Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Ľupták, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sa/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201611
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1017201611.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci
žalobkyne: P.. P.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. XXX/XX, XXX XX X., právne zast.: JUDr. Július
Jánošík, advokát, Klincová ul. č. 35, P.O.Box 86, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-
OLVS-44/2017/OPK zo dňa 23.08.2017, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. KM-OLVS-44/2017/OPK zo dňa 23.08.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a
potvrdené rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností a
osobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) č. SPOU-
OSZ-47.500-018/2017-VZ zo dňa 04.05.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o povinnosti podľa
§ 113 ods. 2 písm. g/ bod 1, bod 2 a bod 4 s poukázaním na § 113 ods. 2 písm. b/ v súlade s § 81 ods.
3 písm. a/ a § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002
Z. z.“) vrátiť odboru sociálneho zabezpečenia prijatú sumu odchodného 10.956,73 Eur a kde súčasne
bolo určené, že poskytnuté odchodné, ktoré žalobkyňa prijala v sume 10.956,73 Eur bude zrazené z
nedoplatku na služobnom plate za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na § 113 ods. 2 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z., § 113
ods. 2 písm. g/ bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z., § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.
z., § 113 ods. 2 písm. g/ bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z..
Na základe hore uvedených ustanovení žalobkyňa tvrdila, že v čase priznania odchodného v prospech
žalobkyne boli splnené všetky zákonné podmienky na vyplatenie odchodného, nakoľko v čase priznania
dávky mala žalobkyňa ukončený služobný pomer z dôvodu odvolania z funkcie nadriadeného Ministrom
podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore a následne
uplynutím času bola zaradená mimo činnej štátnej služby. Záver žalovaného, že odchodné bolo priznané
žalobkyni neprávom nie je v súlade so zákonom a teda žalovaný nemohol zaviazať žalobkyňu k vráteniu
odchodného vo výške 10.956,73 Eur z dôvodu, že dávka bola žalobkyni priznaná a vyplatená neprávom.
Zároveň žalobkyňa poukázala na ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, kedy
považovala výrok rozhodnutia za nepreskúmateľný a nevykonateľný, nakoľko napadnuté rozhodnutie
neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť, ktorou bola lehota, do ktorej bola žalobkyňa povinná na
účet žalovaného vrátiť poskytnuté odchodné. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sž/66/98 zo dňa 30.09.1998, z ktorého vypláva, že výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý a
presný. Táto požiadavka určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku musí byť dôsledne rešpektovaná
aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne
a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenia rozhodnutí
správnych orgánov v obidvoch stupňoch. Zároveň poukázala na to, že tvrdenie žalovaného o nesplnení
si oznamovacej povinnosti, keď neinformovala o zrušení nezákonných rozhodnutí Ministerstva vnútra
SR,sekciapersonálnychasociálnychčinnostíaosobnýúrad,odborsociálnehozabezpečenia,považuje
za nesprávne, nakoľko Ministerstvo vnútra SR muselo mať vedomosť o skutočnosti týkajúce sa zrušenia
vlastných rozhodnutí.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, uviedol, že
podľa § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. je možné odňať konkrétnu dávku dňom, ktorým zanikol
nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že bola táto dávka priznaná neprávom. Skutočnosť, že v
čase priznania výsluhového dôchodku, ako dávky výsluhového zabezpečenia žalobkyne z dôvodu
skončenia jej služobného pomeru príslušníka hasičského a záchranného zboru, boli splnené všetky
zákonné dôvody na jej priznanie, nevylučujú možnosť zmeny rozhodnej skutočnosti, ktorú svojim
konaním privodila samotná žalobkyňa práve tým, že proti rozhodnutiu podpredsedu vlády a Ministra
vnútra SR č. 814/2012-R zo dňa 30.05.2012, ktorým bola podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.
z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z.
z.“) odvolaná z funkcie nariadeného - riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činností prezídia
hasičského a záchranného zboru (ďalej len „rozhodnutie č. 814/2012-R“), podala žalobu v súlade
s piatou časťou zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a
ktorou žalobou bola žalobkyňa úspešná. Žalovaný má za to, že zrušením predmetného rozhodnutia
služobný pomer žalobkyne naďalej trval. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že v danej veci
neexistujú ani dôvody na vrátenie dávky, keď právna úprava riešiaca otázku povinnosti vrátenia dávky
v prípade zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru bola prijatá až na základe zákona č.
80/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013, avšak k vyplácaniu predmetnej dávky došlo aj pred týmto
dátumom. Uvedená dávka bola vyplácaná aj v čase, keď neexistovala povinnosť jej vrátenia ani v
prípade neskoršieho zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Podľa názoru žalovaného
právnu otázku, tzv. vzťahu neplatného skončenia služobného pomeru a poberania dávky výsluhového
zabezpečenia, vyriešilo vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR a to v konaní vedenom pod sp.zn.
9Sžso/44/2015 zo dňa 25.01.2017, v ktorom vyslovil záväzný právny názor, že pokiaľ žalobca napadol
odvolaním a neskôr žalobou rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, musel si byť vedomý,
že môže dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia, o čo sa svojim konaním snažil a teda za týchto okolností
musel predpokladať, že vyplácané dávky výsluhového dôchodku môžu byť vyplácané neoprávnene,
pretože mu patrí služobný príjem podľa § 64 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom
zbore v znení neskorších predpisov. Keďže služobný pomer žalobkyne nikdy neskočil a naďalej trval
žalovaný mal za logické, že nebol nárok na vyplatenie výsluhového dôchodku za obdobie od 17.09.2010
do 31.07.2012. Žalobkyňa v žalobnej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo výroku je správne uvedené, komu je žalobkyňa povinná vrátiť
prijatú sumu výsluhového dôchodku, ako aj identifikačné údaje oprávneného, teda číslo účtu, na ktorý
bude suma uvedené, ako aj variabilný symbol, pod ktorým bude platba prevedená na osobitný účet
žalovaného. Skutočnosť, že žalobkyni v napadnutom rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie
povinnosti vrátiť prijatú sumu výsluhového dôchodku, vyplýva z priebehu administratívneho konania v
predmetnej veci. Žalobkyňa súhlasila s navrhnutým spôsobom vrátenia výsluhového dôchodku odboru
a to práve spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia, teda zrazením výsluhového
dôchodku z nedoplatku na služobnom plate za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017. Podľa žalovaného
by bolo preto v rozpore s logikou veci uvádzať lehotu na plnenie, ktorú by žalobkyňa nemala možnosť ani
ovplyvniť ani dodržať. Uvedenie povinnosti vrátiť prijatý výsluhový dôchodok jednorazovým zrazením
z nedoplatku na služobnom plate, považoval žalovaný za komplexné riešenie, ku ktorému dospel bez
zbytočných prieťahov a zaťažovania žalobkyne práve nadbytočnými úkonmi.
4. V uplatnenej replike žalobkyňa zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
5. Žalovaný právo dupliky nevyužil.
6. Správny súd vo veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP pojednávanie na deň 30.04.2018.7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava argumentácií uvedených v
písomných podaniach, pričom nad rámec uvádza, že v danom prípade sa jedná o jednorazovú dávku,
na ktorú existovali všetky zákonné podmienky. Opätovne zdôraznil, že vo veci nikdy nenastal stav,
že by podmienky boli niekedy zanikli vzhľadom na to, že sa jedná o jednorazovú dávku. Uvedenú
skutočnosť si uvedomil aj zákonodarca, ktorý prijal zákonnú úpravu zákona č. 80/2013 Z. z. v zmysle
ktorej sa odchodné vracia ak sa rozhodlo o neplatnom skončení služobného pomeru. Predmetné
ustanovenie je však účinné od 01.05.2013 a teda v čase vyplatenia odchodného takáto zákonná právna
úprava neexistovala. V minulosti vyplatenú dávku a podmienky jej vyplatenia a poskytnutia nemôžu byť
podľa jeho názoru menené neskoršou právnou úpravou, pretože by sa jednalo o retroaktivitu. Zároveň
poukázal aj na nedostatok výrokovej časti, keď zákon priamo požaduje pri peňažnom plnení určiť čas,
dokedy má byť plnené zo strany subjektu, ktorému sa platobná povinnosť ukladá. Z jeho pohľadu sa
jedná o zákonnú náležitosť, ktorá v napadnutom rozhodnutí naplnená nebola.
8. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších
písomných vyjadrení a má za to, že žalovaný postupoval v zmysle platnej legislatívy a podľa jej názoru
išlo o komplexné riešenie, aby sa zabránilo prieťahom v konaní. Považovala výklad právneho zástupcu
zanesprávnyažiadalažalobuakonedôvodnúzamietnuť.Zároveňuviedla,ženažalobkyňusahľadí,ako
keby nikdy nebola prepustená a teda ani nemohli nastať skutočnosti, ktoré ju oprávňovali na predmetnú
dávku. Zároveň uviedla, že tým, že žalobkyňa podala žalobu na krajský súd a na najvyšší súd, je zrejmé,
že musela mať vedomosť o skutočnosti, že v prípade rozhodnutia, ktorým dôjde k zrušeniu odvolania z
funkcie nastanú skutočnosti, ktoré sa týkajú vrátenia poskytnutých dávok.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup
správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1
písm. e/ SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) vrátane dôvodov
podľa § 134 ods. 2 SSP a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
10. Z oboznámeného súdneho administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:
11. Po oznámení začatia správneho konania dňa 14.02.2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu písomne uviedla, že berie na vedomie oznámený spôsob vysporiadania množiny
vzťahov, avšak poukázala na skutočnosť, že oznámené skutočnosti nezohľadňujú omeškanie
žalovaného splnením svojich finančných povinností a s tým súvisiace následky (úrok z omeškania).
12. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. SPOU-OSZ-47.500-018/2017-VZ zo dňa
04.05.2017 rozhodol, že žalobkyňa prijatú sumu odchodného v sume 10.956,73 Eur je povinná
vrátiť odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu
Ministerstva vnútra SR na osobitný účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. variabilný symbol XXXXX
a zároveň v súlade s § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. poskytnuté odchodné, ktoré meno
žalobkyňa prijala v sume 10.956,73 Eur bude zrazené z nedoplatku na služobnom plate za obdobie od
01.12.2012 do 31.01.2017.
13. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom uviedla, že Ministerstvo vnútra
SR sa vyhýba komplexnému riešeniu vzťahu so žalobkyňou, keď nerieši otázku oprávnených finančných
nárokov žalobkyne, tzn. nedoplatok na služobnom plate. Uviedla, že výroková časť napadnutého
rozhodnutia je obsahovo zmätočná, nejasná a zavádzajúca, nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí nie
je uvedená lehota. Zároveň uviedla, že dávka bola priznaná a vyplácaná plne v súlade s príslušnou
právnou úpravou a vo veci nebol naplnený základný predpoklad prijatého rozhodnutia požadujúci, aby
dávka bola priznaná a vyplácaná neprávom.
14. So žiadosti o predpis pohľadávky vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR sekcia personálnych a
sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia dňa 01.08.2017 žiadala o prepis
pohľadávky na meno žalobkyne vo výške 38.013,88 Eur z titulu vzniku pohľadávky na základe
rozhodnutia o preplatku na dávke výsluhového dôchodku a odchodného z dôvodu zrušenia rozkazu
o prepustení a opätovnom prijatí do služobného pomeru za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017. Z
predloženého výpisu zo štátnej pokladnice vyplýva, že 08.08.2017 došlo k prevodu predmetnej sumy
na účet stanovený v rozhodnutí o odňatí výsluhového dôchodku sp.zn. SPOU-OSZ-47.500-011/2017-VZ zo dňa 03.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2017 a rozhodnutím o odňatí
odchodného meno žalobkyne sp.zn. SPOU-OSZ-47.500-012/2017-VZ zo dňa 03.03.2017, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2017.
15. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa orgánu verejnej správy prvého
stupňa žalovaný rozhodol rozhodnutím sp.zn. KM-OLVS-44/2017/OPK zo dňa 23.08.2017 tak, že podľa
§ 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. odvolanie podané žalobkyňou zamietol a napadnuté
rozhodnutie potvrdil.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
17. Podľa § 199 ods. 3 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP; správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
19. Podľa § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z.; dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo
ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom.
20. Podľa § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z.; neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať
z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu
policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho
zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti
vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje
orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti.
21. Podľa § 113 ods. 2 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z.; poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia
je povinný
b) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia,
nároku na jej výplatu a jej sumu v lehote ôsmich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; ak policajt,
profesionálny vojak alebo iný poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia bol písomne vyzvaný útvarom
sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia alebo
príslušný služobný úrad, alebo služobný orgán, ktorý dávku sociálneho zabezpečenia vypláca, aby
preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v určenej lehote,
22.Podľa§113ods.2písm.g/bod1zákonač.328/2002Z.z.;poberateľdávkysociálnehozabezpečenia
je povinný
g) vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo
nepatrila v poskytnutej sume, ak
1. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
23.Podľa§113ods.2písm.g/bod2zákonač.328/2002Z.z.;poberateľdávkysociálnehozabezpečenia
je povinný
g) vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo
nepatrila v poskytnutej sume, ak
2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila,
24. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 01.05.2013; poberateľ
dávky sociálneho zabezpečenia je povinný
g) vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo
nepatrila v poskytnutej sume, ak
4. rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá,25. Podľa § 64 zákona č. 315/2001 Z. z.; ak je podľa právoplatného rozhodnutia skončenie služobného
pomeru neplatné, služobný pomer trvá ďalej. Za obdobie od neplatného skončenia služobného pomeru
do opätovného zaradenia do štátnej služby patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril, ak by
nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru.
26. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným, či pred prijatím novely č.
80/2013 zákona č. 328/2002 Z. z. účinnej od 01.05.2013, ktorým sa doplnil § 113 ods. 2 písm. g) o bod 4,
bolo možné žiadať vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia alebo jej časti odo dňa, od ktorého nepatrila
vôbec, alebo nepatrila poskytnutej sume. Správny súd má za to, že v zmysle § 113 ods. 2 písm. g) bod 2
v znení pred 01.05.2013 bolo možné žiadať vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia, ak došlo k prijatiu
dávky sociálneho zabezpečenia alebo jej časti, ak príjemca vedel, alebo musel z okolností predpokladať,
že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že
pokiaľnapadlaodvolanímaneskôržalobourozhodnutieoprepustenízoslužobnéhopomeru,môžedôjsť
k situácii, kedy zrušením takéhoto rozhodnutia, o ktoré sa snažila, dôjde k neoprávnenému vyplácaniu
dávok, nakoľko jej za rozhodné obdobie patrí služobný príjem. Skutočnosť, že zákonodarca v ďalšom
precizoval uznesenie § 113 ods. 2 písm. g) o bod 4 novelou účinnou od 01.05.2013, a to tým, že
upravil ako dôvod vrátenia sociálnej dávky, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené
a služobný pomer naďalej trvá, nič nemení na skutočnosti, že po zrušení rozhodnutia o prepustení zo
služobného pomeru nastala situácia, kedy sa žalobkyňa dostala do právneho postavenia, ako by jej
služobný pomer nikdy nebol zrušený a naďalej jej trval. Z tohto dôvodu aj dávky, ktoré jej boli poskytnuté
v súvislosti so zrušením služobného pomeru, jej boli poskytnuté neoprávnene, pričom o tejto skutočnosti
musela mať vedomosť, resp., musela si byť vedomá, že takáto skutočnosť po úspešnom podaní žaloby
môže nastať.
27.Správnysúdmázato,ževdanomprípadenemožnopovažovaťzaretroaktívnyúčinokskutočnosť,ak
zákonodarca následnými novelami len upravoval a precizoval zákonné ustanovenia týkajúce sa vrátenia
sociálnych dávok. Už zo samotného znenia zákona č. 328/2002 Z. z. v účinnosti do 30.04.2013
je zrejmé, že v prípade, ak dávky boli vyplatené neoprávnene, bolo ich možné žiadať späť, a to najmä
v tom prípade, ak oprávnený z dávky vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že mu táto bola
vyplatená neoprávnene alebo vo vyššej sume.
28. Správny súd má zároveň za to, že v zmysle ods. 13 v znení do 30.04.2013, resp. v znení ods. 14
v znení po 01.05.2013 § 105 zákona č. 328/2002 sa môžu neoprávnené prijaté sumy zrážať z bežne
vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia. Z tohto ustanovenia mal správny
súd za to, že jednoznačne bolo možné určiť zrazenie nedoplatku na služobnom plate za obdobie od
01.12.2012 do 31.01.2017. Skutočnosť, že predmetom rozhodnutí nie je uvedená lehota na plnenie,
možno považovať za neurčenie z dôvodu povahy veci. V danom prípade dôjde k plneniu neoprávnene
prijatých súm formou zrážky bez ohľadu na vôľu, resp. úkon žalobkyne, a teda, lehota, ktorá by bola
určená v rozhodnutí by len zbytočne zaväzovala žalobkyňu na plnenie v prípade, ak dochádza k tzv.
započítaniu vzájomných pohľadávok medzi žalovaným a žalobkyňou v zmysle § 105 ods. 14 zákona
č. 328/2002 Z. z.
29. Na právnom posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nič nemení skutočnosť, že správny
súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že nemala povinnosť oznámiť zrušenie nezákonných
rozhodnutí Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor
sociálneho zabezpečenia. O tejto skutočnosti musel mať prvostupňový orgán verejnej správy vedomosť
a teda sankcionovanie žalobkyne za porušenie § 113 ods. 2 písm. g/, bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. je
nesprávne. Takéto pochybenie prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného však správny súd
nepovažuje za tak závažné, aby bez ďalšieho spôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj
postupu orgánov verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.
31.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa §167ods. 1SSP,podľaktoréhosprávnysúdpriznážalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak malžalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd
jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,
§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.