Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. jún 2007

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/130/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2603898013
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2007:2603898013.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky:
Ing. M. T., nar. XX.XX.XXXX,. trvalý pobyt Š. XXX/XX,. XXX. XX. B. M., zastúpená A. K. D. & P., s.r.o., so
sídlom C. X/XXX, XXX. XX. Š., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpenej advokátkou JUDr. A. D. proti odporcom:
1. J. Š., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. XXXX,. XXX. XX. B. M., 2. P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX,.
XXX. XX. B. M., zastúpený advokátom JUDr. D. K., so sídlom A. K. S. XX, XXX. XX. S. a 3. V. Š., nar.

X.XX.XXXX,. bytom S. J. XXXX/XX,. XXX. XX. S. o návrhu navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a vzájomnom návrhu odporcu v 2. rade na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu navrhovateľky voči odporcom v 1. a 3. rade z a s t a v u j e .

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v 2. rade k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. 988 pre obec a k.ú. B. M., parc. č. 1164/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

490 m2, parc. č. 1164/3 - záhrady o výmere 401 m2 a dom súpisné číslo XXX. stojaci na parc. č. 1164/1
tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporcu v 2. rade v celosti.

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 326.250,- Sk do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Senica trovy štátu v sume 5.341,- Sk do 10
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania účastníkov súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.9.2003 domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. M., zapísaných na LV č.
988, parc. č. 1164/1 o výmere 490 m2 - zastavané plochy a nádvoria, dom súpisné číslo XXX. na parc.
č. 1164/1, parc. č. 1164/3 - záhrada o výmere 401 m2 (ďalej len predmetné nehnuteľnosti) tak, že podiel

odporcu v 1. rade v 1/8-ine, podiel odporcu v 2. rade v 3/8-inách a podiel odporcu v 3. rade v 1/8-ine
prikáže do vlastníctva navrhovateľke za náhradu podľa znaleckého posudku a tiež sa domáhala náhrady
trov konania. V odôvodnení návrhu uviedla, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, pričom navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/8-ín a nechce ďalej
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporcami, ktorí sú jej bratia a správajú sa voči nej nevhodne.

Odporca v 2. rade sa vzájomným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.2.2004 domáhal zrušenia
podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam s tým,
že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva odporcu v 2. rade, s povinnosťouzaplatiť navrhovateľke sumu 156.000,- Sk za jej podiel a náhrady trov konania. V odôvodnení
vzájomného návrhu uviedol, že odporcovia v 1. a 3. rade darovacou zmluvou zo dňa 29.8.2003 darovali
svoje podiely v predmetných nehnuteľnostiach odporcovi v 2. rade, pričom vklad vlastníckeho práva

odporcu v 2. rade k podielom odporcov v 1. a 3. rade bol povolený do katastra nehnuteľností S. dňa
26.9.2003.

Navrhovateľka na svojom návrhu trvala.

Odporcovia v 1. a 3. rade s návrhom navrhovateľky nesúhlasili, pretože svoje podiely v predmetných
nehnuteľnostiach darovali odporcovi v 2. rade.

Odporca v 2. rade trval na svojom vzájomnom návrhu.

Okresný súd Senica uznesením č.k. 5C/130/2003-169 zo dňa 18.6.2007 pripustil zmenu petitu návrhu

navrhovateľky tak, že súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky so zapísaným podielom 3/8-
ín a odporcu v 2. rade so zapísaným podielom 5/8-ín k nehnuteľnosti vedenej na LV č. 988, k.ú. B. M.,
parc. č. 1164/1 o výmere 490 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1164/3 o výmere 401 m2 -
záhrady a k rodinnému domu na parc. č. 1164/1 so súpisným číslom XXX,. a to tak, že nehnuteľnosti v
celosti prikáže do výlučného vlastníctva odporcu v 2. rade, ktorý bude zaviazaný zaplatiť navrhovateľke

sumu 525.000,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, resp. ak nebude mať odporca
v 2. rade záujem o nehnuteľnosť, aby bola prikázaná celá navrhovateľke a odporca zaviazaný zaplatiť
trovy na zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia.

Okresný súd Senica tým istým uznesením č.k. 5C/130/2003-169 zo dňa 18.6.2007 pripustil aj

zmenu petitu vzájomného návrhu odporcu v 2. rade tak, že súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam vedeným na LV č. 988, pre obec a k.ú. B. M., parc. č. 1164/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 490 m2, parc. č. 1164/3 - záhrady o výmere 401 m2 a dom súpisné číslo XXX. na
parc. č. 1164/1 tak, že podiel navrhovateľky v 3/8-inách prikazuje do vlastníctva odporcu v 2. rade, ktorý
sa stáva výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu

326.250,- Sk za jej podiel 3/8-ín a navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania
pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľka podaním zo dňa 15.6.2007 zobrala svoj návrh voči odporcom v 1. a 3. rade späť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom č. 53/2006 Ing. J. K., výsluchom
znalca Ing. J. K., výpisom z LV č. 988 pre k.ú. B. M., výpisom z LV č. 1839 pre k.ú. B. P., darovacou
zmluvou uzavretou medzi odporcami v 1. a 3. rade a odporcom v 2. rade zo dňa 29.8.2003, kúpnou
zmluvou uzavretou medzi odporcom v 2. rade a Ing. D. S. zo dňa 22.12.2000, osvedčením o dedičstve
po nebohej M. Š. č.k. D 925/00 zo dňa 19.3.2001, ponukovým listom K. zo dňa 25.4.2001, príjmovými

dokladmi zo dňa 20.8.2001 na sumu 42.200,- Sk a zo dňa 25.6.2001 na sumu 40.000,- Sk, ponukami
nehnuteľností z internetu predloženými navrhovateľkou a odporcom, správami O. B. M., R. G. spol. s
r.o. S., P. Č., notárskymi zápisnicami sp. zn. N 7/2006 a sp. zn. N 59/2006 a zistil tento skutkový
stav veci:

Predmetné nehnuteľnosti boli v čase podania návrhu v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania
tak, že navrhovateľka bola spoluvlastníčkou podielu 3/8-ín, odporca v 1. rade podielu 1/8-iny, odporca
v 2. rade podielu 3/8-ín a odporca v 3. rade podielu 1/8-iny, pričom navrhovateľka a odporca v 2. rade
nadobudli časť svojich podielov v dedičskom konaní po poručiteľke M. Š., ich matke, vedenom na
Okresnom súde Senica pod sp. zn. D 925/00, Dnot 260/00 - S, v ktorom predmetom dedičstva okrem

iného bol aj podiel 4/8-ín v predmetných nehnuteľnostiach, z ktorého navrhovateľka a odporca v 2. rade
nadobudli každý 1/2-icu, bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom, a to odporcom v 1. a 3. rade.

Darovacou zmluvou zo dňa 29.8.2003 odporcovia v 1. a 3. rade, ako darujúci, darovali odporcovi v
2. rade, ako obdarovanému, každý svoj podiel 1/8-iny v predmetných nehnuteľnostiach, pričom vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností S. bol povolený dňa 26.9.2003.

Podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sa tak stali len navrhovateľka v podiele 3/8-ín
a odporca v 2. rade v podiele 5/8-ín.Navrhovateľka uviedla, že účastníci konania sú súrodenci. K trvalému pobytu je prihlásená na adrese
domu, ktorý je súčasťou predmetných nehnuteľností, a to na ulici Š. XXX,. v B. M., avšak býva u svojho

snúbencanauliciN.Z.XXXX,.vB.M.,pretožeodporcav2.radejuzdomunaŠ.uliciXXX.vyhodil,takže
nemá vlastné bývanie, naproti čomu všetci odporcovia vlastné bývanie majú. Odporca v 1. rade má
vlastný dom v B. M., odporca v 2. rade, ktorý býva v dome na ulici Š. XXX,. v B. M., má ešte jeden dom, a
tonauliciN.B.,vB.M.aodporcav3.radebývavosvojombytevS..Ďalejuviedla,žeodporcoviasaknej
správali hrubo, urážlivo, vyhadzovali ju z domu, pýtali si od nej peniaze na rekonštrukciu pohostinstva, na

vodičskýpreukazanapneumatiky,pričomnaodporcov v1.a2.radepodalatrestnéoznámenie,avšak
už si nepamätá kedy. Navrhovateľka v súčasnosti býva s manželom v podnájme v B. a na udržiavaní
predmetných nehnuteľností sa podieľa tým spôsobom, že platí domovú daň v sume 300,- Sk ročne.
Počas bývania v rodinnom dome, ktorý je súčasťou predmetných nehnuteľností, platila v určitom období
elektrinu a tiež matke prispela na opravu strechy sumou 1.500,- šilingov.

Odporca v 1. rade uviedol, že v roku XXXX im zomrel otec a on sa ako 18 ročný spolu s matkou staral i o
mladších súrodencov. V roku XXXX. zomrela matka účastníkov pri dopravnej nehode, pri ktorej utrpela
vážne zranenie aj navrhovateľka, ktorá z tohto dôvodu na rok prerušila vysokú školu a po prepustení z
nemocnice bývala u odporcu v 1. rade, v jeho dome na D. ulici, v B. M. aj s odporcom v 2. rade, a to
do mája roku 2001. V tom čase bol dom na Š. ulici XXX,. v B. M. neobývaný, ale všetky poplatky zaň

hradil odporca v 1. rade, ktorý označil výpoveď navrhovateľky za nepravdivú, ohľadom jej tvrdenia, že
by od nej pýtal peniaze na rekonštrukciu pohostinstva. Ako súrodenci sa všetci dohodli, že dajú urobiť
nový pomník rodičom, na ktorý prispejú rovným dielom, pričom pomník stál 82.000,- Sk, teda každý zo
súrodencov mal prispieť sumou 20.000,- Sk s tým, že odporca v 1. rade prispeje sumou 22.000,- Sk,
avšak namiesto navrhovateľky, ktorá dohodnutou sumou neprispela, uhradil jej časť sumy odporca v 2.

rade. Odporca v 1. rade k tomuto tvrdeniu doložil aj doklady o platbách za pomník.

Odporca v 2. rade uviedol, že navrhovateľka klame, nakoľko vie, že odporca v 2. rade okrem podielu v
predmetných nehnuteľnostiach, nie je vlastníkom iného domu. Je pravdou, že vlastnil rodinný dom v B.
M., na B. XXX,. ktorý kúpil v roku 1997, avšak tento na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2000 predal

Ing. D. S., pretože na financovanie dvoch domov nemal dostatok finančným prostriedkov. Od mája roku
2001domájaroku2003navrhovateľkaiodporcav2.radebývalispoluvrodinnomdomenaŠ.uliciXXX,.
v B. M., ktorý je súčasťou predmetných nehnuteľností, pričom počas týchto dvoch rokov navrhovateľka
na platby spojené s bývaním a rekonštrukciou tohto domu nikdy neprispela žiadnou sumou. Je možné,
že navrhovateľka niekedy platila za elektrinu v predmetnom dome, avšak v tom čase mala prístup k

účtu odporcu v 2. rade a tento aj využívala. V máji roku 2003 navrhovateľka bez slova z tohto domu
odišla. Tiež uviedol, že je pravda, že od navrhovateľky pýtal sumu 20.000,- Sk, ale nebolo to na vodičský
preukaz, ale na opravu hospodárskej budovy, ktorá chátrala. K platbám domovej dane odporca v 2. rade
uviedol, že navrhovateľka domovú daň platí za svoj podiel v predmetných nehnuteľnostiach, pričom aj
on platí domovú daň zo svojho podielu, čo je 800,- Sk až 900,- Sk ročne. Odporca v 2. rade v súčasnosti

býva v predmetnej nehnuteľnosti spolu s manželkou a dieťaťom a inú nehnuteľnosť na bývanie nemá.

Odporca v 3. rade sa pridržal tvrdení odporcov v 1. a 2. rade a potvrdil, že navrhovateľka sama, bez
udaniadôvodu,vmájiroku2003zdomunaŠ.U.XXX,.vB.M.,kdebývala,odišla.Počasbývaniavtomto
dome, keď bola zárobkovo činná žiadnym spôsobom neprispela na chod domácnosti, v zamestnaní dala

výpoveď a bola dobrovoľne nezamestnaná.

Zo znaleckého posudku č. 53/2006 znalca Ing. J. K. vyplýva, že reálne rozdelenie predmetných
nehnuteľností medzi navrhovateľku a odporcu v 2. rade nie je dobre možné, pretože finančné náklady
na rozdelenie rodinného domu by boli značne vysoké a presahovali by 60 % všeobecnej hodnoty

rodinného domu č. XXX. a pri takejto deľbe by vznikli dva kvalitatívne značne odlišné rodinné domy,
nereprezentujúce spoluvlastnícke podiely, takže reálna deľba nemá ekonomické opodstatnenie. Znalec
určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie, nakoľko ide o
dom určený na trvalé bývanie a neprináša primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné
použitie kombinovanej metódy a pre využitie porovnávacej metódy neboli k dispozícii podklady o

troch porovnateľných nehnuteľnostiach v danej lokalite, ktoré by boli v poslednom období predané.
Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti znalec určil na celkovú sumu 870.000,- Sk, v ktorej je zahrnutá
cena rodinného domu č. XXX, garáže, drobných stavieb na pozemku, plotov, studne, vonkajších úprav
a pozemkov. Znalec svojou výpoveďou doplnil, že porovnávaciu metódu nemohol využiť, nakoľkoúčastníkom ani znalcovi neboli známe žiadne porovnateľné nehnuteľnosti, ktoré by sa v danej lokalite
v poslednom období predali, preto trhovú hodnotu predmetných nehnuteľností určil metódou polohovej
diferenciácie. Znalec pripustil, že trhovú hodnotu predmetných nehnuteľností, by lepšie vystihovalo

použitie porovnávacej metódy, avšak túto objektívne nemohol použiť, nakoľko nepoznal aspoň tri
porovnateľné nehnuteľnosti, ktoré by boli v danej lokalite predané v poslednom období, pričom
vychádzať len z ponúk na internete nemohol, nakoľko sumy, za ktoré sú nehnuteľnosti ponúkané
neodrážajú cenu, za ktorú mohli byť aj skutočne predané a tiež z týchto ponúk nie je zrejmá podrobnejšia
charakteristika nehnuteľností. Znalec použitie analytickej metódy vylúčil, nakoľko dom neprešiel

rozsiahlou rekonštrukciou tak, aby jeho hodnotu mohla lepšie vyjadriť táto metóda. Východiskovú
hodnotu nehnuteľnosti vyčíslil sumou 1.379.745,34 Sk, čo vystihuje hodnotu nehnuteľnosti, za ktorú
by sa dala postaviť v súčasnosti, pričom zohľadnil, že dom bol postavený v roku 1964 a príslušným
koeficientom odrátal opotrebenie nehnuteľnosti. Hodnotu predmetných nehnuteľností znalec určil v čase
podania znaleckého posudku, pričom od jeho podania v júni 2006 sa mohla cena vzhľadom na vývoj
trhu zmeniť, ale nie v podstatnej miere, maximálne o 10 %, presnejšie sa však k tomu nevedel vyjadriť.

Navrhovateľka mala k podanému znaleckému posudku výhrady, a to k určeniu všeobecnej hodnoty,
ktorá sa jej zdala nízka, podľa nej trhová hodnota predmetných nehnuteľností je viac ako 2.500.000,- Sk.
Predložila súdu ponuky z internetu týkajúce sa predaja pozemkov a rodinných domov v danej lokalite,
a to 40 ročného trojizbového domu za požadovanú sumu 1.700.000,- Sk o výmere 700 m2, 80 ročného

rodinného domu o výmere pozemku 5 árov za požadovanú sumu 1.400.000,- Sk, predaj rodinného
domu 3+1 o výmere pozemku 806 m2 za požadovanú sumu 1.480.000,- Sk, predaj rodinného domu na
pozemkuovýmere1.200m2zapožadovanúsumu2.600.000,-Sk,predajpozemkuvB.M.ovýmere885
m2 za požadovanú sumu 650,- Sk/m2 a predaj pozemku o veľkosti 800 m2 za požadovanú sumu 781,25
Sk/m2. Navrhovateľka tiež doložila kópie notárskych zápisníc z januára a júla roku 2006, obsahom

ktorých sú kúpne zmluvy na predaj rodinných domov s pozemkami v B. P. za kúpnu cenu 1.050.000,-
Sk s pozemkom o výmere 1.011 m2 a za kúpnu cenu 1.200.000,- Sk s pozemkom o výmere 344 m2.

Odporca v 2. rade s podaným znaleckým posudkom súhlasil a žiadal zohľadniť cenu predmetných
nehnuteľností podľa tohto znaleckého posudku, nakoľko iné zistenia, najmä prostredníctvom

internetových ponúk neodrážajú hodnotu, za ktorú by sa tieto nehnuteľnosti skutočne predali.

Obec B. M. sa nevedela vyjadriť k cene predmetnej nehnuteľnosti. Spoločnosť R. G., spol. s r.o., S.
uviedla, že podľa opisu nehnuteľnosti sa nehnuteľnosti s porovnateľnou charakteristikou predávajú
za cenu cca 1.400.000,- Sk, avšak cenu ovplyvňujú aj iné aspekty ako prostredie, lukratívnosť obce,

vzdialenosť od strategických miest, ktoré údaje im neboli známe.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že je potrebné zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v 2. rade k predmetnej nehnuteľnosti, pretože ani jeden z nich

nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a k dohode medzi nimi neprišlo. Je právom každého
spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
pričom toto vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Po podaní návrhu navrhovateľky v predmetnej veci prišlo dňa 26.9.2003 k prevodu spoluvlastníckych
podielov odporcov v 1. a 3. rade v predmetných nehnuteľnostiach na odporcu v 2. rade, a to darovacou

zmluvou zo dňa 29.8.2003. Pre spätvzatie návrhu navrhovateľkou voči odporcom v 1. a 3. rade, súd
v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, konanie o návrhu navrhovateľky voči odporcom
v 1. a 3. rade zastavil. Súd mal teda preukázané, že súčasnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sú
navrhovateľka v podiele 3/8-ín a odporca v 2. rade v podiele 5/8-ín. Súd nezrušil a nevyporiadalpodielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci, vzhľadom na finančné náklady, ktoré by si podľa
znalca takéto rozdelenie vyžadovalo a tiež preto, že by prípadným rozdelením vznikli dva kvalitatívne
značne odlišné rodinné domy, nereprezentujúce spoluvlastnícke podiely, takže reálna deľba by nemala

ekonomické opodstatnenie. Vzhľadom k tomu, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti nie je dobre
možné a tak navrhovateľka ako aj odporca v 2. rade mali záujem o predmetnú nehnuteľnosť, súd
ich spoluvlastníctvo zrušil a predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva odporcu v
2. rade, pričom prihliadol na účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je určená na trvalé
bývanie, a to ako rodinný dom s pozemkom. Navrhovateľka tvrdené nevhodné správanie sa odporcu

v 2. rade, resp. odporcov, voči nej žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom na nej ako účastníčke
konania, ktorá tieto skutočnosti v súvislosti s vyporiadaním spoluvlastníctva tvrdí, bolo preukázať
tieto svoje tvrdenia. Naopak súd mal zhodnou výpoveďou všetkých troch odporcov preukázané, že
navrhovateľka sama z predmetných nehnuteľností po tom, čo v nich dva roky bývala spolu s odporcom
v 2. rade, odišla, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia. Tiež nebolo preukázané nevhodné správanie sa
odporcov voči navrhovateľke ohľadom toho, že by od nej na svoje súkromné účely žiadali peniaze.

Odporcovia predloženými dokladmi preukázali, že finančné prostriedky, ktoré od navrhovateľky žiadali
boli na účely, na ktorých sa vopred všetci spoločne dohodli a týkali sa ich všetkých, a to zadanie
výroby nového pomníku rodičom a oprava hospodárskych budov v predmetných nehnuteľnostiach.
V predmetnej nehnuteľnosti je k trvalému pobytu prihlásená navrhovateľka aj odporca v 2. rade.
Predmetná nehnuteľnosť bola od mája roku 2001 do mája roku 2003 obývaná navrhovateľkou aj

odporcom v 2. rade, pričom poplatky spojené v bývaním a opravami preukázateľne uhrádzal odporca
v 2. rade, resp. ostatní odporcovia. Navrhovateľka sa v tom čase na poplatkoch ohľadom predmetných
nehnuteľností nijako významne nepodieľala, hoci v tom čase bola spolu s odporcom v 2. rade
spoluvlastníčkou zhodného podielu 3/8-ín v predmetných nehnuteľnostiach. Od mája roku 2003, kedy
navrhovateľka dobrovoľne odišla z predmetných nehnuteľností, pričom nepreukázala svoje tvrdenie, že

ju odporca v 2. rade z domu vyhodil, taktiež žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa, okrem platenia
domovej dane za svoj podiel v predmetnej nehnuteľnosti, finančne nepodieľala na udržiavaní, resp.
zhodnotení predmetnej nehnuteľnosti. Od roku 2001 predmetnú nehnuteľnosť obýva výlučne odporca
v 2. rade spolu s manželkou a dieťaťom. Navrhovateľka ani odporca v 2. rade nie sú vlastníkmi iných
nehnuteľnostívhodnýchnabývanie,okrempredmetnejnehnuteľnosti.Súdvzhľadomkvyššieuvedeným

okolnostiam rozhodol o prikázaní predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu v 2. rade
tak, ako sa domáhal vo svojom vzájomnom návrhu, pričom prihliadol nielen na výšku jeho podielu
v predmetnej nehnuteľnosti, ale predovšetkým na jej účelné využitie, pretože odporca v 2. rade od
roku 2001 v predmetnej nehnuteľnosti býva, financuje všetky poplatky za opravy nehnuteľnosti a
platby za bývanie, navrhovateľka sa dobrovoľne v roku 2003 z nehnuteľnosti vysťahovala. Súd pri

určení primeranej náhrady, za ktorú prikázal navrhovateľkin podiel 3/8-ín v predmetnej nehnuteľnosti
do vlastníctva odporcu v 2. rade, vychádzal zo znaleckého posudku č. 53/2006 podaného znalcom
Ing. J. K., pretože týmto posudkom bola určená všeobecná hodnota tejto konkrétnej nehnuteľnosti,
a to najdostupnejšou efektívnou metódou, ktorou v danom prípade mohla byť čo najpresnejšie
určená hodnota predmetnej nehnuteľnosti. Znalec poukázal síce na to, že trhovej hodnote predmetnej

nehnuteľnosti by viac zodpovedala hodnota určená podľa porovnávacej metódy, ale znalec nemal k
dispozícii, a ani účastníci mu nevedeli dať k dispozícii, aspoň tri porovnateľné nehnuteľnosti, ktoré boli
v danej lokalite skutočne predané v danom období, aby mohol v zmysle právnych predpisov posúdiť
hodnotu porovnávacou metódou. Navrhovateľkou predkladané ponuky porovnateľných nehnuteľností
z internetu, ako aj kópie notárskych zápisníc, ktorých obsahom boli kúpne zmluvy na porovnateľné

nehnuteľnosti, súd v danom prípade nemohol efektívne zohľadniť, nakoľko v prípade internetových
ponúk, ide len o požadované sumy, ktoré môžu byť nadsadené, a teda nie je možné z nich vyvodiť za
akú cenu sa skutočne tieto nehnuteľnosti predali. Tiež v týchto internetových ponukách nie sú dané
nehnuteľnosti nijako bližšie špecifikované, vo vzťahu k ich aktuálnemu stavu, vybavenosti, usporiadaniu,
polohy a ďalších špecifík, ktoré môžu mať vplyv na ich cenu. Z doložených kópií notárskych zápisníc,

tiež nie je možné objektívne vychádzať pri určení trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti, pretože sa
síce jedná o rodinné domy v blízkej lokalite, ale rozloha pozemkov je rozdielna, domy nie sú nijako
bližšie špecifikované, o aké konkrétne stavby sa jedná, pozemky sú vymedzené len rozlohou, pričom
nehnuteľnosti, ktoré sú rozlohou menšie boli predané za vyššiu cenu ako nehnuteľnosti, ktoré sú
rozlohou väčšie. Rovnako nie je možné jednoznačne prihliadnuť ani na oznámenie spoločnosti R. G.,

spol. s r.o., S., ktorá podľa charakteristiky súdu uviedla, že porovnateľné nehnuteľnosti sa predávajú
cca za 1.400.000,- Sk, vo svojom oznámení však sama uviedla, že cenu ďalej ovplyvňujú aj ďalšie
faktory, ktoré im neboli známe. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzal zo všeobecnej
hodnoty predmetnej nehnuteľnosti určenej znalcom, nakoľko tento mal možnosť nehnuteľnosť riadneprezrieť, zohľadniť všetky jej komponenty ako aj hľadiská ovplyvňujúce jej cenu, pričom určenú cenu
riadne zdôvodnil a tiež obhájil metódu, ktorú použil na jej určenie. Všetky ostatné zabezpečené doklady
o cenách porovnateľných nehnuteľností sú alebo nedostatočne špecifikované, aby sa zohľadnila ich

porovnateľnosť, alebo nezodpovedajú dostatočne svojim charakterom predmetnej nehnuteľnosti. Keďže
znalec určil všeobecnú hodnotu celej predmetnej nehnuteľnosti na sumu 870.000,- Sk, z ktorej súd
vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam vychádzal, podiel 3/8-ín v predmetných nehnuteľnostiach
navrhovateľky tak predstavuje sumu 326.250,- Sk, na zaplatenie ktorej zaviazal odporcu v 2. rade, ako
primeranej náhrady za podiel navrhovateľky.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech a ktorej majetkové a osobné pomery neodôvodňujú
oslobodenie od súdnych poplatkov, uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Senica trovy štátu v
sume 5.341,- Sk, pozostávajúcej z časti vyplateného znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu
znalcovi Ing. J. K. za podaný znalecký posudok v sume 4.941,- Sk, pričom znalcovi bola za vypracovanie

znaleckého posudku priznaná a vyplatená suma 10.941,- Sk, z ktorej suma 6.000,- Sk bola zaplatená
z preddavkov zložených jednak navrhovateľkou v sume 3.000,- Sk a jednak odporcom v 2. rade v sume
3.000,- Sk a zo sumy 400,- Sk priznanej a vyplatenej znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu za účasť
na pojednávaní.

Súd rozhodnutie o trovách konania účastníkov ponechal na samostatné uznesenie, ktorým o ich trovách
rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).