Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116200500
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116200500.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

žalobcu: C.. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. R.. E. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený:
JUDr. Václav Jaroščiak, advokát so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, proti žalovanému: U. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. M. XXXX/XX, XXX XX Ž., podnikajúci pod obchodným menom Milan
Harvančík - SKLAP, s miestom podnikania Komenského 2187/63, 010 01 Žilina, IČO: 14 228 122, právne
zastúpený: Mgr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.824,18
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina podaním zo dňa 12.01.2016 domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.824,18 eur s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne z dlžnej sumy od 14.01.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom
základe, že medzi procesnými stranami na základe ústnej dohody, ktorú strany uzatvorili v postavení
podnikateľov súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, vznikol žalovanému voči žabcovi záväzok

zaplatiť žalobcovi žalobcom vykonané stavebné práce na stavbe J., predmetom ktorých bola pokládka
PVC - prevodovkáreň vyúčtované faktúrou č. 201118 zo dňa 30.12.2011 v sume 1.824,18 eur s dátumom
splatnosti 13.01.2012, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby ani čiastočne nezaplatil. Ako dôkaz žalobca
označil internetové výpisy zo živnostenského registra strán, v žalobe označenú faktúru, aktuálnu sadzbu
zákonných úrokov z omeškania.

2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k.

10Cb/7/2016-17 zo dňa 02.05.2016 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.

3.Vzákonomstanovenej15-dňovejlehotepodalprotivyššieoznačenémuplatobnémurozkazužalovaný
odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona (§ 174 ods. 2 v
tom čase platného a účinného OSP). Žalovaný v podanom odpore namietol skutočnosť, že faktúru, ktorej
zaplatenia sa žalobca v konaní domáha, žalovanému ku dňu podania odporu nedourčil, práce uvedené
v predmetnej faktúre žalobca nevykonal. Žalobca nepreukázal dodacím listom odovzdanie týchto prác,

nepreukázal existenciu zmluvy o dielo, a preto mu právo na zaplatenie ním tvrdených prác nevzniklo.
Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov
konania.4. Vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 15.06.2016 žalobca označil procesnú obranu žalovaného
ako účelovú. Uviedol, že stavebné práce, ktoré sú predmetom fakturácie, boli realizované žalovaným
v skupine živnostníkov, pričom žalovaný bol vo vzťahu k objednávateľovi diela zhotoviteľom a žalobca

vo vzťahu k žalovanému jeho subdodávateľom. Po ukončení stavebnej akcie spoločne živnostníci ako
podklad fakturácie žalovaného objednávateľovi odsúhlasovali množstvo, druh a cenu dodaných prác a
súčasne aj výšku podielu žalobcu na tejto dodávke a tomu zodpovedajúcu výšku fakturácie ceny prác
vykonaných žalobcom pre žalovaného. Žalobcovi i žalovanému viedol účtovníctvo pán G. X., ktorý na
základe odsúhlasenia strán vyhotovil faktúru žalovaného voči jeho objednávateľovi a faktúru žalobcu

voči žalovanému. Vyhotovené faktúry podľa ich obsahu účtovník zaradil do účtovníctva žalobcu alebo
žalovaného. Tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný spochybňuje dodanie diela či doručenie príslušnej
faktúry alebo fakturovanú výšku, žalobca označil za účelovú obranu. Na preukázanie svojich tvrdení
navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov U. B. (spolupracujúceho živnostníka) a G. X. (účtovníka
oboch podnikateľov).

5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.08.2016 poprel tvrdenia žalobcu o
vykonávaných stavebných prácach, ktoré mali byť predmetom fakturácie žalovanej pohľadávky. Uviedol,
že predmetom spolupráce medzi stranami sporu boli iné zákazky, z ktorých nároky sú už žalobcom
vymáhané na základe vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/123/2015, resp.
10Cb/162/2015 a vymáhané formou výkonu rozhodnutia. Žalovaný poprel, že by so žalobcom uzatvoril

zmluvu o dielo a následne kedykoľvek odsúhlasil práce týkajúce sa stavby J., ktoré žalobca následne
fakturoval a vymáha v tomto konaní. Žalovaný trval na tom, aby žalobca predložil písomné odsúhlasenie
ním vykonaných prác na uvedenej stavbe, preukazujúce rozsah a druh prác, resp. potvrdenie, ktorým
žalovaný od žalobcu ním vykonané práce prevzal. Žalovaný potvrdil, že obe procesné strany mali
spoločného účtovníka C., ktorého žalobca navrhol vypočuť v konaní ako svedka, avšak uviedol, že

ani tento účtovník nebol oprávnený vystaviť faktúru bez toho, že by boli odsúhlasené výkazy prác
od žalovaného. Uvedený účtovník nemal poverenie na doručenie, resp. preberanie pošty v mene
žalovaného, a preto faktúru bez odsúhlasenia žalobcu nemohol ani prijať od žalobcu a zaradiť do
účtovníctva žalovaného, pretože takáto faktúra by bola v rozpore so zásadou preukazného vedenia
účtovníctva. Žalovaný potvrdil, že účtovník zaradil do účtovníctva žalovaného faktúru žalobcu bez

súhlasu žalovaného, pričom tak konal bez jeho vedomia a súhlasu. Žalovaný sa pripojil k dôkaznému
návrhu výsluchom svedkov, a to účtovníka C.. X. a svedka B., ktorý spolupracoval so stranami sporu na
viacerýchstavbách,uktoréhojepredpoklad,žejevsporeschopnýobjasniťzásadnéspornéskutočnosti.

6. Z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia peňažného

nároku z titulu zmluvného plnenia na základe tvrdenej zmluvy o dielo, a preto procesnou povinnosťou
žalobcu bolo tvrdiť a preukázať platné uzavretie zmluvy a na jej základe poskytnutie plnenia žalovanému
za dohodnutú cenu, ktorá žalovaným nebola zaplatená.

7. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd

posúdil právny vzťah ako obchodnoprávny, na ktorý aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

10. Podľa § 554 ods. 1 CSP: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

11. Z vyjadrení procesných strán nepochybne vyplýva, že medzi stranami spolu existoval dlhodobý
obchodný vzťah, na základe ktorého strany spoločne vykonávali stavebné práce, pri výkone ktorých
žalovaný vystupoval ako subdodávateľ žalobcu a žalobca ako zhotoviteľ diela vo vzťahu k tretím osobámako objednávateľom diela. V posudzovanej právnej veci však bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie ceny diela vo výške žalovanej pohľadávky na základe dohody zmluvných strán, a to v
rozsahu vecného plnenia vymedzeného vystavenou faktúrou a v žalovanej sume.

12. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov procesných strán, výsluchom procesných
strán a výsluchom svedkov C.. G. X. a svedka U. B., prečítaním listinných dôkazov a to žalobcom
vystavenej faktúry č. 201118 zo dňa 30.12.2011 a internou evidenciou žalobcu, ktorá je obsahom
súdneho spisu na č. l. 37.

13. Žalobca dôvodnosť žalovaného nároku opiera najmä o skutočnosť uzavretia zmluvy o dielo pri
poskytovanístavebnýchpráctretiemusubjektuna stavbeJ.,obsahfaktúryč.2011118nasumu1.824,18
eur vrátane DPH a výsluch svedkov X. a B..

14. Žalovaný v rámci procesnej obrany poprel dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, keď tento

označil za nepreukázaný, čo do splnenia povinnosti vykonať dielo a v časti kvantifikácie nároku žalobcu.

15. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená rámcová zmluva o dielo,
na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu stavebné práce vymedzené druhovo a rozsahom
s tým, že strany dohodli spôsob určenia ceny diela vo väzbe na vynaložené náklady jednotlivými

živnostníkmi, ktorí sa podieľali na vykonávaní diela, podľa ich účasti na stavebných prácach a ceny
diela vyúčtovanej žalovaným ako hlavným dodávateľom diela vo vzťahu k tretím osobám v postavení
objednávateľov diela. Spôsob evidencie rozsahu vykonávaného diela ako aj nákladových položiek
žalobca preukazoval listinou, ktorá je obsahom súdneho spisu na č. l. 37 a svedeckou výpoveďou U.
B.. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia ceny stavebných

prác vykonávaných žalobcom na akcii O. v čase od 07.10.2011 do 07.11.2011 bližšie označené ako
„pokládka PVC - prevodovkáreň“.

16. Výsluchom žalovaného súd zistil, že obchodný vzťah medzi stranami sporu trval asi 20 rokov
a bol založený na priateľských vzťahoch účastníkov. Žalovaný potvrdil, že strany sporu spoločne sa

podieľali na realizácii zákazok, pričom žalobca spravidla viedol záznam o vykonávaní prác, o podieloch
jednotlivých živnostníkov na vykonávaných prácach, o výške nákladov vynaložených zúčastnenými
na zhotovenie diela a následne vykonával po odsúhlasení jednotlivými zhotoviteľmi vyúčtovanie ceny
diela. Vo vzťahu k žalobcom uplatňovanej pohľadávke žalovaný namietol, že faktúru, ktorou si žalobca
vyúčtoval cenu vykonaných prác, žalovanému nikdy neodovzdal. Z obsahu faktúry nevyplýva, aké práce

a v akom rozsahu žalobca fakturoval. Predmetnú faktúru žalovaný neodsúhlasil a nepodpísal. Žalovaný
potvrdil, že stavebné práce v O. boli vykonávané počas obdobia asi dvoch rokov, avšak žalovaný
nevedel uviesť, či pri výkone prác bol prítomný aj žalobca. Výkon stavebných prác sa zapisoval do
stavebného denníka, ktorý zostal na stavbe. Žalovaný potvrdil, že žalobca vykonával rozúčtovanie
ceny diela medzi jednotlivých zhotoviteľov podľa faktúr, ktoré žalovaný vystavoval svojim odberateľom.

Tieto faktúry sa bežne nachádzali na pracovnom stole v kancelárii žalovaného, ku ktorým mal žalobca
prístup. Uviedol, že žiadna metodika rozpočtu ceny diela medzi jednotlivých zhotoviteľov nebola vopred
pevne dohodnutá. Vzťahy medzi jednotlivými zhotoviteľmi boli založené na vzájomnej dôvere, pričom
faktúry vystavené žalobcom pre ich obsahovú nejasnosť a nezrozumiteľnosť nemohli byť žalovaným v
celom rozsahu akceptované. Žalovaný namietol, že z obsahu žalobcom vystavených faktúr nevyplýval

rozsah prác, niektoré z týchto faktúr neboli žalobcom žalovanému ani doručené. Žalovaný v minulosti
správnosť fakturácie žalobcu nerozporoval a účtovníctvo si bližšie nekontroloval. Žalovaný potvrdil
výkon stavebných prác v obci O. v období asi 2 rokov na 15-tich stavebných objektoch, pričom ani pri
bližšom označení „prevodovkáreň“ žalovaný nedokázal špecifikovať stavebné činnosti a miesto výkonu
stavebných prác, ku ktorým sa žalovaná pohľadávka žalobcu vzťahuje. Po tom, čo žalovaný zistil

sporný rozsah žalobcom vyúčtovaných stavebných prác, po bližšom preskúmaní žalobcom vystavených
faktúr žalovaný ustálil ako oprávnenú pohľadávku žalobcu za všetky žalobcom vykonané a doposiaľ
neuhradené práce sumu 7.000,- eur, ktorú žalobcovi za vykonané práce zaplatil.

17. Žalobca uviedol, že pre všetkých troch živnostníkov (žalobcu, žalovaného a živnostníka U. B.) ako

dodávateľov stavebných prác viedol žalobca evidenciu k rozsahu prác od roku 2001. Evidoval konkrétne
stavebné akcie, dátum, kedy sa stavebné práce vykonávali, miesto, kde boli vykonané, nákladové
položky v súvislosti s nákupom materiálu a dopravou živnostníkov na stavbu a na základe takejto
evidencie vystavoval faktúry prostredníctvom spoločného účtovníka žalobcu a žalovaného, ktorý viedolstranám účtovníctvo (C.. X.), pričom o každom vystavení faktúry informoval žalovaného. Uviedol, že
žalovaný vždy vedel o vystavení faktúry a fakturovanej sume. Rozúčtovanie fakturovanej ceny žalobca
vykonávaltýmspôsobom,žezdodávateľskejfaktúryvystavenejžalovanýmpreodberateľa(tretísubjekt)

z faktúry odpočítal nákladové položky, ktoré zúčastneným dodávateľom diela v súvislosti s vykonávaním
diela vznikli, zohľadnil DPH a vystavenú sumu delil podľa počtu osôb, ktoré sa zúčastnili na jednotlivých
akciách. V niektorých prípadoch žalobca odpočítal zo svojej pohľadávky čiastku zodpovedajúcu 10%-ám
v prospech žalovaného, ktorý získanie zákazky zabezpečoval. Uviedol, že pred vykonaním rozúčtovania
všetkých oboznámil so spôsobom rozúčtovania a s výslednou sumou bez ich písomného potvrdenia.

18. Svedok C.. G. X., ako osoba, ktorá viedla účtovníctvo tak žalobcovi ako aj žalovanému, potvrdil,
že k vystaveniu jednotlivých dochádzalo na základe podkladov poskytnutých mu priamo žalobcom,
ktoré spravidla obsahovali údaj s vymedzením akcie a sumy, na ktorú má faktúra znieť. Svedok
potvrdil, že dôvodnosť a výška fakturácie nebola stranami rozporovaná a namietaná. Faktúry vystavené
žalobcomboliriadnezaúčtovanévúčtovníctvežalovanéhoakopodkladpreplneniedaňovýchpovinností

žalovaného. Svedok uviedol, že žalovaný sa intenzívnym spôsobom o stav účtovníctva nezaujímal,
avšak zo strany účtovníka (svedka) bol upozorňovaný na neuhradené pohľadávky jeho dodávateľov.
Svedok potvrdil, že údaje, ktoré boli podkladom pre vystavenie faktúry žalobcu ako dodávateľa,
svedok získal od strany žalobcu s ubezpečením, že tieto boli stranami odsúhlasené, pričom za celý
čas vedenia účtovníctva pre žalobcu a žalovaného od roku 2013 do roku 2015 strany dôvodnosť

fakturácie nenamietali. Svedok potvrdil, že faktúry vystavené žalobcom pre žalovaného žalovanému
fyzicky neodovzdával, pričom z hľadiska ich obsahových náležitostí považoval obsah týchto faktúr za
postačujúci, vychádzajúc z existencie džentlmenských dohôd medzi stranami sporu. Svedok potvrdil,
že k zaúčtovaniu faktúr vystavených žalobcom v účtovníctve žalovaného dochádzalo bez výslovných
pokynov žalovaného, avšak takýto postup svedka nikdy nebol zo strany žalovaného rozporovaný.

Svedok rovnako potvrdil, že niekoľkokrát ročne spracoval pre strany zoznam neuhradených faktúr, ktorý
doručoval priamo alebo prostredníctvom e-mailovej komunikácie stranám bez toho, že by dôvodnosť
fakturácie bola stranami rozporovaná. Priamych rokovaní medzi stranami sa svedok nezúčastnil.

19. Svedok U. B. ako tretí člen skupiny živnostníkov, ktorí sa spoločne podieľali na vykonávaní

stavebných prác, kladení podlahovín, potvrdil spôsob určenia ceny diela za práce vykonávané na
rôznych stavbách tak, že od ceny fakturovanej odberateľom žalovaného sa odpočítavali náklady na
zhotovenie diela a výsledná suma sa rozpočítavala medzi jednotlivých živnostníkov. Svedok potvrdil,
že živnostníci spoločne vykonávali práce v O. v roku 2011 a rovnako potvrdil účasť žalobcu na
týchto prácach. Uviedol, že v O. sa vykonávali stavebné práce na dvoch prevodovkárňach v rôznom

období s tým, že bližšie časové a vecné súvislosti svedok označiť nevedel. Vo vzťahu ku konkrétnej
výške žalovanej faktúry svedecká výpoveď svedka B. neodstránila základnú spornosť tvrdení strán.
Svedok uviedol, že každý zo živnostníkov evidoval vlastné náklady, ktoré sa následne sumarizovali
a podľa hrubého zisku sa tieto náklady odpočítali pre účely prerozdelenia zisku medzi ostatných
živnostníkov. Faktúry vystavené svedkom B. obsahovali vymedzenie vykonaných prác, s konkrétnou

výmerou činností, pričom pri označení metráže svedok pri vyúčtovaní ceny diela zohľadňoval aj
vynaložené náklady na vykonávanie diela, ktoré svedkovi v súvislosti so stavebnými prácami vznikli.
Svedok sa vyjadril k spôsobu odsúhlasovania fakturácie, k evidencii vykonávaných prác a nákladov
na zhotovenie diela, k povahe vzájomných vzťahov, ktoré boli založené na priateľstve a dôvere. K
spôsobu doručovania faktúr svedok uviedol, že tieto faktúry sa žalovanému spravidla odovzdávali

individuálne, keďže konkrétny dátum pre odovzdávanie faktúr medzi stranami dojednaný nebol. K vecnej
opodstatnenosti žalovanej faktúry sa svedok vyjadriť nevedel.

20. Interná evidencia žalobcu, ktorá je súčasťou súdneho spisu na č.l. 37 obsahuje rukou písané
záznamy žalobcu o vystavených faktúrach za vymedzené časové obdobia s označením miesta a času

výkonu stavebných prác, prehľad použitých motorových vozidiel jednotlivých osôb pri zabezpečení
dopravy na miesto výkonu stavebných prác s údajmi o vykonávaných prácach a nákupe stavebného
materiálu. Napriek tejto evidencii žalobcu v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, sumár v nej
obsiahnutých údajov neumožňuje súdu posúdiť dôvodnosť žalovanej pohľadávky z hľadiska predmetu
fakturácie a vyúčtovanej ceny diela.

21. Na základe vykonaných dôkazov však súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu existoval
záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o dielo, na základe ktorej žalobca vykonával stavebné práce
podľa objednávky žalovaného a to odplatne s tým, že medzi stranami bol dojednaný mechanizmusurčenia ceny diela. Žalobca však v rámci procesnej povinnosti bol v konaní povinný tvrdiť a preukázať
dôvodnosťuplatnenéhonárokuvžalovanejsumeatonajmävsituácii,akdôvodnosťuplatnenéhonároku
žalovaný poprel. Zásadne je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že rovnako ako žalobca je aj

žalovaný nositeľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. V tejto súvislosti súd však poznamenáva,
že rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu závisí na tom, ako vymedzuje
právna norma práva a povinnosti strán. Pokiaľ žalobca v konaní uplatňuje právo na zaplatenie svoje
pohľadávky z titulu zmluvného plnenia, musí tvrdiť a preukázať vznik a výšku tohto nároku. Pokiaľ
žalovaný dôvodnosť takéhoto nároku poprel, je na mieste rešpektoval tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.

j. pravidlo, že neexistencia sa zásadne nepreukazuje, pretože na nikom nemožno spravodlivo žiadať,
aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je
možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností,
ktoré vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť nie je daná. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniťsúdurozhodnúťovecisamej,pričomdôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosť
strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť

rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

22. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že na základe dohody strán vykonal dielo v určitom rozsahu za
dohodnutú cenu, bol povinný v konaní tvrdiť a preukázať konkrétny predmet diela a jeho vykonanie a vo
väzbe na takto vykonané dielo existenciu nároku na zaplatenie ceny diela v konkrétnej sume.

23. Vyhodnotením dôkazov jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd posudzoval,
či vykonané dôkazy umožňujú prijať súdu spoľahlivý záver na to, aby priznal žalobcovi ním uplatnenú
pohľadávku.

24. Vo väzbe na vyššie citované zákonné ustanovenia a vykonané dôkazy súd dospel k záveru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti nároku uplatneného v žalobe.
Žalobca v konaní síce preukázal existenciu rámcovej zmluvy o dielo a vykonávanie stavebných prác
žalobcom a žalovaným a dohodnutý spôsob určenia ceny diela, avšak vo väzbe na konkrétnu žalovanú
pohľadávku žalobca nešpecifikoval z hľadiska kvantifikácie a rozsahu plnenia práce, ktorých zaplatenia

sa v konaní domáha a to spôsobom, ktorý by nepochybne a nesporne umožňoval posúdenie hodnoty,
ktorá by mala byť z titulu zmluvnej pohľadávky žalobcovi priznaná. Svedok X. oprávnenosť fakturácie
neposudzoval, pri dohodách medzi stranami sporu prítomný nebol, faktúry vystavoval na základe
podkladov poskytnutých mu žalobcom a bez ich predchádzajúceho odsúhlasenia žalovaným tieto
zaevidoval v účtovníctve strán. Rovnako svedok B. sa ku konkrétnej výške žalovanej pohľadávky a

predmetu spornej fakturácie nevedel vyjadriť, a preto zo svedeckých výpovedí nemožno prijať záver o
preukázaní dôvodnosti výšky žalovanej pohľadávky.

25. Súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu v postavení podnikateľov pri uzatváraní zmluvy
ako určitej profesijnej skupiny osôb sa predpokladá určitá miera profesionality pri kreovaní zmluvy

a jej plnení. Podľa ustanovenia § 43 Občianskeho zákonníka, ktoré je aplikovateľné aj na oblasť
obchodnoprávnych vzťahov, sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Citované zákonné ustanovenie predstavuje všeobecnú
preventívnu povinnosť, ktorá patrí do predzmluvného štádia, a ktorá spočíva predovšetkým v spôsobe
konania pri uzatváraní zmluvy tak, aby neurčitosť konania alebo jeho nezrozumiteľnosť, alebo iné

okolnosti v procese uzatvárania zmluvy nepriaznivo neovplyvnili tvorbu a prejavenie vôle a riadne
zabezpečenie a výkon ekonomických a iných záujmov sledovaných účastníkmi záväzkovo-právneho
vzťahu.Zpostupustránjezrejmé,žepovinnosťouvyjadrenouvustanovení§43Občianskehozákonníka
sa strany sporu pri uzatváraní zmluvy dôsledne neriadili. Spôsob, akým strany evidovali poskytnuté
plnenie z hľadiska jeho vecnej špecifikácie, rozsah a podiel jednotlivých živnostníkov na vykonávaných

prácach, akým si vzájomne verifikovali poskytnuté plnenia pre ich následnú fakturáciu, neumožňoval
súdu prijať záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Najmä v situácii, ak zákazky boli
jednotlivými živnostníkmi vykonávané v rozdielnom rozsahu, s rôznymi nákladmi, a teda zisk sa medzi
jednotlivých živnostníkov nedelil rovným dielom. Priznanie pohľadávky v súdnom konaní nie je možné pri
jej spornosti založiť len na obchodných zvyklostiach strán a na existencii džentlmenských dohôd, navyše

ak žalobcom fakturovaná a žalovaným rozporovaná pohľadávka je nepreskúmateľná pre absenciu
konkrétneho žalobcom vymedzeného rozsahu stavebných prác, a to jednoznačným a nezameniteľným
spôsobom s inými žalobcom vykonávanými stavebnými prácami počas trvania obchodno-záväzkového
vzťahu strán.26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu ako nepreukázanú a teda nedôvodnú
zamietol.

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, úspešnou stranou v konaní
bol žalovaný, preto mu súd priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu

trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade
s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).