Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/434/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614219525
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614219525.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom K. XX, XXX XX I. V., o zaplatenie 1.797,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C 100/2015-381 zo dňa 23. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 23.

augusta 2017 (v poradí druhým) zamietol žalobu o zaplatenie 1.797,43 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 1.338,06 Eur počnúc od 22.11.2011 do zaplatenia (I. výrok) a žalovanému
priznal proti žalobcovi náhradu trov sporu v rozsahu 100 % (II. výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že konanie bolo začaté 10.04.2014 podaním žaloby právnym
predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a. s., Bratislava. Rozsudok Okresného súdu
Lučenec č. k. 9C/100/2015-266 zo dňa 26.08.2015 (v poradí prvý) o zamietnutí žaloby bol zrušený

odvolacím Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/599/2015-307 zo dňa 28.04.2017
s procesným pokynom, aby po výsluchu strán sporu, najmä žalovaného a po vyhodnotení dôkazov
okresný súd ustálil, či písomnosť zo dňa 18.11.2011 je odstúpením žalobcu od zmluvy o úvere,
vyhlásením jeho mimoriadnej splatnosti alebo výpoveďou zmluvy, čo má vplyv nielen na určenie
počiatku plynutia premlčacej doby, ale aj jej dĺžky. Ak okresný súd dospeje k záveru, že ide o
odstúpenieodzmluvy,odôvodnípočiatokplynutiasubjektívnejajobjektívnejpremlčacejdobynavydanie
bezdôvodného obohatenia. Ak okresný súd zistí, že uvedená písomnosť bola výpoveďou zmluvy, posúdi

jej účinky na trvanie zmluvného vzťahu strán sporu. Ak okresný súd ustáli, že uvedenou písomnosťou
právny predchodca žalobcu využil oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, odvolací
súd poukázal aj na potrebu vysporiadať sa s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka.

1.2. Súd prvej inštancie mal z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi aj výsluchom žalovaného
preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 22.08.2005 Zmluvu o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu k účtu č. XX.XX.XXXXv znení jej dodatkov (ďalej aj

„zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s., pre depozitné produkty v
znení ich dodatkov (ďalej aj „všeobecné obchodné podmienky“, resp. „VOP“). V zmysle všeobecných
obchodných podmienok právny predchodca žalobcu zriadil žalovanému na účte povolené prečerpanie,
tzv. kontokorentný úver. Všeobecné obchodné podmienky upravujú aj účel, podmienky čerpania azabezpečenie tohto úveru, spôsob, výšku a termíny jeho splácania, podmienky pri neplnení a ďalšie
náležitosti. Žalovaný žiadosťou zo dňa 30.03.2005 požiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo
výške 29.000,- Sk. VÚB, a. s. potvrdila poskytnutie kontokorentného úveru v tejto výške dňa 30.03.2005

a oznámením o nastavení kontokorentného úveru s počiatočným dátumom dňa 31.03.2005; v potvrdení
o poskytnutí kontokorentného úveru uviedla, že splatenie poskytnutého limitu kontokorentného úveru
je jedenkrát za kalendárny rok. Za využívanie kontokorentného úveru banka ku koncu kalendárneho
mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v jej obchodných
miestach. Žiadosťou zo 07.07.2006 požiadal žalovaný o navýšenie kontokorentného úveru na 33.000,-

Sk (1.095,-Eur); banka oznámila nastavenie úveru v tejto výške potvrdením zo dňa 07.07.2006 a
oznámením o nastavení kontokorentného úveru s počiatočným dátumom 08.07.2006. Z tohto potvrdenia
vyplynulo,žezavyužívanieflexidebetubankakukoncukalendárnehomesiacazúčtovávadebetnéúroky,
pričom je výška úrokovej sadzby zverejnená na výveskách obchodných miest banky. Žiadosťou zo dňa
19.03.2007 požiadal žalovaný o zníženie kontokorentného úveru na 25.000,- Sk (830,- Eur). Banka
potvrdilanastaveniekontokorentnéhoúverunatútosumupotvrdenímzodňa19.03.2007aoznámenímo

nastavení kontokorentného úveru s počiatočným dátumom 20.03.2007. V oznámení zo dňa 19.03.2007
VÚB a .s. uviedla, že za využívanie flexidebetu ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné
úroky vo výške úrokovej sadzby zverejnenej na výveskách na obchodných miestach banky. Zo žalobcom
predloženého prehľadu histórie transakcií vyplynulo, že žalovaný využil povolené prečerpanie na účte a
dostal sa do nepovoleného prečerpania. Istina bola vyčíslená sumou 1.338,06 Eur a debetný úrok činí

459,37 Eur. Právny predchodca žalobcu dňa 20.12.2010 upozornil žalovaného na nepovolený debet,
ktorý vznikol na jeho účte č. W.o výške 17,21 Eur a druhou upomienkou dňa 19.10.2011 ho upozornil, že
nezaplatil nepovolený debet, ktorý vznikol na jeho bežnom účte č. X.XXX,XXvo výške 59,26 Eur. Banka
súčasne upozornila žalovaného, že pristúpi k zrušeniu nastaveného limitu povoleného prečerpania a
následne bude vymáhať pohľadávku, aj na svoje právo vypovedať zmluvu o bežnom účte. Písomným

podaním zo dňa 18.11.2011 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na jeho bežnom
účte eviduje nepovolený debet vo výške 1.357,73 Eur. Týmto podaním vyhlásila VÚB, a. s. záväzok za
okamžite splatný. Zároveň vypovedala Dodatok k zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného
úveru a zrušila limit prečerpania prostriedkov na účte ku dňu 18.11.2011. Žalovaný v odpore proti
platobnému rozkazu potvrdil prevzatie tejto písomnosti dňa 07.12.2011. Podľa bodu 55. VOP v prípade

vzniku nepovoleného prečerpania zašle banka majiteľovi účtu upomienku s požiadavkou o vyrovnanie
prekročenia debetu do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej
lehote, VÚB, a. s. vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane príslušenstva. Zmluvné strany sa
dohodli, že sú kedykoľvek oprávnené zmluvu písomne vypovedať. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim
po doručení výpovede; banka odošle výpoveď majiteľovi účtu doporučene. Aktívnu legitimáciu žalobcu

mal okresný súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2015.

1.3. Po citácii ustanovení § 273 ods. 1 a § 497, §§ 708 ods. 1, 2, 709 ods. 1, 710, 711 ods. 1, 712
ods. 1 a § 715 ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovení § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm., a), b), § 3 ods. 6, § 4 ods. 1, 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako

aj § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného od 01.10.2001 do 10.06.2010 (podľa textu citovanej právnej normy má byť správne
uvedené do 30.11.2009, pozn. odvolacieho súdu) okresný súd uviedol, že novela Občianskeho
zákonníka zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka) prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Z dôvodu spotrebiteľského sporu medzi žalobcom a žalovaným spĺňajúceho definíciu podľa
§ 290 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) súd prvej inštancie konštatoval, že právny
predchodca žalobcu mal pri poskytovaní povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte žalovanému povinnosť splniť podmienky zakotvené v § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. Žalobca nepreukázal, že žalovaný spotrebiteľ bol informovaný o úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od 30.03.2005, kedy požiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo
výške 29.000,- Sk a nebol informovaný o úrokovej sadzbe a poplatkoch ani pri uzatváraní ďalších
dodatkov k zmluve. Za nepostačujúce označil informovanie spotrebiteľa o úrokovej sadzbe a poplatkoch
v obchodných miestach banky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že počas celého obdobia trvania

kontokorentného úveru od 22.08.2005 do 18.11.2011 bol žalovaný písomne informovaný o úrokovej
sadzbe a jej zmenách, ktoré boli aktuálne pri uzatváraní dodatkov k zmluve, o poplatkoch, aktuálnom
cenníku a nových všeobecných obchodných podmienkach banky. Úver za obdobie od 30.03.2005 do
18.11.2011 súd prvej inštancie považoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože úroky a poplatky malibyť spotrebiteľovi známe v čase uzatvárania dodatkov, mali byť uvedené písomne a zrozumiteľne v
súlade s ustanovením § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.. Nakoľko z účtu žalovaného boli realizované
platby v sume 9.007,87 Eur a prijaté boli platby 9.455,37 Eur, okresný súd žalobu zamietol bez

skúmania, či jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu z 18.11.2011 bol výpoveďou
zmluvy, odstúpením od zmluvy alebo vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

1.4. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie zdôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262
ods. 1, 2 C. s. p. a plným úspechom žalovaného v spore. O výške nároku na náhradu trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci. Vytkol súdu prvej inštancie, že právny vzťah strán sporu považoval za úver
bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že uzatvorenou zmluvou právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému úverový rámec, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať. V čase uzatvorenia zmluvy nie
je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je preto možné určiť náležitosti úveru, ktoré
zákonvyžadujepriinýchdruhochspotrebiteľskýchúverov.Zákonodarcapretokontokorentnýúvervylúčil
spod právnej úpravy zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, takže je síce možné aplikovať § 3
ods. 6 tejto právnej úpravy, ale jeho nedodržanie nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Navrhol,

aby odvolací súd v zmysle § 388 v spojení s § 390 písm. a), b) C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe vyhovel. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.
zn. 16C/261/2014 zo dňa 01.12.2015 bola zmluvná podmienka uvedená v písm. g) Všeobecných

obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty zo dňa 01.02.2007, ktorá identická s
podmienkou uvedenou v bode f) záverečných ustanovení Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu, na ktorú poukazuje žalobca, vyhlásená za neprijateľnú. Povolené
prečerpanie na účte dojednané v zmluve ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou
tento okresný súd považoval za neplatné dojednanie s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka,

pretože je neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho je takéto dojednanie
neplatné aj v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nedohodnutú individuálne, určenú jednostranne bankou bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej
formy spotrebiteľskej zmluvy.

3.1. Do pozornosti dal ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a zásadu, že veriteľ
od spotrebiteľa nemôže požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o úvere.
Týmto obligatórnym ustanovením podľa žalovaného zákonodarca uložil veriteľovi v záujme ochrany
spotrebiteľa povinnosť, aby bol najneskôr v čase poskytnutia kontokorentného úveru informovaný o
úrokoch a poplatkoch, ktoré bude povinný za čerpaný úver hradiť. Na spotrebiteľskú zmluvu sa vzťahuje

aj § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a povinnosť urobiť právny úkon slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne pod sankciou neplatnosti. Za určité nemožno považovať dojednanie, podľa ktorého za
využívanie flexi debetu banka ku koncu kalendárneho mesiace zúčtováva debetné úroky, pričom je
výškaúrokovejsadzbyzverejnenánavýveskáchvjejobchodnýchmiestach.Takétodojednanieodporuje
zákonu a žalovaný ho považuje za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. Žalobca od žalovaného

nemôže požadovať úroky a poplatky, ktoré neuviedol v zmluve ani v dodatkoch a o ich zmenách
žalovaného písomne neinformoval.

3.2. V ďalšej časti vyjadrenia citoval z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5C/121/2013 z
25.11.2013, v ktorom bolo rozhodnuté o povolenom prečerpaní vo veci právneho predchodcu žalobcu

(VÚB, a. s.). Zdôraznil, že žalobca nepreukázal nárok na kontokorentný úver povolený sumou 38.000,-
Sk (1.261,37 Eur) od 31.10.2007, pretože bolo preukázané nastavenie limitu povoleného prečerpania
v dňoch 30.03.2005, 07.07.2006 a 19.03.2007. Namietol, že žalobca si mohol bezdôvodné obohatenie
(vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu) uplatniť hneď po jeho vzniku 31.10.2007; žaloba bola podaná
10.04.2014. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom a nepriznanie náhrady

trov odvolacieho konania žalobcovi.

4. Žalobca v odvolacej replike (§ 374 ods. 1 C. s. p.) trval na podanom odvolaní a navrhol, aby mu
odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel.5. Žalovaný dupliku (§ 374 ods. 2 C. s. p.) v odvolacom konaní nepodal.

6. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou
sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací
(§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom

ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za
použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok
okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v
zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu

vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009).

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvom inštancie, ktorý nebol odvolateľom

spochybnenýodvolacísúdkonštatuje,žezožiadnehodôkazu,aniz písomnejkorešpondencieprávneho
predchodcu žalobcu VÚB, a. s. a žalovaného týkajúcej sa poskytnutia kontokorentného úveru nevyplýva
dohoda o odplate za úver. Zmluva o úvere je pritom na rozdiel od zmluvy o úvere odplatnou zmluvou,
čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva
o úvere je pojmovo vylúčená. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy stanovenej zákonom je totiž

záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Žalobca záväzok žalovaného platiť za
kontokorentný úver nepreukázal.

10. V súdnom konaní nebol predložený ani dôkaz preukazujúci písomné informovanie spotrebiteľa o
úrokovej sadzbe a jej zmenách, ktoré boli aktuálne pri uzatváraní dodatkov k zmluve, o poplatkoch,

aktuálnom cenníku a nových VOP. Veriteľovi nebolo možné priznať úroky a poplatky, ktorých platenie
s dlžníkom nedojednal aj s poukazom na § 497 Obchodného zákonníka, citovaného v bode 44
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný,

odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol.
Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil
odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z

ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého: „O nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri
svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.. V spore bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu
podľa vyššie uvedených ustanovení odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

13. Senát krajského súdu, ako súdu odvolacieho, prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 druhá veta C. s. p.).Senát krajského súdu, ako súdu odvolacieho, prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C .s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s .p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s .p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).