Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/324/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214217527
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214217527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: GREEN POINT, spol.

s r.o., so sídlom 935 66 Farná 1545, IČO: 36 551 678, zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, za ktorú koná JUDr. Martin
Jánský, advokát a konateľ, proti žalovanému: S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX
S., zastúpeného Dr. Mária Lubuskiová, advokátka, so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1, o náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 29.9.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 158322,37 Eur
ako náhrady škody na tom základe, že v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 15.6.2010 mal prenajatú
poľnohospodársku pôdu v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z. od žalovaného ako fyzickej osoby o celkovej
výmere 339,3921 ha na dobu určitú a to na 10 rokov do 31.10.2019. Dňa 3.9.2012bola žalobcovi
doručená výpoveď z nájmu zo dňa 28.8.2012 a táto výpoveď bola daná v rozpore so zákonom ako aj
zmluvou, nakoľko nebola daná ani k 1.11.roka. Mal za to, že nájom dohodnutý na dobu určitú nie je
možné vypovedať pred jeho skončením. Preto výpoveď zo dňa 28.8.2012 je neplatná a nájom ďalej trvá.

Keďže došlo zo strany žalovaného k protiprávnemu zásahu do jeho práv ako nájomcu pozemkov a teda
nemožnosť užívať pozemky jeho ušlý výnos z celkovej výmery na rok 2014 je žalovaná suma vrátane
DPH, kde výnos priemerne predstavuje 412 Eur/ha vrátane podpory a DPH.

2. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že nájomná zmluva zo
dňa 15.6.2010 je absolútne neplatný právny úkon pretože čl. 1 tejto zmluvy neobsahuje žiadny popis
nehnuteľností, dokonca nebol vypracovaný ani dodatok č. 1 tak ako sa uvádza v zmluve.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z obchodného registra, nájomnou zmluvou,
výpoveďou z nájomnej zmluvy, špecifikáciou žalovanej sumy, písomnou komunikáciou medzi stranami
sporu a ostatnými listinami a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

4. Žalobca bol zapísaný do Obchodného registra dňom 13.3.2003. Zmluvu o nájme poľnohospodárskych
pozemkov zo dňa 15.6.2010 uzavreli prenajímateľ (žalovaný) a nájomca (žalobca). V čl. I. je uvedené,

že sa prenechávajú do nájmu poľnohospodárske pozemky v katastrálnych územiach Gbelce, Keť, Veľké
Ludince, Bruty, Málaš a Farná o celkovej výmere 339,3921 ha, presná špecifikácia pozemkov bude
uvedená v dodatku č. 1 k tejto zmluve. Podľa čl. V. bod. 1,3 zmluva je uzavretá na dobu určitú do
31.10.2019. Počas platnosti zmluvy môže prenajímateľ zmluvu vypovedať najskôr k 1.11.2012 bezudania dôvodu. Výpovedná doba je jeden rok. Dňa 28.8.2012 dal žalovaný výpoveď žalobcovi (jemu
doručené dňa 3.9.2012) z nájmu podľa čl. V bod 3. Žalovaný dňa 24.1.2014 s výpoveďou nesúhlasil
(považoval ju za neplatnú) s tým, že práva a povinnosti žalovaného sa riadia ustanoveniami nájomnej

zmluvyaustanoveniamizákonač.504/2003Z.z.ato§7až14.Teda,žepozemoksaprenajímanajmenej
na 5 rokov a čl. V bod 3 považuje za neplatný s poukazom na to, že vypovedať je možné len nájom
dohodnutý na dobu neurčitú. Nájom na dobu určitú sa skončí uplynutím dohodnutej doby alebo dohodou
zmluvných strán, avšak k dohode nedošlo.

5. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

6. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

7. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok

je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

8.Podľa§-u37ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenObč.zák.)právnyúkonsamusíurobiťslobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účelypri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou zmluvou (§ 14 ods. 1 zák.č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov).

9. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods.2,3. V prípade právneho úkonu, pre ktorý je pod
sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma ( § 40 ods. 1 Obč. zák., § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 zák.č.
504/2003 Z.z.)., musí byť určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle daná obsahom listiny a teda musí byť

poznateľná z jej textu. Určitosť a zrozumiteľnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto
prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi zmluvného vzťahu ani u
osôb nezúčastnených na tom-ktorom zmluvnom vzťahu. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 Obč.
zák. je neplatnosťou absolútnou od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto z dôvodu neplatnosti dovolal
a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný (Z IV
str. 4,5,9 ods. 7).

Podľa čl. I. predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nemožno vyvodiť ani
interpretačným pravidlom predmet nájmu, pretože z tohto bodu zmluvy vyplýva len výmera 339,3921
ha, ktorá mala byť špecifikovaná v dodatku č. 1. Tento dodatok vypracovaný nebol (teda nebola súdu
preukázaná jeho existencia) a uvedené nehnuteľnosti nie sú žiadnym spôsobom identifikované tak,
aby nemohlo dôjsť k jej zámene (nie je možné zistiť, čo je predmetom zmluvy). Nehnuteľnosti nie sú

špecifikované podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúry a výmery). Týmto
teda nie je možné ani posúdiť, či ide o prenájom pozemkov, ktorý sa má riadiť právnym režimom zákona
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov (o ktorý by podľa označenia zmluvy malo ísť),
ktorého § 1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie pozemkom na účely tohto zákona. V tomto prípade ide o
právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť čoho sa prejavená vôľa tohto úkonu týka, pretože nie je určito

(konkrétne) vyjadrená (uvedená), ide o absolútne neplatný právny úkon.

10. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky (§ 663 Obč. zák.). Nájom je dohodnutý na dobu určitú
alebo neurčitú. Námietku žalobcu, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú a preto považuje výpoveď

za neplatnú, súd považoval za irelevantnú a nemajúcu vplyv na rozhodnutie súdu v tom smere, že
predmetná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu jej nejasného predmetu.

11. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa
malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná
peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za

škodujepríčinnásúvislosť,čoznamená,žemedziprotiprávnymúkonomaškodoumusíbyťvzťahpríčiny
a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel
od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné.
Toto rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného
za škodu. Nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, nebola splnená ani
ďalšia podmienka a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.
Skutkové tvrdenia žalobcu boli v celom rozsahu popreté zo strany žalovaného a preto súd žalobu v
plnom rozsahu zamietol

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal vo
veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.