Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817210903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky Y. a povinného manžela U.,
o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie povinného manžela proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. októbra 2017, č. k. 8Pc/2/2017-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnému manželovi platiť navrhovateľke príspevok na
výživu rozvedenej manželky v sume 100,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol,
že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13Pc/8/2016-25, právoplatným dňa 21.12.2016, bolo

manželstvo účastníkov rozvedené. Navrhovateľka je momentálne nezamestnaná, stará sa o dvoch
dospelých synov, ktorí sú nezamestnaní, pričom jeden z nich je dlhodobo diabetickým pacientom.
Povinný manžel pracuje v C., kde dosahuje čistý príjem 25.000 Kč. Navrhovateľka aktuálne nie
je schopná sama sa živiť, nakoľko nepracuje. Pred dvoma mesiacmi ukončila činnosť na základe
dohody o pracovnej činnosti z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Súdu uviedla, že sa uchádza
o zamestnanie, avšak s negatívnym výsledkom. Navrhovateľka je bez príjmu, nachádza sa vo finančnej

tiesni, kedy jej hrozí strata bývania, nakoľko si nemôže z objektívnych dôvodov plniť svoje finančné
záväzky riadne a včas. Súd preto zvažoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
manžela. S ohľadom na čistý mesačný príjem, ktorý povinný manžel dosahuje, 25.000 Kč a výdavky
nepresahujúce 20.000 Kč, dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach
povinnéhomanželaprispievaťnavrhovateľkesumou100eurmesačne.Súdpriurčovanívýškypríspevku
zohľadnil jeho súlad s dobrými mravmi a prihliadal na príčiny rozvratu. Z rozvodového spisu súd
zistil, že povinný manžel odišiel do C., kde sa zdržiava doteraz, navrhovateľku ako manželku opustil,

nezaujímal sa o ňu, na chod domácnosti a výživu detí neprispieval. Z tohto dôvodu je toho názoru, že
momentálna finančná situácia navrhovateľky vznikla aj v dôsledku správania povinného manžela, kedy
navrhovateľka ostala sama na starostlivosť o deti, domácnosť či finančné záväzky, ktoré jej vznikli počas
manželstva. Súd poukazuje na skutočnosť, že po rozvode ostalo v starostlivosti navrhovateľky dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Dospel k záveru, že povinný manžel je povinný prispievať
navrhovateľke na výživu sumou 100 eur mesačne, ktorú vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti

považoval za primeranú. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Vec právne posúdil podľa § 72
ods. 1, 2, 3 a § 73 Zákona o rodine.2. Proti tomuto rozsudku podal povinný manžel včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil rozsudok. Uviedol, že navrhovateľka pracuje načierno. Svoje

tvrdenie, že z práce odišla zo zdravotných dôvodov, nepreukázala. Dáva sa mu za vinu, že odišiel od
rodiny, ale odišiel od dospelých a zdravých ľudí, ktorí môžu pracovať. Vie o tom, že navrhovateľka pije a
„ťahá sa s chlapmi“. On počas manželstva pracoval v zahraničí, no ona nedokázala nič ušetriť. Všetky
peniazepomíňala,vžiadnejprácinevydržala.Synoviprispievaldotejdoby,nežzačalpracovať, 100
eur mesačne. Poukazoval na výšku svojho mesačného príjmu a svoje mesačné výdavky.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila a uviedla, že povinný manžel uvádza nepravdivé údaje. V
čase podania návrhu nepracovala z dôvodu jej zdravotného stavu. V uvedenom čase ani jeden zo
synov nepracoval. Syn U. si hľadal prácu, robil len príležitostne na brigádach, z toho, čo zarobil, jej
prispieval sumou maximálne 20,00 eur. Druhý syn, P., je diabetik, takže vyjadrenia povinného manžela,
akozanechaldospelýchazdravýchľudí,ktorímôžupracovať,jezavádzajúce.Vmesiacidecember2017
komisia Sociálnej poisťovne v F. schválila synovi invalidný dôchodok vo výške cca 160,00 eur. Už v čase,

keďžiliakomanželia,malidlhnabyteanapôžičkách21.000,00eur.Porozvodesipovinnýmanželzobral
zo spoločnej domácnosti auto, druhé auto nechal na dvore, ktoré teraz chátra a hrdzavie, notebook,
kameru,rybárskepotreby(drahéudice)asvojeosobnéveci.Trimesiacebolaúplnebezpráce,adovtedy
pracovala len ako brigádnička za 2,15 eur na hodinu. Nakoľko zo zarobených peňazí musela živiť dvoch
synov, platiť lieky pre syna P., nedokázala platiť nájomné a splácať úver. Z uvedeného dôvodu bol byt

predaný v dražbe a z nej a synov sa stali bezdomovci. Situáciu riešila podnájmom, za ktorý platí: prvé tri
mesiace 300,00 eur a následne 235,00 eur mesačne. Počas roka od rozvodu sa zadlžila. Bola nútená
požičiavať si peniaze na základné životné potreby, hlavne od rodičov, kamarátky. Povinný manžel vo
svojom odvolaní uvádza, že „pije a ťahá sa s chlapmi“. K uvedenému sa nemieni vyjadrovať, nakoľko si
môže súd vyžiadať svedectvá od susedov alebo od Mesta M.. Pokiaľ povinný manžel pracoval, posielal

domov peniaze, ktoré stačili na slušné vyžitie. Ani povinný manžel nikdy neodkladal financie, všetko
vždy minul. Celý problém začal v čase, keď povinný manžel bol PN a jeho príjem sa podstatne znížil.
Vtedy nemali ani na zaplatenie nájmu. O pôžičkách nič nevie, nakoľko si ich bral v C. v čase, keď neboli
už manželia. Na spoločnú pôžičku (počas manželstva) povinný manžel neprispieva.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
z nasledovných dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v

odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného
odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje v vyhodnotením majetkových pomerov, schopností a
možností povinného manžela a odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako vykonal súd prvej inštancie.
Sumu 100,- eur považuje v tomto smere za primeranú a zodpovedajúcu zisteným majetkovým pomerom
povinného manžela. Rovnako sa stotožňuje s vyhodnotením príčin zlej finančnej situácie.

8. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za
opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový
poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť,

ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.