Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010213
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5415010213.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 1. marca 2018 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej prejednal
odvolanie obžalovaného U. B. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/55/2015 z
10.10.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný U. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bol

zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie
nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

výrokov napadnutého rozsudku, ktoré mohli byť podaným odvolaním dotknuté, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré rozsudku predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné.

Ako bolo už vyššie konštatované, obžalovaný zahlásil odvolanie proti celému rozsudku bez bližšieho
zdôvodnenia. Z napadnutého rozsudku, ako aj zo spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový súd v

súvislosti s výrokom o vine prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por. a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku,
nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže
odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine

v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že obžalovaný mohol podať odvolanie len proti výroku o treste.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť a

opakovane aj pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Opakovane bol aj vo výkone trestu odňatia
slobody. Ani predchádzajúce odsúdenia, a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody, nemalina obžalovaného dostatočný výchovný vplyv a neprimäli ho k vedeniu riadneho spôsobu života, ale
opäť sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti tej istej povahy, pre ktorú bol v minulosti už opakovane
odsúdený. Možno teda konštatovať, že obžalovaný je osobou náchylnou k páchaniu trestnej činnosti,

pričom v tejto pokračuje aj po odpykaní si opakovaných nepodmienečných trestov odňatia slobody.
Naviac časti skutku, pre ktorý je stíhaný teraz, sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody vo výmere
2 roky uložený obžalovanému prvostupňovým súdom, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráženia, preto považuje krajský súd za zákonný a spravodlivý. Aj podľa

názoru krajského súdu ide o trest, ktorý možno považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb
individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Takýto trest v plnej miere
odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Trest
uložený obžalovanému prvostupňovým súdom zároveň dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu správne vyhodnotil poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal

a trestný čin úprimne oľutoval, ako aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., a to že už
bol za trestný čin odsúdený.

Zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje výrok o treste v napadnutom
rozsudku za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako

nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.