, ktorý v tejto časti zostal odvolaním nedotknutý podľa § 367
ods. 3 C. s. p.), jeho neúspech je 18,36 % (130,29 eur, o ktoré bola žaloba zamietnutá, keďže v ďalšej
časti bola žaloby zamietnutá v nepatrnej časti) a ich pomer v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. predstavuje
63,28 % (81,64 - 18,36) úspech žalobcu.19. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z
ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva, že o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.
s. p.. V spore bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalovanej
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd ich náhradu nepriznal.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).