Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201404
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617201404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: B. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, U. O., právne zastúpená: JUDr. Eva Dorociaková, advokátka so
sídlom N. XXX/X, U. O., proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, U. O., o
zaplatenie 800 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 11Csp/33/2017-69 zo dňa 3. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol a III. o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

V zostávajúcej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 400 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400 Eur od 20.02.2017 do zaplatenia. V
zostávajúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Mal za to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej
bolo zhotovenie záhradnej chatky podľa predstáv žalobkyne. V objednávke zo dňa 27.03.2015 boli
okrem iného špecifikované dvere ako dvojkrídlové so zárubňou 160x167. V doplnení objednávky zo dňa
12.04.2016 bolo dohodnuté o dodaní dvojkrídlových dverí 160x197, ktoré budú presklené s izolačným
dvojsklom. Stavba bola realizovaná podľa plánu, ktorý spoločne vyhotovili strany sporu napriek tomu, že
žalobkyňa disponovala projektovou dokumentáciou v súvislosti s rozhodnutím o stavebnom povolení.
Pôvodné plány sa menili podľa požiadaviek žalobkyne, pričom plán, v ktorom bola vyznačená konečná

podoba chatky, nebol predložený z dôvodu jeho zmiznutia. Žalovaný nepoprel, že dielo nebolo vykonané
v dojednanej dobe, avšak bránil sa tým, že išlo to z dôvodu neustálych zmien zo strany žalobkyne.
Žalobkyňa od zmluvy odstúpila z dôvodu, že žalovaný ani v poskytnutej primeranej lehote nedodal
dvere, ktoré by zodpovedali jej požiadavkám. Dôvodom vzniku sporu je skutočnosť, že strany pri
objednávke nevenovali dostatočnú pozornosť pri špecifikácii vchodových dvier, ktoré mali byť súčasťou
zmluvy o dielo. Ich tvrdenia sa rozchádzali v otázke dojednania ohľadne otvárania, keď žalobkyňa mala
požadovať, aby boli vyhotovené pravé dvere s otváraním dovnútra, pričom podľa jej predstavy pravé

dvere sú pri dvojkrídlových dverách tie, ktoré sú vpravo pri pohľade zvonku. Žalovaný nesporne vyhotovil
pravé dvere s otváraním dovnútra, avšak toto zhotovenie nebolo podľa skutočných predstáv žalobkyne.
Žiadny predložený listinný dôkaz však nepreukazuje pravdivosť tvrdenia žalobkyne ani žalovaného
o týchto dojednaniach. Systém otvárania dverí nie je zakreslený ani na projektovej dokumentácii.Žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľka, teda žalovaný ako dodávateľ mal postupovať s odbornou
starostlivosť a mal minimálne vysvetliť žalobkyni, v čom spočíva označovanie dvier za pravé a ľavé, čím
by sa zabránilo vzniku tohto sporu. Zo samotnej žaloby, ako aj z výpovede žalobkyne vyplynulo, že táto

ako objednávateľ diela dôsledne kontrolovala vykonávané práce, pričom v ich priebehu vytýkala ňou
tvrdené nedostatky, preto je logické, že žalovaný mohol predpokladať, že žalobkyňa, ktorá kontrolovala
vlhkosť dreva, požadovala podbitie celej strechy, aj keď to nie je podľa tvrdenia žalovaného bežné,
vedela o označovaní dvier za pravé a ľavé. V nadväznosti na to konštatuje, že obidve strany sporu nesú
svoj diel zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Žalobkyňa síce uviedla, že zaplatila cenu za celé dielo,

súčasťou ktorého boli aj dvere, avšak nesporné bolo to, že žalovaný dvere dodal, pričom z fotografií
vyplýva, že tieto boli aj natreté. Dielo však aj napriek tomu nebolo vykonané včas, a preto žalobkyni
vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy, čo žalovaný nepopieral. Určujúcim kritériom je upotrebiteľnosť
diela z hľadiska požiadaviek objednávateľa. Pod riadnym vykonaním diela sa chápe jeho vyhotovenie
bez vád a nedostatkov tak, aby dielo vyhovovalo požiadavkám a potrebám objednávateľa. V prípade,
že dôjde k odstúpeniu od diela podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú zmluvné strany v rámci

zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr
odpadol, povinné si vzájomne vrátiť všetko, čo na základe zaniknutej zmluvy dostali. Pričom ten, čo
predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec
vynaložil. Preto je potrebné prihliadnuť na právo žalovaného na náhradu nákladov, ktoré na zhotovenie
dverí vynaložil. Je nesporné, že dvere boli žalovaným dodané, avšak došlo k omylu, ktorý navodili

obidvestranysporu.Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavupretopovažovalzaspravodlivéžalobe
vyhovieť v rozsahu 50 %, na základe čoho obidve strany budú rovným dielom znášať dodatočné náklady,
ktoré vznikli z dôvodu ich postupu. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania s poukazom na výsledok konania.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Má za to, že súd prvej
inštancie vo veci nesprávne rozhodol, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní
nebolo sporné, že žalovaný predmet diela nedodal riadne a včas v súlade so zmluvou, a preto v
zmysle § 642 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka jej vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy o dielo.

Platnosť odstúpenia nebola žalovaným rozporovaná. Už nemala byť prejednávaná skutočnosť, ako sa
účastníci konania dohodli na druhu a type dverí, nakoľko odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku
zrušuje a zmluvné strany sú povinné si vydať vzájomne poskytnuté plnenia. O akú výšku plnenia išlo
na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie preukázala listinnými dôkazmi, a to cenovými ponukami
iných stolárstiev. Vchodové dvere do záhradnej chatky nemala následne zo strany žalovaného dodané

vôbec a tak na rok musela mať vchod do záhradnej chatky zakrytý špeciálnou izolačnou fóliou, teda
nie je pravdou, že dvere dodané boli. Pokiaľ bolo prihliadané na náklady žalovaného na zhotovenie
dverí, tento ich výšku v priebehu celého konania nepreukázal. Keďže súd nemôže výšku bezdôvodného
obohatenia moderovať, má za to, že jeho rozsah na strane žalovaného spočíval minimálne vo výške
žalovanej sumy, nakoľko, ako to vyplýva z cenových ponúk, uvedený typ dverí je možné obstarať

minimálne v hodnote žalovanej sumy a vyššej. Má za to, že náklady na zhotovenie dverí nie sú nákladmi
v súlade s § 458 ods. 3 OZ, a teda žalovanému nevzniklo právo na ich náhradu. Žiadne iné uvedené
náklady žalovaný v priebehu konania nepreukázal. Prípadná vedomosť či nevedomosť o technických
záležitostiach zhotovovaného diela zo strany žalobkyne nezbavovala žalovaného povinnosti ju poučiť
o všetkých záležitostiach zhotovovaného diela aj ako spotrebiteľa, pričom žalovaný si túto povinnosť

nesplnil. V skutkovo a právne obdobných veciach by sa nemalo rozhodovať rozdielnym spôsobom,
resp. hodnotiť vykonané dôkazné prostriedky odlišnou formou. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 499/2011-25. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu v celom
rozsahu vyhovieť a priznať jej trovy konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1, § 359, § 360 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.6. I keď žalobkyňa v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu, teda voči
výrokom tak I., II. a III., odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP každé podanie
sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z obsahu odvolania podaného žalobkyňou vyplýva, že táto napadla

výrok II., ktorým v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá, aj výrok III. o náhrade trov. Preto odvolací
súd vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia podrobil iba tieto dva výroky. Výrok, ktorým bolo
vyhovené žalobe, nepreskúmaval v rámci odvolacieho konania.

7. Dôkazná povinnosť sporových strán v konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia,

predstavuje iniciatívu pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je

určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažoval za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,
ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniťsvojupovinnosťtvrdenia.Predpokladomdôkaznejpovinnostijetedatvrdenieskutočnostisporovou

stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná
väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej
normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda
neunesenia bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila
a ktorá nevyšla v konaní ani najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť

rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
pre sporovú stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,

jednak nositeľa dôkazného bremena.

8. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nevykonal dielo včas, z ktorého dôvodu
žalobkyňa odstúpila od zmluvy v zmysle ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V takom prípade
pre vyporiadanie strán je potrebné použiť všeobecné ustanovenia § 457 a § 458 Občianskeho

zákonníka. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ak to nie je dobre možné, poskytne sa podľa
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka peňažná náhrada. Pri posúdení výšky tejto peňažnej náhrady
je treba vychádzať z najnižších nákladov, ktoré by zákazník v danom mieste a čase musel vynaložiť
na dosiahnutie rovnakého plnenia. Zároveň súd musí primerane prihliadnuť i k prípadnej vadnosti

poskytnutého plnenia, pokiaľ má za následok zníženie skutočného majetkového prospechu zákazníka
- objednávateľa diela.

9. V prejednávanej veci tak odstúpením od zmluvy o dielo vznikol žalobkyni nárok na vrátenie záloh
poskytnutých žalovanému, a žalovanému vznikol nárok na vydanie peňažnej náhrady, zodpovedajúcej

najnižším nákladom, ktoré by žalobkyňa musela v danom mieste a čase vynaložiť na dokončenie chatky,
s prihliadnutím k vadám, ktoré stavba podľa jej tvrdení vykazovala.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola v dôkaznej núdzi
ohľadne preukázania obsahu dohody o vykonaní diela, predmetom ktorého mali byť i vchodové dvere do

záhradnej chatky. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, aké dvere boli u žalovaného objednané, a teda či
dvojkrídlové pravé alebo ľavé dvere. Obe strany zhodne tvrdili, že pôvodné plány, ktoré boli i predmetom
rozhodnutia o stavebnom povolení, sa menili, avšak súdu nepredložila konečný plán, z ktorého by bolo
možné vyvodiť, aké dvere boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté.

11. Vychádzajúc z hore konštatovaného žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, že žalovaný
jej nedodal vchodové dvere, ako boli dohodnuté v zmluve o dielo, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti (zamietnutie žaloby vo zvyšku) a závislý výrok o trovách konania ako vecnesprávny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok súdu prvej
inštancie nedotknutý.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP, keď v odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný. Preto mu priznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania v zmysle ust.
§ 262 ods. 1 CSP bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)