Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114219954
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114219954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej N. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. C., R. D. E. XXXX/XX, toho času R. 3, XXX XX C. C., zastúpenej
splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci, J.
Kráľa 5/A, 984 01, o zaplatenie 2.119,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/283/2014-145 zo dňa 10.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
291,79 Eur v piatich mesačných splátkach po 50,- Eur a v jednej splátke vo výške 41,79 Eur, splatných
ku 15. dňu v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia
(prvý výrok), ohľadom sumy 160,- Eur konanie zastavil (druhý výrok), vo zvyšnom rozsahu žalobu
zamietol (tretí výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške

370,88 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal žalobou, doručenou súdu 16.09.2014, uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu 2.119,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 05.10.2011
do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke č. 5006932, uzavretej dňa 20.01.2011, ako aj náhrady trov
konania; dňa 09.10.2015 žalobca čiastočne zobral žalobu vo výške 160,- Eur späť z dôvodu úhrady tejto
sumy po 40,- Eur v dňoch 18.03.2015, 19.02.2015, 14.01.2015 a 23.12.2014.
Okresný súd, opierajúc sa o ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia, § 100 ods. 1, § 101, § 103 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), ako aj §9 ods. 2 písm. k) a §11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uzavrel, že na základe zmluvy o poskytnutí
účelovej pôžičky zo dňa 20.01.2011, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer
Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, postúpivším svoju
pohľadávku zmluvou z 01.10.2014 na žalobcu) a žalovanou, bola žalovanej schválená pôžička vo výške
1.814,77 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 24%, RPMN 24%, priemernou hodnotou RPMN 20,68%, s
celkovými nákladmi vo výške 894,78 Eur; celkovú sumu pôžičky vo výške 2.709,55 Eur sa žalovaná

zaviazala splácať po dobu 47 mesiacov po 57,65 Eur do decembra 2014. Právny predchodca žalobcu
listom z 24.09.2011 zmluvu o pôžičke vypovedal s tým, že dlh k tomuto dňu predstavuje sumu 1.927,80
Eur, z toho istina predstavuje 1.902,99 Eur a úročí sa ďalej zákonným úrokom z omeškania odo dňavypovedania zmluvy až do zaplatenia dlžnej sumy, ktorú mala žalovaná zaplatiť do 5 dní od doručenia
vypovedania zmluvy. Zásielka bola uložená na pošte dňom 29.09.2011.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná zaplatila dňa 08.04.2011 sumu 100,- Eur a dňa

23.05.2011 sumu 60,- Eur; splátku splatnú 20.06.2011 do podania žaloby už nezaplatila; ku dňu
07.08.2014 predstavoval zostatok na dlhu sumu 2.121,17 Eur, zahŕňajúci sumu splátok vo výške
2.062,99 Eur, pokutu vo výške 218,18 Eur, predpisovanú priebežne každý mesiac, pri zohľadnení
uhradenej sumy 160,- Eur.
Súd prvej inštancie konštatoval, že v uvedenej zmluve absentuje údaj o termínoch splátok v zmysle § 9

ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov
(§ 11 ods. 1 písm. a)).
Námietku žalovanej o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy pre absenciu obligatórneho údaja o
výške poskytnutej pôžičky okresný súd neakceptoval, pretože z obsahu zmluvy, v ktorej sú uvedené aj
celkové náklady spotrebiteľa, je pre bežného priemerného spotrebiteľa zrejmé, v čom je rozdiel medzi
schválenou a celkovou výškou pôžičky, a akú celkovú výšku pôžičky má splácať.

Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca mohol zosplatniť
predmetný úver len do istiny, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, teda sumu 1.654,77 Eur (suma
poskytnutého úveru, zodpovedajúca schválenej výške úveru 1.814,77 Eur po odpočítaní sumy 160
Eur, uhradenej žalovanou). Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, ku dňu zosplatnenia (24.09.2011)
uplynuli tri mesiace od omeškania splátky, splatnej 20.06.2011. Podľa § 103 OZ sa pri uplatnení práva

podľa § 565 OZ vychádza pri určení začiatku plynutia premlčacej lehoty zo splatnosti neuhradenej
splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, teda v danom prípade začala plynúť premlčacia lehota od
21.06.2011. V dôsledku vznesenej námietky premlčania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny v
zmysle § 100 ods. 1 v spojení s § 101 OZ s prihliadnutím na § 52 ods. 2 veta posledná OZ premlčaný,
pretože žaloba bola podaná dňa 16.09.2014, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Okresný súd

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21.04.2015, v ktorom súd vyslovil
názor, že od účinnosti ustanovenia § 52 ods. 2, veta tretia OZ (od 01.05.2014) je potrebné aplikovať
toto ustanovenie aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom, keďže Občiansky zákonník nemá k
nemu prechodné ustanovenie. Vychádzajúc z obsahu vypovedania zmluvy a tiež z prehľadu splátok
a úhrad, žalobca úročil zosplatnenú istinu úrokom z omeškania odo dňa vypovedania zmluvy a tiež

vyruboval žalovanej pokuty (preto je žalovaná suma vyššia než tá, čo je uvedená vo vypovedaní zmluvy).
V dôsledku omeškania žalovanej so zaplatením zosplatnenej istiny (1.654,77 Eur), má z nej žalobca
nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 24.09.2011 do 07.08.2014 (ku tomuto
dátumu si žalobca vyčíslil úrok z omeškania v žalobe). Výška úroku z omeškania z dlžnej istiny, na ktorú
má žalobca právo, potom predstavuje sumu 451,79 Eur. Vzhľadom na čiastočné plnenie žalovanej v

priebehu konania (vo výške 160,- Eur) má žalobca právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
291,79 Eur, pretože v rozsahu čiastočného plnenia žalovanou ohľadom sumy 160,- Eur súd konanie
zastavil. Priznaná suma predstavuje úrok z omeškania a úrok z omeškania z úroku z omeškania nie je
prípustný, preto žalobca nemá právo na požadovaný úrok z omeškania od 05.10.2011. Súd žalobe čo
do sumy 291,79 Eur vyhovel a vo zvyšnom rozsahu ju zamietol. Na základe žiadosti žalovanej vzhľadom

na jej majetkovú a sociálnu situáciu, ako aj vzhľadom na súhlas žalobcu, povolil jej splácať dlžnú sumu
v mesačných splátkach, ktoré rozvrhol na päť splátok po 50,- Eur a jednu splátku vo výške 41,79 Eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) vzhľadom na čiastočný úspech
oboch strán sporu tak, že priznal žalovanej trovy právneho zastúpenia v rozsahu 72%, čo predstavuje

jej čistý úspech v konaní (86% úspech žalovanej - 14 % úspech žalobcu). Súd pri určení výšky
priznaných trov právneho zastúpenia vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov, podľa ktorej prislúcha právnemu zástupcovi žalovanej za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa
16.06.2015, za vyjadrenie vo veci samej z 23.06.2015 a za účasť na pojednávaní 25.01.2016, 3 x tarifná

odmena po 91,29 Eur za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1
písm. a), c) a d) vyhlášky, režijný paušál v sume 2 x 8,39 Eur za úkony právnej služby vykonané v roku
2015 a vo výške 8,58 Eur za úkon z roku 2016 (§16 ods. 3 vyhlášky), cestovné 44,23 Eur za cestu z
Lučenca do Banskej Bystrice na súdne pojednávanie a späť (168 km) osobným motorovým vozidlom
zn. VW Golf, EČV: LC XX,XXAO s priemernou spotrebou paliva 7 l/100 km pri základnej náhrade za

1 km v sume 0,183 Eur a cene za 1 liter pohonných hmôt v sume 1,147 Eur (§ 15 písm. a) vyhlášky),
náhrada za stratu času stráveného touto cestou (6 začatých polhodín) v sume 85,80 Eur pri náhrade
za jednu polhodinu v sume 14,30 Eur (§ 17 ods. 1 vyhlášky) a 20% DPH vo výške 85,85 Eur (§18 ods.
3 vyhlášky). Žalovanej vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 72% zo sumy515,11 Eur, čo predstavuje 370,88 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalovanej v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal do výroku o zamietnutí žaloby a do trov konania z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu odvolanie žalobca.
Nesúhlasil s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania súdom. Okresný súd
pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov, a to z dátumu poslednej
neuhradenej splátky. Okresný súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, keď odvodzoval začiatok

plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, prípadne
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Už v žalobe bolo uvedené a v konaní preukázané, že žalobca
predčasne ukončil zmluvu uplynutím lehoty, uvedenej vo výpovedi zmluvy; preto súd nemôže vychádzať
z dátumu splatnosti jednotlivých splátok, keď v danom prípade došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy.
Žalobca listom zo dňa 24.09.2011 (právny predchodca žalobcu) vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy
do 5 dní od jej doručenia (výzvy); keďže predmetnú upomienku sa nepodarilo žalovanej doručiť, lebo

ju v odbernej lehote neprevzala na pošte, dňa 29.09.2011 bola zásielka uložená na pošte; 5-
dňová lehota teda uplynula dňa 04.10.2011, pričom dňom nasledujúcim, teda 05.10.2011, došlo ku
splatnosticelejdlžnejsumy.Oddátumu05.10.2011jepotrebnéposudzovaťzačiatokplynutiapremlčacej
doby. Žalobca si nemohol uplatniť svoj nárok skôr. Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe, a to
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2008 sp. zn. 4Cdo/146/2008, ktoré sa odklonilo od

doterajšej judikatúry (R 28/84). Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 16.09.2014, 3-ročná premlčacia
doba k predmetnému dátumu neuplynula. Preto žalobca nesúhlasil ani s priznaním trov právneho
zastúpenia žalovanej. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a zmenil tak, že žalobe
vyhovie, resp. aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 119,85 Eur (jeden úkon právnej služby vo výške 109,55

Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,30 Eur s DPH za podanie odvolania).

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozsudok
okresného súdu potvrdiť a zaviazať žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na
ustanovenie § 103 veta druhá OZ, v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Pri spotrebiteľských zmluvách, ako v súdenej veci, je zároveň potrebné rešpektovať ustanovenie
§ 53 ods. 9 OZ, v zmysle ktorého dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Pri zosplatnení úveru dňa 24.09.2011, eventuálne
05.10.2011, po uplynutí lehoty na plnenie od doručenia výzvy je práve splátka splatná dňa 20.06.2011

splátkou, s ktorou bola žalovaná k danému dátumu tri mesiace v omeškaní, a kvôli ktorej došlo k postupu
podľa § 565 OZ, pričom s poukazom na citovaný §103 veta druhá OZ od tejto splátky je potrebné počítať
premlčaciu dobu.
Poukázala na argumentáciu, prednesenú v spore aj napriek tomu, že sa s ňou prvostupňový súd
nestotožnil: v predmetnej zmluve o pôžičke zo dňa 20.01.2011 je neurčito uvedená základná náležitosť

zmluvy o pôžičke - výška poskytnutej pôžičky, keď na jednej strane sa v zmluve o pôžičke uvádza,
že schválená výška pôžičky bola 1.814,17 Eur a na druhej strane je uvedené, že celková suma
pôžičky bola 2.709,55 Eur. Z uvedených dojednaní o výške pôžičky nie je jednoznačne zrejmé, akú
výšku pôžičky poskytol žalobca žalovanej. Dojednania v zmluve o pôžičke, z ktorých nemožno s
určitosťou dospieť k záveru, ktoré z dojednaní určuje najdôležitejší údaj zmluvy o pôžičke - výšku

pôžičky, ktorá má byť poskytnutá, a ktoré navyše pôsobia mätúco, nejasne a sú spôsobilé uviesť
spotrebiteľa do omylu, sú neplatné z dôvodu neurčitosti. Poukázala na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona
č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého dodávateľ nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé,
nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje, alebo zamlčať údaje o nákupných
podmienkach. V uvedenom dôsledku je potrebné konštatovať neurčitosť predmetného právneho úkonu,

keď je daná jeho absolútna neplatnosť (§ 37 ods. 1 OZ). Absencia podstatnej zmluvnej náležitosti
(údaj o výške poskytnutej pôžičky) bezprostredne spôsobuje nedostatok obligatórnej písomnej formy
zmluvy. Neplatnosť, vyvolaná neurčitosťou tohto právneho úkonu, je objektívne preukázaná obsahom
predloženej listiny zmluvy o pôžičke. Je preto potrebné uzavrieť, že nárok žalobcu by bol premlčaný aj
v dvojročnej premlčacej dobe na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Navrhla, aby rozsudok okresného súdu odvolací súd potvrdil a zaviazal žalobcu aj na náhradu trov
odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 119,84 Eur.

4. Žalobca sa vyjadreniu žalovanej (replika) už nevyjadril.5. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
v texte len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §
380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. Zobsahuspisuvprejednávanejvecijezrejmé,žežalobou,doručenouokresnémusúdu16.09.2014,
sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.119,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,5% ročne od 05.10.2011 do zaplatenia s tým, že v časti sumy 160 Eur zobral žalobu späť
z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanou. Uvedená suma predstavuje neuhradenú istinu pôžičky zo
zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, uzavretej dňa 20.01.2011 medzi právnym predchodcom žalobcu
Consumer Finance Holding, a.s., na jednej strane ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom na druhej
strane. Schválená výška pôžičky predstavovala 1.814,77 Eur, pričom išlo o účelovú pôžičku za účelom

uhradenia záväzkov voči VÚB, a.s., s úrokovou sadzbou 24% ročne, priemernou hodnotou RPMN
20,68%, RPMN 24%. Celkové náklady spotrebiteľa podľa zmluvy predstavovali 894,78 Eur, pri počte
47 splátok po 57,65 Eur s termínom konečnej splatnosti v decembri 2014 so schválenou celkovou
sumou pôžičky vo výške 2.709,55 Eur. Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok pohľadávku postúpil
zmluvou zo dňa 01.10.2014 na žalobcu.

10. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Občiansky súdny poriadok, platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, umožňoval
odôvodniť odvolanie aj tým, že súd prvého stupňa (teraz súd prvej inštancie) neúplne zistil skutkový stav
veci. Žalobca uplatňujúci tento odvolací dôvod nekonkretizoval, v čom spočíva neúplne zistený skutkový

stav veci, a ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie rozporuje. Preskúmaním obsahu spisu odvolací
súd konštatuje, že odvolacia námietka o neúplne zistenom skutkovom stave veci nebola uplatnená
dôvodne. Súdom prvej inštancie popísaný skutkový stav zodpovedá obsahu spisu, skutkové zistenia
súdu prvej inštancie vyplývajú z listín, ktoré tvoria súčasť spisu.

11. Nesprávne právne posúdenie veci vytýka žalobca súdu prvej inštancie pre aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka pre začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná lehota podľa neho neuplynula
ku dátumu podania žaloby 16.09.2014, pretože ku splatnosti celej dlžnej sumy došlo dňom 05.10.2011,
odkedy je potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej doby.

12. Ani táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná. Súd je povinný v prvom rade prihliadať
na námietku premlčania (v spotrebiteľských veciach aj ex offo); premlčacou dobou sa rozumie časový
úsek, má určený začiatok plynutia, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky
premlčania podľa §100 Občianskeho zákonníka; dĺžku premlčacej doby určuje zákon, nemožno ju
zmeniť ani dohodou strán, a to pod sankciou neplatnosti. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom

premlčania - zníženie možnosti vynútiť splnenie práva. Ustanovenie §101 Občianskeho zákonníka
upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, a to v dĺžke troch rokov, pričom objektívne začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo
mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konaniana súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba
(veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel
o svojom práve; je to časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného;

pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. Deň,
od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na
začatie konania, bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť (porovnaj Fekete,
I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, strana 496 - 498).
Počiatok plynutia premlčacej doby závisí od obsahu záväzku. V prípade záväzkového právneho vzťahu,

obsahom ktorého je záväzok niečo dať (dare), začína premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku.
Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu
začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý
nasleduje po dni splatnosti dlhu. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 OZ (...ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky...) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§53 ods.8 OZ v znení
platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy - žalovaná nesprávne uvádza §53ods.9 OZ, t.j.
ustanovenie pre posudzovanú vec vzhľadom na účinnosť Občianskeho zákonníka nepoužiteľné).

13. Okresný súd pre posúdenie plynutia premlčacej doby správne vychádzal z aktuálnej právnej úpravy
a z preukázaných v spore údajov; dátum poslednej neuhradenej splátky (23.05.2011) vyplýva z prehľadu
splátok a úhrad, predloženého žalobcom ku žalobe (č.l.9 spisu). Okresný súd správne odvodzoval
začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými samotný žalobca spájal ukončenie zmluvy,

keď uplynutím troch mesiacov od poslednej uhradenej splátky, hoci to explicitne neuviedol, vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca nepreukázal splnenie svojej povinnosti v zmysle §53 ods.8 OZ
- súčasné upozornenie žalovanej v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie svojho práva žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,pretosprávnesúdprvejinštancievychádzal
z právneho názoru, že žalobca si mal uplatniť svoj nárok v lehote, počítanej od splatnosti poslednej

nezaplatenej splátky, t.j. po 20.06.2011, resp. od 21.05.2011. Od tohto dátumu potom v tejto konkrétnej
veci správne okresný súd posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby.

14. V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať, začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku; prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla

deň splatnosti pohľadávky; splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu.
Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť
dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom,
keďdlhvznikol;inakpovedané,prepočiatokplynutiapremlčacejdobyjevtomtoprípaderozhodujúcideň
bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo ku vzniku dlhu (teda nie až deň, kedy došlo ku splatnosti

dlhu). Vyplýva to z toho, že veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu
a teda svoje právo aj vykonať. Tento názor je konštantný v staršej právnej teórii (porovnaj napríklad
Luby, Š.: Slovenské všeobecné súkromné právo. 1. sväzok, Bratislava: Knižnica Právnickej jednoty
1941, str. 386, ktorý uvádza, že plynutie času pri premlčaní začína v prípade relatívnych právnych
nárokov, t.j. aj práva obligačného vtedy, ak sa stali splniteľnými, t. j. actio nata; „ak ale splatnosť závisí

od vypovedania pohľadávky veriteľom, potom začne premlčanie od okamžiku vzniku pohľadávky“ alebo
Luby, Š.: Občianskoprávny nárok, Bratislava: Právnické štúdie 1958, str. 270) i v tej najnovšej (porovnaj
napríklad Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 498); k
rovnakému záveru dospela aj judikatúra súdov (porovnaj rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR
sp. zn. 3Cz/99/1981 zo dňa 30.11.1981, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 28/1984,

podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba
plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“, ku ktorému sa prihlásila aj aktuálna judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 1Cdo/25/2003 zo dňa 24.06.2003, uverejnenom
v zbierke rozhodnutí pod č. R 91/2004, v rozsudku sp. zn. 1Cdo/148/2004 zo dňa 16.12.2004
alebo v rozsudku sp.zn. 4Cdo/66/2006 zo dňa 26.09.2007 ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky

napríklad v rozsudku sp. zn. 33Cdo/2634/2008 zo dňa 28.01.2011, v uznesení sp. zn. 28Cdo/2645/2006
zo dňa 22.11.2006, v rozsudku sp. zn. 33Odo/846/2006 zo dňa 24.07.2008, v rozsudku sp. zn.
33Cdo/2874/2007 zo dňa 26.05.2010, v rozsudku sp. zn. 23Cdo/5143/2008 zo dňa 26.03.2009, v
rozsudku sp. zn. 23Cdo/841/2009 zo dňa 18.05.2009 alebo v uznesení sp. zn. 33Cdo/3986/2010 zo dňa30.08.2012; ojedinelý opačný názor na posudzovanú otázku plynutia premlčacej doby pri neexistencii
dohody o splatnosti dlhu zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/146/2008 zo
dňa 31.07.2008 (na ktorý poukazuje odvolateľ) v tom zmysle, že premlčacia doba na uplatnenie práva v

takomto prípade začína plynúť až po splatnosti dlhu po výzve veriteľa, s ktorým sa však odvolací súd z
vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje a to najmä z dôvodu, že objektívny charakter začiatku plynutia
premlčacej doby na uplatnenie práva, ako tento vyplýva z ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka,
robí závislým na subjektívnom rozhodnutí veriteľa vyvolať alebo nevyvolať splatnosť dlhu cestou výzvy
na zaplatenie podľa §563 Občianskeho zákonníka).

15. Vzhľadom na odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2008 sp.zn.
4Cdo/146/2008, ktoré sa odklonilo od doterajšej judikatúry (R 28/1984), krajský súd považuje za
potrebné poukázať aj na ďalšie aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 174/2016 zo
dňa 10.11.2016, z ktorého vyplýva, že záver prijatý v judikáte R 28/1984 je ustáleným právnym názorom
a s takýmto záverom sa stotožnila aj neskoršia súdna prax, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp.zn. 1Cdo 25/2003 zo dňa 24.06.2003, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 91/2004.

16. Keďže žalobca podal žalobu v prejednávanej veci na súd až dňa 16.09.2014, urobil tak až po
uplynutí premlčacej doby na uplatnenie svojho práva. Okresný súd preto správne prihliadol na dôvodne

vznesenú námietku premlčania žalovanou a napadnutým výrokom rozsudku žalobu v prevyšujúcej časti
(po čiastočnom zastavení konania) dôvodne zamietol.

17. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, preto krajský súd jeho rozsudok
aj v tomto výroku potvrdil.

18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p.,
pretože ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p., rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní v

celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konania končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 C.s.p.).

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).