Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Friday, September 6, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113201918
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113201918.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: ST. NICOLAUS a.s., ul. 1. mája 113, 031 01 Liptovský Mikuláš 1, IČO: 31 563 066,
zastúpený:JUDr.ZuzanaKandlerová,advokátka,1.mája113,03128LiptovskýMikuláš,protiodporcovi:
E. R., C. L. XXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, Radlinského 1718, 026 01
Dolný Kubín, o zaplatenie úroku z omeškania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške

67,63 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 07.05.1996 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 32.009,97
Sk (1.062,54 Eur) s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že v mesiaci apríl 1992 dodal odporcovi
sirupy a dodaný tovar vyfakturoval faktúrou na sumu 32.009,97 Sk. Odporca svoju povinnosť nesplnil a
dlhovanú sumu neuhradil. Na písomnú upomienku navrhovateľa odporca nereagoval. Navrhovateľ tak
žiadaodporcoviuložiťpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu32.009,97Skspolusúrokomzomeškania
vo výške 0,05 % z tejto sumy od 08.05.1992 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Konajúci súd vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. 11Cb/645/96-17 zo dňa 27.08.1997, ktorým návrhu
navrhovateľa vyhovel.

Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. 14Cob/274/2011 zo dňa 18.12.2012 uvedený rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, čo naplnilo dôvod pre zrušenie tohto rozhodnutia. Súd sa
tak bude opätovne zaoberať vyhodnotením skutočností tvrdených účastníkmi a vykoná potrebné, najmä

účastníkmi navrhnuté dôkazy.

Uznesením č. k. 19Cb/8/2013-107 zo dňa 06.06.2013 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny
1.062,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z tejto sumy za obdobie od 08.05.1992 do
06.08.1998. K zastaveniu došlo na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti. Navrhovateľ
späťvzatie odôvodnil tým, že svoju pohľadávku prihlásil do konkurzného konania na majetok odporcu.
Prihlásená pohľadávka predstavovala istinu vo výške 32.009,97 Sk, vyčíslený úrok z omeškania vo

výške 36.523,40 Sk a zaplatený súdny poplatok vo výške 1.280,- Sk. Podľa ustanovení vtedy platného
Zákona o konkurze a vyrovnaní je zoznam prihlášok exekučným titulom, na základe ktorého je možné
podať návrh na výkon rozhodnutia. Keďže navrhovateľ má takýto exekučný titul, podal návrh na
vykonanie exekúcie a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Predmetom konania tak zostalo zaplatenieúrokuzomeškaniavovýške0,05%zpôvodnedlžnejsumyistinyzakaždýdeňomeškaniaod06.08.1998
do zaplatenia.

Na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 06.09.2013, sa navrhovateľ, ani jeho právna zástupkyňa
nezúčastnili.Žiadosťnavrhovateľaoodročeniepojednávaniadatovanádňa29.08.2013bolazákonnému
sudcovi predložená až po skončení pojednávania a vyhlásení rozsudku, a to dňa 09.09.2013. V okamihu
začatia pojednávania nariadeného na deň 06.09.2013 potom súd konštatoval, že právna zástupkyňa
navrhovateľa zobrala termín pojednávania na vedomie a vzhľadom k tomu, že na pojednávaní sa

nedostavila, súd podľa §-u 101 ods. 2 OSP uskutočnil pojednávanie v jej neprítomnosti.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím odporcu a právnych zástupcov
účastníkov, oboznámením návrhu na začatie konania, faktúry, upomienky a ďalších listinných dôkazov
a zistil nasledovné:

Faktúrou č. 103254 splatnou dňa 07.05.1992 fakturoval subjekt označený ako SAINT NICOLAUS š.p.
odporcovi dodávku sirupov čiastkou 32.009,97 Sk.

Listom zo dňa 02.02.1996 označeným ako Upomienka vyzýval navrhovateľ odporcu na zaplatenie
fakturovanej sumy. Zároveň uviedol, že v prípade nezaplatenia bude účtovať penále vo výške 0,05 %

za deň omeškania.

Odporca v podanom odvolaní proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa
09.02.1998 uviedol, že pohľadávka navrhovateľ je premlčaná, a preto vznáša námietku premlčania a
žiada návrh zamietnuť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že premlčacia doba podľa Obchodného
zákonníka je štyri roky, tovar bol fakturovaný faktúrou splatnou dňa 07.05.1992 a premlčacia doba začala
plynúť od dátumu splatnosti faktúry. Žaloba podaná dňa 02.05.1996 tak bola podaná včas.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2011 uviedol, že faktúra predložená navrhovateľom
nepreukazujeodovzdaniešpecifikovanýchpotravinárskychvýrobkov.Niejezrejmé,akobolauzatvorená
kúpna zmluva. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva prevzatia tovaru, ani jeho objednanie.
V súdnej praxi musí navrhovateľ doložiť potvrdený dodací list s uvedením druhu a ceny dodávaného
tovaru. Takýto dodací list v takomto prípade chýba.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 27.05.2013 uviedol, že odporca uplatnenú pohľadávku
navrhovateľa v konkurznom konaní nepoprel. Konkurz na majetok odporcu bol zrušený pre nedostatok
majetku. Podľa §-u 45 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní možno na základe zoznamu prihlášok
viesť po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo

exekúciu na majetok úpadcu. Zoznam prihlášok je tak exekučným titulom, a preto navrhovateľ na jeho
základe podal návrh na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ tak už nemá dôvod predkladať listinné dôkazy
preukazujúce vznik obchodno-právneho vzťahu s odporcom. Tieto nie je možné doložiť vzhľadom na
zákonom stanovenú dobu archivačnej povinnosti. Čo sa týka prerušeného konania, po zrušení konkurzu
môžu všetky prerušené konania pokračovať a účastníkom sa stáva úpadca. Navrhovateľ tak ďalej

uplatňuje právo na zaplatenie úroku z omeškania. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by
navrhovateľ nemohol uplatniť úrok z omeškania po zrušení konkurzu spätne za celé obdobie trvania
konkurzu. Navrhovateľ tak uplatňuje právo na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy istiny
denne od 06.08.1998 do zaplatenia.

Podľa predloženej prihlášky navrhovateľ prihlásil do konkurzného konania na majetok odporcu
pohľadávku na zaplatenie istiny 32.009,97 Sk, vyčísleného úroku z omeškania od 08.05.1992 do
vyhlásenia konkurzu vo výške 36.523,40 Sk a trov konania vo výške 1.280,-Sk. Podľa predloženej
zápisnice o pojednávaní Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.10.2001 bola pohľadávka
navrhovateľa označená za zistenú.

Na pojednávaniach právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu. Keďže odporca je
fyzická osoba, možno v konaní po ukončení konkurzného konania pokračovať ďalej. Pohľadávka
bola prihlásená do konkurzného konania prihláškou. Počas konkurzného konania od jeho vyhlásenia06.08.1998 do ukončenia 19.09.2011 neplynuli lehoty, a preto navrhovateľ naďalej trvá na zaplatení
úrokuzomeškania.Odporcunazaplatenienavrhovateľupomínalupomienkamizučtárne,načoodporca
reagoval listom zo dňa 23.03.1993, kde uviedol, že pohľadávku do 30.06.1993 uhradí. Dodací list

navrhovateľ nemá k dispozícii. Konkurzné konanie trvalo 13 rokov. Navrhovateľovi nebráni nič v tom, aby
úrokzomeškaniapožadovaldozačatiakonkurznéhokonaniaatiežpojehozačatíaždozaplatenia.Úrok
až do zaplatenia bol pritom predmetom aj pôvodne podaného návrhu na začatie konania. Výška úroku
z omeškania 0,05 % denne bola v danom čase zaužívaná. O výške tohto úroku navrhovateľ dodatočne
predloží doklady. Rovnako budú predložené doklady o právnom nástupníctve medzi subjektom ST.

NICOLAUS štátny podnik, ktorý vystavoval faktúru, a navrhovateľom a tiež doklady ohľadom základu
právneho vzťahu medzi účastníkmi.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania,
navrhovateľovi nikdy nevznikla. Tovar podľa faktúry si odporca neobjednal a tento tovar neprevzal.
Odporcovi nebola doručená faktúra, ani výzva na jej zaplatenie. Navrhovateľ vznikol podľa výpisu z

obchodného registra dňa 01.05.1992, a teda dňa 23.04.1992 nemohol vystaviť faktúru. Odporca tvrdí,
že doklad, podľa ktorého mal zaplatiť do 30.06.1993, nevystavil, nepodpísal ho a ani ho navrhovateľovi
nezaslal. Odporca spochybňuje pravosť listín predložených navrhovateľom v konaní. Keďže voči
odporcovi prebiehalo konkurzné konanie, vzhľadom na účel konkurzného konania navrhovateľ už
nemôže účinne uplatňovať pohľadávku, ktorá bola predmetom konkurzného konania. Odporca trvá aj

na námietke premlčania. Odporca namieta premlčanie aj vo vzťahu k nároku na zaplatenie úroku z
omeškania. V tomto prípade sa jedná o 4-ročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti.

Odporca na pojednávaní uviedol, že tovar, ktorý je predmetom vystavenej faktúry, od navrhovateľa
neobjednal a ani mu nebol dodaný. Tak isto mu nepatrí podpis na doklade, ktorý bol predložený na

pojednávaní, podľa ktorého mala byť pohľadávka uhradená do 30.06.1993. Žiada, aby navrhovateľ
predložil objednávku na dodávku tovaru, aby bolo možné zistiť, kto objednávku vystavil. Ohľadom tejto
pohľadávky mu zo strany navrhovateľa žiadne doklady, ani výzvy neboli doručené.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka - kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa §-u 387 ods. 1 Obchodného zákonníka - právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa §-u 391 ods. 1 - pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba, odo dňa keď
sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa §-u 392 ods. 1 - pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok

splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa §-u 397 - ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa §-u 402 - premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia

svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne
konanie za jeho začatie, alebo za uplatnenie práva už v začatom konaní.

Podľa §-u 369 ods. 1 ObZ, v znení účinnom ku dňu 7.5.1992, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný

platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba
určená obdobne podľa § 502.

Podľa §-u 502 ods. 1 ObZ, v znení účinnom ku dňu 7.5.1992, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.Podaným návrhom žiada po čiastočnom späťvzatí navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie úroku
z omeškania. Odporca sa v konaní bráni námietkou, že medzi ním a navrhovateľom žiaden právny

vzťah nevznikol, že tovar od navrhovateľ neobjednal, neprevzal, a teda navrhovateľovi nevzniklo právo
požadovať zaplatenie kúpnej ceny.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že predmetom konania je zaplatenie faktúry vystavenej subjektom
označeným ako SAINT NICOLAUS štátny podnik Liptovský Mikuláš. Navrhovateľ v priebehu konania

tvrdil, že odporcovi dodal tovar, odporca tovar prevzal, svoj záväzok voči navrhovateľovi uznal a je tak
povinný zaplatiť kúpnu cenu tohto tovaru vrátane úroku z omeškania. Žiadne doklady na preukázanie
týchto skutočností však navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil. Zo strany navrhovateľa predovšetkým
nebol predložený žiadny doklad, ktorým by preukazoval existenciu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporcom. Zo strany navrhovateľa nebola predložená objednávka, ani dodací list, ktorý
by preukazoval dodanie tovaru navrhovateľom odporcovi. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť,

že faktúra, ktorej zaplatenie je predmetom konania, ani nie je vystavená navrhovateľom. Podľa výpisu
z obchodného registra navrhovateľ vznikol ako právnická osoba ku dňu 01.05.1992, pričom predmetná
faktúra je vystavená dňa 23.04.1992 odlišným subjektom, a to štátnym podnikom SAINT NICOLAUS.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že dodatočne do súdneho spisu predloží
doklady ohľadom právneho nástupníctva navrhovateľa po subjekte, ktorý vystavil predmetnú faktúru.

Žiadne takéto doklady však zo strany navrhovateľa predložené neboli. Rovnako neboli predložené
doklady, na ktoré sa navrhovateľ odvolával, a to doklad, ktorý mal obsahovať uznanie záväzku odporcom
vo vzťahu k navrhovateľovi. Na základe uvedených skutočností tak súd konštatuje, že navrhovateľ
neuniesol svoje dôkazné bremeno, nepreukázal skutočnosť, že medzi ním a odporcom vznikol právny
vzťah z kúpnej zmluvy, na základe ktorej by odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

fakturovanúkúpnucenu.Potomnemohlobyťpreukázanéaniomeškanieodporcusplatenímkúpnejceny
a ani jeho prípadná povinnosť zaplatiť úroky z omeškania požadované navrhovateľom za oneskorenú
úhradu kúpnej ceny.

Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v priebehu konkurzného konania na majetok

odporcu bola pohľadávka prihlásená navrhovateľom označená za zistenú. V tejto súvislosti treba
poukázať na to, že zistenie pohľadávky v konkurznom konaní nie je rozsudkom, ktorým by súd
rozhodol vo veci samej a z ktorého by potom v prípadnom ďalšom konaní bolo potrebné vychádzať.
Rozhodnutie vo forme zistenia pohľadávky na prieskumnom pojednávaní nezakladá ani prekážku veci
rozhodnutej a z takéhoto rozhodnutia potom súd nemôže vychádzať pri posúdení prípadnej dôvodnosti

nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania za čas konkurzného konania a za čas po
skončení konkurzného konania až do dňa zaplatenia. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky publikované pod sp. zn. 29Cdo/2780/2000, podľa ktorého je zoznam
prihlášok v zmysle §-u 45 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní exekučným titulom a predstavuje
verejnú listinu, ktorá však nepredstavuje prekážku, ktorá by po zrušení konkurzu bránila prejednať

spor o rovnaké plnenie pred orgánom, do ktorého právomoci prejednanie takejto veci patrí. Zoznam
prihlášok síce má povahu verejnej listiny, avšak nie je vybavený účinkami právnej moci, ani účinkami
záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, tak ako majú tieto účinky napr. rozhodnutia súdu vydané
v občianskom súdnom konaní. Preto v tomto konaní konajúci súd nemôže vychádzať zo zoznamu
prihlášok v rámci konkurzného konania a na základe tohto zoznamu konštatovať, že by navrhovateľ bol

oprávnený požadovať od odporcu zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od začatia konkurzného
konania do zaplatenia. Zistenie pohľadávky prihlásenej navrhovateľom v konkurznom konaní nemá
žiaden vplyv na vyriešenie otázky, ktorá bola medzi účastníkmi sporná, teda otázky, či vôbec medzi
účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a či odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
tohto tovaru. Ak nebola preukázaná povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, nemohol sa odporca dostať ani do

omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, a teda mu nemohla vzniknúť ani povinnosť zaplatiť
navrhovateľom požadované úroky z omeškania.

Čo sa týka uplatnenej výšky úroku z omeškania, navrhovateľ pôvodne v návrhu na začatie konania
požadoval úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlhovanej sumy bez určenia, či sa jedná o úrok

z omeškania za denné obdobie alebo za ročné, prípadné iné časové obdobie. V priebehu súdneho
konania navrhovateľ vo viacerých svojich podaniach upresnil návrh tak, že uplatnená úroková miera je
požadovanázakaždýdeňomeškania.Navrhovateľvšaknepreukázalanitakto požadovanúvýškuúroku
z omeškania, nakoľko napriek svojmu vyjadreniu na pojednávaní nepredložil doklady preukazujúceuplatnenú výšku úroku s poukázaním na ustanovenie §-u 369 ods. 1 v spojení s §-om 502 Obchodného
zákonníka v znení účinnom v čase splatnosti faktúry navrhovateľa.

Na základe uvedeného potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

K námietke premlčania uplatnenej odporcom možno s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
uviesť, že táto námietka je v konaní bez právneho významu, keďže súd konštatoval nepreukázanie
existencie uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Napriek tomu sa však súd k tejto námietke vyjadrí.

Odporca bez bližšieho odôvodnenia namieta premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa. V tomto
prípade navrhovateľ odvíja začiatok premlčania od doby splatnosti vystavenej faktúry. Táto faktúra
bola splatná dňa 07.05.1992. V prípade preukázania existencie právneho vzťahu z kúpnej zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcom by túto faktúru bolo možné považovať za výzvu veriteľa na plnenie
peňažného záväzku adresovanú odporcovi. Prvým dňom po lehote splatnosti, teda počnúc dňom
08.05.1992, by potom začala plynúť zákonom stanovená 4-ročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia

§-u 392 ods. 1 v spojení s §-om 397 Obchodného zákonníka. Táto premlčacia doba by uplynula
dňom 07.05.1996, kedy navrhovateľ podal návrh na začatie konania na konajúcom súde. Možno
tak konštatovať, že návrh bol navrhovateľom podaný v posledný deň zákonom stanovenej 4-ročnej
premlčacej doby, a teda k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo. Na tejto skutočnosti nič nemení
ani to, že konanie bolo následne prerušené zo zákona v dôsledku vyhlásenia konkurzného konania

na majetok odporcu. Po skončení konkurzného konania zrušením tohto konkurzu sa v konaní ďalej
pokračovalo a premlčacia doba tak v zmysle ustanovenia §-u 402 Obchodného zákonníka naďalej
neplynula. Z tohto dôvodu potom nemohlo dôjsť ani k premlčaniu prípadného nároku navrhovateľa na
zaplatenie úrokov z omeškania. Úroky z omeškania za čas po začatí konkurzného konania boli v zmysle
ustanovenia§-u33ods.1písm.a)Zákonaokonkurzeavyrovnanívylúčenézuspokojeniavkonkurznom

konaní. Po skončení konkurzného konania však žiaden zákon navrhovateľovi nebráni, aby úroky z
omeškania za obdobie od začatia konkurzného konania do jeho ukončenia, resp. až do zaplatenia
pohľadávky,ďalejvočidlžníkovineuplatňoval.Námietkupremlčaniavznesenúodporcomtaksúdhodnotí
ako nedôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je však táto otázka pre rozhodnutie vo veci
právne bezvýznamná.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a za analogického použitia §-u 146
veta druhá OSP. V konaní došlo k zastaveniu na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom v časti
istiny a v časti úroku z omeškania za obdobie do začatia konkurzného konania na majetok odporcu.
Túto časť predmetu konania súd analogicky vyhodnotil ako úspech navrhovateľa vo veci, a to z toho

dôvodu, že navrhovateľ zobral návrh potom, ako v priebehu konkurzného konania na istinu a časť úroku
z omeškania získal voči odporcovi exekučný titul. V tejto časti potom návrh podal navrhovateľ dôvodne.
V zostávajúcej časti úroku z omeškania za obdobie od začatia konkurzného konania do zaplatenia
bol navrhovateľ v konaní neúspešný. Úspech navrhovateľa tak možno vyčísliť istinou 32.009,97 Sk
(1.062,54 Eur) a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 08.05.1992 do 06.08.1998,

čo po prepočítaní zodpovedá sume 1.212,35 Eur. Spolu tak mal navrhovateľ úspech v časti istiny a
úroku z omeškania v súhrnnej výške 2.274,89 Eur. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny 1.062,54
Eur a úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy za obdobie od 08.05.1992 do zaplatenia.
Tento úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda ku dňu 06.09.2013, zodpovedá sume 4.139,65
Eur. Spolu tak ku dňu vyhlásenia rozsudku možno predmet konania vyčísliť čiastkou 5.202,19 Eur.

Po prepočítaní uvedený úspech navrhovateľa zodpovedá 44 %-ám predmetu konania. V zostávajúcej
časti, teda v časti, kde súd návrh zamietol, bol úspešný odporca, pričom táto časť zodpovedá 56 %-ám
predmetu konania. Odporcovi tak vzniklo právo na náhradu 8 % trov konania voči navrhovateľovi. Na
strane odporcu vznikli trovy konania titulom súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.280,-Sk (42,49
Eur) a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 6 úkonov právnej služby

(príprava a prevzatie, podanie odvolania proti rozsudku, písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2011 a 3-krát
účasť na pojednávaní) vo výške 2 x 630,- Sk (20,92 Eur) podľa Vyhlášky č. 240/1990 Zb., a vo výške 4 x
61,41 Eur podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ďalej právnemu zástupcovi patrí náhrada režijného paušálu
vo výške 2 x 70,- Sk (3,32 Eur) platného pre rok 1998, 1 x 7,41 Eur vo výške platnej pre rok 2011 a
3 x 7,81 Eur vo výške platnej pre rok 2013. Právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada za stratu času

za 3 cesty po 6 polhodín pri náhrade 13,01 Eur za jednu začatú polhodinu, teda spolu 234,18 Eur za
cestu z Dolného Kubína do Žiliny a späť. Za tri tieto cesty patrí tiež náhrada cestovných výdavkov vo
výške 3 x 36,66 Eur (spotreba 6,9 l na 100 km, vzdialenosť Dolný Kubín - Žilina a späť 128 km, základná
náhrada 0,183 Eur a cena PHM 1,499 Eur za 1 l). Celkovo tak trovy právneho zastúpenia predstavujúsumu 669,12 Eur, čo po zvýšení o DPH vo výške 20 % predstavuje 802,94 Eur. Na strane odporcu tak
spolu vrátane súdneho poplatku vznikli trovy konania vo výške 845,43 Eur. Odporcovi patrí právo na
náhradu 8 % týchto trov, teda 67,63 Eur. Preto súd navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi

trovy konania v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.