Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/366/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221936
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115221936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu Y.. Y. U., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX F. F., v konaní zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Petrom Múkerom ml., advokátom, so sídlom ČSA 25, Banská Bystrica, proti žalovanému emFOUR, s.
r. o., so sídlom Národná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 915 903, v konaní zastúpenému doc. JUDr.

Jaroslavom Klátikom, PhD., advokátom, so sídlom Havranské 11, 974 32 Banská Bystrica, v konaní o
náhradu škody v sume 429,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 14C/353/2015-84 zo dňa 21. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/353/2015-84 zo dňa 21. 06. 2017 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na zaplatenie trov odvolacieho konania voči žalobcovi v

celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu o náhradu škody v sume 429,- EUR s príslušenstvom zamietol.
V odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 415, § 420 ods. 1, § 441 a § 444 Občianskeho
zákonníka - ustanovenia týkajúce sa náhrady škody. V odôvodnení uviedol, že dôvodom podania žaloby
bolo porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a právnej
povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaným tým, že dňa 20. 06. 2015 o 23.00

hod. nedostatočným resp. žiadnym spôsobom nezabezpečil, ani neinformoval svojich zákazníkov o tom,
že do jeho prevádzky Y. na ulici W. X v F. F. sa malo vchádzať len ľavou časťou dverí. Na pravej
časti vstupných dverí sa nenachádzala žiadna tabuľa, žiadny nápis, ktorý by oznamoval zákazníkom,
aby touto časťou dverí nevstupovali. Žalobca vstupné dvere otváral tak, že potiahol jeden, dvakrát za
ich kľučku, následne potom dvere jednoduchým potiahnutím z pántov vypadli na pravú nohu žalobcu.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je sporné, že dňa 20. 06. 2015 vo večerných
hodinách sa žalobca pokúšal otvoriť pravú časť dvojkrídlových dverí na prevádzke žalovaného Y. na

ulici W. X v F. F., táto časť dverí sa pri tom uvoľnila z pántov. Sporné v predmetnej veci zostalo, či sa
tak udialo v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti žalovaným alebo žalobcom a či pri tom došlo
k poškodeniu pravej nohy žalobcu. Súd mal po vykonaní dokazovania výpoveďou žalobcu, konateľa
žalovaného, ako aj svedeckými výpoveďami preukázané, že pravá časť vstupných dverí na prevádzke
žalovaného bola dňa 20. 06. 2015 vo večerných hodinách, kedy sa cez ňu pokúšal dostať žalobca,
uzamknutá,ľaváčasťdveríbolaprivretá.Vychádzajúczvýpovedezamestnankynežalovaného,totobolo

spôsobené problémom so zamykacím mechanizmom, ktorý bránil ich zavretiu. Nebolo preukázané, že
by sa na dverách alebo v ich blízkosti nachádzalo upozornenie o nepoužívaní ich pravej časti (ani ktorým
smerom sa otvárajú), prípadne zábrana v podobe reklamy. Za tejto situácie nemuselo byť zákazníkovivstupujúcemu do prevádzky zrejmé, ktorú časť dverí má použiť. Súd mal za to, že k uvoľneniu dverí
a škode, ktorá tým žalobcovi mohla vzniknúť, bolo možné žalovaným zabrániť v prípade, že by sa v
tom čase na dverách nachádzalo upozornenie, ktorá časť dverí sa používa, prípadne aj ktorým smerom

sa otvára alebo zátarasa brániaca použitiu ich pravej časti. Žalovaný preto porušil v danom prípade
prevenčnúpovinnosťuloženúpodľa§415Občianskehozákonníka.Nastranedruhejmalsúdvýpoveďou
zamestnankyne žalovaného a jeho zákazníka preukázané, že žalobca sa pokúšal otvoriť vstupné dvere,
ich uzamknutú pravú časť, opakovaným násilným ťahaním opačným smerom. Bez použitia značnej
sily by pritom podľa konateľa žalovaného nedošlo k ich vytrhnutiu z pántov. Zlý technický stav dverí

pred danou udalosťou, ktorý by mohol spôsobiť toto vytiahnutie aj bez použitia sily, nebol zo strany
žalobcu preukázaný. Pravá časť dverí sa nepoužívala kvôli potrebe voľného prechodu obsluhujúceho
personálu, keďže smer otvárania dverí bol dovnútra. Na základe uvedeného, bol to práve žalobca, ktorý
si nepočínal tak, aby nespôsobil škodu sebe alebo iným. Súd mal za to, že bez násilného konania
žalobcu ako poškodeného, by k spadnutiu dverí nedošlo, keď vychádzajúc zo svedeckej výpovede
zamestnankyne žalovaného sa dovtedy takáto situácia s dverami nestala. Žalobca preto znáša škodu,

ktorá mu tým mohla vzniknúť, sám (§ 441 Občianskeho zákonníka), keď konanie poškodeného nemusí
byť ani zavinené v zmysle nedbanlivostnom alebo úmyselnom. Preto nie je daná kauzálna súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou, ktorú si žalobca uplatňoval v predmetnom
konaní a ktorá bola preukázaná ambulantnou správou zo dňa 21. 06. 2015 a lekárskym posudkom
o bolestnom zo dňa 22. 07. 2015. Nebol tak splnený predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku na

náhradu škody, v dôsledku čoho súd žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej
strane v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f/
CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1, písm. b/ CSP).
Namietal,žesúdprvejinštanciezaložilnapadnutýrozsudoklennavýpovedizamestnankynežalovaného
L. Z. a čiastočne na výpovedi obchodného partnera žalovaného Y. R., a to aj napriek tomu, že medzi

ich výpoveďami sú zjavné rozpory v spôsobe otvorenia predmetných dverí žalobcom, ako aj rozpory
medzi ich výpoveďami a výpoveďou svedka K.. Y. V. a výpoveďou žalobcu. Súd prvej inštancie vôbec
neprihliadol na zistené skutočnosti z výpovede svedka K.. Y. V. a výpovede žalobcu. K.. Y. V. pritom na
pojednávaní uviedol, že žalobca sa pokúsil otvoriť vstupné dvere do prevádzky žalovaného prvýkrát, keď
mu nešli, pokúsil sa druhýkrát a dvere mu spadli na nohu, kde ich chytil. Svedok na otázku, či žalobca

použil hrubú silu, veľkú silu alebo silu veľkej intenzity, uviedol, že nie, pričom ďalej uviedol, že žalobca
použil primeranú silu. Z výpovede tohto svedka teda nevyplýva skutočnosť, že by žalobca pri otváraní
predmetných dverí konal násilne, resp. že by sa pokúšal ich otvoriť násilným ťahaním. Táto výpoveď
je v priamom rozpore s vyššie uvedenou výpoveďou svedkyne L. Z.. Svedok K.. Y. V. sa v čase vzniku
škody na zdraví žalobcu nachádzal v bezprostrednej blízkosti žalobcu, keďže spolu s ním chcel vstúpiť

do prevádzky žalovaného, a teda najlepšie videl, akým spôsobom sa žalobca pokúsil otvoriť tieto dvere
a vstúpiť do prevádzky žalovaného. Na základe skutočností zistených z vyššie uvedených výpovedí
svedkov a žalobcu tak rozhodne nemožno prijať záver, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená
jeho zavinením, a preto ju má znášať sám. Práve naopak, možno konštatovať, že žalovaný v konaní
nepreukázal, že žalobca si škodu na zdraví zavinil sám tým spôsobom, že použitím násilia sa pokúsil

otvoriť vstupné dvere do prevádzky žalovaného, resp. že sa ich pokúšal otvoriť násilným ťahaním. Preto
žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že zavinenie poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka
sa na rozdiel od zavinenia škodcu (žalovaného) podľa ust. § 420 ods. 3 zo zákona nepredpokladá.
Žalobca taktiež namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súd prvej inštancie si na pojednávaní dňa 07. 06. 2017

nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 181 ods. 2 CSP, keďže na tomto pojednávaní neurčil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné.
Rovnako tak neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, hoci išlo o prvé pojednávanie vo veci po
nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku. Nesplnením úkonov vyplývajúcich z uvedeného
ustanovenia sa postup súdu prvej inštancie nestal pre strany dostatočne predvídateľný, čím im nebol

vytvorený potrebný priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Odvolateľ navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanému povinnosť v zmysležalobného petitu alebo aby napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že odvolanie žalobcu je účelové a založené na
konštatovaniach vytrhnutých z kontextu, pričom zámerne ignoruje všetky súvislosti celého incidentu,
ktorý predchádzal vzniku údajnej škody na zdraví. Odvolacie dôvody, na ktoré žalobca v odvolaní
bližšie poukázal, nie sú vecné a dôvodné, pričom špekulatívne a bez akýchkoľvek dôkazov, okrem
iného, obvinil súd prvej inštancie z vážnych procesných pochybení, hoci žalobca mal priestor v rámci

konania uplatniť všetky svoje práva, resp. požiadať o vyjadrenia príslušný súd k otázkam, ktoré ho
zaujímali. Poukázal na to, že je pochopiteľné, že v rámci uplatňovania si náhrady škody sa žalobca
nepriznal k násilnému spôsobu otvárania dverí a túto skutočnosť nemá prečo potvrdiť ani ním navrhnutý
jediný svedok - jeho blízky kamarát, s ktorým boli spolu predtým na byte. K vyvaleniu pravej časti
dverí, ktoré spadli žalobcovi na pravú nohu, došlo vo večerných hodinách, kedy prevádzka žalovaného
bola otvorená už viac ako 10 hodín, pričom sa v nej vystriedalo viacero návštevníkov. Tí rovnako,

ako žalobca, museli pre vstup do prevádzky otvoriť ľavú stranu dvojkrídlových dverí, nakoľko pravá
časť bola uzamknutá a dlhodobo sa nepoužívala, najmä z prevádzkových dôvodov, nakoľko zavadzali
v bezproblémovom prechode zamestnancov žalovaného za bar. Napriek tejto skutočnosti ani jeden
návštevník nemal problémy so vstupom do prevádzky žalovaného. Takýto spôsob vstupu do prevádzky
fungoval dlhodobejšie, pričom od jej zriadenia pred 4 rokmi ani raz nedošlo k vypadnutiu dverí (pravých

alebo ľavých z pántov, v ktorých boli osadené). Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že bez
násilného konania žalobcu by k spadnutiu dverí nedošlo, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že
pravá strana bola pevne uzamknutá - uchytená nielen v pántoch, ale aj v západkách nachádzajúcich
sa na prednej časti dverí. O pevnosti tohto zabezpečenia, ako aj funkčnosti dvojkrídlových dverí svedčí
v prvom rade skutočnosť, že do vzniku incidentu, ktorý mal mať za následok vznik škody, žalovaný

nemal dôvod rozmýšľať o ich výmene, s výnimkou záujmu o zabránenie úniku tepla pred vykurovacou
sezónou a na tieto sa spoliehal bez akýchkoľvek pochybností pri ochrane svojho majetku v hodnote
presahujúcej sumu 100.000,- Eur. Žalovaný sa tak domnieva, že násilné mykanie uzamknutou časťou
dveríbolovyvolanéúmyslomžalobcudostaťsadoprevádzkyžalovanéhodverami,ktoréboliuzamknuté,
pravdepodobne s cieľom dokázať si svoju silu, predviesť sa čo všetko si môže dovoliť. Vzhľadom na túto

skutočnosť má žalovaný za to, že za poškodenie zdravia si môže výlučne žalobca svojim nevhodným
správaním, ktorým okrem iného spôsobil aj škodu na majetku žalovaného, resp. na majetku, ktorý mal
v užívaní. Pokiaľ na záver svojho odvolania žalobca poukázal aj na údajný nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie, ktorým mal znemožniť strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a to
tak, že neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje súd

za nesporné, v tejto časti považuje žalovaný odvolanie žalobcu za účelové a má za to, že so samotnou
prejednávanou vecou nejakým spôsobom nesúvisí. Konaním súdu nebola zvýhodnená žiadna zo strán
a už vôbec nebolo žiadnemu účastníkovi konania znemožnené uskutočňovať jemu procesné práva. Tak
ako žalovaný, tak aj žalobca mohol kedykoľvek pred skončením dokazovania požiadať príslušný súd
o určenie, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za

nesporné, vrátane požiadania o vyjadrenie predbežného právneho posúdenia veci. Ani jedna strana túto
možnosť nevyužila, a to aj napriek zastúpeniu advokátom, čo však nesmie byť vykladané ako výslovné
pochybenie súdu majúce za následok prípadné zrušenie rozsudku. Nečinnosť žalobcu v súvislosti s
uplatňovaním svojich procesných práv, nielen navrhovanie ďalších dôkazov, ale aj prípadná žiadosť o
predbežné právne posúdenie veci alebo určenie spornosti skutkových tvrdení by malo byť vykladané

s prihliadnutím na zastúpenie advokátom v jeho neprospech a na jeho ťarchu. Žalovaný vo vyjadrení
k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Zároveň žalovaný navrhol, aby odvolací súd uložil žalobcovi
povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného v odvolacom konaní.

4.Vdôsledkupodanéhoodvolaniakrajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti
rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie

nepodal.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.6. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,

ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcom uvedené v jeho odvolaní,
odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané
odvolanieniejedôvodné.Odvolacísúdsasrozhodnutímsúduprvejinštancievyslovenýmvnapadnutom

rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom

a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené
na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť vyššie uvedených dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť,

že žalobca žalobou v prejednávanej veci uplatňoval nárok na náhradu škody podľa ust. § 415 (zák. č.
40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka) a ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd pre
úplnosť poukazuje na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, kedy tradične sa vyžaduje, aby boli
splnené nasledovné predpoklady:
1. protiprávny úkon, porušenie povinnosti

2. vznik (spôsobenie) škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a škodou
V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje i zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu

sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).
V ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že každý t.j. tak fyzická osoba, ako
aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je porušenie určitej povinnosti a práve v dôsledku porušenia tejto povinnosti
bola spôsobená inej osobe škoda. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním (porušením povinnosti ) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa uvedeného ustanovenia.
V odseku 3 ust. § 420 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa
preukáže, že škodca spôsobil inému škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje
poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody
preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná
bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na základe
tzv. objektívnej zodpovednosti. Pri zistení škody je potrebné ustáliť to, či medzi skutočnosťami, ktoré

prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody a škode predchádzajú, je protiprávny úkon, prípadne
určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť, alebo také skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona
spája zodpovednosť. Pri kladnom závere súd zisťuje, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu,
či táto skutočnosť skutočne vznik škody spôsobila, či by teda škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto
skutočnosti (príčiny). Úsudok o zistenej príčinnej súvislosti musí byť v súlade s poznatkami vyplývajúcimi

zospoločenskýchaprírodnýchvied,akoispravidlamilogickéhomyslenia.Zodpovednosťnemožnorobiť
neobmedzene závislou na kauzalite, pretože to by mohlo viesť k neobmedzenému a tým neúnosnému
ukladaniu povinností nahradiť škodu.11. V prejednávanej veci bolo jednoznačne vykonaným dokazovaním preukázané a ustálené, že
dvere do prevádzky žalovaného - Y. boli dvojkrídlové, pričom pravá časť dverí sa na vstup do
prevádzky nepoužívala, nakoľko bola dlhodobo pevne uzamknutá a na vstup zákazníkov a všetkých

ostatných osôb slúžilo len ľavé krídlo dverí. O tejto skutočnosti však tretie osoby vchádzajúce do
prevádzky podniku informované neboli. Na predmetných dverách, resp. pred uvedenou prevádzkou
nebol umiestnený žiadny oznam, žiadne upozornenie na uzamknutie pravého krídla dverí, pred týmito
nebola umiestnená ani žiadna prekážka, ktorá by osobám zabránila v snahe dostať sa do prevádzky
podniku práve uzamknutou časťou dverí. Avšak škodová udalosť v prejednávanej veci nevznikla len

v dôsledku tejto uvedenej skutočnosti, t. j. neinformovaním o nemožnosti prechodu do prevádzky
podniku (a teda porušením prevenčnej povinnosti žalovaného v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka). K škodovej udalosti pristúpila ešte ďalšia okolnosť, a to konanie poškodeného, ktorý sá (ako
neinformovaný návštevník prevádzky) pokúšal do prevádzky vojsť uzamknutou časťou dverí (pravou
časťou dvojkrídlových dverí), pričom tieto sa následne uvoľnili z pántov a padli žalobcovi na pravú
nohu. Škodová udalosť neprebehla výlučne takým spôsobom, že dvere z pántov by boli uvoľnené

prvým pokusom žalobcu tieto otvoriť, resp. cez tieto prejsť v dôsledku jeho nevedomosti o uzamknutí.
Žalobca sa uzamknutú časť dverí pokúšal otvoriť opakovane, pričom táto skutočnosť vyplýva z výpovedí
svedkyne - zamestnankyne žalovaného, ktorá bola v tom čase v práci v prevádzke uvedeného povdniku
a teda na mieste incidentu, taktiež z výpovede zákazníka prítomného v čase incidentu, ako aj z
výpovede samotného žalobcu a ním navrhnutého svedka. Je teda zrejmé, že škodová udalosť nastala až

momentom, keď žalobca opakovane a pri vyvinutí sily väčšej intenzity sa pokúšal uzamknutú časť dverí
otvoriťaažvdôsledkutakéhotojehoopakovanéhoanásilnéhokonaniadošlokuvoľneniudverízpántov.
Žalovaný by bez pochyby zodpovedal za škodu vzniknutú porušením prevenčnej povinnosti spočívajúcej
v tom, že neinformoval tretie osoby o nemožnosti prechodu cez uzamknutú časť dvojkrídlových dverí, ak
by žalobca v dôsledku nevedomosti a neiformovanosti do uvedených dverí napr. narazil jednoduchým

pohybom, resp. v rámci zotrvačnosti a tieto by sa napriek jeho očakávaniu neotvorili. Uvedený skutkový
dej však v prejednávanej veci prebehol inak, kedy sa žalobca dvere pokúšal otvoriť opakovane za
použitia sily. Uvedenú zistenú skutočnosť podporuje i záver vyplývajúci z dokazovania, že práve takýto
dlhšie trvajúci pokus o otvorenie uzamknutých dverí spozorovali i osoby prítomné v tom čase v podniku,
a to napr. svedkyňa L. Z. a svedok Y. R.. Pokiaľ by sa žalobca pokúšal do prevádzky podniku dostať

bežným, štandardným spôsobom - pokus o otvorenie dverí, prípadne náraz do dverí, takýto krátko
trvajúcičasovýúsekbynevzbudilpozornosťuostatnýchprítomnýchhostívpredmetnompodniku.Dlhšie
trvajúce a opakované pokúšanie sa o otváranie dverí zo strany žalobcu, zrejme so zvyšujúcou sa
intenzitou sily však vzbudilo pozornosť i u vyššie menovaných svedkov a to ešte pred momentom,
kedy dvere z pántov vypadli. Z uvedených okolností vyplýva záver, že žalobca sa dvere nepokúsil

otvoriť štandardným, bežným spôsobom, ale po následnom prvom neúspešnom pokuse o otvorenie
(uzamknutých) dverí sa tieto pokúšal otvoriť pôsobením sily. Práve neprimerané silové pôsobenie
žalobcu na dvere spôsobilo, že tieto sa vysunuli z pántov a práve v dôsledku pôsobenia sily žalobcu tieto
jemu samému spadli na nohu. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie prijatým po
vykonanom dokazovaní v prejednávanej veci, že v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou. Vychádzajúc zo všeobecne platných a
známych fyzikálnych zákonov je viac ako pravdepodobné, že dvere by z pántov nevypadli, pokiaľ by do
nich napr. žalovaný narazil, resp. sa len raz silou primeranej intenzity pokúsil o ich otvorenie. Nemožno
totiž opomenúť i skutočnosť, že dvere boli uzamknuté nie z dôvodu ich technickej nefunkčnosti alebo
inej technickej závady, ale len z dôvodu umožnenia plynulého prechodu obsluhujúceho personálu za

bar. Vstupné dvere plnili o.i. ochrannú funkciu v čase, keď bola prevádzka zatvorená, takže možno
konštatovať, že nebolo možné uzamknuté dvere vysunúť z pántov jednoduchým zatlačením primeranou
silou s úmyslom ich otvoriť.

12. Je potrebné záverom poznamenať, že ustanovenie § 415 OZ ukladá prevenčnú povinnosť každému

- nielen škodcovi, ale aj tomu, komu hrozí riziko vzniku škody. Porušenie preventívnej povinnosti môže
založiť spoluúčasť poškodeného na škode (§ 441 OZ) , resp. vylúčiť zodpovednosť škodcu, lebo každý je
povinný správať sa tak, aby nespôsobil škodu a to nielen vo vzťahu k ostatným, ale aj voči sebe samému.

13. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu

prvej inštancie, ktorým malo byť znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
tým, že na pojednávaní dňa 07. 06. 2017 si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 181 ods. 2
CSP, keď na pojednávaní neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové
tvrdeniapovažujezanespornéataktiež,žekonajúcisudcaneuviedolsvojepredbežnéprávneposúdenieveci, k tejto odvolací súd uvádza, že vo veci sa uskutočnilo prvé pojednávanie dňa 15. 06. 2016,
na ktorom podľa zápisnice obsiahnutej v predloženom spisovom materiály bol prítomný osobne ako
žalobca, tak aj žalovaný, obaja zastúpení právnymi zástupcami - za žalobcu JUDr. Peter Múkera ml.

a za žalovaného advokátsky koncipient Y.. R. T., na základe substitučného plnomocenstva. Uvedené
pojednávanie bolo v zmysle vtedy platných procesných predpisov (Občianskeho civilného poriadku)
riadne otvorené, pričom následne bol prednesený i žalobný návrh, ku ktorému mal možnosť vyjadriť sa
aj žalovaný a následne bolo vykonávané dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a svedka K..
Y. V.. Ďalšie pojednávanie vo veci, teda v poradí druhé, bolo vykonané dňa 07. 06. 2017 na Okresnom

súde v Banskej Bystrici. Na uvedenom pojednávaní súd pokračoval vo vykonávaní dokazovania, a
teda sa nejednalo o prvé pojednávanie vo veci. Prítomný bol žalobca, ako aj žalovaný osobne a taktiež
právni zástupcovia strán sporu - JUDr. Peter Múkera ml. za žalobcu a za žalovaného Y.. R. T., na
základe substitučného plnomocenstva. Pokiaľ je odvolacou námietkou žalovaného tá skutočnosť, že v
priebehu pojednávania, hoci po nadobudnutí účinnosti nového procesného civilného predpisu - zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, konajúci sudca neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za

sporné a ktoré za nesporné a nedal predbežné posúdenie veci stranám sporu, táto odvolacia námietka
nie je spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko takéto uvádzané procesné pochybenie bolo možné
namietať už v čase konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ konajúci sudca nekonal spôsobom,
ktorý je podľa Civilného sporového poriadku bežný pri pri prvom prejednaní veci a žalobca mal za to,
že takýmto spôsobom mu bolo znemožnené uplatňovať svoje práva pred súdom, tu súd poukazuje na

prítomnosť právneho zástupcu žalobcu priamo na pojednávaní, ktorý mohol tento procesný nedostatok
namietať bezprostredne po začatí pojednávania (druhého v poradí) , resp. kedykoľvek v jeho priebehu.
Právny zástupca žalobcu tak však nekonal, rovnako ani právny zástupca žalovaného. Na uvedenom
pojednávaní dňa 07. 06. 2017 bolo naďalej vykonávané dokazovanie výsluchom svedkov, pričom obe
strany sporu mali možnosť vyjadriť sa ku každému vykonávanému dôkazu. Po vykonaní dokazovania

bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a pojednávanie odročené na deň 21. 06. 2017 za účelom
vyhlásenia rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
mal dostatočný časový priestor, ako aj dostatočnú možnosť (či vedomosť) namietať takýto postup
súdu, pokiaľ to považoval za procesnú vadu, ale takto nekonal. Uvedená odvolacia námietka tak nie je
odvolacím dôvodom spôsobilým privodiť iné rozhodnutie vo veci.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust.
§ 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu v
celom rozsahu. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol ani čiastočne. Žalovanému tak prináleží s
poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v súvislosti s odvolacím konaním,

preto odvolací súd výrokom rozhodol tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

15. Rozhodnutie bolo prijatého hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijatého hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).