Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316202756
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6316202756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov

senátuJUDr.JaroslavaMikulajaaJUDr.JaroslavaGalla,vprávnejvecižalobcuPrimabankaSlovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému C. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XXX/XXX, U., o zaplatenie 140,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/88/2016 - 55, zo dňa 21. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca
a žalovaný uzavreli dňa 02.02.2012 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
č. 2066422002 (ďalej Zmluva). Jej predmetom bolo zriadenie a vedenie bežného účtu pre žalovaného,
vydanie platobnej karty a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Predmetnú zmluvu súd

posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá sa riadi aj ustanoveniami
§ 708 ods. 1, 2 a § 710 Obchodného zákonníka. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané,
že posledná žalovaným reálne čerpaná suma bola dňa 11.05.2012 vo výške 5,63 eur. K nepovolenému
debetu došlo po tomto dátume a zostatok na účte žalovaného ku dňu 30.04.2013 bol -140,19 eur a
pozostával iba z poplatkov (za účet, za upomienku - debet, za výzvu - debet) a z úrokov. V danom konaní
si žalobca uplatnil zaplatenie uvedenej sumy 140,19 eur. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť
ním požadovaného nároku. Z ustanovení zmluvy nevyplývajú žiadne individuálne dojednanie ohľadom

poplatkov a nie je v nej uvedený ani úrok. Nie je možné ani zistiť z akej sumy a v akej výške bol tento
úrok počítaný. To sa týka aj požadovaného úroku za nedovolené prečerpanie. Sadzobník poplatkov nie
je možné považovať za individuálne dojednaný, pretože spotrebiteľ (klient) nemá možnosť vyjadriť sa k
nemu, resp. meniť výšku v ňom uvedených poplatkov a úrokov. Zároveň súd poukazuje na to, že úrok je
odplatou za poskytnuté finančné prostriedky, ale od mája 2012 žalovaný nečerpal finančné prostriedky,
pretože dlžná suma pozostáva iba z poplatkov a úrokov, ktoré boli žalovanému účtované na ťarchu jeho
účtu.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP, žalovaný mal vo veci
úspech, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.4.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúd rozsudok
okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, vrátane trov
odvolacieho konania vo výške uhradeného súdneho poplatku za podané odvolanie.

5. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko v zmysle úvodných ustanovení zmluvy
táto bola uzatvorená v súlade s ust. Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte §
708 a nasl. a v zmysle § 710, podľa ktorého ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva

povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ). V zmysle § 711
ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov
s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2 písm. f)
zákona o spotrebiteľských úveroch sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Žalovaný

poukazuje a cituje body 3.4, 3.8. 3.12. jeho Všeobecných obchodných podmienok.
Vyplýva z nich, že banka vedie pre klientov bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte za
podmienok v zmluve uvedených, klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov
postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií a taktiež na poplatky v zmysle Sadzobníka a
akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke, pričom (bod 3.12) pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,

operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch
dohodnutýchmedzibankouaklientomakoajvinýchprípadochmôžedôjsťknepovolenémuprečerpaniu
bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu

nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 (ustanovenia upravujúce
úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane.

6. Okrem uvedeného v zmysle § 31 ods. 2 zákona o platobných službách poskytovateľ platobných

služieb poskytuje platobné služby používateľovi na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorázovej
platobnej služby, alebo b) rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej
zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb a v zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová
zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Z uvedeného teda vyplýva, že zákon o
platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť

individuálne dojednané (viď. rozsudok ESD z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia,
a.s., proti Kláre Bíroovej - zmluva nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument, samotná zmluva
môže odkazovať na obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť).
S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník, aj zákon o
spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1.

7. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného
súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu
poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd rozsudok potvrdil. Odvolací

súd námietky žalovaného uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.

11. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne
danú Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 02.02.2012 posúdilako zmluvu spotrebiteľskú. Závery okresného súdu, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu, že
žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť ním požadovaného nároku sú správne.

12. Ust. § 710 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje v odvolaní žalobca a na ktoré poukázal aj
okresný súd, vyjadruje situáciu, kedy v prípade dohody s klientom, čo zákonodarca vyjadruje slovami
„ak je v zmluve určené“, banka vykoná do určitej sumy (teda do dohodnutého debetného limitu) príkazy
na platby, aj keď nemá klient na to potrebné peňažné prostriedky na účte, pričom sa spravujú práva
a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere - ustanovenie odkazuje na §

497 a nasl. Obchodného zákonníka. Teda uvedené ustanovenie upravuje situáciu zmluvne účastníkmi
dohodnutého a bankou „povoleného“ prečerpania účtu.

13. Žalobca nárok uplatnil s odkazom na Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb č. 2066422002 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.02.2012 (ďalej Zmluva). V zmysle
bodu IV. 4. sa žalovaný pred podpisom zmluvy oboznámil s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy. Na základe danej Zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet, vydať
žalovanému platobnú kartu (typ Maestro-medzinárodná) a umožniť jej používanie s denným limitom
1000 eur, a poskytovať žalovanému služby elektronického bankovníctva.

14. V bode 1.2. Zmluvy, ktorého obsahom je návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a

používaní platobnej karty je uvedené, že k prijatiu návrhu Prima bankou dôjde konkludentne vydaním
PK k účtu v čl. I bod 1 Zmluvy, čím bude platne a účinne uzatvorená zmluva o vydaní a používaní PK. Zo
Zmluvy vyplýva, že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa
Sadzobníka poplatkov v platnom znení (čl. VI. bod 2).

15. V žalobe žalobca na zdôvodnenie uplatneného nároku uvádza, že vzhľadom na porušenie Zmluvy
zo strany žalovaného tým, že žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške
žalovanej istiny, žalobca zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným
výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred
zatvorením účtu vykonal dňa 30.04.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok

na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má spravidla popis
„Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. Účtu“, alebo „prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o
internú účtovnú transakciu (prevod) banky, teda nie o úhradu zo strany žalovaného. V súlade s VOP
v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená v
inkriminovanom období úrokom vo výške 28 % p. a.

16. Žalobca súdu nepreukázal, že by so žalovaným mal uzavretý zmluvný vzťah o prečerpaní (existencii
možnosti prekročenia) peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného poskytnutých bankou,
či už z hľadiska výšky prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných náležitostí a
podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb podpísaná žalobcom a žalovaným dňa 2.2.2012 neobsahuje žiadne
dojednanie medzi nimi o možnosti prečerpania bežného účtu (dojednanie o zriadení služby „povoleného
prečerpania“).

17. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákonná úprava pojem „nepovolené prečerpanie účtu“ nepoužíva,
žalobca zjavne týmto slovným spojením používaným v jeho interných prepisoch (VOP) a dokumentoch
mienil označiť aj záporné saldo účtu klienta pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, čo možno vyvodiť z textu
čl. 3. 12 VOP vety prvej kde uvádza, že pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi

bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
V súvislosti s takýmto „nepovoleným prečerpaním“, ktoré uplatnil žalobca žalobou aj v danom prípade
však okresný súd správne konštatoval, že ani podaním zo dňa 30.05.2016, ktorým žalobca súdu
oznámil, že „predkladá súdu výpisy z účtu, z ktorých vyplýva vznik dlžnej sumy“, nepreukázal dôvodnosť
ním požadovaného nároku, ktorý pozostáva výlučne iba z poplatkov a úrokov, pričom odvolací súd sa

stotožňuje s dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti uviedol okresný súd v odôvodnení jeho rozhodnutia na ne
odkazuje.18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zostalo nezmenené, potom odvolací súd ako vecne
správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný, preto žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).