Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217159
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2317217159.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
JUDr. Magdalény Krajčovičovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Q. L., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/X, J., a otca D.
L., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, J., v konaní zastúpeného: AK Neuschlová, s.r.o., advokátska

kancelária, so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, v konaní o rozhodnutí súdu pri nezhode rodičov
vo veciach maloletého, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 21. augusta 2017, č.k. 21P/135/2017-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal určenia, že maloletý bude v školskom roku 2017/2018
navštevovať druhý ročník na Základnej škole D. I. P., so sídlom P. XXXX/X, J..

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2,
§ 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a § 360 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, vecne dôvodil, že svoj návrh doručený súdu dňa 11.8.2017, otec odôvodnil tým, že maloletý

bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom v školskom roku 2016/2017 na základe
spoločného rozhodnutia oboch rodičov nastúpil na povinnú školskú dochádzku a začal navštevovať 1.
ročník Základnej školy D. I. P. so sídlom P. XXXX/X, J. ( ďalej len školu v J.). Výber tejto základnej
školy bol spoločným rozhodnutím rodičov a vychádzal tiež z rodičovskej dohody, ktorá bola uzatvorená
ešte počas trvania striedavej osobnej starostlivosti a to, že výber škôlky a neskôr aj školy, lekárov
a pod. budú rodičia realizovať spoločne. Aj po presťahovaní matky do J. a odovzdaní maloletého

matke bola zachovaná kontinuita školskej dochádzky maloletého do školy v J., keď išlo o vzdialenosť
cca 12 km, pričom matka maloletého má k dispozícii vlastné osobné motorové vozidlo. Okrem toho
otec a aj jeho rodičia žijú v J. a v prípade potreby boli pripravení poskytnúť súčinnosť s odvozom
alebo dovozom maloletého do školy. Maloletému sa v škole páčilo, vytvoril si tu okruh kamarátov, bol
obľúbený, mal dobré študijné výsledky a otcovi nikdy nebola avizovaná zo strany školy alebo maloletého
nespokojnosť. Pred ukončením školského roka 2016/2017 matka informovala otca, že chce zmeniť

maloletému školu, odhlásiť ho zo školy v J. a prihlásiť ho do školy v J., na čo jej otec oznámil, že so
zmenouškolymaloletéhonesúhlasí,matkavšaknapriektomuvýlučnenazákladevlastnéhorozhodnutia
negovala spoločné rozhodnutie o výbere školy pre maloletého a iniciovala zmenu školy maloletého, čo
otcovi potvrdila aj škola. Podľa otca v danom prípade sú splnené všetky predpoklady na nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia, ak by totiž maloletý nastúpil do školy v J., išlo by výlučne o
dôsledokrozhodnutiamatky,ktorébolourobenébezvedomiaasúhlasuotcaabezrelevantnéhodôvodu,

preto by súd mal jednoznačne definovať, že až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej bude
maloletý plniť povinnú školskú dochádzku v škole, ktorá bola výberom a konsenzom oboch rodičov.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že rodičia maloletého spolu nežijú a ich práva a povinnosti k
maloletému boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.5.2013, č. k. 12P/23/2011-280, ktorým

súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý zveril do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. Po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozsudku rodičia maloletého obnovili spolužitie.
Uznesením č. k. 8P/47/2016-9 zo dňa 18.11.2016 ( v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa
9.5.2017) súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ponechal maloletého v osobnej starostlivosti matky
a upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a

každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa prevezme
v určený čas pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste odovzdá.
Na Okresnom súde Galanta toho času prebieha konanie pod sp. zn. 21P/19/2017 o návrhu otca na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorom bolo uznesením zo dňa 26.7.2017
rodičom uložené výchovné opatrenie podrobiť sa psychologickému poradenstvu na ÚPSVAR v Galante,
pracoviskoSereď,referátporadensko-psychologickýchslužiebatovtrvaní6mesiacovodprávoplatnosti

rozhodnutia. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dňa 18.8.2017 sa na ich oddelenie dostavila
matka, ktorá uviedla, že s maloletým býva v J. a preto by chcela, aby maloletý chodil do školy v J., tak
by nemusela skoro ráno obe svoje maloleté deti chystať na cestu do J., maloletý v aute neobsedí, musia
aj postáť a veľa ju stoja pohonné hmoty. Keby chodil maloletý do školy v J., prešli by do školy aj peši,
nemali by žiadne stresovanie s cestovaním. Maloletý sa vyjadril, že hoci chodil jeden rok do školy v J.,

chce chodiť do školy v J., lebo dvaja spolužiaci sa vyjadrili, že konečne ide do druhej školy, po chvíli
povedal, že ešte aj preto, aby nemusel skoro vstávať a nemuseli platiť veľa peňazí za benzín.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade otec maloletého neosvedčil naliehavosť
situácie a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko neuviedol žiadne skutočnosti a

ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia.
Maloletý nie je vystavený žiadnemu nebezpečenstvu, zatiaľ je stále žiakom základnej školy v J., pričom
otec nepreukázal súdu, že by bol maloletý už prihlásený do školy v J. bez jeho súhlasu. Otec tak
neosvedčil naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, navyše o jeho návrhu
nemožno rozhodnúť neodkladným opatrením, a to aj s ohľadom na to, že pri neodkladnom opatrení nie

je možné vykonať také rozsiahle dokazovanie, ktoré je potrebné v predmetnom konaní zabezpečiť pre
riadneaspravodlivéposúdenieskutočnostípreukazujúcichzáujemmaloletéhodieťaťa,nakoľkotvrdenia
rodičov maloletého sú diametrálne odlišné. Otec chce, aby maloletý pokračoval v plnení povinnej
školskej dochádzky na základnej škole v J., ktorá poskytne maloletému kvalitnejšie vzdelávanie, matka
chce, aby maloletý navštevoval základnú školu v J., nakoľko tam má maloletý pobyt a nebude musieť

cestovať. Sám maloletý sa vyjadril, že chce navštevovať základnú školu v J.. Vzdialenosť medzi mestami
J. a J. je 13 km a cesta autom trvá približne 12 minút, pričom matka maloletého vlastní auto a otec
navrhol, že sa bude podieľať na zvýšených výdavkoch spojených s dochádzaním maloletého do školy v
J.. Z uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie súdu v najlepšom záujme maloletého je potrebné vykonať
rozsiahlejšie dokazovanie, pričom pri neodkladnom opatrení na to nie je dostatočný priestor. Keďže

v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem
maloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený, preto súd návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol s tým, že skutočnosti tvrdené otcom v návrhu budú predmetom ďalšieho dokazovania
v konaní vo veci samej.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP,
keď sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že by otec neosvedčil nevyhnutnosť dočasnej
úpravy pomerov, avšak súd sa s dôkazmi a tvrdeniami predloženými otcom buď vôbec nevysporiadal,
alebo dôvodil potrebou rozsiahleho dokazovania. Uviedol, že napriek tomu, že v predchádzajúcom
školskom roku neboli avizované žiadne problémy s dochádzkou, ani so školským prospechom, ani

žiadne iné problémy so školou kde maloletý absolvoval prvý ročník, matka pred koncom školského roka
2016/2017 otca informovala, že chce maloletého z uvedenej školy odhlásiť a prihlásiť na spojenú školu
v J., pričom išlo o školu s takou úrovňou vzdelávania, o ktorej sa sama matka v minulosti vyjadrovala
nelichotivo. Dôvody matkou uvádzané otcovi ako aj súdu nespočívali v záujme maloletého ale najmä v
osobnomzáujmeapotrebáchmatky,išlonajmäoúsporučasuaprostriedkov.Kvýchovnovzdelávaciemu

prostrediu na Základnej škole v J. nemala matka žiadne vecné výhrady. Otec preto so zmenou školského
zariadenia výslovne nesúhlasil, čo oznámil matke, aj škole v J. i J.. Škola v J. otca informovala, že
matka zo školy Q. odhlásila a dieťa zostáva žiakom tejto školy do doby doručenia rozhodnutia o
prijatí do nastupujúcej školy v J.. Túto korešpondenciu s matkou i oboma školami otec doložil akodôkazy k jeho návrhu vo veci samej i k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak súd sa s
týmito tvrdeniami a listinnými dôkazmi v odôvodnení vôbec nevysporiadal. Otec v návrhu okrem vyššie
uvedených skutočností zdôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov aj stabilitou výchovného

prostredia a vyučovacím procesom, ktorý považuje za potrebné zachovať až do doby, kým nebude
právoplatne rozhodnuté v konaní vo veci samej, čím by boli v záujme maloletého minimalizované
stresujúce zmeny, pričom naliehavosť situácie spočívala aj v blížiacom sa začiatku školského roka.
Podľa názoru odvolateľa súd zamietnutím návrhu vystavil maloletého reálnemu riziku opakovanej zmeny
školy a vzhľadom na odôvodnenie je otázne, ako a či vôbec súd prihliadal na záujem maloletého, keď

de iure síce rozhodol „len“ o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením,
že pre rozhodnutie súdu v najlepšom záujme maloletého je nevyhnutné rozsiahlejšie dokazovanie, ale
zároveň tak de facto umožnil matke umiestniť maloletého v novom školskom zariadení bez potreby
hoci len predbežného preskúmania tohto záujmu dieťaťa. O tom, že matka primárne rieši svoje
záujmy bez akéhokoľvek zohľadnenia záujmov maloletého, svedčí aj tá skutočnosť, že maloletý Q.
napriek nesúhlasu otca a výlučne na základe svojvoľných rozhodnutí matky od narodenia už celkovo

sedem krát zmenil bydlisko. Napriek tomu, že primárne argumenty otca a to stabilita výchovného
prostredia v záujme maloletého a termín začiatku školského roka, je možné bez ďalšieho považovať
za známe skutočnosti, súd sa nimi vôbec nezaoberal a otca odkázal až na dokazovanie v konaní vo
veci samej. Otec dal súdu do pozornosti odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
11CoP/442/2016,kdetentosúdrozhodujúcvobdobnejveci,kdematkabezsúhlasuotcazmeniladieťaťu

výchovné prostredie konštatoval, že matka si musí byť vedomá následkov svojho rozhodnutia a jeho
dopadu na spôsob a možnosti výkonu jej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do budúcna, pričom
zdôraznil, že v danom prípade je matka tým rodičom, ktorý nerešpektuje právo maloletého dieťaťa na
starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na kontakt s oboma rodičmi a už vôbec nie jeho právo
na stabilitu a zachovanie známeho výchovného prostredia, zdravý a harmonický vývoj s neprerušením

citových väzieb k obom rodičom. V tomto prípade odvolací súd poukázal na to, že v prípade nezhody
rodičov je neprípustné svojvoľné rozhodovanie len jedným z nich o takýchto podstatných veciach.
Odvolateľ ďalej uviedol, že podľa neho neobstojí konštatovanie súdu, že maloletý nie je vystavený
žiadnemu nebezpečenstvu, zatiaľ je stále žiakom Základnej školy v J., pričom otec nepreukázal súdu,
že by bol už prihlásený do školy v J. bez jeho súhlasu. Z listinných dôkazov predložených súdu

totiž jednoznačne vyplýva, že matka vykonala všetky úkony smerujúce k tomu, aby v rozpore s §
35 Zákona o rodine zmenila svojvoľne maloletému školské zariadenie, preto mal súd zhodnotiť, či
takýto postup matky je v súlade s § 35 Zákona o rodine tak, aby to nebol práve súd, ktorý nepriamo
aprobuje protiprávny stav vydaním uznesenia o zamietnutí neodkladného opatrenia. Je absurdné a
až arbitrárne, že súd sa s takýmto konaním matky, ktoré je v rozpore s jeho základnými rodičovskými

právami, žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolateľ s poukazom na uvedené bol toho názoru, že
súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením znemožnil otcovi uskutočňovať procesné práva a
to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vydané uznesenie odvolateľ
považuje za arbitrárne. Odvolateľ záverom uviedol, že súčasný stav vyvolaný rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ktorým súd nepriamo aproboval protiprávne konanie matky, zhoršuje s ohľadom na priemernú

dĺžku konaní, postavenie otca aj v konaní o rozhodnutí súdu pri nezhode rodičov, pričom nariadenie
neodkladného opatrenia by malo v tomto prípade aj charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi
stranami. Pretrvávanie súčasného stavu napokon nezodpovedá ani záujmom maloletého na zachovaní
stability pomerov, ktoré je možné ešte sanovať s ohľadom na skutočnosť, že adaptácia maloletého na
nové výchovnovzdelávacie prostredie len začína. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd

zmenil napadnuté uznesenie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

6. Matka ani kolízny opatrovník nepodali k odvolaniu písomné vyjadrenie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je treba potvrdiť.

8. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal určiť, že
maloletýbudevškolskomroku2017/2018navštevovaťdruhýročníknaZákladnejškoleD.I.P.,sosídlomP. XXXX/X, J.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý otcov návrh zamietol.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vykonané dôkazy však nesprávne
vyhodnotil, výsledkom čoho bol nesprávny záver prvoinštančného súdu o tom, že otec maloletého
neosvedčilnaliehavosťanevyhnutnosťnariadenianeodkladnéhoopatreniaaojehonávrhuniejemožné

rozhodnúť neodkladným opatrením.

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že maloletý, ktorého rodičia ukončili
na jeseň 2016 spolužitie, dňa 07.09.2016 uzavreli na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. Q. zveruje do osobnej starostlivosti otca a maloletá dcéra
účastníkov konania H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zároveň v ten istý deň rodičia

uzavreli na úrade aj dohodu o tom, že matka, ktorá momentálne nemá zabezpečené bývanie, bude
zatiaľ bývať spoločne s otcom na adrese J., U. XX, kým si s mal. H. nenájde vhodné bývanie. Krátko
nato sa matka presťahovala k svojmu bratovi a rodičom do J.. Otec i matka následne podali návrhy
na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorých sa každý z rodičov domáhal zverenia maloletých detí
do svojej osobnej starostlivosti. V konaní, iniciovanom matkou Okresný súd Galanta v uznesením č. k.

8P/47/2016-9 zo dňa 18.11.2016 ( v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 9.5.2017) nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým ponechal maloletého Q. v osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca
s maloletým, pričom však na Okresnom súde Galanta toho času naďalej prebieha konanie pod sp.
zn. 21P/19/2017 o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorom
bolo uznesením zo dňa 26.7.2017 rodičom uložené výchovné opatrenie podrobiť sa psychologickému

poradenstvu v trvaní 6 mesiacov. Otec dňa 11.08.2017 podal na súde návrh na rozhodnutie súdu pri
nezhode rodičov, ktorým sa domáha určenia, že maloletý Q. bude plniť povinnú školskú dochádzku na
Základnej škole D. Y. P. v J.. V rámci tohto konania zároveň podal aj predmetný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha určenia, že maloletý Q. bude v šk. roku 2017/2018
navštevovať 2. ročník na Základnej škole D. Y. P. v J., ktorý odôvodnil tým, že matka mu koncom

minulého školského roka oznámila zámer zmeniť maloletému v novom školskom roku školu. Otec k
návrhu predložil aj listinné dôkazy, osvedčujúce, že matka napriek nesúhlasu otca reálne podnikla kroky
smerujúce k odhláseniu maloletého zo školy v J. a jeho prihláseniu do školy v J.. Z obsahu spisu pritom
nevyplýva, že by takéto rozhodnutie matky bolo bývalo dôsledkom nespokojnosti rodičov s doterajším
školským prostredím dieťaťa, alebo dôsledkom nespokojnosti samotného dieťaťa s doterajšou školou,

ale ide o rozhodnutie matky, ktoré odôvodňuje nutnosťou dochádzky autom a s tým súvisiacou potrebou
skoršieho vstávania detí a vyššími nákladmi na pohonné hmoty.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)

zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý
z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to
aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

14. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že rodičovské práva patria obom rodičom dieťaťa,
teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa. Rodičovské práva a povinnosti môže vykonávať ( t.j aj
dieťa zastupovať) iba jeden z rodičov jedine v prípadoch, predpokladaných v § 28 ods. 3 Zákona o
rodine. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine , teda aj právo a povinnosťzastupovať svoje maloleté dieťa zostávajú zachované obidvom rodičom aj po rozhodnutí súdu o úprave
práva povinností k maloletým deťom, teda aj v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z nich. Treba teda vychádzať z toho, že aj za situácie, kedy bol maloletý Q. neodkladným opatrením

ponechaný v osobnej starostlivosti matky, zostávajú otcovi zachované rodičovské práva podľa § 28
ods. 1 zákona, keď možno hovoriť iba o obmedzení čo do rozsahu osobnej starostlivosti. Právo
zastupovať maloletého a rozhodovať o všetkých otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a
povinností ale prislúcha stále obidvom rodičom a to v rovnakom rozsahu. Ponechaním dieťaťa v osobnej
starostlivosti matky preto nezískala matka kompletný „nárok“ na toto dieťa a nemôže svojvoľne a v

rozpore s vôľou druhého rodiča rozhodovať v otázkach týkajúcich sa spoločného maloletého dieťaťa.
Zákonnými zástupcami maloletého Q. sú teda obaja rodičia, ktorí by vo všetkých veciach týkajúcich
sa maloletého mali rozhodovať spoločne. Pokiaľ by sa rodičia nedohodli na podstatnej veci súvisiacej
s výkonom rodičovských práv a povinností, majú možnosť podľa § 35 Zákona o rodine domáhať sa
na súde, aby o spornej otázke rozhodol súd. Otázku výberu školského zariadenia maloletého dieťaťa
možno zaradiť do kategórie podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a

matka nemala právo rozhodovať o tejto otázke sama bez otcovho súhlasu, keďže na takéto rozhodnutie
je nevyhnutný konsenzus rodičov, obzvlášť za stavu, keď zmenu školského zariadenia nevyžiadal žiadny
vážny a urgentný záujem dieťaťa a z obsahu spisu žiadny takýto nevyplýva.

16. Treba potom dať za pravdu otcovi, že takémuto konaniu matky nemala byť zo strany súdu poskytnutá

ochrana, keďže matka konala v rozpore so zákonom. Naopak, v tomto prípade bolo namieste poskytnúť
ochranu ohrozeným právam otca ( či išlo o ohrozenie práv dieťaťa v tomto štádiu konania nebolo ešte
možné zistiť) berúc do úvahy, že matka jeho otcovské právo podieľať sa na rozhodovaní ignoruje,
zohľadniac pritom skutočnosť, že dieťa bolo na školu v J. už adaptované, nemalo tam žiadne problémy,
pričom vzdialenosť 13 km nie je žiadnou vážnou prekážkou pokračovania v štúdiu na tejto škole a

dôvody, uvádzané matkou na podporu jej žiadosti o zmenu školského zariadenia, mali byť vyhodnotené
následne v konaní vo veci samej po riadne vykonanom dokazovaní. Podľa názoru odvolacieho súdu
bolo preto namieste, aby súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, keďže v čase jeho podania otec osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery dočasným
zastabilizovaním existujúceho právneho stavu do doby, kým nebude vo veci samej rozhodnuté.

17. V zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18.Vzmysle§234CSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

19. Vyššie uvedená zásada obsiahnutá v § 217 ods. 1 CSP znamená, že súd pri rozhodovaní veci je
povinný prihliadať nielen ku skutkovým okolnostiam, ktoré tu boli v dobe začatia konania, ale tiež k
okolnostiam, ktoré nastali počas konania až do vyhlásenia rozhodnutia, pričom nesmie vziať do úvahy
to, čo má nastať až po vyhlásení rozhodnutia, rovnako ako nemôže zohľadniť skutkové okolnosti, ku

ktorým došlo v minulosti, a ktoré v dobe vyhlásenia rozhodnutia už nemajú význam. Je na súde, aby
svoje rozhodnutia založil na aktuálnom skutkovom stave, t. j. skutkovom stave zistenom k okamžiku
vyhlásenia rozhodnutia, pričom táto zásada platí tak pre prvoinštančné konanie ako aj pre odvolacie
konanie.

20. Účelom opravného prostriedku a v súvislosti s jeho uplatnením aj účelom odvolacieho konania je
zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení súdu prvej
inštancie. Aplikácia príkazu § 217 ods. 1 CSP vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu sa viaže
na zohľadnenie skutkových okolností, ktoré vyšli najavo počas odvolacieho konania a zároveň môžu
mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ teda odvolací súd

zistí také nové skutočnosti, ktoré budú mať vplyv na posúdenie vecnej správnosti prvoinštančného
rozhodnutia preskúmavaného v odvolacom konaní, bude musieť pri rozhodovaní z týchto nových
skutočností vychádzať.

21. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka prehlásila maloletého Q. od septembra

2017 do školy v J. a maloletý tak už niekoľko mesiacov navštevuje nové školské zariadenie. Vzhľadom k
tejto skutočnosti otcom navrhované neodkladné opatrenie, požadujúce, aby súd určil, že maloletý bude
v školskom roku 2017/2018 navštevovať druhý ročník na Základnej škole D. I. P., so sídlom P. XXXX/
X, J., už nie je namieste, otec v súčasnosti už neosvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov a vydanietakéhoto neodkladného opatrenia by bolo v priamom rozpore so záujmami maloletého, ktorý by tak
bol vystavený nutnosti opätovnej zmeny školského zariadenia, návratu do predchádzajúcej školy a to
navyše uprostred prebiehajúceho školského roka. Takéto striedanie škôl v krátkom čase a nestabilita

školského prostredia by sa nepochybne podpísali pod študijné výsledky dieťaťa a mohli by aj ohroziť
zdravý psychický vývoj maloletého.

22. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti už nie je osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle podaného návrhu, keďže v záujme

maloletého je potrebné zachovať existujúci, hoci protiprávne matkou nastolený právny stav a to až do
skončenia konania vo veci samej. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaniu otca nie je možné vyhovieť a preto napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).