Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709204710
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5709204710.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobkyne: H. S., nar.
XX.XX.XXXX,bytomS.,ul.Y.XXXX/XX,právnezastúpenáMgr.PatrikomPálffym,advokátom,sosídlom
J. N. X,. S., proti žalovanému: Rapid Life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO:
31 690 904, právne zastúpený spoločnosťou MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava,
IČO: 36 861 545, v konaní o zaplatenie sumy 3.505,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/95/2009-430 zo dňa 24.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nároknazaplatenietrovodvolaciehokonaniavočižalovanémuvplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 3.505,27
eur a úrok z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 20.04.2014 až do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. II. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok 210,- eur do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. III. O trovách konania súd rozhodne osobitne.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 3 ods. 1, § 493, § 575 ods. 1, 3, § 797 ods.

1, 2, § 800 ods. 1, 2, 3, § 801 ods. 1, 2, 3, § 802 ods. 1, 2, § 802a ods. 1, 2, § 803 ods. 1 až 4, § 804,
§ 39 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. a čl. 15 ods. 1 Všeobecných
poistných podmienok pre životné poistenie z poistenia pre prípad dožitia.

3. Pretože odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že sporná poistná zmluva uzavretá medzi
účastníkmi zanikla, súd určil, že poistná zmluva č. 5027900299 uzavretá medzi účastníkmi dňa
19.04.1999, predmetom ktorej bolo životné poistenie pre prípad smrti a dožitia a úrazové poistenie

pre prípad trvalých následkov, uzavretá na obdobie od 19.04.1999 do 19.04.2014, platí a naďalej
trvá. V súvislosti s konaním odporcu, súd poukazuje aj na Smernicu rady č. 93/13 EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to v nadväznosti na ustanovenie
§ 53 ods. 4 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V prílohe č. 1 smernice rady zo dňa 05.04.1993 je uvedená
ako nekalá a neprijateľná podmienka tá, ktorá umožňuje dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné
podmienky bez právneho dôvodu, ktorý je uvedený v zmluve, ako aj tá podmienka, ktorá umožňuje

dodávateľovi jednostranne meniť bez právneho dôvodu akékoľvek vlastnosti služby, ktorá má byť
zabezpečená. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.10.2015, navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil
zmenu návrhu a namiesto určenia neplatnosti spornej zmluvy zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke
sumu 3.505,27 eur, ako aj zákonný úrok z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 20.04.2014 aždo zaplatenia. Zmenený návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka splnila poistné podmienky pre prípad
dožitia a dohodnutý koniec poistenia 19.04.2014 už uplynul a navrhovateľke na základe poistnej zmluvy
vznikol nárok na dohodnuté poistné pre prípad dožitia vo výške 105.600,- Sk, t. j. vo výške 3.505,27

eur. Dokazovaním bolo preukázané, že sporná poistná zmluva medzi účastníkmi č. 55027900299
uzatvorená medzi účastníkmi dňa 19.04.1990 nezanikla dohodou, výpoveďou ani nemožnosťou plnenia.
Jej platnosť bola ukončená až uplynutím poistného obdobia pätnástich rokov, t. j. dňa 19.04.2014.
Podľa tejto zmluvy navrhovateľke vznikol nárok na poistné pre prípad dožitia vo výške 3.505,27 eur
(105.600,- Sk). Z týchto dôvodov súd odporcu zaviazal, aby navrhovateľke žalovanú sumu 3.505,27 eur

zaplatil do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zmluvné plnenie je možné považovať za nemožné len
vtedy, ak sa jedná o objektívnu nemožnosť plnenia, tzn. poistné plnenie by bolo za daných okolností
nemožné pre každého dlžníka, ktorý by bol poisťovateľom. O taký prípad sa v danej veci nejedná. Od
poskytovateľapoistnejslužbybysaočakávalo,abypoistnéslužbyposkytovalzaprimeranécenytak,aby
svoje záväzky mohol dodržať. Nemožnosť plnenia, ktorá podľa odporcu bola dôvodom pre neplatnosť
spornej poistnej zmluvy, nastala zo subjektívnych dôvodov na strane odporcu, ktorý urobil nesprávne

podnikateľské rozhodnutie, ktoré bolo možno založené aj na nesprávnom úradnom postupe štátu (§
3 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci). Je nepochybné, že nemožnosť plnenia v danej veci bola spôsobená samotným odporcom a z
tohto dôvodu poistný záväzkový vzťah medzi účastníkmi zaniknúť nemohol. Pokiaľ niekto nie je schopný
svoje finančné záväzky plniť, môže to byť dôvodom na to, aby na jeho majetok bol vyhlásený konkurz.

Nie je to však dôvodom zániku záväzku úpadcu. Vyhlásenie konkurzu v žiadnom prípade neznamená
zánik záväzkov úpadcu. Prenášať prípadnú zodpovednosť štátu, ktorý reprezentuje aj Ministerstvo
financií, alebo zodpovednosť Národnej banky Slovenska za nesprávny matematický model výpočtu
poistného na navrhovateľku, je zo strany odporcu mimoriadne agresívne a nemorálne. Z týchto dôvodov
rozsiahle argumenty odporcu uvedené najmä v jeho vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 27.07.2009,

ktoré sa týkajú temer výlučne zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, súd nepovažuje pre
rozhodnutie v tomto spore za dôležité. Podrobná analýza vzťahov odporcu voči štátu reprezentovanému
Ministerstvom financií alebo vo vzťahu k Národnej banke Slovenska nie je predmetom tohto sporu a nie
je potrebné za tým účelom vykonať žiadne dokazovanie. Dokazovanie o tom, či štátna správa vo vzťahu
k odporcovi úradne postupovala nesprávne, by mohlo byť predmetom sporu medzi odporcom a štátom a

z hľadiska posúdenia záväzkov z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi nie je potrebná. A preto
súd návrh na dokazovanie, a to vyžiadaním si stanoviska Ministerstva financií, spis č. ČJ52102495, ako
ajnávrhnadokazovanievýsluchomJUDr.Z.I.,generálnehoriaditeľasprávypoisteniaodporcu,zamietol.
Obdobne aj argumenty, ktoré obsahuje odvolanie odporcu proti prvostupňovému rozsudku súdu zo
dňa 20.08.2011, sa týkajú nesprávneho rozhodnutia Ministerstva financií a nesprávneho úradného

postupu Národnej banky Slovenska. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánov štátnej
správy nie je predmetom tohto konania, a preto nie je potrebné sa k tomu podrobnejšie vyjadrovať.
Je nepochybné, že bežný priemerný spotrebiteľ, akým je navrhovateľka, nemôže niesť zodpovednosť
za nesprávne obchodné rozhodnutia odporcu, alebo za nesprávny úradný postup štátnej správy. Súd
navrhovateľke podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 priznal aj zákonný

úrok z omeškania 8,5 % ročne z dlžnej sumy 3.505,27 eur od 20.04.2014 až do zaplatenia. Dohodnuté
životnépoistenieboloukončenépouplynutípoistnejdoby15rokovdňa19.04.2014atýmtodňomvznikol
navrhovateľke nárok na poistné plnenie. Nasledujúceho dňa, a teda 20.04.2014 sa odporca dostal s
týmto plnením do omeškania, a preto súd navrhovateľke priznal zákonný úrok z omeškania tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Pretože navrhovateľka bola od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods.

2 písm. za), zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená, súd zaviazal odporcu, aby štátu náhradu za súdny
poplatok vo výške 210 euro zaplatil do pätnásť dní od právoplatnosti rozhodnutia (Sadzobník súdnych
poplatkov položka 1 písm. a/).

4. Rozhodnutie o trovách konania si z dôvodu skutkovej aj právnej zložitosti okresný súd vyhradil po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný podáva odvolanie
z dôvodov podľa: a) § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. - odňatie možnosti
konať pred súdom, b) § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. - súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. - napadnutý rozsudokvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol, alebo aby napadnutý rozsudok v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho,

ako aj prvostupňového konania.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v

rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust. § 219
ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v
jednotlivostiach poukazuje.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2

O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací

súd na tieto vady neprihliadne.

11. Odvolací súd preskúmal z procesného hľadiska postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia a konštatuje, že v ňom nezistil žiadne vady konania, ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Odvolací súd zdôrazňuje zodpovednosť odvolateľa za skutkové vymedzenie svojho odvolania. Ak je
z odvolania zrejmé, ktoré rozhodnutie je odvolaním napadnuté a v akom rozsahu odvolateľ rozhodnutie
napáda, potom neuvedenie údajov o tom, v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu
súdu prvého stupňa, nebráni pokračovaniu odvolacieho konania. Odvolateľ tým, že uviedol odvolacie

dôvody len uvedením zákonného textu ust. § 205 ods. 2 a), b), c), d), f) O. s. p., síce formálne z
hľadiska náležitosti odvolania naplnil požiadavku na uvedenie dôvodov jeho odvolania, skutkovo však
tieto nerozviedol. Neuviedol, akým postupom mu prvostupňový súd odňal možnosť konať pred súdom,
v čom má spočívať iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
čo spôsobilo neúplné zistenie skutkového stavu veci prvostupňovým súdom, ktoré navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností prvostupňový súd nevykonal, v čom považuje skutkové
zistenia prvostupňového súdu za nesprávne a v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci,
ktoré vytýka prvostupňovému súdu. Odvolací súd v sporovom konaní nemohol nahrádzať nedostatok
bdelostižalovaného,naviaczastúpenéhoadvokátomakoprofesionálnymposkytovateľoprávnejpomoci,
vymedziť skutkovo odvolacie dôvody a nemohol závery prvostupňového súdu podrobiť vzhľadom na iba

všeobecné a ničím konkretizované konštatovania odvolateľa odvolaciemu prieskumu.

13. Potom odvolací súd, konštatujúc, že nezistil vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie, ktoré zo strany odvolateľa neboli
spochybnenéžiadnoukonkrétnouodvolacounámietkou,potvrdilrozhodnutieokresnéhosúduakovecne

správne.14. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. §
262, § 255 C. s. p. Úspešnej žalobkyni priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)